חזרה לדף הראשי של מכון מעלה אדומים tornar a la pajina prinsipal
del Instituto
חזרה לדף הראשי של אוצר הלשון הספניולית tornar a la pajina prinsipal del Trezoro
|
אוצר הלשון הספניולית (לאדינו) לדורותיה – המילון המקיף ההיסטורי מילון המובאות: שירה קלאסית ודרמה לפי סדר אלפביתי |
|
Trezoro
de la Lengua Djudeoespanyola (ladino) a traves de las
Epokas - Diksionario amplio istoriko
Diksionario de sitasiones: Poezia klasika i Drama Segun el orden alfabetiko |
|
abandonar v. |
עזב, נטש, זנח; הזניח, הפקיר; ויתר על; דחה; התפטר, הסתלק |
leave, abandon, desert, forsake; cast off, neglect; forfeit; reject; resign, leave. |
|
Puevlo vil, abandono su kulto a Adonay! (Papo, Navot) |
|
Si, so indinyo, porke abandoni la severidad. (Papo, Navot) |
|
I porke non abandono su relidjion es viktoriozo en kada kombate i gerra. (La segunda Ester, 1911) |
|
abashar v. |
ירד, פחת; הוריד, הפחית, הנמיך; העמיק (בשאלה/נושא) |
decline, descend, come down, to be reduced, to be lessened; lower, reduce, diminish; to deepen, to go deeper |
|
abasha su pazmo venga i los vea. (Gaon, Poezias) |
|
abashates tu echa vizera sovre tu frente (Papo, Navot) |
|
Presto basho de las simas d'Olimpos, i fue a Itaka (Odisea) |
|
abasharse v. refl. |
הנמיך קומתו, הצטנע |
to lower oneself, to diminish the importance of oneself, to act homble, to be modest |
|
A la stasion fínala después ke s'abasharon, al grupo de mansevas de yir le ordonaron. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
abasho adv. |
מטה, למטה |
down, downward |
|
basho de sus vides i de su igera. (Gaon, Poezias) |
|
abastado - El Abastado |
שַׁדַּי, אלהים |
god |
|
kualo? el Todo Poderozo l |
|
abatido adj. |
מדוכא, מדוכדך, מוכה (גם נפשית), נדכא; קודר, עגום, נוגֶה; מיוגע; המום, נדהם |
depressed, to be down, beaten (also mentaly), despondent, humiliated; dark, gloomy, bleak, sad, melancholy, doleful; exhausted; shocked, stunned, astonished, amazed |
|
puedes tiranizar a la bivda al meskino / al triste i |
|
abatirse v. refl. |
נדכָּא (נעשה מדוכא), נחלש; התמוטט; כמש, נבל |
to become depressed, to weaken; collapse; to wilt, to wither, to dry out |
|
este andjel ke kuando la veo todas mis fuersas se abaten, (Rinio, 1906) |
|
a mi tu esklavo me dates korason ke bate / viendo ombres ke sufren se atrista |
|
abediguador m. |
מציל חייו של מישהו, מושיע; בעל צדקה, גומל חסדים |
a savior of somebody's life, savior; philanthropist, a person that does charity |
|
i en esta ora El nos abedigue (Gaon, Poezias) |
|
abismo m. |
תהום |
abyss, chasm |
|
Simientos El pozo al abismo mudo (Gaon, Poezias) |
|
Nos entrimos en un abizmo ke es fuerte de salir. (Rinio, 1906) |
|
el paiz esta yena de eshpiones, el keda ainda en las tinievlas del despotizmo, basho un govierno suzio i ladron, ke lo esta yevando al |
|
abokarse v. refl. |
גחן, התכופף, רכן, היטה עצמו, השתחווה; נעתר; נכנע, השפיל עצמו |
to lean, to stoop, bend over, bend forward, to tilt oneself, bow down; accede; to surrender, to degrade oneself, to humble oneself |
|
Lavora kon la pala, kavaka kon la chapa, s'aboka, s'alevanta, el dia no s'eskapa! ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
aboltar v. |
סובב, הקיף; הפך; חזר, שב, הלך בחזרה; החזיר; הפנה; החליף; השתנה |
to turn, to spin, to surround; to turn over an object; to return, to come back, go back; return an object; refer; replace; to become changed |
|
El rey Ahashverosh abolto todo de preto a blanko (La segunda Ester, 1911) |
|
Eya abolto el korason de nuestro bien amado soverano (La segunda Ester, 1911) |
|
Me rezvali en la laja en boltando la tinaja (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
aboltarse v. refl. |
התהפך; הסתובב; חזר מנסיעה; שינה טעמו; המיר דתו |
turn over; turn around; to come back from a trip; to change taste; to convert religion |
|
Ke se les boltava sus ansias en alegrias. (La segunda Ester, 1911) |
|
abominavle adj. |
מאוס, נתעב, מתועב, נבזה, משוקץ, מעורר גועל, שנוא, דוחה |
loathsome, despicable, abominable, detestable, repulsive, hated, despised |
|
ke tiene en orror vuestras echas abominavles? (Papo, Navot) |
|
abondansa/abondansia f. |
שפע, שפעה, ריבוי |
abundance, plenty, opulence, multitude |
|
en abondansa, les dio largamente de los ke tenia. (Odisea) |
|
ke abashava kon abondansa kada manyana. (La segunda Ester, 1911) |
|
abondante adj. |
שופע, מצוי בשפע, פורה |
opulent, abounding, flowing, found in opulence, fertile, fruitful |
|
kon spondjas fofas, i otros, karne abondante spartian. (Odisea) |
|
Moneda te daremos, en oro, abondante. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
abordar v. |
נגע ב-, השיק ל-; עגן |
to touch something, to touch; to anchor |
|
Mi senso no puede abordar favulas (Gaon, Poezias) |
|
Leshos de mi sezo abordar tu dicha (Gaon, Poezias) |
|
Oras serias ke mi senso abordar puede salmeo (Gaon, Poezias) |
|
aborreser v. |
שנא, תעב, בחל ב-, מאס |
hate, loath, despise, to abhor, detest |
|
Amigo eskarso / nemigo deskalso / haver ke es falso / aborrese el Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
aborresido adj. |
מתועב, שנוא, משוקץ |
despicable, hated |
|
el es desdenyado i aboresido. - (Gaon, Poezias) |
|
Esta rasa aborresida siempre nos presigio (La segunda Ester, 1911) |
|
Invierno, sezon indjustamente aborresida / sos mi amiga, porke debasho tu kara palida / ay ermozuras komo las ke en suenyo pasan / figuras, vistas, tanto lindas ke plasan la realidad / ma son mas puras ke la verdad (La Amerika, 1917) |
|
aborresión f. |
שנאה, איבה, טינה, מיאוס |
hate, animosity, grudge, resentment, abomination, repulsiveness |
|
Deshi soltar de mis ojos flamas de aboresion. (Papo, Navot) |
|
de masakrar todo nuestro puevlo por su grande aborrision. (La segunda Ester, 1911) |
|
abrasar v. |
חיבק |
to hug, to embrace |
|
despues la abrasa delante la djente (Gaon, Poezias) |
|
ken el Koran santo guarda i abrasa (Gaon, Poezias) |
|
i ken la enkontra lugo la abrasa. (Gaon, Poezias) |
|
i kon peadades eyas la abrasan (Gaon, Poezias) |
|
abrasar se viene kon diversos ijos. (Gaon, Poezias) |
|
abraso m. |
חיבוק |
hug, hugging, embracing |
|
En prima okazion ke estuvo en sus brasos, la djovena, en medio de bezos i abrasos, kon amargura disho ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
abrigo m. |
מקלט, מחסה |
shelter, refuge, hideout |
|
esta sonyadera topara abrigo. (Gaon, Poezias) |
|
pues bushkan abrigo de la providensia. (Gaon, Poezias) |
|
todo en siendo aleman, se aze pasar komo sudito italiano por estar mijor al |
|
abuzo m. |
ניצול לרעה, שימוש לרעה; הגזמה, עודף, יתר |
exploitation, abuse; exaggeration, over-doing, excess, extra, surplus, remainder, rest |
|
Dezilde al puevlo djudio: na la pura Ley del Dio, no mesklada de tantos uzos, kometiendo abuzos. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
achetar (it.) v. |
הסכים, נענה, נעתר, קיבל, השלים עם |
agree, to consent ,comply, accede, to accept, to make peace with |
|
los eternales, de darsela non acheto, ma mi padre (Odisea) |
|
adelantre adv. |
קדימה, לפנים, הלאה |
forward, in front, further on, onward |
|
despues adelante soltaron sus pasos. (Gaon, Poezias) |
|
adientro prep. |
ב- |
in, at |
|
Kuando los dos se toparon adientro de la kaza alta, (Odisea) |
|
Sesh dias i sesh noches, stuvieron enserrados, adientro de vagones, eskuros i siyados. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
adientro adv. |
בפנים, בתוך, בקרב; פנימה |
inside, amidst, among; inward |
|
Eyos oy kombaten adientro mi tino (Gaon, Poezias) |
|
adjilearse (t.) v. refl. |
הזדרז, מיהר, נחפז |
to hurry up |
|
Apenas amanese, gritando Aufstehen, kon palos, kon rempushos - afín ke s'adjileen ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
adjuntado adj. |
מחובר, מלוכד, מאוחד, מצורף, מוצמד, נלווה |
connected, attached, linked, consolidated, united, added, accompanying |
|
Azanos, grupos, grupos, se vian adjuntados, en un lugar o otro oyendo enkantados de bokas de personas ke kon sus ojos vieron, o de buen manadero las kozas las sintieron. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
adjuntar v. |
חיבר, איחה, איחד, צרף, הוסיף, הצמיד, עשה אגודה אחת; כינס, אסף, הפגיש; שידך בין אנשים, הפגיש |
to link, connect, join together, merge, unify, join, add, attach, ; assemble, gather, collect; bring together (people), match (people) |
|
Andjelos vinieron - adjunta kon yoro (Gaon, Poezias) |
|
admiravle adj. |
נערץ; נהדר, נפלא |
admired; wonderful |
|
metales, animales, plantas i flores / en diferentes kolores i golores / todo maraviyozo i |
|
adoptar v. |
אימץ |
adopt |
|
Yo. furiozo de natura adopti la pasensia? (Papo, Navot) |
|
adorar v. |
אהב אהבה עזה, היה מאוהב ב-, העריץ; עבד, האליל, סגד ל- |
to love intensely, to be inlove with, admire; to worship |
|
a el lo adoran trivos kativados (Gaon, Poezias) |
|
a El lo adoran i es rekirido. (Gaon, Poezias) |
|
su Ley se adora pues es la mas vieja (Gaon, Poezias) |
|
Puevlo siego sin verguensarse adora Baal, (Papo, Navot) |
|
adornado adj. |
מקושט, מעוטר |
decorated, adorned |
|
estan adonadas i paresen sonreirme. (Rinio, 1906) |
|
adovar v. |
תיקן, שיקם, הטליא; השכין שלום, השלים (בין שני בני ריב) |
to repair, rehabilitate, to patch; to make peace, to make peace between two people |
|
Ya eskapo su rijo segun eya kijo: areno bien las puertas, ya adovo dos kamaretas, (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
adrer /adrir v. |
שרף, הבעיר, הדליק; בער |
to burn, to set on fure, to light; to burn (passive) |
|
su frente parese ardir komo flama - (Gaon, Poezias) |
|
adresar (fr.) v. |
שלח, מען, פנה אל |
send, to speek to, to appeal to |
|
kualos entre el repozo son al Dio aderesados. (Gaon, Poezias) |
|
adresarse (fr.) v. refl. |
פנה אל, פנה בדברים |
to speek to, to appeal to |
|
despues al publiko el se aderesa (Gaon, Poezias) |
|
adulsar v. |
המתיק, ריכך, הקל; הגיש דברי מתיקה |
to sweeten, to soften, to relieve; to serve sweets |
|
Onde la kreensa adulsa la suerte (Gaon, Poezias) |
|
ere kompetente adulsar la suerte (Gaon, Poezias) |
|
aedado m. & adj. |
זקן, קשיש, בא בימים; מבוגר |
old, elderly; adult |
|
el aedado eroe, ke dizen ke mas el no viene (Odisea) |
|
i una muchacha lo kuida aedada - le traye komida (Odisea) |
|
aereo/aeriano adj. |
אווירי |
aerial |
|
el posto de observasion enemigo me avia visto i azia tirar los tiros kontra- |
|
afalago m. |
הרגעה, ניחום, תנחומים |
calming, consolation, condolences |
|
ley del afalago i dela pasensia (Gaon, Poezias) |
|
afamar v. |
הפך (מישהו) למפורסם; הרעיב |
to make somebody famous; to starve |
|
ovras de ombres i diozes, ke los poetas los afaman, (Odisea) |
|
afartar v. |
השביע |
to satiate |
|
Pues, kuando i de komer i bever s'afartaron los novios, (Odisea) |
|
afeitar v. |
איפר, פירכס, קישט |
to apply make up, to adorn, to embellish |
|
afeitar se supo mas ke kada dia (Gaon, Poezias) |
|
afeitada kon djoyas, o todo lo nesesario (Papo, Navot) |
|
aferrar v. |
תפס, אחז, החזיק; תפס (שכלית), הבין; הגיע |
catch, hold; comprehend; to arrive |
|
i beveraje, kuando la kanseria aferra sus miembros, (Odisea) |
|
La rezia lansa aferro, kon la punta aguda de bronzo, (Odisea) |
|
se aserko, l'aferro por la mano, su lansa de bronzo (Odisea) |
|
En segida kon gritos: ''Shimshon, te aferrimos! Estas en muestras manos! No puedes mas salvarte!'' ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
Es ke s'esta sonyando? Es ke esta despierta? La aferró el espanto, su alma se alerta. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
afín de conj. |
כדי ל-, במטרה ל- |
in order to- |
|
I yo, vo yirme a Itaka afin de pushar a su fijo, (Odisea) |
|
Afin d'arresivir la moneda prometida, ke le permeteria d'amijorar su vida. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
afinkado adj. |
קבוע, יציב, תקוע |
constant, permanent, steady, stuck |
|
Ke dos, dos por sus kodas las tuvo el atado, i torcha asendida en eyas afinkado; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
afirmar v. |
אישר, אימת, קיים, חיזק, חתם, נתן תוקף; טען/הצהיר בתוקף |
confirm, verify, fulfill, to strengthen, to sign, validate; argue/to declare firmly |
|
Rabi Meir kijo afirmar los fueros (Gaon, Poezias) |
|
aflakar v. |
הרזה (גרם רזון); החליש, ריפה, התיש; העני |
to slim (make thin); to weaken, to wear out; to make poor |
|
Ke te aflakaria? Ke koza te devrian azer por ke la piedras i te apanyarian?'' ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
aflakarse v. refl. |
רזה, הרזה, כחש; נחלש, כילה כוחו, תשש, התרופף; התרושש |
to lose weight, to slim\reduce weight; to become weaken, to become exhausted, to become loose; to become impoverished |
|
Ansi de ora en ora, de dia en semana, s'aflaka, se konsume, se aze muzelmana. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
afrenta f. |
עלבון; הוצאת שם רע; מבוכה, אי נעימות |
insult; giving a bad name; embarrassment, awkwardness |
|
Ma, tu mereses todas las afrontas ke te aran! (Papo, Navot) |
|
afrisión f. |
מניעה, מחסור; ענות, עינוי, סבל, ייסורים, עוני |
hindrance, prevention; torment, suffering, poverty |
|
Sin entender ke sus puevlo esta en gran perikolo i afliksion. (La segunda Ester, 1911) |
|
afuera adv. |
בחוץ; חו"ל; בהשאלה: בבית הקברות |
out; abroad; in lending; at the cemetery |
|
i por afuera siempre te menaza la gerra. (Papo, Navot) |
|
de |
|
agora (gr.) f. |
כיכר השוק (בפוליס היוונית); שוק לממכר מצרכי מזון וכו' |
market square (at the greek 'police'); a market for food commodities |
|
Pasaron siete dias, la meten en komando, En otro blok del kampo agora 'sta morando. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
agora adv. |
עכשיו, כעת, עתה |
now |
|
i pues ke Dio kijo mandarlo agora (Gaon, Poezias) |
|
Ma el agora, por su mala suerte, murio i ninguno, (Odisea) |
|
agua f. |
מים |
water |
|
salpike su frente kon la agua santa. (Gaon, Poezias) |
|
el rio mostro un espejo en su agua klara, (Papo, Navot) |
|
Komo una agua ke korre i no se estanka (Papo, Navot) |
|
Siendo save ke yo vine a inchir agua i ke ainda no retorni? (Rinio, 1906) |
|
agudeserse v. refl. |
עשה חד, התחדד, הושחז; החכים |
to make sharp, to become sharpen; to become wise |
|
Sintiendo de dinero, sus sensos se agudesen. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
agudo adj. |
חד, מחודד, מושחז, מלוטש; שנון, חריף, חד שכל; חד (צליל, כאב), צורם |
sharp, sharpened, polished; witty, sharp minded; sharp (sound, pain), unpleasant |
|
La rezia lansa aferro, kon la punta aguda de bronzo, (Odisea) |
|
aharvar (ebr.) v. |
היכה, הלקה, חבט, עינה; צלצל, דפק |
to hit, to beat, to torture; to ring, to knock |
|
i despues la harvan kon fieros kemando. (Gaon, Poezias) |
|
Harvaron kanezes kon virgas de fierro, (Gaon, Poezias) |
|
El, aharvando las kuedras, kito melodiozas sonadas. (Odisea) |
|
El Dio se va ensanyando por lo negro ke va pujando, en deshando su komando males nos van harvando. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Si mas siento esta avla vos harvo kon esta tavla. I yo kon este fierro la kavesa vo la fiero (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
La gritan, la aharvan, a kada paso i paso, su nombre es agora el numero al braso. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
aharvarse (ebr.) v. refl. |
היכה עצמו |
to hit oneself |
|
Esto sefte ke vide yo pedrer ansi el meoyo: marido i mujer harvarsen, ke tienen de kesharsen? (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Aífto m. |
מצרים |
egypt |
|
El sol de Aifto ora enserrarse (Gaon, Poezias) |
|
aijar v. |
הוליד/ילדה; אימץ ילד |
to give birth; to adopt a child |
|
lo aijo, aunandose kon Poseidon en su grota (Odisea) |
|
aínda adv. |
עוד, עדיין; בכל זאת |
still, yet; nontheless |
|
solo al Untado espera ainda. (Gaon, Poezias) |
|
alguno djimiendo inda desha verse (Gaon, Poezias) |
|
ma ainda solo kome ensu meza (Gaon, Poezias) |
|
ninguno ainda se ve por la kae (Gaon, Poezias) |
|
Dias inda inosente resitando orasiones (Gaon, Poezias) |
|
Un viejo ainda ven orasionando (Gaon, Poezias) |
|
maldicho - ainda al Dio orasionas (Gaon, Poezias) |
|
Estas palavras sonan ainda en mis oidos! (Papo, Navot) |
|
Ya es serka mediodia, el sol esta serka la fuente, i ainda mi kerido no paso. (Rinio, 1906) |
|
No vos estas averguensando? Ainda estas avlando! (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
aire m. |
רוח, אוויר, הבל, דברים בטלים; מנגינה, נעימה, לחן; מראה, דמיון |
wind, air, steam, idle things; tune, melody; appearance, similarity |
|
entornadas de enzinos i de aire delisiozo. (Gaon, Poezias) |
|
i de el oriente un aire delgado (Gaon, Poezias) |
|
ekspuesto al aire por ke algun perro (Gaon, Poezias) |
|
I una boz grito en el aire: ''Tembla malino! (Papo, Navot) |
|
yevado en el aire sovre las alas del viento. (Papo, Navot) |
|
vasta la yevan, liviana ansi ke el soplo del aire. (Odisea) |
|
Nos das los envigorantes aires las tempestas / ke los desho azer mis karas koloradas / i mi alegria es dulse komo la de fiestas / i mi korason late un kante de enamoradas (La Amerika, 1917) |
|
porke non estiende su braso poderozo / i los esparze en el |
|
ajeno n. & adj. |
זר, נוכרי |
alien, foreign |
|
Siervos vozos fuitesh por tierras ajenas (Gaon, Poezias) |
|
para korrer detras de siertas mujeres ajenas. (Papo, Navot) |
|
ke un ajeno tan mucho aspere a la puerta; de eya (Odisea) |
|
'Karo ajeno, te ensanyaras de lo ke vo dizirte? (Odisea) |
|
ajurnar (fr.) v. |
דחה |
postpone, delay |
|
I eya, ni el kazamiento odiozo l'ajurna, ni puede (Odisea) |
|
akavidado adj. |
זהיר, מתון |
careful, cautious, prudent, moderate |
|
El ya tuvo meldado, ansi el es akavidado de no suvir kon kalsado i sin averse eskarvado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
akayar v. |
השתיק, השקיט, הרגיע |
to silence, to calm |
|
me akayi, me kontenti kon su repuesta vana, (Papo, Navot) |
|
akel pron. dem. |
ההוא |
that, that one |
|
realsandose tu alma konponiendo akel kante. (Gaon, Poezias) |
|
akerensiar v. |
חיבב; התאהב |
to like; to fall in love |
|
Dio ke akerensia su puevlo antigo (Gaon, Poezias) |
|
akeya /akeyas pron. dem. |
ההיא/ההן |
that one/ those (female) |
|
por akea ija vino kativarse (Gaon, Poezias) |
|
akeyos pron. dem. |
ההם |
those (male) |
|
Agora nuestro mal non parese komo akel de akeyos dias (La segunda Ester, 1911) |
|
aki adv. |
כאן, פה |
here |
|
i suvir aki podites ven veras tu mi asiento. (Gaon, Poezias) |
|
asta tu djentio aki en Estrahan. (Gaon, Poezias) |
|
aklarar v. |
האיר; הבהיר, הסביר, באר |
illuminate; make clear, explain, interpret |
|
vengan i aklaren mis tristes penserios (Gaon, Poezias) |
|
rogo le aklare su eskuro dia (Gaon, Poezias) |
|
akodrarse v. refl. |
נזכר, העלה בזכרונו |
to be reminded of', to recall |
|
Me akodro yo su djura, sus ordenes venerados (Gaon, Poezias) |
|
En akodrandose d'el, a los diozes favlo i les disho: (Odisea) |
|
El ombre sospechando - s'avia akodrado, de lo ke se paso i estava preparado - ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
akojer v. |
אסף, ליקט, קיבץ, אגר |
collect, gather, assemble, hoard |
|
Arrespondiendole Zeus, k'akoje las nuves, le disho: (Odisea) |
|
O bien kon sus amigas a pasear se iya, en kampos o en guertas, i flores akojia. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
akomodado adj. |
מסודר, מאורגן, מצוייד כהלכה |
arranged, tidy, organized, well equipped |
|
Segun tu pareser sea todo akomodado! (Papo, Navot) |
|
akompanyado adj. |
מלווה; רדוף, מכושף |
escorted; chased, haunted, enchanted |
|
Paresen estar akompanyadas de munchos ruidos (Papo, Navot) |
|
akompanyador/dera |
מלווה, בן לוויה |
escort, companion |
|
Mi salida inkonito, sin akompanyadores, (Papo, Navot) |
|
akompanyar v. |
ליווה; הגיע לאותה רמה, השתווה בהישג |
to escort; to reach the same level, to equalize in achievement |
|
yamando muchachos ke la akompanyen (Gaon, Poezias) |
|
visto ke dos servideras aneya la akompanyavan. (Odisea) |
|
akonsejar v. |
ייעץ |
advise |
|
fija de Atlas, ke mal akonseja, i todas fonduras (Odisea) |
|
akonsejarse v. refl. |
התייעץ |
to consult with |
|
Ama venid, los k'estamos aki mos akonsejaremos (Odisea) |
|
akonteser v. |
קרה, התרחש |
happen, occur |
|
kualo vezes akontese - ma son virgas de demones. (Gaon, Poezias) |
|
Vezes akontese ke eya durmiendo (Gaon, Poezias) |
|
salvarmos de todos malores ke mos akontesio. (La segunda Ester, 1911) |
|
No era esto prova, el Pelishti pensava, ke una maraviya akontesiendo stava? ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
akorado adj. |
חרד, קצר רוח |
anxious, short temperd, impatient |
|
De fatiga akorado las noches ke yo me topo (Gaon, Poezias) |
|
akorrido adj. |
נחפז, אץ, רץ |
hasty, rash, in a hurry, running |
|
Entre alas flameantes de anjelos akorridos (Gaon, Poezias) |
|
Yo so vuestro marido ke siempre vo akorrido por traer lo menesterozo; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
akorruto adv. |
לעתים קרובות, תדיר; באופן אקראי |
often, frequent ; randomly |
|
son a los suyos; i al tiempo akorruto enkontros tuvimos, (Odisea) |
|
akostar v. |
התקרב, ניגש אל; הגיע אל המזח; היטה |
to draw near, to approach; to arrive at the pier |
|
Akostando mi oido i armandome pasensia (Gaon, Poezias) |
|
sin akostar mi oido a la boz del oraklo. (Papo, Navot) |
|
akto m. |
מעשה, פעולה; רישום; מערכה (במחזה) |
act, action; act (in a play), record |
|
si Zeus va permeter, ke se agan aktos de vengansa; (Odisea) |
|
aktualmente adv. |
כעת, עכשיו, עתה |
now, present time, for the time being |
|
aktualmente; i ke no lo vea ninguno izieron; (Odisea) |
|
akudir v. |
עזר ל-, סייע ל-, בא לעזרה, נחלץ לעזרה, חש לעזרה, הציל |
to help a-, to assist a-, to come to the rescue, to hurry to someone's aid, to save |
|
se esforsa i akude surmontar sovre la nuve. (Gaon, Poezias) |
|
despues el desiende akudir sus pasos (Gaon, Poezias) |
|
akumplir v. |
ביצע, הגשים, הוציא לפועל, מילא (בקשה); השביע רצון |
execute, realize, carry out, fulfill (a request); to satisfy someone |
|
Akumpliendo mi ovligo tornare ami olgansa (Gaon, Poezias) |
|
ken esto akumple noble es su suerte. (Gaon, Poezias) |
|
ala f. |
כנף; סנפיר |
wing; fin |
|
Basho de mis alas yo djuro i digo: (Gaon, Poezias) |
|
Entre alas flameantes de anjelos akorridos (Gaon, Poezias) |
|
yevado en el aire sovre las alas del viento. (Papo, Navot) |
|
alado prep. |
ליד, על יד, סמוך ל- |
beside, near, close to, nearby, by the- |
|
Ke vos diga una: parese ke vos izites a la una kon el vezino de alado, ke i el es un atavanado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Tanto se tuvo gastado i la shemura alado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
alaod m. |
עוּד, לאוטה (כלי נגינה) |
oud, lute (music instruments) |
|
I los alaudes batan i resonen (Gaon, Poezias) |
|
alavado adj. |
מהולל; מפורסם |
praised; famous |
|
Ansi una nasion salvada, delos puevlos alavada, no ternes ningun remorso sigiendo este kurso. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
alavar v. |
שיבח, הילל, פאר |
to praise, glorify, to adorn |
|
se korajozo, afin ke los ke a naser van, t'alaven. (Odisea) |
|
Ayi ensima, los bilbilis i los pasharos se dan rendevu por kantar i por alavar la gloria del dia. (Rinio, 1906) |
|
alavarse v. refl. |
התרברב, התפאר |
boast, brag, to be proud |
|
Alegres se alavan: ''Ermanos, reushimos!'' ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
alavasión f. |
שבח, תשבחות, הלל, תהילה |
praise, glorification, glory, fame |
|
Eyas ke denunsien sus alavasiones (Gaon, Poezias) |
|
albersia /albirsia f. |
בשורה טובה |
good tidings |
|
antes la albersia sea pregonada (Gaon, Poezias) |
|
alda f. |
צד, שולים, כנף בגד |
side, fringe, tha margin of a garment |
|
ven sovre mi alda ninyo regalado (Gaon, Poezias) |
|
aldea f. |
כפר |
village, country(not in the city) |
|
por espandiduras azul en aldeas. (Gaon, Poezias) |
|
alegrar v. |
שימח |
to make happy |
|
alegrar desierto ke vino la ora. (Gaon, Poezias) |
|
alegrarse v. refl. |
שמח, עָלַז |
to be happy, to be cheerful |
|
i El se alegra de vervos esklavos. (Gaon, Poezias) |
|
alegre adj. |
שמח, עליז, תוסס, מאושר |
happy, joyous, cheerful, lively, |
|
alegres, gozozos, borrachos, rientes, (Gaon, Poezias) |
|
El kanez alegre se move orozo (Gaon, Poezias) |
|
Mira komo Rinio es ermoza, es biva, es alegre, es fuerte, (Rinio, 1906) |
|
Oh! Todo esta alegre... todo esta dulse... todo esta ermozo... (Rinio, 1906) |
|
Alegres se alavan: ''Ermanos, reushimos!'' ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
alegría f. |
שמחה, גיל, חדווה, עליזות,ששון, צהלה |
happiness, cheerfulness, gladness, joyous cry |
|
sea por ventura i por alegria (Gaon, Poezias) |
|
rendir a mi patria repozo i alegria. (Papo, Navot) |
|
alegria i gozo a toda la nasion. (La segunda Ester, 1911) |
|
Ke se les boltava sus ansias en alegrias. (La segunda Ester, 1911) |
|
Nos das los envigorantes aires las tempestas / ke los desho azer mis karas koloradas / i mi alegria es dulse komo la de fiestas / i mi korason late un kante de enamoradas (La Amerika, 1917) |
|
alemán/o n. & adj. |
גרמני |
german |
|
Un dia los almanes del nido l'arrankaron, kon su padre i madre al lager la yevaron. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
remarkad bien estos puntos pretos, ayi esta konchentrada toda la artileria |
|
alertarse v. refl. |
נבהל, נאחז בהלה |
to panic |
|
Es ke s'esta sonyando? Es ke esta despierta? La aferró el espanto, su alma se alerta. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
aleshado adj. |
רחוק, מרוחק; מבודד, מתבודד |
far, distant; isolated, reclusive |
|
I a ti torpe Ah'av, aleshado de lo bueno, (Papo, Navot) |
|
londje (k'en dos se apartan, los mas aleshados de ombres, (Odisea) |
|
alevantar v |
הרים, הקים, העלה, זקף, הגביה, הניף; קומם, המריד; שיקם; העתיק; אסר |
to lift, to raise, elevate, to swing; cause to rebel; to rehabilitate; to forbid |
|
la ke enrezio tu reinado, levanto tu pendon, (Papo, Navot) |
|
En mi echar i en mi alevantar yo no penso ke a el. (Rinio, 1906) |
|
alevantarse v. refl. |
קם, התרומם; קם ממיטתו; מרד, התמרד; הפסיק; (על השמש/היום:) זרח; סמר; יצא לדרך |
to rise, to rise up; to rise from bed; to rebel; to stop; to rise (the sun / the day); stiffen, bristle (hair, fur, feathers); to go out |
|
me levantaria kada dia kon nueva gana, (Papo, Navot) |
|
ke no ay un ombre ke se levante i lo depiedra. (Papo, Navot) |
|
estos el Sol onde s'echa, los otros onde s'alevanta), (Odisea) |
|
Lavora kon la pala, kavaka kon la chapa, s'aboka, s'alevanta, el dia no s'eskapa! ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
algo m. |
משהו, דבר מה; מעט |
something; few, a little |
|
Algo de esto konta i a nos, dioza, fija de Zeus. (Odisea) |
|
algodón m. |
צמר גפן, כותנה; ריפוד |
cotton wool, cotton; padding, upholstery |
|
en manko de nada yo me via entornado por pelotas de |
|
algún adj. |
איזשהו |
whatever, whichever, any |
|
Solo algun perro mudo i ambriento (Gaon, Poezias) |
|
alguno pron. |
מישהו |
somebody, someone, anybody |
|
algunos atestan sentir su salmeo (Gaon, Poezias) |
|
de algunos mizmo no ay ni memoria (Gaon, Poezias) |
|
alguno djimiendo inda desha verse (Gaon, Poezias) |
|
alguno de eyos fue romanesido, (Gaon, Poezias) |
|
Yo no veo en mi nasion alguno tan ardiente (La segunda Ester, 1911) |
|
alimpiar v. |
ניקה, טיהר, מרק; ''גילח'' ממישהו את כל רכושו |
to clean, cleans, to spruce; to steal away all of somebody's possession |
|
i alos kulpozos alimpia del yerro (Gaon, Poezias) |
|
Yo te vo azer alimpiar de todos tus pekados... (Papo, Navot) |
|
De alimpiar la suziedad de la idolatria, (Papo, Navot) |
|
otros, las mezas las arresentavan i las alimpiavan (Odisea) |
|
I tu alimpies todo i apareja, i si por mi te preguntan, (La segunda Ester, 1911) |
|
alkansar v. |
השיג, הגיע ל-; הספיק; הצליח |
achieve, to reach to-; to reach in time; to succeed |
|
yo |
|
alkavo adj. |
אחרון |
last |
|
destorvar los dias de alkavo de tu viejo padre. (Rinio, 1906) |
|
Allah (t.) m. |
אלהים |
god |
|
Del sielo entonses el Alla muy laso (Gaon, Poezias) |
|
Alla solamente es Dio eternelo (Gaon, Poezias) |
|
De kuando salio Purim vamos diziendo Allah kierim: (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
alma f. |
נשמה, נפש |
soul, spirit, mind |
|
Mi alma konsiente visio enkuvierto (Gaon, Poezias) |
|
vido la muchacha ke bola su alma (Gaon, Poezias) |
|
sostener el mundo i rebivir almas (Gaon, Poezias) |
|
apenas es noche no se ve mas alma (Gaon, Poezias) |
|
Las almas se soplan i Dio las rekoje (Gaon, Poezias) |
|
Son ya kuantos dias ke mi alma kansa (Gaon, Poezias) |
|
despues el replika kon alma trublada: (Gaon, Poezias) |
|
si la alma gia el kuerpo siyado (Gaon, Poezias) |
|
Son ya kuantos dias ke mi alma kansa (Gaon, Poezias) |
|
espiego si saves - mi alma demanda. (Gaon, Poezias) |
|
realsandose tu alma konponiendo akel kante. (Gaon, Poezias) |
|
konsentia ke mi alma serka ti bushka repozo. (Gaon, Poezias) |
|
onde te kere kitar la alma i las entranyas! (Papo, Navot) |
|
destruir el avenir de tus chikos ke son tu alma i tu sangre, (Rinio, 1906) |
|
Mi vida no es mia es suya; mi alma es para el. (Rinio, 1906) |
|
metio su alma en perikolo de muerte, (La segunda Ester, 1911) |
|
guadrame de la falsa testimoniansa / de akel ke pushado por la vengansa / va delantre el tribunal i djura / por kondanar a una |
|
almario m. |
ארון; כינוי לטיפש |
closet; a nickname for a stupid person |
|
Los pusos i los punyos yenos de reskunyos delos klavos ke enkontri enel armario i yukuri; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
almendra f. |
שקד; טבעת דמוית שקד |
almond; almond-like ring |
|
Ayi enfrente, en la entrada del chiflik los arvoles de almendra i de kaise estan kuviertos de flores, (Rinio, 1906) |
|
almiskle m. |
ניחוח, בושם; מוּשְּׁק (סוג של בושם); מור |
aroma, odour, perfume; musk; myrrh(plant) |
|
Entre guertos balsamados kon almiskle i ensensio (Gaon, Poezias) |
|
alondjar (port.) v. |
הרחיק, דחה; האריך |
to distant, reject; to lengthen |
|
Kon seda la vistian, yevava djoyas d'oro, la alondjavan siempre de males i de yoro. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
alsar v. |
העלה, הרים, הניף, נשא |
elevat, to lift, raise, carry |
|
Kon tembla la alsa i mira el sielo (Gaon, Poezias) |
|
alsaron sus palmas al Dio ensalsado (Gaon, Poezias) |
|
Un kozak supito alsa su martio (Gaon, Poezias) |
|
alsarse v. |
התרומם |
to rise up |
|
ver de su tierra alsarse el fumo, aun ke de londje, (Odisea) |
|
altar m. |
מזבח |
altar |
|
relumbrando sovre el altar de su santuario, (Papo, Navot) |
|
alteza f. |
גובה, רום, רוממות, הוד מעלה |
altitude, height, superiority |
|
Si alteza, ya paso. Yo la presti mi kavayo (Papo, Navot) |
|
Kerias ke te respondiera: ''Si, alteza real, (Papo, Navot) |
|
altig(u)ozamente adv. |
ביהירות, בגאווה |
with arrogance, with pride |
|
altigozamente tomi mi espada en mano (Papo, Navot) |
|
altig(u)ozo adj. |
גאוותן, גאה, יהיר, שחצן |
proud, arrogant, conceited, boastful |
|
el altigozo suksesor del terrivle Zimri. (Papo, Navot) |
|
Altiguos parientes / dolores de dientes / en rikes las mientes / son penas del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
alto adj. |
גבוה, רם, נישא, מרומם, תמיר |
high, supreme, lofty |
|
ke en la mar las konose, i el, los pilares los altos, (Odisea) |
|
altramente (it.) adv. |
אחרת, באופן אחר |
differently |
|
ay esperansa si la kavaleria non keda de avansar, |
|
altura f. |
גובה; גבעה, תל |
height, altitude; hill, mound |
|
Me parese por alturas supito ke yo deskalso (Gaon, Poezias) |
|
parese taksaron ansi de altura (Gaon, Poezias) |
|
Onesto i kalmo de alturas vino (Gaon, Poezias) |
|
I supito se alevanta i suve asta la altura. (La segunda Ester, 1911) |
|
alusinasión f. |
חזיון תעתועים |
mirage, illusion |
|
devienes sujeto a las alusinasiones? (Papo, Navot) |
|
alvorada f. |
שחר, עמוד השחר; חגיגה משפחתית של הצגת הנדוניה |
dawn; family celebration of presenting the dowry |
|
Kuantas alvoradas se also lijero (Gaon, Poezias) |
|
serkana desierto es la alvorada (Gaon, Poezias) |
|
De la alvorada asta anochese (Gaon, Poezias) |
|
ama/amá (t.) conj. |
אך, אבל, אולם |
but, however |
|
Ama agora andar yo me vo a la rápida nave, (Odisea) |
|
amado m. & adj. |
אהוב |
beloved |
|
vente atras a tu tierra natala amada, i un kolmo (Odisea) |
|
Eya abolto el korason de nuestro bien amado soverano (La segunda Ester, 1911) |
|
amaneser v. |
האיר/הנץ השחר; השכים קום |
to light/come forth (dawn); |
|
Apenas amanese, gritando Aufstehen, kon palos, kon rempushos - afín ke s'adjileen ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
amante n. |
אוהב, מאהב; אהוב; ארוס; מומחה, בקיא |
loving, lover; beloved; expert, proficient |
|
Yo no tengo en el mundo ninguna koza mas valutoza ke el amor de mi amante. (Rinio, 1906) |
|
amanyana/aminyana adv. |
מחר |
tomorrow |
|
Amanyana kale ke le de una repuesta, ke repuesta ke le de? (Rinio, 1906) |
|
amar v. |
אהב |
to love |
|
ser el Dio de siempre ama los pasientes (Gaon, Poezias) |
|
Ah! El amar kuanto dulse es! (Rinio, 1906) |
|
Ke digan, si! Yo no entiendo razon, yo amo a Lefteri, lo amo, i lo amare. (Rinio, 1906) |
|
Ke sepa! Si, ke Katerina sepa ke yo amo a su marido, esto no me importa! (Rinio, 1906) |
|
amargado adj. |
נעצב, ממורמר |
sad, embittered |
|
Suspiros de bivdas amargadas i de guerfanos (Papo, Navot) |
|
amargo adj. |
מר, מריר; עגום; זריז, מוכשר, ערום; כינוי לקפה |
bitter; melancholic; quick, talented, crafty, cunning; a nickname for coffee |
|
tambien la komida mas ke fyel amarga (Gaon, Poezias) |
|
kansarla empesa un amargo yanto (Gaon, Poezias) |
|
Ke amargo a nuestro puevlo kon penas i dolores. (La segunda Ester, 1911) |
|
amargura f. |
מרירות; עצב, עוגמה; מרור |
bitterness |
|
En prima okazion ke estuvo en sus brasos, la djovena, en medio de bezos i abrasos, kon amargura disho ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
Los dias se suksiden, la vida es muy dura, su korason 'sta triste i yeno d'amargura. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
amasado adj. |
שנלוש |
that was kneaded |
|
i kon fyel la vida vos es amasada. (Gaon, Poezias) |
|
terrivle reinado amasado kon tirania! (Papo, Navot) |
|
guadrame de akel vizino ensavanado / ke manyana i tadre aze orasion / sin entender ke kon lodo es |
|
amasar v. |
לש |
to knead |
|
Kon las piesas de tu oro se amasa la korona (Gaon, Poezias) |
|
ke kon suziedades fueron amasados (Gaon, Poezias) |
|
amatar v. |
כיבה; הרגיע; מחץ בין האצבעות |
extinguish, to put out; to calm; to crush between the fingers |
|
Mashki mi ravia kon mis dientes? La deshi amatar (Papo, Navot) |
|
amatarse v. refl. |
כבה |
to go out, to be extinguished |
|
antes se amate la luz de mi vida (Gaon, Poezias) |
|
amavle/amable adj. |
נעים, חביב, אדיב, מנומס, נעים הליכות, מסביר פנים |
pleasant, amiable, courteous, polite, friendly |
|
Sierto, esperavas de mi, palavras mas amavles. (Papo, Navot) |
|
ambezar v. |
לימד, הורה; למד |
teach, instruct; study, learn |
|
embezadles vozotros los de vuestros avuelos. (Papo, Navot) |
|
para k'ambeze si ay novedades de la atornada (Odisea) |
|
La povre no savia, lo ambezo mas tadre, ke dizde el primo dia kedo sin padre i madre. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
ambre f. |
רעב, כפן; בולמוס, רעבון |
hunger, famine, starvation; ravenous hunger, ravenousness |
|
La ambre, la sed te apuran; i tu mas esperas! (Papo, Navot) |
|
ambriento /e adj. |
רעֵב |
hungry |
|
Solo algun perro mudo i ambriento (Gaon, Poezias) |
|
rondjaria vuestros kuerpos a perros ambresidos (Papo, Navot) |
|
amejorar/amejorear v. |
שיפר, שכלל, השביח, היטיב, טייב |
improve, enhance, to better |
|
Afin d'arresivir la moneda prometida, ke le permeteria d'amijorar su vida. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
amenazar v. |
אִיֵּם |
to threaten |
|
i por afuera siempre te menaza la gerra. (Papo, Navot) |
|
Eya rondja la tavla i el la menaza kon el fierro (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
amigo m. |
חבר, רע, עמית, ידיד |
friend, companion, comrade |
|
Alteza, yo no so amigo de la ingratitud; (Papo, Navot) |
|
ke en Itaka - estonses tambien, stando entre amigos, (Odisea) |
|
vienes por la prima vez, o tu sos de mi padre amigo, (Odisea) |
|
El ministro es mi amigo, le rogare ke lo tenga en membrasion (La segunda Ester, 1911) |
|
O bien kon sus amigas a pasear se iya, en kampos o en guertas, i flores akojia. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
Vizino borozo / haver mentirozo / amigo selozo / enfastio del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
Amigo eskarso / nemigo deskalso / haver ke es falso / aborrese el Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
Amigo en sensia / haver de konsensia / mujer de pasensia / bendision del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
guadrame sovre todo de akel falsador / ke se amostra a la kara |
|
amistad/amistá f. |
ידידות, רעות, חיבה |
friendship, companion, fondness, affection |
|
el se la dio; visto ke muy grande amistad le tenia - (Odisea) |
|
amor m. (Sal.)/f. (Izm./Ist.) |
אהבה,חיבה; אהוב |
love, fondness; beloved, sweetheart |
|
Mi amor por ti, no es oy menos ke akel dia, (Papo, Navot) |
|
te djuro ke no fue para presigir los amores, (Papo, Navot) |
|
El amor nos aze andjeles, nos aze bivir una vida enteramente differente de la muestra... (Rinio, 1906) |
|
eya enborracha mi korason de amor. (Rinio, 1906) |
|
Mi korason esta yeno de amor por mi kerido Lefteri. (Rinio, 1906) |
|
Ah! Por amor de mi nasion echo gritos de esklamasion. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Paz i amor reinan kuando eskurese / el rededor del ogar paternal / mientres ke afuera todo se estremese / kon las furores de invierno infernal (La Amerika, 1917) |
|
amostrar v. |
הראה; הוכיח |
to show; to prove |
|
Amostradme kon kual puevlo non sufrio Israel i fue salvo (La segunda Ester, 1911) |
|
amostrarse v. refl. |
הופיע, הראה עצמו;העמיד פנים |
to appear; to show oneself; pretend |
|
guadrame sovre todo de akel falsador / ke |
|
ancho adj. |
רחב; נח לבריות |
wide; affable, nice |
|
donos a los imortales ke moran en los sielos anchos? (Odisea) |
|
andar m. (port.) |
קומה בבית, דירה; הליכה |
floor in house, apartment; walk |
|
Andadvos, si vos plaze, a vuestro echo, si vos digo, ke provecho? (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
andar v. |
הלך, צעד, פסע, התהלך; עשה בלהט |
to walk, to march; to do passionately |
|
andando kon una roza en su mano (Gaon, Poezias) |
|
Mas ni ombre bivo anda por la kaye (Gaon, Poezias) |
|
ande/andi adv. |
איפה, היכן? לאן?; אצל |
where?; at |
|
kuando d'Efira torno, d'ende el fijo de Mermeros, Ilos |
|
andjélo /ánjel/ándjel/ándjeli/ándjel |
מלאך |
angel |
|
Anjelos supremos ora nuestro templo (Gaon, Poezias) |
|
Andjelos vinieron - adjunta kon yoro (Gaon, Poezias) |
|
anjel de los sielos es i nada manka. (Gaon, Poezias) |
|
Entre alas flameantes de anjelos akorridos (Gaon, Poezias) |
|
El amor nos aze andjeles, nos aze bivir una vida enteramente differente de la muestra... (Rinio, 1906) |
|
este andjel ke kuando la veo todas mis fuersas se abaten, (Rinio, 1906) |
|
Shimshon, ke los Daneos, la djente de su trivo, kontavan ke un andjel viniendo del Dio bivo, predisho a su madre, mujer ke no paria, k'en manko de un anyo un ijo teneria, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
ladron, ipokrita, ingrato i traishedor / |
|
anel pron. |
לו, אליו |
to him |
|
ma solo anel, k'atornar dezeava i ver su espoza, (Odisea) |
|
aneya/aneyas pron. |
לה, אליה/להן, אליהן |
to her/to them |
|
Le respondio Telemahos, el savio, aneya, i le disho: (Odisea) |
|
ánfora f. |
אמפורה, כד בעל שתי אזניים(להחזקת יין וכו') |
amphora |
|
unos, en anforas, vino kon agua stavan meleskando, (Odisea) |
|
angajarse (fr.) v. refl. |
התארס; התחייב,לקח עליו; נכנס |
to get engaged; to commit, to take upon him; to enter |
|
Ansi yo a este enshempio korro i me angajo (La segunda Ester, 1911) |
|
angustia f. |
תוגה, צער, יגון, עצב, דאבה; מחנק; גועל, דחייה, רצון להקיא; בוז |
grief, sorrow, sadness; choking; disgust, rejection, desire to vomit; contempt |
|
ekspuestos a males angustias i penas (Gaon, Poezias) |
|
El no se ve, no se oye, i solo angustia i yoros (Odisea) |
|
Tiempo enuvlado / haver malavlado / mirada de lado / angustia del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
animal m. |
חיה; אדם חסר מצפון |
animal; a man with no conscience |
|
I ke es la repuesta ke te dio este animal, (Papo, Navot) |
|
'Animales, yo so mas feros ke vozotros!'' griti (Papo, Navot) |
|
me meti a oir brameos de los animales, (Papo, Navot) |
|
Kamino komo kosha, tengo grande kongosha de levantar mender i kavesales ke es echo de animales. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
metales, |
|
O Dio guadrame del ipokrita / komo akel |
|
aniyo m. |
טבעת |
a ring |
|
saka sus aniyos i pues kon kevranto (Gaon, Poezias) |
|
Yo, le di el aniyo a mi kerida Rinio ke va ser mi mujer... (Rinio, 1906) |
|
anke (it.) prep. |
למרות ש-; הגם ש-, נוסף לכך, יתירה מזאת; אף על פי כן, בכל זאת |
despite of; moreover, add to that; nevertheless, in spite of |
|
i anke estremesivle va por el mi paso fiero. (Gaon, Poezias) |
|
anke enkuvrieron el fin de los dias (Gaon, Poezias) |
|
anoche adv. |
אמש, הלילה שעבר |
last night |
|
Anoche kaminates por todas las plasas de Shomron. (Papo, Navot) |
|
loke topo interesante es la konversasion ke tuvi |
|
anocheser v. |
ירד הלילה; באירוניה: נזכר בחלומו במטלה ששכח לבצעה |
the night has fallen; to be reminded of a task you fotgot to do in a dreem |
|
De la alvorada asta anochese (Gaon, Poezias) |
|
anojado (port.) adj. |
כעוס, רוגז, כועס, נרגז, זועף; נעלב |
angry, upset, irate; insulted |
|
Luvia arrojada / kamiza mojada / mujer anojada / kastigo del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
ansí adv. |
כך, ככה |
so, like that, thus |
|
parese taksaron ansi de altura (Gaon, Poezias) |
|
i ansi se viene terminar la fiesta. (Gaon, Poezias) |
|
ansi son eyos sonantes ansi eren orgoliozos. (Gaon, Poezias) |
|
Ansi ermozura Livorno no vido (Gaon, Poezias) |
|
vasta la yevan, liviana ansi ke el soplo del aire. (Odisea) |
|
ansia f. |
צער, סבל, ענות; דאגה, חרדה; קמצנות, אהבת בצע |
grief, suffering; concern, anxiety; stinginess, greed |
|
para ke konosan ansias dela vida. (Gaon, Poezias) |
|
Ke se les boltava sus ansias en alegrias. (La segunda Ester, 1911) |
|
ansiarse v. refl. |
התענה, הצטער, התעצב,התמלא דאגה; שאף ל-, חתר ל- |
to be tortured, to be sorry, to become sad, to become worried; to aspire to- |
|
Dizme Ah'av, por kualo te ansias i te apretas? (Papo, Navot) |
|
ansiozo/ansiaozo adj. |
חרד, דואג; משתוקק |
anxious, worried; yearning, desiring |
|
portefolio vazio non puedo apiadar segun kero / yo bivo triste i |
|
antes adv. |
קודם, פעם, לפני כן |
beforehand, first, once |
|
salvar sus kreentes una ora antes. (Gaon, Poezias) |
|
El kanez palido torna komo antes (Gaon, Poezias) |
|
i antes el bole le dize: Espera! (Gaon, Poezias) |
|
por ver kuanto antes luz de delivransa. (Gaon, Poezias) |
|
antes vente anyos ke fuimos matados (Gaon, Poezias) |
|
Al empesijo komo de antes le avlaron. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
antiguo /antigo adj. |
עתיק, עתיק יומין;מיושן |
ancient; old-fashioned |
|
Ma un Dio existe viejo i antiguo (Gaon, Poezias) |
|
Dio ke akerensia su puevlo antigo (Gaon, Poezias) |
|
de los baraganes en dias antiguos (Gaon, Poezias) |
|
Amostradme onde esta Amalek, Moav, Sihon i Og, reyes antigos (La segunda Ester, 1911) |
|
kualo? el Todo Poderozo l Abastado / a estas indjustisias se keda kayado? / porke komo el tiempo |
|
anular v. |
ביטל, פסל |
cancel, to call off |
|
ma el tiempo todo anula, atema (Gaon, Poezias) |
|
anyo m. |
שנה |
year |
|
Ditas perlas rekojidas antes ocho sientos anyos (Gaon, Poezias) |
|
antes vente anyos ke fuimos matados (Gaon, Poezias) |
|
Meresio a anyos, salud i rikeza (Gaon, Poezias) |
|
Ma kuando vino el tiempo, despues ke pasaron los anyos (Odisea) |
|
aogar v. |
חנק; הטביע |
to strangle; to drown |
|
otra noche vengo yo por aogarte. (Gaon, Poezias) |
|
apanyar v. |
תפס, אחז, החזיק, לפת; חטף;כינס, אסף; תיקן |
capture, to grasp, to hold , to catch; snatch; assemble, collect; to repair |
|
Ke modo kon endjenios, el ombre apanyaron, los ojos le vaziaron i lo enkarselaron. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
aparar v. |
הציג, הראה בפומבי; חידד (עפרון) |
to display, to show in public; to sharpen (a pencil) |
|
i s'aparo a la 'ntrada de la kaza de Odiseus, (Odisea) |
|
aparejado adj. |
מוכן, שהוכן, שיועד |
prepared, that was prepared, that was designated |
|
Sin saver yo delas penas para mi aparejadas (Gaon, Poezias) |
|
aparejar /aparijar v. |
הכין, ערך, התקין |
prepare, to set, to set up |
|
se aparejaron para la matansa. (Gaon, Poezias) |
|
i aparejarte una fin de las mas terrivles! (Papo, Navot) |
|
I tu alimpies todo i apareja, i si por mi te preguntan, (La segunda Ester, 1911) |
|
aparensia f. |
חזות, צורה, הופעה, מראה |
appearance, shape, look |
|
ladron, ipokrita, ingrato i traishedor / andjel de |
|
apareser v. |
הופיע, נגלה |
to show up, to appear, to be revealed, to become known |
|
aparese una ermoza persona (Gaon, Poezias) |
|
Ma aparesiendo nuestro rey untado (Gaon, Poezias) |
|
aparey (fr.) m. |
מכשיר |
instrument |
|
en arrivando en las linias enemigas, sin pedrer tiempo izi pozar mi |
|
aparisión m. |
הופעה; רוח רפאים; חזיון,התגלות, הופעה פתאומית |
appearance; ghost; phenomenon, vision, revelation, sudden appearance |
|
a dezbarasarme de la terrivle aparision. (Papo, Navot) |
|
aparte adv. |
לחוד, בנבדל, בנפרד |
separately, individually |
|
demas ke no manke el harem aparte (Gaon, Poezias) |
|
k'azen k'el sielo aparte este de la tierra, detiene. (Odisea) |
|
todos, aparte del dio Poseidon, k'ensanyado estuvo (Odisea) |
|
De ombres aparte de damas. (La segunda Ester, 1911) |
|
Mujeres, puevlo aparte, tienen leyes en disparte, todo el penserio tienen a sus dinim ke mantienen (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Aparte d'una supa i d'una revanada de pan, el dia entero, no mete en boka nada. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
No tiene mas kaveyos, no le desharon nada, aparte de kundurias i djuba envarada. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
apartener/apartenir v. |
היה שייך ל-, השתייך, נמנה עם |
to belong to-, to associate with |
|
de las ke apartenian al muy korajozo Odises. (Odisea) |
|
No era prova esto a kien apartenia, la fuersa, la grandura i la barragania? ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
apaziguar v. |
השקיט, הרגיע; השלים בין,השכין שלום |
to quiet, to calm; to make peace between, to make peace |
|
el vero repentimiento kalmara la ravia del Kreador / i solo |
|
apel (fr.) m. |
מיפקד במחנה ריכוז |
census in concentration camp |
|
Las echan de las kamas. Un chay, i a la kaye. Appel! Es maloroza kien tadra, kien se kaye. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
apena/apenas adv. |
בקושי, כמעט שלא, זה אך |
barely, hardly |
|
apenas es noche no se ve mas alma (Gaon, Poezias) |
|
Apenas amanese, gritando Aufstehen, kon palos, kon rempushos - afín ke s'adjileen ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
apiadar v. |
נחלץ לעזרה, סייע ל-, עזר ל- |
to come to the rescue, to aid/ assist to-, to help to- |
|
Elas! non ay ken se apiade por nozotros! (La segunda Ester, 1911) |
|
ma su korason guay duro i indiferente / non tiene kompasion, non |
|
portefolio vazio non puedo |
|
apiadarse v. refl. |
חמל, ריחם |
to have pity on, to be compassionate towards |
|
i pues muerirse. I tu, Olimpiano, no te apiadas? (Odisea) |
|
non eskapo de sufrir - d'el los diozes se apiadaron (Odisea) |
|
El Dio ke mire i ke se apiade. (Rinio, 1906) |
|
aportar v. |
תרם; בא לבקר; נשאר ליד הדלת |
to donate; to come for a visit; to stay by the door |
|
kuala aportada dizen fue del sielo. - (Gaon, Poezias) |
|
apóstol /apóstolo |
שליח (נצרות) |
apostle |
|
esto testimonian dodje apostolos. (Gaon, Poezias) |
|
apozarse v. refl. |
נח, התיצב; לן במקום כלשהו, עבר את הלילה |
to rest, to be stabilized; to sleep somewhere, to go through the night |
|
al poste se apozo de la sala, la muy bien fraguada, (Odisea) |
|
Akel ke kon keshada de azno en las manos, firio sin apozarse un mil de sus ermanos; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
aprendear v. |
מישכן, נתן במשכון |
to mortgage, to pawn |
|
unidad aprendan de el las nasiones. (Gaon, Poezias) |
|
aprender v. |
למד |
learn, study |
|
aprender la eskritura por leer tu onda sensia. (Gaon, Poezias) |
|
aprendimiento m. |
לימודים, התלמדות, חניכות |
learning, training, apprenticeship |
|
Para sus misterios no ay prendimiento (Gaon, Poezias) |
|
apresiar v. |
העריך, החשיב, העריץ, הוקיר;אמד, העריך, קבע מחיר |
to value, regard highly, admire, appreciate, to esteem; to appraise, to estimate, to set a price |
|
suerte, porke la kantiga mucho la apresian la djente, (Odisea) |
|
apresurado adj. |
זריז; נחפז, ממהר, בהול;מזורז; חסר סבלנות, חסר מנוחה; נכון ל- |
quick; rash, hasty, in a hurry, urgent; expedited; impatient, restless; ready to- |
|
Ma state agora aki, i si mizmo stas apresurado, (Odisea) |
|
Apresurado se hue, i el non aspero ke mozotros (Odisea) |
|
apresuransa /za f. |
דחיפות, נחיצות, חפזון, חפזה, קוצר רוח |
urgency, necessity, haste, hurry, impatience |
|
vazian asus bokas kon apresuransa (Gaon, Poezias) |
|
apresurarse v. refl. |
מיהר, נחפז, הזדרז, אץ |
to hurry, to rush, to hurry up, |
|
'No me detengas aki mas, porke m'apresuro al kamino. (Odisea) |
|
apretado adj. |
לחוץ, דחוק, הדוק, מהודק; קמצן, קפוץ יד; ביישן, נחבא אל הכלים |
compressed, pressed, tight; stingy; shy |
|
su talia svelta apretada en su longo sayo? (Papo, Navot) |
|
apretar v. |
הידק, לחץ, דחק; בלם; הכביד על, העיק; הפעיל לחץ, הכריח, כפה; איית; לחץ, עינה, נגש, דיכא, הכניע; הטריד; גרר, החזיק בכח |
to fasten together, tighten, to press; to stop, curb, restrain; to be a burden on, to distress; to apply pressure, to force; to spell; to pressure, to torture, oppress, to subdue; to bother, harass; drag, tow, to hold by force |
|
i me meti a korrer kon sanya. Mis dientes apreti, (Papo, Navot) |
|
I todo el ke lo apreto i lo presigio devino kavo. (La segunda Ester, 1911) |
|
Les dizes esta penando a favor de los djudios ke los apretan. (La segunda Ester, 1911) |
|
apretarse v. refl. |
נלחץ, כפה על עצמו מחסור והנזרות; התנסה בלחץ ומצוקה |
to be pressed, to compel oneself to poverty and asceticism; to experience stress and trouble |
|
Dizme Ah'av, por kualo te ansias i te apretas? (Papo, Navot) |
|
apreto m. |
לחץ, מועקה; עינוי, ענות, מצוקה, רעב, דוחק, ייסורים |
pressure, stress, distress; torment, suffering, hunger |
|
Por apreto de nuestro puevlo les are una demanda. (La segunda Ester, 1911) |
|
aprometer v. |
הבטיח; הציע |
to promise; to offer |
|
siendo apromete salvasion kumplida. (Gaon, Poezias) |
|
Si su sekreto tu vas a deskuvrirlo, i mos vas a dizirlo, i vamos a batirlo, te damos la palavra, te lo aprometemos, ke vamos a pagarte. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
aprontar v. |
הכין, עיבד; ערך (שולחן), סידר, ארגן; ערך/סידר משהו במהירות |
prepare, to process; to set a table, arrange; to set/arrange something quickly |
|
la mijor nave apronta, i toma vente remadores, (Odisea) |
|
aprovar v. |
ניסה, בדק, בחן, מדד (בגד); טעם; העמיד בנסיון; הוכיח; אישר; השתדל; צער |
try, test, examine, to try on an outfit; to taste; to put to the test; prove; approve; to make an effort; to cause sorrow |
|
Se dechidio, portanto, de no dezesperarse, de aprovar de muevo, i de mas esforsarse, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
apurar v. |
טיהר; ריכז בהרטבה או אידוי; דחס, צמצם, צימק; גרם ענות, לחץ |
purify; to condense through wetting or evaporation; to compress, minimize; to cause suffering, to pressure |
|
La ambre, la sed te apuran; i tu mas esperas! (Papo, Navot) |
|
aranjar (fr.) v. |
סידר, ערך; תיקן, יישב; יישב מחלוקת בצורה ידידותית |
arrange, set; fix, settle ; to settle a dispute in a friendly manner |
|
Aki dezir todo no se va, siendo no es yeshiva; ma komo un amigo, por la verdad vos digo ke los savios kudiaron i todo bien aranjaron: (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
ardiente adj. |
לוהט, יוקד, בוער, מתלקח; נלהב, להוט, קנאי |
blazing, burning, inflaming; enthusiastic, passionate, keen |
|
Yo no veo en mi nasion alguno tan ardiente (La segunda Ester, 1911) |
|
ardor m. |
להט, התלהבות, להיטות, דבקות; התפרצות |
passion, enthusiasm, eagerness, determination, devotion; outburst |
|
Yo me siento oy un ardor de patriotizmo (La segunda Ester, 1911) |
|
entre nozotros se topan inda personas yenas de |
|
arena f. |
חול; אבן בכליות; זירה |
sand; kidney stone; arena |
|
Oy ize la kozina, me pelei kon la vezina por arena ke no tenia de antes ya me devia. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
arenar v. |
פיזר חול על, כיסה בחול; תקע בחול (מכונית); ניקה בחול, קרצף רצפה |
to spread sand on, to cover with sand; to stuck in the sand (car); to clean with sand, to scrub a floor |
|
El tambien se va raviando kon su mujer peleando ke en estando deskuvierta arenava ventana i puerta. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Ya eskapo su rijo segun eya kijo: areno bien las puertas, ya adovo dos kamaretas, (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
arenozo adj. |
חולי |
sandy |
|
I vo mandarlo a Sparta i a Pilos, la arenoza, (Odisea) |
|
arienda f. |
אחוזה, נחלה, חווה |
estate, land, farm, ranch |
|
aventurado ke en sus ariendas s'enviejeseria! (Odisea) |
|
arma f. |
נשק; שלט אצולה |
weapon; aristocracy signpost |
|
kon armas de Hemil i sus kamarados. (Gaon, Poezias) |
|
En viendo las banyeras, los postos, los soldados, kon armas en sus manos i perros a sus lados, ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
armarse v. refl. |
התחמש, הצטייד |
to get armed, to equip oneself |
|
Akostando mi oido i armandome pasensia (Gaon, Poezias) |
|
Inda tierna kriatura me armi yo kon pasensia (Gaon, Poezias) |
|
armonía f. |
הרמוניה, התאמה; הסכמה, הבנה; רצון טוב |
harmony, fit; agreement, understanding; good will |
|
El siempre regreta la paz i la armonia de todas sivdades (La segunda Ester, 1911) |
|
aroma f./m. |
ניחוח, ארומה |
aroma |
|
ke te emboracho kon sus ojos o kon su aroma. (Papo, Navot) |
|
arrankar v. |
עקר, עקר מן השורש; קטף, תלש בכח, קרע, שבר |
to uproot; to pick, to detach/pluck with force, to tear, to break |
|
pues ranka espinos i kanta kon zelo. (Gaon, Poezias) |
|
vino el Dio firme rankar sus kadenas. (Gaon, Poezias) |
|
i arankarvos ojo por ojo, diente por diente. (Papo, Navot) |
|
se dezraygen i vayan arankarte tu prea? (Papo, Navot) |
|
Akel ke arrankado avia de sus baza, las puertas muy pezantes de la sivdad de Aza, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
Un dia los almanes del nido l'arrankaron, kon su padre i madre al lager la yevaron. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
arrankarse v. refl. |
נעקר, נקרע מעל; נכסף, השתוקק; נעצב |
to be uprooted, to be torn of; to yearn; to become sad |
|
se ranken los puevlos por sus dezonores. - (Gaon, Poezias) |
|
Ma 2 semanas manka, mi alma se arranka ke no ay por la Paskua otro ke sal i agua. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
arrastado (port.) adj. |
נסחב; מָשוּך;מסכן, עלוב |
to be carried' to be dragged; wretch, miserable |
|
Komo los forasteros arrastados i despojados. (La segunda Ester, 1911) |
|
arrastar (port.) v. |
גרר, סחב, סחף, משך אחריו; נשרך, נהג בעצלתים; החריב, הרס |
to drag, carrie, to pull after oneself; to trail behind, to walk very slow, to act lazy; to ruin |
|
rasta por las plasas bushkando resiento - (Gaon, Poezias) |
|
Kuerpos de muchachas rastan por la plasa (Gaon, Poezias) |
|
pues de kinze siglos rastar por el mundo (Gaon, Poezias) |
|
ke arastan por las kaes peor ke los zinganos, (Papo, Navot) |
|
las kavras godras, i los bueyes ke sus piezes los arrastan. (Odisea) |
|
Echar me kero repozado, el kavesal desfronyado, del kolchon un poko blando las lanas arrastando. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
arrastarse (port.) v. refl. |
זחל, התרפס, השתרך, הלך בכבדות, נסחב, נגרר |
crawl, grovel, to trudge, to walk slowly, to be carried, to be draged |
|
por ayi se rasta deskalsa, deznuda (Gaon, Poezias) |
|
se raste kontente por bushkarse nido. (Gaon, Poezias) |
|
i se arrasta kon pena suviendo a su vinya fekonda. (Odisea) |
|
arraviar v. |
הכעיס, הרגיז; לא עמד בדבריו; סירב לשלם חובו אחרי הפסד במשחק |
to anger; to not stand behind your words; to refuse to pay a debt after losing a game |
|
Ya es serka mediodia, mi padre me esta asperando, i si se aravia, ke se aravie, (Rinio, 1906) |
|
El tambien se va raviando kon su mujer peleando ke en estando deskuvierta arenava ventana i puerta. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
arraviarse v. refl. |
התרגז; לא עמד בדיבורו; העמיד פני כועס כדי להשתמט מחובה; נדהם מכל דבר; ייסר, הוכיח;היהמסוכסך עם |
to become angry; to not stand behind your words; to pretend to be angry in order to escape a duty; to be amazed by everything; to torture; to be in conflict with |
|
'Vas araviarte kon mi por lo ke te dire, Antinoos? (Odisea) |
|
arrazgar v. |
קרע, שיסע; בילה |
to tear, to tear to pieces; to wear out (material) |
|
ken en el renyega sera arazgado. (Gaon, Poezias) |
|
triste, ke siempre arazga mi buen korason en mi pecho, (Odisea) |
|
arrazgarse v. refl. |
קרע לעצמו (בגד); נקרע |
to rip oneself's clothing; to be torn |
|
avrirsen los sielos razgarsen los mares; (Gaon, Poezias) |
|
el sielo se razga i en dos se parte (Gaon, Poezias) |
|
arrebivir v. |
החיה, החזיר לתחיה, עורר מחדש; רענן, אושש, דירבן, המריץ |
revive, resurrect, to bring back something to life; refresh, strengthen, to urge, motivate |
|
avidas de siempre seran rebividos. - (Gaon, Poezias) |
|
sostener el mundo i rebivir almas (Gaon, Poezias) |
|
La luvia no rebive mas tus kampos i soledades, (Papo, Navot) |
|
arreevar v. |
השלים עם, סבל |
to put up with, accept, suffer |
|
Si el sentimiento esto lo reeva (Gaon, Poezias) |
|
arrekojer v. |
אסף, כינס, ריכז, קיבץ, קבץ, צבר, ליקט; הקהיל; הלביש, כיסה; מיזגאוויר החדר; נתקף התכווצויות בפה |
gather, assemble, collect, concentrate, accumulate; to assemble people; to dress, to cover; to air-condition a room; to have spasms in the mouth |
|
Las memorias brutas ke el sezo rekoje (Gaon, Poezias) |
|
sin avlar palavra korre i rekoje. (Gaon, Poezias) |
|
arrematar v. |
סילק; כילה, השמיד, הרס, נתן מכת מוות |
expelle; to exterminate, to destroy, to give a death blow |
|
porke de los sielos non rondja sovre eyos / komo tambien en las sivdades de la yanura / fuego i ashufre i de esta manera / los |
|
arrepentimiento f. |
חרטה, נוחם; חזרה בתשובה; חזרה מהבטחה או התחייבות |
regret, remorse; repentance, becoming religious; going back on oneself's promise |
|
el vero |
|
arrepentirse v. refl. |
התחרט, ניחם (על), חזר בו מהבטחתו/התחייבותו; סרב, ויתר |
to regret, to go back on oneself's promise or commitment; to refuse, to give up |
|
Eya de su penserio negro non se repienta (La segunda Ester, 1911) |
|
arresentar v. |
סידר, ארגן, ערך, עבר לחיים מסודרים; הביא מישהו לחיים מסודרים; השקיע את הפסולת; יישב; חיבר, כתב |
put in order, arrange, to set, to advance to a setteled life; to help someone have a setteled life; to sink waste; settle; compose, write |
|
i la freskor de la noche resento mi korason. (Papo, Navot) |
|
otros, las mezas las arresentavan i las alimpiavan (Odisea) |
|
arresgatar v. |
שחרר, חילץ, גאל, פדה |
to release, to rescue, to redeem |
|
despues de su muerte sera rezgatado. (Gaon, Poezias) |
|
Yo ke no desho una prea de mi mano rezgatar? (Papo, Navot) |
|
arresgatarse v. refl. |
השתחרר, נגאל |
to be freed, to be redeemed |
|
ke bushkava kon prisa rezgatarse de tu mano. (Papo, Navot) |
|
arreskunyo m. |
שריטה |
scratch |
|
Los pusos i los punyos yenos de reskunyos delos klavos ke enkontri enel armario i yukuri; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
arresponder v. |
ענה, השיב; הגיב; קיים התחייבות, עמד בהתחייבות |
to answer, to reply; to respond; to fulfill the undertaking |
|
Arrespondiendole Zeus, k'akoje las nuves, le disho: (Odisea) |
|
arrestar v. |
עצר, אסר, חבש בבית סוהר;עצר את הפעילות/ההליכה; עצר לביקורת |
to imprison, to put in prison; to stop the activity/walk; to arrest for review |
|
i la djustisia? eya me va |
|
arresumar v. |
הרטיב, לחלח |
to moisten |
|
sopla i deviene todo resumado. (Gaon, Poezias) |
|
arresvalar/arresvalarse v. refl. |
החליק |
to slip |
|
Me rezvali en la laja en boltando la tinaja (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
arretar (fr.) v. |
עצר |
to stop |
|
ya atorno; ma los diozes, parese, al kamino l'arretan. (Odisea) |
|
arretorserse v. refl. |
התפתל |
to be twisted |
|
de suvir los montes se retorsen rayos (Gaon, Poezias) |
|
arrevatado adj. |
חטוף, שדוד, שנטרף; שנבלע; שבושל בחפזון; צעקני (צבע) |
kidnapped, robbed, preyed; swallowed; food cooked in a hurry; flashy (color) |
|
Reklamar deritos revatados antes (Gaon, Poezias) |
|
reflos revatados son vuestra pasada (Gaon, Poezias) |
|
arrimar v. |
נשען, נסמך על; השעין, סמך; הניח לזמן מוגבל; נתן מחסה; ערם (ערימה) |
to lean, to rely on; to put down for a limited time; to give shelter; to stack |
|
la lansa k'el karreava arrimo a la alta kolona (Odisea) |
|
arrinkón m. |
פינה, זווית, פאה |
corner, angle |
|
deznudos deskalsos, por los arinkones. (Gaon, Poezias) |
|
arriva adv. |
למעלה |
above |
|
I de su sala arriva oyo Penelope la savia, (Odisea) |
|
arrivar v. |
הגיע; עגן; הצליח; קרה |
to arrive; to dock; to succeed; to happen |
|
o puede ser ke aki arrivo por un echo privado? (Odisea) |
|
Porke no me imajino k'a pie tu aki arrivates. (Odisea) |
|
Una semana paso ke el ijo trespaso; I dize ke es mi pekado loke le tuvo arrivado! (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Ansi, seguramente, arrivara su torno, De le tomar la vida, de la echar al forno. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
en |
|
espera dunke asta ke el komandan |
|
arrojado adj. |
מושלך, זרוק; גולה, מגורש, מורחק, מסולק, מוחרם, מנודה; זנוח, דחוי |
discarded, drop; exiled, expelled, confiscated, ostracized; abandoned, rejected |
|
Luvia arrojada / kamiza mojada / mujer anojada / kastigo del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
arrojar v. |
גרש, סילק; הדף, זרק, יידה, השליך, הטיל, דחה; פלט; גרש; שתה בלי להשתכר; פיטר |
to expel, to remove; to repel, to throw, to cast, to reject; to emit; to drink without getting drunk; to fire |
|
kaen i la ronjan onde las judias. (Gaon, Poezias) |
|
rondjaria vuestros kuerpos a perros ambresidos (Papo, Navot) |
|
En lugar de sintirlos les rondjavan sus saetas. (Papo, Navot) |
|
Eya rondja la tavla i el la menaza kon el fierro (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
porke de los sielos non |
|
arroyo m. |
נחל, פלג, יובל, זרם |
stream, brook, river |
|
enkono las aguas de este aroyo, (Gaon, Poezias) |
|
artilería f. |
ארטילריה, תותחנות |
artillery |
|
remarkad bien estos puntos pretos, ayi esta konchentrada toda la |
|
arto adj. |
שָּׁבֵעַ |
satiated |
|
A la fin, arto de vuestros kastigos meresidos, (Papo, Navot) |
|
artura f. |
שׂובע, רוויה |
saturation |
|
se viste i kome siempre a artura. (Gaon, Poezias) |
|
árvol m. |
עץ, אילן |
tree |
|
Ensenyadles la religion djusta, arvol de vidas, (Papo, Navot) |
|
Te espantates no sientan arvoles de la olea, (Papo, Navot) |
|
basho de un arvol, komo una nimfa grasioza, (Papo, Navot) |
|
arvolear v. |
יִעֵר |
to forest |
|
de Reitron, de debasho de la kuesta del arvoleado (Odisea) |
|
arvolera f. |
שפעת עצים; שדרת עצים; בוסתן |
plenty of trees; avenue of trees; orchard |
|
en una izla entornada de aguas kon rika arvolera, (Odisea) |
|
asado m. |
צלי |
roast |
|
I entindio estonses de ke se espandia un guezmo de asado de noche i de dia. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
asamblea f. |
עצרת, בית נבחרים, מועצה,אסיפה |
assembly, house of representatives, council, meeting |
|
a los Ahayos, de lindos kaveyos, a la asamblea, (Odisea) |
|
asasino (it.) m. |
רוצח |
assassin, murderer |
|
reflektando la figura de un asasino; (Papo, Navot) |
|
asegurar v. |
הבטיח, ביסס, חיזק; אישר; נתן אחריות (למכשיר) |
to ensure, to establish, to strengthen; to approve; to give a warranty (for a device) |
|
I si vas a toparlo i mos vas a kontarlo, i vamos aferrado, te lo aseguramos ke tu seras kerida de la nasion entera, por siempre bendizida. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
asembrar v. |
זָרַע; פיזר דברים על כל עבר, זרע מהומה |
to sow; to scatter things everywhere, to sow turmoil |
|
Verdugos eternos asombrantes flama (Gaon, Poezias) |
|
asemejado adj. |
דומה, מושווה, מוצב לשם השוואה; בר השוואה |
similar, compared, placed for comparison; comparable |
|
A montones de skeletos vienen ser asemejados (Gaon, Poezias) |
|
asemejar v. |
דמה ל-; השווה; הופיע |
to be similar to; to compare; to appeare |
|
el mar asemeja kristal echizante (Gaon, Poezias) |
|
Primo, la vido Telemahos, ke a un dio asemeja, (Odisea) |
|
tal komo el, ke su boz asemeja a la de los diozes. (Odisea) |
|
asendido (port.) adj. |
דלוק, מודלק |
inflamed, flared up, turned on |
|
Ke dos, dos por sus kodas las tuvo el atado, i torcha asendida en eyas afinkado; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
asentado adj. |
יושב, ישוב, מיושב, עומד יציב במקומו; מסודר במקצועו |
sitting, seated, standing steady in his place; settled in his profession |
|
visto ke entre los novios estava asentado muy triste, (Odisea) |
|
aserkar v. |
קרב |
to get closer, to aproach |
|
se aserka del oido i esklama: alevanta. (Gaon, Poezias) |
|
en aserkando su testa afin ke los otros no oygan: (Odisea) |
|
aserkarse v. refl. |
התקרב, ניגש אל, הגיעאל; הראה דמיון כלשהו |
to get closer, to aproach, to reach to; to show some resemblance |
|
se aserko, l'aferro por la mano, su lansa de bronzo (Odisea) |
|
I el, igual a un dio, s'aserko de los novios al punto. (Odisea) |
|
La mujer se aserka del dormiente sin ruido. A la kama lo ata fuertemente. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
asertar v. |
אישר, אימת, אישרר, חיזק, בִּסֵּס;הבטיח, טען, הצהיר, קבע, הבהיר |
to confirm, to verify, to strengthen, to establish; to promise, to argue, to declare, to determine, to clarify |
|
asiertar si aze ke diozes komandan (Gaon, Poezias) |
|
ashufre m. |
גופרית; צבע גופרית; גפרור |
sulfur; sulfur color; match |
|
porke de los sielos non rondja sovre eyos / komo tambien en las sivdades de la yanura / fuego i |
|
asiento m. |
מושב, כסא; בסיס, כן; מקום, משטח ישיבה; קרן; איתנות, יציבות; הסכם; בסיס כלכלי; עכוז; מצב צבירה; מעמד, תפקיד |
seat, chair; base, place, seating surface; firmness, stability; agreement; economic basis; buttocks; state of matter; status, role |
|
i suvir aki podites ven veras tu mi asiento. (Gaon, Poezias) |
|
un lindo asiento, afin k'el ajeno, entre estos gavientos (Odisea) |
|
La konduizio i asento en un asiento, ke kon panyo lindo (Odisea) |
|
asote m. |
שוט, מגלב, פרגול; הלקאה, הצלפה |
whip; flogging, whipping |
|
Inumana! Asote de los desgrasiados djudios! (Papo, Navot) |
|
asperar v. |
חיכה, המתין, ציפה; קיווה |
to wait; to hope |
|
ke un ajeno tan mucho aspere a la puerta; de eya (Odisea) |
|
i a mis kompanyos ke despasensiados m'estan asperando; (Odisea) |
|
Ya es serka mediodia, mi padre me esta asperando, i si se aravia, ke se aravie, (Rinio, 1906) |
|
asta prep. |
עד, עד ל- |
until |
|
asta el suelo espandio su braso (Gaon, Poezias) |
|
i asta la tierra trema i resona. (Gaon, Poezias) |
|
De la alvorada asta anochese (Gaon, Poezias) |
|
Nuestro puevlo kaye munchas vezes asta la profondura (La segunda Ester, 1911) |
|
astuto adj. |
ערום, ערמומי; בעל תושיה, תחבולן |
shrewd, cunning; resourceful |
|
Kontame, Muza, del ombre astuto k'estuvo errando (Odisea) |
|
atado adj. |
קשור, מחובר, מאוגד, צרור; מחוייב; אדוק |
tied, connected, bound, bundled; committed; pious |
|
las dulses kadenas ke te detenian atado, (Papo, Navot) |
|
se va kedar; i si mizmo va star kon kadenas atado, (Odisea) |
|
Agora se topava a la prizion, atado, sin ojos, sin kaveyos, firido, umiliado. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
ataganto m. |
מטרד, טורח; שעמום; גועל, בחילה |
nuisance, trouble; boredom; Disgust, nausea |
|
ala vista es solido pero kavza ataganto. (Gaon, Poezias) |
|
atakado adj. |
מותקף; שחפן, שחוף, חולה במחלה מדבקת; צמוד לגוף |
attacked; , tuberculous, sick with a contagious disease; tight |
|
Ma, segun veo, tienes el meoyo atakado. (Papo, Navot) |
|
atamiento m. |
חיבור, הצמדה; חיבה, דבקות |
connection, linkage; affection, devotion |
|
i kon el velunta ser en atamientos (Gaon, Poezias) |
|
atar v. |
קשר, חיבר, צרף, אגד, איגד; סגר עיסקה; סמך על, נתן אמון ב- |
to bind, to connect, to attach; to close a deal; to rely on, to trust in |
|
i komo ke atan mis pies kon kadenas. (Gaon, Poezias) |
|
Kualunke, Delila, kien dezea aferrarme, el deve de atarme, kon siete kuedras freskas ke no se enshugaron. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
atavanado adj. |
משוגע, מטורף, חסר לו בורג, הראש בעננים; טיפש, שוטה |
crazy, missing a screw, head in the clouds; stupid, fool |
|
Ke vos diga una: parese ke vos izites a la una kon el vezino de alado, ke i el es un atavanado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
atemamiento m. |
החלשה, כילוי כוח; כלה, כיליון |
|
|
fuersa ke podesta sin atemamiento (Gaon, Poezias) |
|
atemar v. |
התיש, ייגע, הוציא את הנשמה; כילה, השמיד, איבד |
to exhaust, to tire, to take out the soul; to destroy, to bring loss |
|
ma el tiempo todo anula, atema (Gaon, Poezias) |
|
Sin seer ipokrito kon razon echar grito: fin kuando vas atemar la moneda del djudio tomar? (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
atensión f. |
תשומת לב; התחשבות |
attention; consideration |
|
Kered bien meldar kon atansion esta konversasion entre Chevi Moshonachi i Lapsa Senyorachi. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
atestar v. |
העיד, הצהיר, נתן עדות |
to testify, to give testimony |
|
no fue konosida - atestaron esto. (Gaon, Poezias) |
|
algunos atestan sentir su salmeo (Gaon, Poezias) |
|
atestiguar v. |
העיד, אישר |
to testify, to confirm |
|
Yo nada no kulpo Dio ke atestigue (Gaon, Poezias) |
|
atestiguavan no deshar fuyir una okasion (Papo, Navot) |
|
atinar v. |
הבחין, הבדיל, הרגיש, שם לב; מצא את מה שגישש אחריו, גילה בעיניו; למד; קבע בדעתו |
to discern, to distinguish, to feel, to notice; to find what he groped after, to discover with his eyes; to learn; to determine |
|
a esta sonyante lugo la atina. (Gaon, Poezias) |
|
atornada f. |
חזרה; חזרה לחיים, תחיה |
return ; return back to life, resurrection |
|
vino la ora de la atornada del bravo Odises. (Odisea) |
|
para k'ambeze si ay novedades de la atornada (Odisea) |
|
atornar v. |
חזר, חזר אחורה |
to go back |
|
ya atorno; ma los diozes, parese, al kamino l'arretan. (Odisea) |
|
ma solo anel, k'atornar dezeava i ver su espoza, (Odisea) |
|
ke Odiseus, el muy meoyudo, a su kaza atorne, (Odisea) |
|
ke atorno. I si vas a oyir ke tu padre sta bivo, (Odisea) |
|
Al punto k'ambezaron, k'el grande enemigo ke tanto lo bushkaron, de muevo atorno i kon Delila estava, la linda Pelishtea, la mosa ke amava. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
atorvado adj. |
מודאג, מבועת, נפחד, הלום פחד; משתומם, מבולבל |
worried, terrified, frightened, shocked fear; astonished, confused |
|
Atorvado de el lecho por seguirlo yo me also (Gaon, Poezias) |
|
De puevlo torvado yena es la plasa (Gaon, Poezias) |
|
atorvante adj. |
מפחיד, מבעית |
scary, terrifying |
|
Nuves atorvantes kuvren vuestro sielo (Gaon, Poezias) |
|
Na el guerto yeno ere de skeletos atorvantes (Gaon, Poezias) |
|
atorvar v. |
הבעית, הפחיד; בילבל; עכר |
to terrify, to frighten; to confuse |
|
ke me desrepozan i me atorvan el espirito. (Papo, Navot) |
|
atrás adv. |
אחורה, מאחורי; מלפני (זמן), אחרי |
back, behind; before (time), after |
|
Atras - dize el kon sanya, largo es este kamino (Gaon, Poezias) |
|
el topara komo venir atras, porke es muy esvelto. (Odisea) |
|
ke el atras va venir. Ya se hue el dia de su retorno! (Odisea) |
|
atristarse v. refl. |
הצטער, נעצב, התעצב אל לבו, נעגם |
to be sorry, to be saddened |
|
yo, en verdad, por su muerte no m'atristaria tan mucho (Odisea) |
|
a mi tu esklavo me dates korason ke bate / viendo ombres ke sufren |
|
atudrir v. |
המם, הדהים; התאווה לישון |
to stun, to astonish; to crave for sleep |
|
O ke chorro de palavras! Izevel me atudres! (Papo, Navot) |
|
augusto adj. |
מלכותי, מלא הוד |
majestic, full of majesty |
|
Tamien nuestro augusto soverano el rey Kazimir (La segunda Ester, 1911) |
|
aular (t.) v. |
בכה, נאנח, התאנח; נהם, שאג |
to cry, sigh; to growl, to roar |
|
ular kon orgolyo su shofar sagrado (Gaon, Poezias) |
|
aunar/aunear v. |
איחד, מיזג; ייחד; עשה לאחיד; קיבץ יחד |
to unite, to merge; to set aside; to make uniform; to group together |
|
lo aijo, aunandose kon Poseidon en su grota (Odisea) |
|
autorizasión f. |
הסמכה; סמכות |
authorization; authority |
|
'Haman del rey Ahashverosh demando la autorizasion (La segunda Ester, 1911) |
|
avagar adv. |
לאט, בנחת, בשקט, במתינות |
slowly, calmly, quietly, in moderation |
|
Avagar de sus kostias saka pues su vieja lira (Gaon, Poezias) |
|
La luz rosiada avagar se trae (Gaon, Poezias) |
|
avagariko adj. |
אטי |
slow |
|
Se va avagariko. Se kedan enklavados en sus lugar. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
avansar v. |
התקדם, קידם; השתפר; חסך |
to advance; to improve; to save |
|
ay esperansa si la kavaleria non keda de |
|
uf! despues de todo, ke me importa a mi si los enemigos |
|
en este mundo todo muere todo pasa / todo se renova todo se envejese / todo komo el esfuenyo |
|
avante prep. & adv. |
לפני כן; ימי קדם |
before; the old days |
|
kombatio kon puevlos dias de avante (Gaon, Poezias) |
|
Ma so muy malorozo de tener mujer inyorante komo las de avante. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
ave f. |
עוף; כינוי לאדם חסר יוזמה, כבד ומסורבל |
fowl; a nickname for an uninitiated, heavy and cumbersome person |
|
komo una ave en alto bolo; i koraje i huersa (Odisea) |
|
se de las aves: no por mucho tiempo de su tierra londje (Odisea) |
|
avenir (fr.) m. |
עתיד; חזות, סיכוי |
future; appearance, chance |
|
al avenir, siendo ke tal ke sos te pario Penelope. (Odisea) |
|
destruir el avenir de tus chikos ke son tu alma i tu sangre, (Rinio, 1906) |
|
En vezes a la kama, djuzgando su estado, al avenir medita, i a lo sentensiado. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
aventura f. |
הרפתקה |
adventure |
|
i no fui el eroe de ninguna aventura. (Papo, Navot) |
|
Tuvites un insidente? Alguna aventura? (Papo, Navot) |
|
aventurado adj. |
נועז, שנוטל סיכונים; עני, אומלל; מאושר, ממוזל, בעל מזל |
daring, risk-taking; poor, miserable; happy, lucky |
|
bien aventurado kon la konkuista - (Gaon, Poezias) |
|
aventurado ke en sus ariendas s'enviejeseria! (Odisea) |
|
aver (ebr.) m. |
אוויר, רוח; אווירה, אטמוספירה; אקלים, מזג אוויר, סבר פנים |
air, wind; atmosphere; climate, weather, hospitality |
|
munchos palasios munchas grandezas / bienes |
|
averguensante adj. |
מבייש, פוגע בכבוד, משפיל, מעליב, מבזה |
insulting, humiliating |
|
savio kon eyos d'estar, i ver fechas tan averguensantes.'' (Odisea) |
|
averguensar v. |
בִּיֵּשׁ, השפיל, פגע בכבוד, העליב, ביזה |
to put to shame, to humiliate, to offend, to insult, to despise |
|
Shimshon, me enganyates, mintiras me dishites i me averguensates. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
averguensarse v. refl. |
התבייש, בוש בחברה, גילה חוסר בטחון עצמי |
to be ashamed, to show insecurity |
|
Puevlo siego sin verguensarse adora Baal, (Papo, Navot) |
|
No vos estas averguensando? Ainda estas avlando! (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
aviasión f. |
חיל אוויר; אוויראות, תעופה |
air force; aviation |
|
i retomi de nuevo el kamino de nuestro kampo de |
|
aviertamente adv. |
בפומבי |
publicly |
|
vas a matarlos, sea kon enganyo o aviertamente. (Odisea) |
|
avierto adj. |
פתוח, חשוף, פרוץ; מפולפל, גס, בלתי צנוע, נהנתני; ישר, נוהג בפתיחות, נבון, בהיר, זריז, פעיל |
open, exposed, burst; peppery, rude, immodest, hedonistic; honest, open-minded, intelligent, bright, agile, active |
|
I por todo ken dezea ditas puertas son aviertas. (Gaon, Poezias) |
|
avizar v. |
הודיע, פירסם, מסר הודעה, הכריז, תידע; הזהיר |
to announce, to give notice, to declare, to inform ; to warn |
|
ke por su persona nuestra Ley aviza. (Gaon, Poezias) |
|
no ay ken le avize ni profeta ke le profetize por azer loke es djusto: guadrar la Ley a su punto. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
avizo m. |
הודעה, מודעה, בשורה, ידיעה; דעה; עצה |
message, ad, in line, news; opinion; advice |
|
Es k'un avizo te trusho por el retorno de tu padre, (Odisea) |
|
i en avizos no kreo yo mas, d'onde sea ke vengan, (Odisea) |
|
avla f. |
דיבור, דבר; נאום, הרצאה, דרשה, שיחה (ברדיו, בציבור), כושר דיבור |
speech, lecture, sermon, conversation (on the radio, in public); speaking ability |
|
Senyores estas avlas veniash kitar de vuestra boka? (La segunda Ester, 1911) |
|
Avlas de bovo / ojada de lovo / de fuego I rovo / te guadre el Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
avlar v. |
דיבר, הירצה, שוחח, החל בשיחה |
to talk, to lecture, to converse, to start a conversation |
|
pues impresionado avlar el empesa: (Gaon, Poezias) |
|
En baldes les avlarian ansi sus santos profetas. (Papo, Navot) |
|
De entre eyos primero favlo Telemahos, el savio: (Odisea) |
|
me inklino a eya sin avlar, sin pensar, i sin razonar. (Rinio, 1906) |
|
No seas komo el vezino ke perdio el buen kamino: no miran sus keazeres, avlan mal delas mujeres. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
avlarse v. refl. |
דובר |
to be spoken |
|
Es menester ke se avle por el estado deploravle; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
avlastón/a adj. |
פטפטן, להגן |
chatterer |
|
Si, maldision sovre ti Ah'av, avliston maldicho! (Papo, Navot) |
|
avrir v. |
פתח, פקח, חלץ פקק, נתן סם משלשל |
to open, to inspect, to extract cork, to give a laxative drug |
|
el vero repentimiento kalmara la ravia del Kreador / i solo apaziguara su djusta rigor / |
|
avrirse v. refl. |
נפתח; הנץ; פתח עצמו, התוודה, גילה ליבו; קרע, פרם; התגבר על ביישנותו |
to be opened; to bloom; to open himself, to confess, to reveal his heart; to rupture; to overcome his shyness |
|
avrirsen los sielos razgarsen los mares; (Gaon, Poezias) |
|
El templo se avre kon loores presto - (Gaon, Poezias) |
|
avuelo/a n. |
סב/סבא, סבתא |
grandpa/grandma |
|
akual esperaron i nuestros avuelos (Gaon, Poezias) |
|
embezadles vozotros los de vuestros avuelos. (Papo, Navot) |
|
ayegar v. |
הגיע, התקרב; הגיע להשג, השיג, הצליח; הקריב קרבן; זכה לראות |
to reach, to approach; to achieve, to succeed; to make a sacrifice; to get to see |
|
Dio mos ayege a veer la luz briliante del dia (La segunda Ester, 1911) |
|
Nunka ayegaras a naser, si ansi tenia ke ser (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
ayí/aí adv. |
שם, שמה |
there |
|
ayi no podesta espanto de muerte, (Gaon, Poezias) |
|
ayi onde siente ke kantan i tanyen. (Gaon, Poezias) |
|
ayuda f. |
חוקן; עזרה, סיוע, תמיכה, סעד |
enema; help, assistance, support, relief |
|
Dio este en tu ayuda i kumpla tu demanda (La segunda Ester, 1911) |
|
ayudar v. |
עזר, סייע, תמך, סעד, הושיט יד |
to help, to assist, to support |
|
no te vo ayudar nunka en semejantes males! (Papo, Navot) |
|
Penso dos, tres minutos, despues les dize esto: ''Sinyores, muchas grasias por vuestro lindo djesto, muy kiero ayudar yo, so buena patriota, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
ayudo m. |
תמיכה, סיוע, סעד, עזר; מענק |
support, assistance, relief; grant |
|
formo sielos, tierra, sin tener ayudo (Gaon, Poezias) |
|
o del Dio supremo rekerer ayudo - (Gaon, Poezias) |
|
ayunar v. |
צם, התענה, ישב בתענית |
to fast |
|
Ayunar Ramadan kada dodje mezes (Gaon, Poezias) |
|
ayuno m. |
תענית, צום |
fasting |
|
bolvidas de sako digan en ayuno: (Gaon, Poezias) |
|
azeituna f. |
זית (הפרי) |
olive (the fruit) |
|
Pan ya trushe tres okas kon azeitunas pokas. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
azer v. |
עשה, יצר; עזר, סייע, הושיט עזרה |
to make, to create; to help, to assist |
|
Kualo azer? Kualo rijir? No se. Esto komo un loko. (Rinio, 1906) |
|
azerse v. refl. |
נעשה, הפך ל-, היה ל-; העמיד פנים, עשה עצמו; הבשיל, השלים בישולו; מת |
to become; to pretend, to make himself; to ripen, to complete its ripening; to die |
|
Los sielos se izieron de kovre por tus maldades, (Papo, Navot) |
|
azienda f. |
רכוש, הון, עושר, נכסים, נחלה |
property, capital, wealth, assets, estate |
|
kultivar mis sekas rozas i pensar por mi azienda. (Gaon, Poezias) |
|
nunka avra, ke por huersa i sin tu kierer, tus aziendas (Odisea) |
|
azno m. |
חמור |
donkey |
|
Akel ke kon keshada de azno en las manos, firio sin apozarse un mil de sus ermanos; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
azul adj. |
כחול, כחול עז, תכול, אינדיגו |
blue, intense blue, azure, indigo |
|
por espandiduras azul en aldeas. (Gaon, Poezias) |
|
Baal (ebr.) |
בעל (אליל) |
Baal (idol) |
|
Puevlo siego sin verguensarse adora Baal, (Papo, Navot) |
|
En ken? - En Baal! un Dio vano de palo i piedra, (Papo, Navot) |
|
baldar v. |
ביטל; ביטל גזירה; שבר; הפסיק, עצר; עשה לבלתי חוקי, ביטל חוקיות |
to cancel; to undo shear; to break; to stop; To make illegal, to invalidate |
|
el baldo devista todas las setensias (Gaon, Poezias) |
|
en dito momento balde la setensia. (Gaon, Poezias) |
|
demando del rey baldar la mala sentensia i suerte (La segunda Ester, 1911) |
|
I todas malas sentensias de Aman las baldo. (La segunda Ester, 1911) |
|
Verdad: minag Israel Tora; ma segun es la ora, en ora de azer por el Dio mizmo un din balda djudio. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
baldarse v. refl. |
שבת, חדל |
to cease working, to cease |
|
dia el exilo por siempre se balda. (Gaon, Poezias) |
|
baldes adv. |
בחינם, חינם אין כסף |
free without paying, free |
|
En baldes les avlarian ansi sus santos profetas. (Papo, Navot) |
|
bandido m. |
שודד, גזלן, לסטים, פושע; מישהו משולי החברה, נבל, מנוול |
robber, criminal; someone on the fringes of society, a villain, a bastard |
|
kruel malo infame i imprudente / de la rasa de los |
|
bankito m. |
ספסל קטן, דרגש |
small bench, bunk |
|
lo kuvrio, i le karreo para sus pies un bankito. (Odisea) |
|
banyarse v. refl. |
התרחץ |
to take a bath |
|
El viajador kansado kontempla las blankas palombas ke vienen a banyarsen... (Rinio, 1906) |
|
banyera f. |
אמבטיה, אמבט; אישה רוחצת (בחוף); בלנית |
bath; a woman bathing (on the beach); bath attendant |
|
En viendo las banyeras, los postos, los soldados, kon armas en sus manos i perros a sus lados, ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
banyo m. |
אמבט, אמבטיה, מרחץ; רחצה; חדר אמבטיה; עיר מרחצאות |
bath; bathing; bathroom; city of baths |
|
Sin entender del todo lo ke s'esta pasando, deznuda 'sta al banyo, la 'stan dezenfektando. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
baraja f. |
סכסוך, קטטה, מריבה; בלבול |
conflict, quarrel; confusion |
|
Barajas en kaza / insonia sin kavza / kon lokas kien kaza / postemas del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
barbaría (fr.) f. |
פראות, ברבריות, אכזריות, ונדליות, חייתיות |
wildness, barbarism, cruelty, vandalism, animalism |
|
Dezgrasiado pais onde yaze la barbaria! (Papo, Navot) |
|
bárbaro adj. |
פרא, ברברי, אכזר |
wild, barbaric, cruel |
|
Ke vengansa me digas barbara! ke plan infernal (Papo, Navot) |
|
bariera (fr.) f. |
גדר, מחיצה, מחסום |
fence, partition, barrier |
|
'De tu bariera de dientes ke dicha salio, fija mia? (Odisea) |
|
barragán n. & adj. |
גיבור, אמיץ; חזק, חסון; גברי; מי שמפגין את שריריו (אירוני), בעל כוח |
hero, brave; strong, sturdy; male; who demonstrates his muscles (ironically), has power |
|
de los baraganes en dias antiguos (Gaon, Poezias) |
|
barraganería f. |
כוח, עצמה, עוז, שריריות, גבורה, עזות נפש; פילגשות |
sStrength, power, courage, muscularity, heroism, courage; concubinage |
|
ma donde emana su baragania ... (Gaon, Poezias) |
|
No era prova esto a kien apartenia, la fuersa, la grandura i la barragania? ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
barro m. |
טיט, בוץ, חומר (חימר) |
clay, mud |
|
por los fuertes travajos ke les dio kon tuvlas i barro. (La segunda Ester, 1911) |
|
barva f. |
סנטר; זקן |
chin; beard |
|
supito, una kavesa kon una barva blanka (Papo, Navot) |
|
basheza f. |
שפלות, שפלות רוח, אי מוסריות, נבזות, גסות, המוניות, נבלה |
meanness, immorality, contempt, rudeness, vulgarity, villainy |
|
el ke formo vuestra oreja i la mia / non oira los gritos del prove, del meskino / enfin de las viktimas de vuestra porfia? / el ke izo vuestro ojo, non vera kon tino / vuestras indjustisias, vuestras |
|
basho adv. |
מתחת ל- |
below- |
|
basho de un arvol, komo una nimfa grasioza, (Papo, Navot) |
|
I eya, en los viendo kon la nariz en basho, se konsentio kulpavle, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
basho adj. & adv. |
נמוך; שטוח; שפל, בזוי, נבזה, נקלה; מרמה נמוכה, מאיכות ירודה |
low; flat; mean, contemptible, despicable; of low level, of poor quality |
|
De sufrir la insolensia de un basho sudito, (Papo, Navot) |
|
Guay senyores! Oy nos topamos bashos i menospresiados (La segunda Ester, 1911) |
|
Gritos de plasa / komida de prasa / morar kon basha klasa / desgusto del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
batir v. |
דפק, הלם, הקיש, המם, היכה |
to knock, to hit, to tap, to stun |
|
batio su espalda del rasul profeta (Gaon, Poezias) |
|
I los alaudes batan i resonen (Gaon, Poezias) |
|
Si su sekreto tu vas a deskuvrirlo, i mos vas a dizirlo, i vamos a batirlo, te damos la palavra, te lo aprometemos, ke vamos a pagarte. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
a mi tu esklavo me dates korason ke |
|
bavajada f. |
שטות, הבל, דבר הבל, ריק, הבלות, עניין של מה בכך, דבר פעוט; (המונית:) כינוי לאבר הזכרי |
nonsense, vanity, emptiness, trivial matter, petty thing; (vulgar:) a nickname for the male organ |
|
Tambien en nuestras moradas pasan estas bavajadas: kon los echos dela fiesta nos vazian la testa. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
baza f. |
יסוד, בסיס, אשיה, תשתית, שרשים |
foundation, base, infrastructure, roots |
|
seloza sin baza, seloza sin nada, sin razon. (Papo, Navot) |
|
Akel ke arrankado avia de sus baza, las puertas muy pezantes de la sivdad de Aza, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
bendezir v. |
ברך, שיבח, הילל |
to bless, to praise |
|
verla, bendizirla, eren sus dezeos (Gaon, Poezias) |
|
Bendizir los kuerpos rotos i razgados (Gaon, Poezias) |
|
i el non estanka bendizir su parte - (Gaon, Poezias) |
|
I si vas a toparlo i mos vas a kontarlo, i vamos aferrado, te lo aseguramos ke tu seras kerida de la nasion entera, por siempre bendizida. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
bendicho adj. |
ברוך, מבורך, מקודש |
blessed, sacred |
|
tornar ala Tierra Santa i Bendicha. (Gaon, Poezias) |
|
deve ser por todos santo i bendicho. (Gaon, Poezias) |
|
kisas la donzeya dizen es bendicha. (Gaon, Poezias) |
|
I el Dio bendicho siguo su kamino (Gaon, Poezias) |
|
i iria ver ansi la vengansa del Dio bendicho. (Papo, Navot) |
|
bendisión f. |
ברכה |
blessing |
|
esperando bendisiones resivir de el publiko. (Gaon, Poezias) |
|
El Dio del sielo katara, su bendision vos dara, de peligro vos guadrara, sus fases relumbrara. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Amigo en sensia / haver de konsensia / mujer de pasensia / bendision del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
berbante n. & adj. |
נוכל, רמאי, גנב, נבל |
crook, swindler, thief, villain |
|
ma derroka torres sovre los berbantes (Gaon, Poezias) |
|
berbil (t.) m. |
זמיר; כינוי לילד יפה |
nightingale; a nickname for a beautiful child |
|
Ayi ensima, los bilbilis i los pasharos se dan rendevu por kantar i por alavar la gloria del dia. (Rinio, 1906) |
|
bestia f. |
חיה, בעל חיים, בהמה; חיית טרף; כינוי לאדם גס ותוקפני |
animal, beast; a beast of prey; a nickname for a rude and aggressive person |
|
al entender, siendo entrates komo bestia kansa (Papo, Navot) |
|
bever v. |
שתה, לגם, גמע; רימה, הערים; נתן אמון ב- |
to drink, to sip; to deceive; to trust in |
|
Eya bever save - i dansar kontente (Gaon, Poezias) |
|
Un vino se beve otro es traido (Gaon, Poezias) |
|
Eskupes sovre la meza onde komes i beves? (Papo, Navot) |
|
beveraje m. |
משקה, שיקוי; שתיה |
beverage, potion; drinking |
|
i beveraje, kuando la kanseria aferra sus miembros, (Odisea) |
|
bevienda f. |
משקה, שיקוי; שתיה |
beverage, potion; drinking |
|
no manke komanya i mucha bevienda. (Gaon, Poezias) |
|
i mosos fina los bodres inchian djarros kon bevienda. (Odisea) |
|
beya/beyo adj. |
יָפָה/יָפֶה |
beautiful |
|
Beya reina, kome oy sola; Yo no tengo gana. (Papo, Navot) |
|
bezar v. |
נישק, נשק; התאים (זה לזה), התחבר היטב |
to kiss; to match (to each other), to connect well |
|
beza el terreno i mira el sielo (Gaon, Poezias) |
|
Penya sus kaveos i beza su frente (Gaon, Poezias) |
|
i bezar las Leyes kuando el se yega. (Gaon, Poezias) |
|
bezar sus patadas i enkoronarlo (Gaon, Poezias) |
|
de noche kon el ombre, i mientres ke lo stava bezando i karesando i ke lo abrasava, kon boz ke seduizia le iva demandando: ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
bezarse v. refl. |
התנשק |
to kiss |
|
i ayi se beza kon los tanyedores. (Gaon, Poezias) |
|
bezerro m. |
עגל, שור צעיר; אדם גס, חסר חינוך |
calf, young bull; a rude, uneducated person |
|
los kualos kreeron a Dio i bezerros (Gaon, Poezias) |
|
bibilá |
שפה, אימרה |
border, edge |
|
Su biblia inche atodos idea (Gaon, Poezias) |
|
bien m. |
רכוש, עושר, הון, ברכה; טוב; יתרון |
property, wealth, capital, blessing; goodness ; advantage |
|
deznudo de sus bienes i despojo sus oro. (Papo, Navot) |
|
Fachile es, porke sin punision el bien d'otro lo komen, (Odisea) |
|
Yerno vakante / esfuegro sekante / su bien al enkante / dezgrasia del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
munchos palasios munchas grandezas / |
|
bienfezente (fr.) adj. |
גומל חסד |
doing benevolence |
|
Elas! sin ti o bienfeziente blanko tanto /el mundo temblaria kon espanto / porke sin ti el segador en el verano / no kortaria espigas el presiozo grano (La Amerika, 1917) |
|
bienvenida/bienvinida f. |
קבלת פנים |
reception, welcome |
|
Rengrasio sinyores vuestra bienvenida, (La segunda Ester, 1911) |
|
biervo m. |
מילה |
word |
|
i sin biervos loa al Dio eternelo (Gaon, Poezias) |
|
Bivo es el biervo anke Sokrat kijo (Gaon, Poezias) |
|
biervo pronunsado por diozes djigantes (Gaon, Poezias) |
|
se la tomo, i le disho favlando kon biervos bolantes: (Odisea) |
|
a la adjunta, afin ke vos diga kon biervos muy klaros, (Odisea) |
|
biko (it.) m. |
מקור, חרטום |
beak |
|
Bushkates seguro el biko de una paloma (Papo, Navot) |
|
bivdo/a n. |
אלמן/אלמנה |
widower/widow |
|
Suspiros de bivdas amargadas i de guerfanos (Papo, Navot) |
|
De otra parte tengo un padre viejo ke es bivdo, (Rinio, 1906) |
|
puedes tiranizar a la |
|
bivir v. |
חי, התקיים, גר; ניהל חיי הוללות |
to live, to exist; to lead a life of debauchery |
|
El amor nos aze andjeles, nos aze bivir una vida enteramente differente de la muestra... (Rinio, 1906) |
|
bivo adj. |
חי, מלא חיים; ער, ערני; תוסס,שובב, עליז, זריז; פיקח, מבריק; בוהק |
alive, full of life; alert; lively, playful, cheerful, agile; clever, brilliant; shiny |
|
Mas ni ombre bivo anda por la kaye (Gaon, Poezias) |
|
ke atorno. I si vas a oyir ke tu padre sta bivo, (Odisea) |
|
Mira komo Rinio es ermoza, es biva, es alegre, es fuerte, (Rinio, 1906) |
|
blamar (fr.) v. |
גינה, נזף, ביקר, הוקיע; בייש |
to condemn, to rebuke, to criticize, condemn; to put to shame |
|
'Guay! Kuanto stan los mortales dispostos a blamar los diozes! (Odisea) |
|
blando adj. |
רך; בעל אופי רך, ותרן, רכרוכי, רפה, כנוע |
softish |
|
Echar me kero repozado, el kavesal desfronyado, del kolchon un poko blando las lanas arrastando. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
blanko m. |
פחם (בלשון סגי נהור : ''לבן'');''לבנים'' ''אספרוס'' - כסף |
coal; aspro: the smallest Turkish currency, penny |
|
i su frente limpia komo nieve blanka (Gaon, Poezias) |
|
blanko adj. |
לבן, צח, צחור |
white |
|
El rey Ahashverosh abolto todo de preto a blanko (La segunda Ester, 1911) |
|
Esto todo blanko se kijo dos dias a lo manko (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Elas! sin ti o bienfeziente blanko tanto /el mundo temblaria kon espanto / porke sin ti el segador en el verano / no kortaria espigas el presiozo grano (La Amerika, 1917) |
|
en manko de nada yo me via entornado por pelotas de algodon |
|
ladron, ipokrita, ingrato i traishedor / andjel de aparensia, satan de korason / esto loke en este sieklo tiene valor / saves azer lo preto |
|
blokar (fr.) v. |
עצר, עיכב, חסם, נעל, בלם,צר (שם מצור) |
to stop, to delay, to block, to lock, to lay siege to |
|
ma Dio ke domina i su poder bloka (Gaon, Poezias) |
|
bloko m. |
גוש, נדבך; מצור; בלוק פוליטי; בלוק (צריף) במחנה ריכוז |
block, tier; siege; political block; a block (barracks) in a concentration camp |
|
Pasaron siete dias, la meten en komando, En otro blok del kampo agora 'sta morando. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
blondo (fr.) m. & adj. |
בלונדי, בלונדיני,זהוב, צהוב |
blond, golden, yellow |
|
vate en sigueta a Sparta, ende Menelaos el blondo, (Odisea) |
|
Su kaveyera blonda al ombro abashava, en banyo de parfumes el puerpo se lavava. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
boda f. |
חתונה; בהשאלה: דבר מה בלתי נעים |
wedding; a nickname for something unpleasant |
|
padre, i boda ayi le aran i van darle una dota (Odisea) |
|
Es una fiesta, o boda? Porke un kombite d'amigos (Odisea) |
|
bodre m. |
חוף, גדה; שפה, קצה, שוליים, צד |
beach, bank; edge, margin, side |
|
Debasho de un arvol, al borde del dulse Kishon (Papo, Navot) |
|
i mosos fina los bodres inchian djarros kon bevienda. (Odisea) |
|
boka f. |
פה, לוע |
mouth, muzzle |
|
vazian asus bokas kon apresuransa (Gaon, Poezias) |
|
Flamas de su boka parese el saka (Gaon, Poezias) |
|
Por tapar nozotros la boka de Rikita (La segunda Ester, 1911) |
|
Senyores estas avlas veniash kitar de vuestra boka? (La segunda Ester, 1911) |
|
Eres muy bien loka en kitando de vuestra boka maldision al ke vos toka kon intelijensia poka. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
bolante adj. |
מעופף, עף; בעל יכולת לדאות ולרחף, נע ונד בקלות |
flying; has the ability to soar and hover, moves and sways easily |
|
se la tomo, i le disho favlando kon biervos bolantes: (Odisea) |
|
bolar v. |
עף, טס, ריחף, עופף, פרח; נמלט במהירות; נפטר (באירוניה) |
to fly, to hover; to escape quickly; to die (ironically) |
|
bola por preturas manka de olgansa (Gaon, Poezias) |
|
vido la muchacha ke bola su alma (Gaon, Poezias) |
|
i antes el bole le dize: Espera! (Gaon, Poezias) |
|
Ombres de esta natura mejor es su faltura; por esta negregura bolo mi kriatura. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
bolo m. |
טיסה, מעוף, התעופפות |
flight, flying |
|
komo una ave en alto bolo; i koraje i huersa (Odisea) |
|
bondad/bondat f. |
טוב; טובה, שירות |
goodness; favor, service |
|
Estas tantas bondades de Dios me toman el tino; (Papo, Navot) |
|
bora (gr.) f. |
סערה; כעס אלים |
a storm; violent anger |
|
Ma desfamado, anel lo prearon agora las boras. (Odisea) |
|
borozo adj. |
כעסן, מהיר לכעוס |
angry, quick to get angry |
|
Vizino borozo / haver mentirozo / amigo selozo / enfastio del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
borracho adj. & n. |
שתוי, שיכור, מבוסם |
drunk |
|
alegres, gozozos, borrachos, rientes, (Gaon, Poezias) |
|
I yo, yo no se en ke mundo me topo; yo esto borracho, (Rinio, 1906) |
|
bovo m. & adj. |
טיפש, אוויל, פתי, תם, חסר דעת, מטומטם, שוטה, רפה שכל |
stupid, foolish, gullible, ignorant, dumb, weak-minded |
|
bovos kriados, los kualos los bueyes de Elios Iperion (Odisea) |
|
Avlas de bovo / ojada de lovo / de fuego I rovo / te guadre el Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
O! ombres |
|
boyá/boya (t.) |
צבע; איפור; עצב, סבל, יגון, צער |
color; makeup; sadness, suffering, grief, sorrow |
|
Vos en komer es loke pensash, mas kudiado no estash ke se kere la boya por enkalar la ornaya, kierech i arena demaziado por la pared i el tavlado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
boz f. |
קול, קול בהצבעה, צליל, טון |
voice, vote, sound, tone; tune |
|
se sentiran bozes fieras i onestas (Gaon, Poezias) |
|
despues kontinua el kon boz mas flaka: (Gaon, Poezias) |
|
por el orizonte una boz pregona (Gaon, Poezias) |
|
uno viene ami lado i kon boz muy ezmoviente: (Gaon, Poezias) |
|
Mas boz no se siente - todos son kayados (Gaon, Poezias) |
|
I una boz grito en el aire: ''Tembla malino! (Papo, Navot) |
|
bramar v. |
נהם, שאג, געה; צעק, זעק; רטן, מלמל; הביע זעם באיומים ותוקפנות |
to growl, to roar; to shout; to grumble, to mumble; to express anger in threats and aggression |
|
por eyos, por eyos mi konsensia brama; (Gaon, Poezias) |
|
razgan su vestido - yorando bramando (Gaon, Poezias) |
|
bramido m. |
שאגה, נהמה, יבבה; גניחה, אנחה, זעקת כאב |
roar, growl, whimper; a groan, a sigh, a cry of pain |
|
me meti a oir brameos de los animales, (Papo, Navot) |
|
braso m. |
זרוע; ענף, סמוכה |
arm; branch |
|
Despues ael lecho dirije sus brasos (Gaon, Poezias) |
|
asta el suelo espandio su braso (Gaon, Poezias) |
|
i eya se prende dientro sus brasos. (Gaon, Poezias) |
|
En prima okazion ke estuvo en sus brasos, la djovena, en medio de bezos i abrasos, kon amargura disho ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
Shimshon ke kon sus manos i sus potentes brasos, un gran leon avia kortado en pedasos; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
La gritan, la aharvan, a kada paso i paso, su nombre es agora el numero al braso. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
Las yevan al lavoro, se deve yir al paso, al son de la orkestra, sin manear un braso. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
bravo adj. |
אמיץ, גיבור; ישר, נאמן; מכובד, בעל ערך |
brave, heroic; honest, loyal; respectable, valuable |
|
Si, brava donzeya, ya viene, yo lo esto viendo. (Papo, Navot) |
|
vino la ora de la atornada del bravo Odises. (Odisea) |
|
Yama a los bravos Ahayos a una adjunta amanyana, (Odisea) |
|
Los kapitanes muestros, son los governadores de Aza i las kuatro sivdades mas mayores de muestro bravo puevlo, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
bravura (fr.) f. |
אומץ לב, אומץ, גבורה |
courage, heroism |
|
Mars mostro potensia i mucha bravura (Gaon, Poezias) |
|
braza f. |
גחלת, גחלים |
burning coals |
|
Pues ke kon sus brazas kero dekorar yo mi garganta. (Gaon, Poezias) |
|
Sus pechos deznudos i sus ojos brazas (Gaon, Poezias) |
|
Piedrisko de brazas, luvia de tizones (Gaon, Poezias) |
|
briyante adj. |
מזהיר, מבהיק, מבריק, נוצץ, מתנוצץ |
shining, shiny, sparkling |
|
Le respondio la de ojos briyantes, la dioza Atena: (Odisea) |
|
Le respondio la de ojos briyantes, la dioza Atena: (Odisea) |
|
Dio mos ayege a veer la luz briyante del dia (La segunda Ester, 1911) |
|
briyo m. |
קרן אור, נצנוץ; בוהק, זוהר, ברק, להט; הדר |
ray of light, twinkle; glare, radiance |
|
Tengo otra sorte de briyor, otra kaentura! (Papo, Navot) |
|
brodar v. |
רקם |
to embroider |
|
Sus manos delikadas en agua no metía, brodando o meldando, ansi pasava el dia. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
bronzo m. |
ארד, ברונזה |
bronze |
|
se aserko, l'aferro por la mano, su lansa de bronzo (Odisea) |
|
serka el umbral del kortijo; la lansa de bronzo en su palma, (Odisea) |
|
droga ke mata personas bushkando, sus flechas de bronzo, (Odisea) |
|
brusko adj. |
מחוספס, בלתי עדין, גס; תקיף, קשה; חשוך |
rough, coarse; firm, hard; dark |
|
Entiende lo ke pasa, un djesto brusko aze, i komo si son filos las kuedras las dezaze. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
bruto adj. |
דוחה, מכוער; גס, גולמי, בלתי מעובד; חורג מנימוס ודרך ארץ; ברוטו (המשקל הכולל, משקל כולל אריזה) |
repulsive, ugly; coarse, raw, unprocessed; exceeds politeness and manners; gross |
|
Las memorias brutas ke el sezo rekoje (Gaon, Poezias) |
|
buendad /buendá f. |
טוב לב, נדיבות לב, חמלה, אדיבות; תמימות; טובה, מעשה חסד |
kindness, generosity, compassion, ; innocence; favor, an act of kindness |
|
Mostrad loke es verdad, bushkad siempre la buendad. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
bueno adj. |
טוב, טוב לב, נדיב לב, רחום, נעים, ישר |
good, kind-hearted, generous-hearted, compassionate, pleasant, honest |
|
El es un ombre savio, bueno i onesto (La segunda Ester, 1911) |
|
buey m. |
שור |
bull, ox |
|
las kavras godras, i los bueyes ke sus piezes los arrastan. (Odisea) |
|
bovos kriados, los kualos los bueyes de Elios Iperion (Odisea) |
|
por resivir ekatomba de bueyes i godros kodreros. (Odisea) |
|
buketo (fr.) m. |
זר פרחים |
bouquet |
|
Asus pies puzieron buketos de flores (Gaon, Poezias) |
|
bukle (fr.) m. |
תלתל; סיכת ראש, אבזם, פריפה; בובה |
curl; hairpin, buckle; doll |
|
a la nimfa, de los bukles ermozos, lo ke es taksado: (Odisea) |
|
burakado (port.) adj. |
מנוקב, מחורר |
perforated |
|
Las manos burakadas de paredes enkaladas i de arenar las kashas, las altas i las bashas. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
burako (port.) m. |
חור, נקב, חריר; פתח |
hole, perforation, pinhole; opening |
|
remishkan kon kudio todos sus burakos (Gaon, Poezias) |
|
buró (1) (fr.) m. |
שולחן כתיבה; משרד, לשכה |
desk; office, bureau |
|
la shena reprezenta un |
|
burókrata n. |
ביורוקרט |
bureaucrat |
|
somos unos dezgrasiados sotometidos a unos kuantos |
|
bushkar v. |
חיפש, ביקש |
to seek |
|
bushko perdonansa del Dio por su yerro (Gaon, Poezias) |
|
konsentia ke mi alma serka ti bushka repozo. (Gaon, Poezias) |
|
El sezo ke bushke entender lo justo (Gaon, Poezias) |
|
La sensia razona i bushka kamino (Gaon, Poezias) |
|
por bushkar el nido de su triste rasa. (Gaon, Poezias) |
|
Sin bushkar su grasia i su rekompensa (Gaon, Poezias) |
|
sin ke El insista bushkarse partido (Gaon, Poezias) |
|
se raste kontente por bushkarse nido. (Gaon, Poezias) |
|
ya saves muy bien ke yo no bushko la grandeza (Papo, Navot) |
|
bushka todos los remedios para poseerla, (Papo, Navot) |
|
Si bushko de desbarasarme de mi mujer, mi padre se espozara. (Rinio, 1906) |
|
Si bushko de kazarme tambien kon Rinio, segun la ley no se puede. (Rinio, 1906) |
|
Bushkaremos remedio siendo es a kuatro i medio. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Al punto k'ambezaron, k'el grande enemigo ke tanto lo bushkaron, de muevo atorno i kon Delila estava, la linda Pelishtea, la mosa ke amava. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
Es ke la sufriensa devenira tan fuerte, ke no le kedara mas ke de bushkar la muerte? ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
buyendo adj. |
רותח |
boiling |
|
Pues dientro mares de kovre buyendo (Gaon, Poezias) |
|
chapa (t.) f. |
מעדר, מכוש |
hoe, pick-axe |
|
Lavora kon la pala, kavaka kon la chapa, s'aboka, s'alevanta, el dia no s'eskapa! ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
chay (t.) m. |
תה; נהר |
tea; river |
|
Las echan de las kamas. Un chay, i a la kaye. Appel! Es maloroza kien tadra, kien se kaye. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
cheminea f. |
ארובה; אדם המעשן בלי הרף |
chimney; a man who smokes constantly |
|
I sin kedar un punto, de kuatro chemineas, suvia al sielo fumo i flamas kon sinteas. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
chiflik (t.) m. |
חווה, נחלה; בוסתן; מקור הכנסה שאינו כרוך במאמץ ועבודה |
ranch, farm, estate; orchard; a source of income that involves no effort and work |
|
Ayi enfrente, en la entrada del chiflik los arvoles de almendra i de kaise estan kuviertos de flores, (Rinio, 1906) |
|
El deve pasar por aki por irse al chiflik serka su padre. (Rinio, 1906) |
|
chikez f. |
ילדות, קטנות; קוטן |
childhood, youth; smallness |
|
De chikez ke yo traziero i leo livros de sensia (Gaon, Poezias) |
|
de todas las servideras, i en su chikez lo mantuvo. (Odisea) |
|
Estas muntanyas de enfrente onde yo pasi kaje toda mi chikez en la mandra de mi padre, (Rinio, 1906) |
|
chiko m. |
נער, ילד קטן |
little boy |
|
destruir el avenir de tus chikos ke son tu alma i tu sangre, (Rinio, 1906) |
|
chilté (t.) |
מזרן, מזרון |
mattress |
|
La chilte en la rima no se echa mas ensima. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
China f. |
סין |
China |
|
entonses de Hina Ashur i Mitsrayim (Gaon, Poezias) |
|
chío m. |
זעקה חדה ונוקבת |
a sharp cry |
|
i todo se tembla de su fuerte chio (Gaon, Poezias) |
|
chobán (t.) m. |
רועה; אדם לבוש בבגדים רחבים גסים |
shepherd; man dressed in coarse wide clothing |
|
De aki, yo siento el son de los chuflitikos de los chobanes, (Rinio, 1906) |
|
chorro m. |
זרם, שטף, זרם מים; פריצה פתאומית ועזה של נוזלים |
current, flow, current of water; a sudden and violent burst of fluids |
|
O ke chorro de palavras! Izevel me atudres! (Papo, Navot) |
|
chuchuleo m. |
ציוץ, צפצוף |
tweet, beep |
|
De leshuras se eskuchan chuchuleos envisiantes (Gaon, Poezias) |
|
chuflete/chuflet m. |
משרוקית, צפצפה |
whistle, flute; pipe |
|
resonando sus chufletes estos livros empolvados. (Gaon, Poezias) |
|
chufletiko m. |
משרוקית קטנה |
a small whistle |
|
De aki, yo siento el son de los chuflitikos de los chobanes, (Rinio, 1906) |
|
chupar v. |
מצץ, ליקק, לקק; לגם משקה אלכוהולי ברוב חשק; נישק |
suck, lick; sip an alcoholic beverage with the most desire; kiss |
|
venga i lo chupe, pues amudesido (Gaon, Poezias) |
|
dainda (port.) adv. |
עדיין; עוד, עוד יותר |
still; even more |
|
ninya dainda, i dio vente bueyes, en paga de eya, (Odisea) |
|
todo el tiempo k'estava dainda en su tierra akel ombre. (Odisea) |
|
dama f. |
גברת, גבירה; אבן משחק בדמקה; מלכה במשחק שחמט/קלפים |
lady; game-stone in checkers; a queen in a game of chess/cards |
|
De ombres aparte de damas. (La segunda Ester, 1911) |
|
dansa f. |
ריקוד, מחול |
dance |
|
Espiritos santos salen ala dansa (Gaon, Poezias) |
|
pues impresionados salen ala dansa, (Gaon, Poezias) |
|
i ordenan fiestas dansas i tanyeres. (Gaon, Poezias) |
|
dansar v. |
רקד, חולל |
to dance |
|
Eya bever save - i dansar kontente (Gaon, Poezias) |
|
dansan kada noche deredor mi kama. (Gaon, Poezias) |
|
danyar v. |
הזיק, חיבל, גרם נזק ל- , פגע ב-; הפחיד, הטיל אימה |
to harm, to sabotage, to cause damage to, to harm; Scare, intimidate |
|
ma ultimamente danyo su kamino (Gaon, Poezias) |
|
danyo m. |
נזק, הרס, פגיעה; כעס, רוגז, מצב רוח רע; שגעון חולף, זרות, מוזרות, אקסצנטריות |
damage, destruction, injury; Anger, resentment, bad mood; a transient madness, alienation, strangeness, eccentricity |
|
dientro el pecho produizo danyo. (Gaon, Poezias) |
|
a mi negra dezventura al de sinko kilometros tuvi una panne en el motor, i por milagro, non se komo, pudi abashar sin ningun |
|
dar v. |
נתן, העניק, מסר; תרם, נדב; צלצל; הכה; התרחב (בגד, נעל); (כאשר מופיע שם אחרי הפועל:) גרם, עשה |
to give, to bestow; to donate; to ring; to strike; to expand (garment, shoe); (when appears after the verb :) to cause, to do |
|
los mira i nunka les da su repuesta. (Gaon, Poezias) |
|
Amanyana kale ke le de una repuesta, ke repuesta ke le de? (Rinio, 1906) |
|
darse v. refl. |
התמסר, הקדיש עצמו |
to dedicate oneself, to devote oneself |
|
el se la dio; visto ke muy grande amistad le tenia - (Odisea) |
|
debasho adv./prep. |
מתחת, תחת |
under |
|
de Reitron, de debasho de la kuesta del arvoleado (Odisea) |
|
dechidido (it.) adj. |
נחוש בדעתו (על אדם); שהוחלט (דבר מה) |
determined (about a person); decided (something) |
|
La azera mas fuerte i muy mas dechidida, de garrear la gerra i a kedar en vida? ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
dechidir (it.) v. |
החליט, פסק, החליט בדעתו |
to decide |
|
No puedo dechizarme a ninguna koza, i es por esta razon ke so oy un mizeravle, (Rinio, 1906) |
|
dechidirse (it.) v. refl. |
בא לידי החלטה |
to come to a decision |
|
Se dechidio, portanto, de no dezesperarse, de aprovar de muevo, i de mas esforsarse, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
defender v. |
הגן על, גונן על; לימד זכות על, סינגר; מנע, אסר |
to protect, to advocate; to prevent, to forbid |
|
yo te defendo de azer el mas chiko paso por destruir la ventura de tu mujer, (Rinio, 1906) |
|
entre nozotros se topan inda personas yenas de ardor por |
|
defenderse v. refl. |
נמנע; התגונן |
to avoid; to defend |
|
Komo puedra defenderme vea yo su lumbre santa (Gaon, Poezias) |
|
definitivo adj. |
סופי, מוחלט, החלטי, מכריע |
final, absolute, decisive |
|
Esta es mi desizion definitiva (La segunda Ester, 1911) |
|
degoyado adj. |
שחוט, שנשחט בידי שוחט, טבוח |
slaughtered, slaughtered by a slaughterer |
|
degoyados sin piadad por todos sus kaminos. (Papo, Navot) |
|
degoyar v. |
שחט, טבח; ''שחט במחיר'' - מכר ביוקר רב |
to slaughter; "to slaughter at a price" - to sell at a high price |
|
de degoyar este suzio guertelano. (Papo, Navot) |
|
i a los novios les favle, ke sin fin estan degoyando (Odisea) |
|
dejá (fr.) adv. |
כבר |
already |
|
stavan deja en sus kazas, salvos de la mar i la gerra; (Odisea) |
|
deklarar v. |
הצהיר, גילה דעתו, הודיע, הכריז; הסביר, הבהיר, פירש, שפך אור |
to declare, to express his opinion, to announce, to declare; to explain, to clarify, to interpret, to shed light |
|
Antes se deklare su fuersa djigante (Gaon, Poezias) |
|
seran deklaradas ditas maraviyas (Gaon, Poezias) |
|
deklarar se azen asus kreedores; (Gaon, Poezias) |
|
ke se kreeron en loke el suenyo les deklaro. (Papo, Navot) |
|
Mentes so yo, te deklaro, el fijo d'Anhialos, el savio, (Odisea) |
|
dekontino adv. |
בלי הפסק, בהתמדה; תמיד |
non-stop, consistently; always |
|
dekontino son keridas por judios i por estranyos. (Gaon, Poezias) |
|
dekorar v. |
קישט; עיטר (העניק עיטור) |
to decorate; to give a medal |
|
Pues ke kon sus brazas kero dekorar yo mi garganta. (Gaon, Poezias) |
|
delantre adv. & prep. |
לפני, מול, נוכח, בפני; קדימה, לפנים; בהשוואה ל- |
before, opposite, forward; compared to- |
|
despues la maldizen delante la djente (Gaon, Poezias) |
|
despues la abrasa delante la djente (Gaon, Poezias) |
|
delegado m. |
נציג, שליח, בא כוח, מיופה כוח, ציר |
representative, courier, proxy, delegate |
|
mandan delegados saludarle presto. (Gaon, Poezias) |
|
delgado adj. |
דק, צנום, רזה, דקיק; עדין, רך; חריף |
thin, slender; delicate, soft; sharp |
|
i de el oriente un aire delgado (Gaon, Poezias) |
|
el dia del djuzgo al ponte delgado (Gaon, Poezias) |
|
delikadeza f. |
עדינות, נימוס, רכות |
delicacy, gentleness, |
|
Eya es traida kon delikadeza (Gaon, Poezias) |
|
delikado adj. |
עדין, ענוג, רגיש, שביר, רופף; אדיב; רזה, כחוש; אנין; טעים; חריף; מצויין |
delicate, sensitive, fragile, loose; kind; thin, skinny; gourmet; tasty; sharp; excellent |
|
Sus manos delikadas en agua no metía, brodando o meldando, ansi pasava el dia. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
delisia f. |
תענוג, הנאה, עונג, עדנה, תחושת עונג; מעדן |
pleasure, a sense of pleasure; delicacy |
|
ke de mil plazeres i delisios la va mantener. (Papo, Navot) |
|
delisiozo adj. |
טעים, ערב לחיך, מענג, נעים; נחמד, מקסים, מושך לב, חינני, ערב |
delicious, pleasant; nice, charming, attractive, graceful |
|
entornadas de enzinos i de aire delisiozo. (Gaon, Poezias) |
|
delito m. |
עבירה, עוון, פשע, הפרת חוק |
offense, sin, crime, breaking the law |
|
los negros delitos fueron kavzadores (Gaon, Poezias) |
|
delivransa (fr.) f. |
שחרור; לידה |
release; birth |
|
por ver kuanto antes luz de delivransa. (Gaon, Poezias) |
|
demanda f. |
בקשה, שאלה, משאלה; דרישה, תביעה, הפצרה; ביקוש; עתירה, עצומה |
request, question, wish; demand, claim, pleading; Demand; petition |
|
Dio este en tu ayuda i kumpla tu demanda (La segunda Ester, 1911) |
|
Por apreto de nuestro puevlo les are una demanda. (La segunda Ester, 1911) |
|
demandar v. |
שאל, ביקש, דרש, תבע, ביקש במפגיע |
to ask, to demand |
|
aken demandarla por espoza viene: (Gaon, Poezias) |
|
espiego si saves - mi alma demanda. (Gaon, Poezias) |
|
Grasias a Ester la reina ken favor de los djidios del rey demando (La segunda Ester, 1911) |
|
de noche kon el ombre, i mientres ke lo stava bezando i karesando i ke lo abrasava, kon boz ke seduizia le iva demandando: ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
demanyana adv. |
בבוקר, מוקדם בבוקר; בוקר; מחר בבוקר |
in the morning, early in the morning; morning; tomorrow morning |
|
O, esto ya lo remarki yo de oy demanyana. (Papo, Navot) |
|
demás adv. |
בנוסף ל-, חוץ מ- |
in addition to, except |
|
demas ke no manke el harem aparte (Gaon, Poezias) |
|
demonio m. |
שד, שטן, רוח רעה, דמון |
demon, devil, evil spirit |
|
kualo vezes akontese - ma son virgas de demones. (Gaon, Poezias) |
|
i ken de demones teme i se espanta (Gaon, Poezias) |
|
denunsiar v. |
הודיע, גילה; הכריז, פרסם; הלשין, מסר |
to announce, to reveale; to published; to inform |
|
Eyas ke denunsien sus alavasiones (Gaon, Poezias) |
|
depasar v. |
עלה על, עבר את |
to surpass |
|
ke a todos los mortales depasa en sensia, i izo (Odisea) |
|
depedrer v. |
האביד, גרם אובדן (נפשי, כלכלי), הרס, השמיד |
to cause loss (mental, economic), to destroy |
|
ke no ay un ombre ke se levante i lo depiedra. (Papo, Navot) |
|
depedrerse v. refl. |
הלך לאיבוד, איבד דרכו; נעלם; מת, נהרס, אבד; התבולל |
to get lost, to lose his way; to disappeare; to die, to be destroyed; to assimilate |
|
ke se depiedra ansi todo otro ke aze lo mizmo! (Odisea) |
|
porke a kavza de sus lokeria se depedrieron; (Odisea) |
|
Ke se depedrieron de la tierra porke eran nuestros enemigos, (La segunda Ester, 1911) |
|
depender v. |
היה תלוי ב-, היה מותנה ב- |
to be dependent on, to be conditioned on |
|
no ay ken dependa su espandimiento. (Gaon, Poezias) |
|
deploravle adj. |
מצער, מעציב, אומלל, שיש להצטער עליו |
unfortunate, sad, miserable |
|
Es menester ke se avle por el estado deploravle; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
derecha (la) f. |
ימין, צד ימין; יד ימין |
right, right side; right hand |
|
Razgo la mar i la izo parar komo al de derecha i isiedra (La segunda Ester, 1911) |
|
derechedad f. |
יושר, הגינות, ישרות, כנות, תום לב, צדק, חוקיות; זכות |
honesty, fairness, sincerity, good faith, justice, legality; right |
|
Yo no vendo la derechedad por ningun prezente, (Papo, Navot) |
|
i a nuestro puevlo le dio derechedades komo el franko. (La segunda Ester, 1911) |
|
Soto la dinastia de Vladislav teniamos derechedades (La segunda Ester, 1911) |
|
derechero adj. |
צדיק, צודק, הוגן, כן, ישר |
righteous, just, fair , honest |
|
Un Dio derechero en su fey no falsa (Gaon, Poezias) |
|
derecho adj. |
ישר, צדיק, נקי כפים, הגון, כן, תם לב; ישר, זקוף, ניצב, אנכי; ימני |
honest, righteous, decent, sincere; straight, upright, perpendicular, vertical; rightist |
|
Segid lo derecho en fin ke el prove tenga provecho; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
derecho adv. |
הישר, בקו ישר, למישרין |
in a straight line, directly |
|
idolos no pueden kaminar derecho (Gaon, Poezias) |
|
solo asi se pensa del prove no se interesa / yo demando esto es djustisia, esto es |
|
derito (it.) m. |
משפטים (לימודי); זכות |
law studies; rights |
|
Reklamar deritos revatados antes (Gaon, Poezias) |
|
derredor adv. |
מסביב |
around |
|
dansan kada noche deredor mi kama. (Gaon, Poezias) |
|
derredor m. |
סביבה, הקף; אווירה; משפחה, קרובים |
environment, circumference; atmosphere; family, relatives |
|
i ayi mansevos de los deredores (Gaon, Poezias) |
|
Paz i amor reinan kuando eskurese / el rededor del ogar paternal / mientres ke afuera todo se estremese / kon las furores de invierno infernal (La Amerika, 1917) |
|
derrokar v. |
הרס, ניתץ, החריב, השמיד, איבד, השם; דירדר, הפיל; אימלל, גרם אסון |
to destroy, to smash; to deteriorate, to overthrow; to make unhappy, to cause disaster |
|
derokando puertas kon folor i sanya (Gaon, Poezias) |
|
no derroka justos i malos ensalsa - (Gaon, Poezias) |
|
ma derroka torres sovre los berbantes (Gaon, Poezias) |
|
desbarasarse v. refl. |
נפטר מ-, |
to get rid of |
|
a dezbarasarme de la terrivle aparision. (Papo, Navot) |
|
Repozate, dezbarasate de las iluziones! (Papo, Navot) |
|
Si bushko de desbarasarme de mi mujer, mi padre se espozara. (Rinio, 1906) |
|
desbrochar v. |
פרץ (שטפון/מלחמה); שחרר, הוציא, פתח שסתום; התיר כפתורים; התפרק, הוציא את הרגשות, התפרץ, השתחרר (גז, נוזל) |
to break out (flood/war); to release, to remove, to open valve; to untie buttons; to disintegrate, to vent emotions, to erupt, to release (gas, fluid) |
|
I desbrocharon los novios en ruido en las salas skuras, (Odisea) |
|
desde prep. |
מאז.., למן, מ-, מן |
since ... , from ? |
|
dez entonses sirkulando entre mi ire su lumbre. (Gaon, Poezias) |
|
dez ke uzurpado vos fue el suelo - (Gaon, Poezias) |
|
ke desde epokas fueron ulvidados (Gaon, Poezias) |
|
Ke dezde su nasensia el Dio lo protejava, i en lo ke azia sukseso le mandava; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
La povre no savia, lo ambezo mas tadre, ke dizde el primo dia kedo sin padre i madre. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
desdenyado adj. |
מבוזה, מזולזל; רוחש בוז |
despised; feels contempt |
|
el es desdenyado i aboresido. - (Gaon, Poezias) |
|
desdicha f. |
חוסר מזל, ביש מזל, מסכנות, אומללות, מזל רע, רוע מזל |
bad luck, misery |
|
Yo kale este ensanyado, kon vos averme keshado vos eres la maldicha ke me trushites desdicha. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
desender/desenderse v. |
ירד; היה צאצא של |
to descend; to be a descendant of |
|
pues eya desiende kalma ala plasa (Gaon, Poezias) |
|
despues el desiende akudir sus pasos (Gaon, Poezias) |
|
desepsionado (fr.) |
מאוכזב |
disappointed |
|
Se konvensio ke no, ma kedo desepsionada, porke no le pagaron, porke ovro por nada. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
desfamado adj. |
ידוע לשמצה, בעל שם רע, שאיבד את שמו הטוב; מושמץ, שהוציאו עליו דיבה |
notorious, of bad name, who lost his good name; slandered, defamed |
|
Ma desfamado, anel lo prearon agora las boras. (Odisea) |
|
desfronyado adj. |
ללא ציפה (כר, שמיכה) |
without pillowcase (pillow, blanket) |
|
Echar me kero repozado, el kavesal desfronyado, del kolchon un poko blando las lanas arrastando. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
desgrasia f. |
אסון, פורענות, מכה (מכות מצרים), צרה; אומללות; תאונה חמורה; תועבה |
disaster, calamity, plague (plagues of Egypt), tribulation; unhappiness; serious accident; abomination |
|
Es dezgrasia! Somos tambien vizinos, i esta mizeravle ve kuando salgo i kuando entro. (Rinio, 1906) |
|
Ke desgrasia es esto? Sentid, vos digo, presto. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Yerno vakante / esfuegro sekante / su bien al enkante / dezgrasia del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
las novedades non las topo del todo buenas, los enemigos kontinuan a avansar, ke |
|
las mizerias i las |
|
desgrasiado adj. |
הרה אסון; מסכן, אומלל, ביש מזל |
disastrous; poor, miserable, unlucky |
|
Ah, es por seguro alguna nueva dezgrasiada! (Papo, Navot) |
|
Inumana! Asote de los desgrasiados djudios! (Papo, Navot) |
|
Dezgrasiado pais onde yaze la barbaria! (Papo, Navot) |
|
el desgrasiado, ke londje de sus kamaradas mal yeva (Odisea) |
|
Ama, el mas desgrasiado de todos los ombres, la djente (Odisea) |
|
mudos sentados oyian - del desgrasiado retorno (Odisea) |
|
La noche kaye preta, 'stan tres en una kama, se siente desgrasiada. Si 'stava aki su mama! ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
somos unos |
|
desgusto m. |
גועל, בחילה, מיאוס, קבס, מורת רוח |
disgust, nausea, resentment |
|
Kontame, dunke, tu desgusto de kualo proviene. (Papo, Navot) |
|
Gritos de plasa / komida de prasa / morar kon basha klasa / desgusto del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
deshar v. |
עזב, השאיר, נטש, זנח, הזניח; ויתר על, מסר, נכנע, נתן ל-; עזב מקום עבודה, התפטר; הוריש, ציווה, הנחיל |
to leave, to abandon, to neglect; to give up, to deliver, to submit, to give to; to leave a job, to resign; to bequeath |
|
Deshar prime todo detras la espalda (Gaon, Poezias) |
|
yo no desharia vuestros krimenes sin kondana, (Papo, Navot) |
|
Yo ke no desho una prea de mi mano rezgatar? (Papo, Navot) |
|
I yir no desha su fija al povre ke yora, i todo (Odisea) |
|
ke estas salas devesh de deshar, i pransar kada uno (Odisea) |
|
Ke me valen todos los karneros ke me desho mi padre? (Rinio, 1906) |
|
No sea ke esta maldicha de Katerina no lo esta deshando venir, (Rinio, 1906) |
|
Ken vos disho ke penesh? Tantos dinim ke tenesh bivir no estas deshando, tanto vas enshugando. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Por la masa pensaremos, esto todo desharemos. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
desidar/desidir v. |
החליט, פסק |
to dcide |
|
la alma deside si bueno se pensa (Gaon, Poezias) |
|
ser Dio al Mashiah desidio por darte. (Gaon, Poezias) |
|
desierto adv. |
באמת, כמובן, בודאי, לבטח |
really, of course, for sure |
|
alegrar desierto ke vino la ora. (Gaon, Poezias) |
|
desizión f. |
החלטה |
a decision |
|
Esta es mi desizion definitiva (La segunda Ester, 1911) |
|
deskalavrado adj. |
פגוע/פצוע ראש |
head injured |
|
torsidos, palidos, i deskalavrados (Gaon, Poezias) |
|
deskalso adj. |
יחף, חלוץ נעל, ערום רגל |
barefoot |
|
Me parese por alturas supito ke yo deskalso (Gaon, Poezias) |
|
deznudos deskalsos, por los arinkones. (Gaon, Poezias) |
|
por ayi se rasta deskalsa, deznuda (Gaon, Poezias) |
|
mirandole kon sospecho ser deznudo i deskalso. (Gaon, Poezias) |
|
Amigo eskarso / nemigo deskalso / haver ke es falso / aborrese el Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
deskaro m. |
עזות פנים, חוצפה, חוסר דרך ארץ; השתחררות בדיבור מצד מי שהיה עצור וביישן |
boldness, impudence, impoliteness; liberation of speech on the part of one who was restrained and shy |
|
non es, porke kon fiertad i deskaro, a mi me parese, (Odisea) |
|
deskontinuar v. |
חדל מ- |
to let up; to stop |
|
siendo yo no se nunka deskontinuar mi dezeo. (Papo, Navot) |
|
deskorchar v. |
פשט את העור; דרש מחיר מופרז; הפשיט מישהו מנכסיו |
to strip the skin; to demand excessive price; to strip someone of their property |
|
guadrame de akel vizino ensavanado / ke manyana i tadre aze orasion / sin entender ke kon lodo es amasado / en |
|
deskuvierta f. |
גילוי, תגלית; הסרת כיסוי |
discovery; removing cover |
|
todo en siendo aleman, se aze pasar komo sudito italiano por estar mijor al avrigo de una |
|
deskuvierto adj. & m. |
חשוף, גלוי, מגולה, גלוי ראש; חסר כיסוי (בבנק) |
exposed, visible, bareheaded; missing coverage (at the bank) |
|
El tambien se va raviando kon su mujer peleando ke en estando deskuvierta arenava ventana i puerta. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
deskuvrir v. |
גילה, הסיר הלוט, גילה לעין כל, חשף, מצא |
to discover, to unveil, to reveal to all, to reveal, to find |
|
Todos los ke saven deskuvrir misterios (Gaon, Poezias) |
|
i deskuvreme el nombre de este povre kanez! (Papo, Navot) |
|
Sus malisias de esta maldicha Rikita yo le deskuvrire (La segunda Ester, 1911) |
|
I no duvdesh del todo, deskuvrire el sekreto. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
Si su sekreto tu vas a deskuvrirlo, i mos vas a dizirlo, i vamos a batirlo, te damos la palavra, te lo aprometemos, ke vamos a pagarte. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
desnudar v. |
הפשיט, עירטל |
undress |
|
sale por los guertos deznuda sus pechos (Gaon, Poezias) |
|
Rabi Meir presto deznuda su manto (Gaon, Poezias) |
|
deznudo de sus bienes i despojo sus oro. (Papo, Navot) |
|
desnudo adj. |
ערום, חשוף; חסר אמצעים |
naked, exposed; poor, resourceless |
|
deznudos deskalsos, por los arinkones. (Gaon, Poezias) |
|
por ayi se rasta deskalsa, deznuda (Gaon, Poezias) |
|
Sus pechos deznudos i sus ojos brazas (Gaon, Poezias) |
|
mirandole kon sospecho ser deznudo i deskalso. (Gaon, Poezias) |
|
Sin entender del todo lo ke s'esta pasando, deznuda 'sta al banyo, la 'stan dezenfektando. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
despareser v. |
הסתיר, החביא, העלים; מת, נפטר; נעלם |
to hide, to conceal; to die; to disappear |
|
en este mundo todo muere todo pasa / todo se renova todo se envejese / todo komo el esfuenyo avansa / todo komo la solombra |
|
porke non estiende su braso poderozo / i los esparze en el aire komo polvo? / porke non se avre la tierra kon gozo / i los aze |
|
despartir v. |
הפריד, חילק, פילג; הקצה, הפיץ, שיווק |
to separate, to divide; to assign, to distribute, to market |
|
kon spondjas fofas, i otros, karne abondante spartian. (Odisea) |
|
despartirse v. refl. |
נפרד, נבדל, הבדיל עצמו, התפלג, התפרק (חברה) |
to separate, to differentiate, to differentiate oneself, to divide, to disintegrate (company) |
|
del ke lo komprende el no se esparte (Gaon, Poezias) |
|
despasensia f. |
חוסר סבלנות, קוצר רוח, אי מנוחה |
impatience, restlessness |
|
rogando kon yoros i kon despasensia (Gaon, Poezias) |
|
despasensiado adj. |
חסר סבלנות, קצר רוח, מתנהג בחוסר סבלנות |
impatient |
|
nozos konfirmamos i despasensiados (Gaon, Poezias) |
|
i a mis kompanyos ke despasensiados m'estan asperando; (Odisea) |
|
despasensiar v. |
גרם קוצר הרוח, עיצבן |
to cause impatience, to irritate |
|
O, Ah'av, ya me despasensiates! Konta mas presto! (Papo, Navot) |
|
despecho m. |
מורת רוח, דאבון לב, כאב לב, יאוש, מרירות נפש; טינה, איבה, תרעומת; התנהגות חוצפנית ואכזרית |
resentment, anguish, despair, bitterness of soul; enmity; cheeky and cruel behavior |
|
Si, es la ravia, el despecho i la verguensa (Papo, Navot) |
|
Riir kon despecho / paras non en pecho / ofisial sin echo / vengansa del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
despedasarse v. refl. |
התפרק לנתחיו, שוסע |
to disintegrate into pieces |
|
despues se englute i se despedasa (Gaon, Poezias) |
|
despiego m. |
הסבר; פרישׂה, פרישׂת קפלים |
to spread out, to roll up, to spread out the folds; to explain |
|
espiego si saves - mi alma demanda. (Gaon, Poezias) |
|
despierto adj. |
ער, נעור; זהיר, עומד על המשמר; נבון, בעל תושיה |
awake; careful, vigilant; wise, resourceful |
|
si un Dio existe bivo i despierto (Gaon, Poezias) |
|
Es ke s'esta sonyando? Es ke esta despierta? La aferró el espanto, su alma se alerta. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
desplazer m. |
אי נעימות, דחיה, חוסר שביעות רצון, מורת רוח |
discomfort, rejection, dissatisfaction, resentment |
|
Torpedad, lokura / hazindad sin kura / prizion sin mankura / desplazer del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
despojado adj. |
ששולל, שנגזל, מנושל |
who was robbed, dispossessed |
|
Komo los forasteros arrastados i despojados. (La segunda Ester, 1911) |
|
despojar v. |
שלל מ-, גזל, נישל, הפשיט |
to deprive from, to rob, to dispossess, to strip |
|
deznudo de sus bienes i despojo sus oro. (Papo, Navot) |
|
despotismo m. |
עריצות, רודנות, דיקטטורה |
tyranny, dictatorship |
|
el paiz esta yena de eshpiones, el keda ainda en las tinievlas del |
|
despozar v. |
אירס |
to be engaged |
|
Espozarla dize su senyor fielo (Gaon, Poezias) |
|
despozarse v. refl. |
התארס |
to be engaged |
|
Si bushko de desbarasarme de mi mujer, mi padre se espozara. (Rinio, 1906) |
|
después prep. |
אחר כך, אחרי; נוסף ל- |
then, after; in addition to- |
|
despues el desiende akudir sus pasos (Gaon, Poezias) |
|
Ma despues ke meresites ser dichozo un momento (Gaon, Poezias) |
|
despues kontinua el kon boz mas flaka: (Gaon, Poezias) |
|
Despues ael lecho dirije sus brasos (Gaon, Poezias) |
|
despues el replika kon alma trublada: (Gaon, Poezias) |
|
Despues ke veluntas saver la istoria (Gaon, Poezias) |
|
despues se englute i se despedasa (Gaon, Poezias) |
|
despues de su muerte sera rezgatado. (Gaon, Poezias) |
|
i kualo promete despues dela muerte. (Gaon, Poezias) |
|
desrepozar v. |
טרד ממנוחתו, הטריד, הפריע, לא נתן מנוחה |
to bother, to disturb, not to give rest |
|
ke me desrepozan i me atorvan el espirito. (Papo, Navot) |
|
desrepozo m. |
הפרעה, הטרדה; אי רגיעה, אי נוחות, חוסר מנוחה, מחוש, הרגשה רעה, הרגשה בלתי נוחה |
interference, harassment; relaxation, discomfort, restlessness, feeling bad, feeling uncomfortable |
|
El desrepozo ke tu sientes yo tambien lo siento. (Papo, Navot) |
|
desterrar v. |
הוציא מהאדמה, עקר; הוציא מהקבר; גרש, הגלה |
to remove from the ground, to uproot; to take out of the grave; to expel, to exile |
|
Maldiz mi vano poder! Desterame! Umiyame! (Papo, Navot) |
|
destino m. |
גורל, יעד, גזרת הגורל |
fate, destination, destiny |
|
ma pues ke se avla de ley i destino (Gaon, Poezias) |
|
dezean portanto saver sus destino (Gaon, Poezias) |
|
destruir v. |
הרס, החריב, השמיד, איבד |
to destroy |
|
antes de destruyir un inosente guertelano! (Papo, Navot) |
|
destruir el avenir de tus chikos ke son tu alma i tu sangre, (Rinio, 1906) |
|
yo te defendo de azer el mas chiko paso por destruir la ventura de tu mujer, (Rinio, 1906) |
|
destruirse v. refl. |
נהרס, נחרב, התמוטט |
to be destroyed, to collapse |
|
Savia ke su vida no es mas lo ke era, se destruyo su mundo, es una prizoniera. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
kale tener pasensia, imposivle ke nuestro paiz |
|
desvaneser v. |
עייף, הוגיע, פטפט באופן מעייף; הקים רעש |
to tire, to chatter in a tiresome way; to make noise |
|
Ni avles muncho ni te ezvaneskas. (La segunda Ester, 1911) |
|
desvarear v. |
הזה, דמדם, השמיע דברי טירוף; דיבר שטויות, דיבר בלי הגיון; דיבר חופשי בלי כבוד |
to hallucinate, to utter madness; to talk nonsense, to speak illogically; to speak freely without respect |
|
Ke dezvareavas? Pensavas en mi, mi kerida! (Papo, Navot) |
|
desvelopar (fr.) v. |
פיתח, גידל, הצמיח; הרחיב |
to develop, to grow; to expand |
|
verso las nueve yo fui al laboratorio, |
|
desventura f. |
אסון, פורענות; מזל ביש, רוע מזל |
disaster, calamity; bad luck |
|
Ke es esta desventura? Loke avlas es lokura. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
a mi negra |
|
detener v. |
עיכב; החזיק ב-, תפס, ריסן, בלם, חסם, עצר |
to delay; to hold, to grab, to restrain, to brake, to stop |
|
i supi i savre detener loke te prometi. (Papo, Navot) |
|
las dulses kadenas ke te detenian atado, (Papo, Navot) |
|
En korto, promete mas de loke puede detener. (Papo, Navot) |
|
lo detenia la nimfa Kalipso, la dioza ermoza, (Odisea) |
|
los kualos, ke kontra su veluntad, lo estan deteniendo. (Odisea) |
|
k'azen k'el sielo aparte este de la tierra, detiene. (Odisea) |
|
Ma lo devesh saver, lo devesh tomar de nota: yo a Shimshon lo amo, refuzo de pedrerlo i todo lo ke puedo are por detenerlo''. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
detenimiento m. |
מעצור, עיכוב, עצירה, השתהות, התעכבות |
stopping, delaying |
|
la kuvren i presto sin detenimiento (Gaon, Poezias) |
|
determinado adj. |
קבוע, מוגדר, מוחלט; נחוש בדעתו |
constant, definite, absolute; determined |
|
No se donde se empesa la loor determinada (Gaon, Poezias) |
|
detestar v. |
שנא, תעב, בחל ב- |
to hate, to despise |
|
Su vida por su puevlo sakrifiar i detestar? (La segunda Ester, 1911) |
|
detestavle adj. |
נתעב, מתועב |
despicable, abominable |
|
Detestavle Sedom nueva yena de sus orrores! (Papo, Navot) |
|
detrás prep. |
אחרי, מאחורי; לפי, כפי, בהתאם ל- |
after, behind; according to, as |
|
Deshar prime todo detras la espalda (Gaon, Poezias) |
|
Fuye, Ye'hu, fuye! Eskondete detras de este monte! (Papo, Navot) |
|
devanar v. |
צנף, גילגל חוט על עצמו או על מקל; התיר סליל חוטים; דיבר בחוסר הגיון |
to roll a thread on itself or on a stick; to untie coil of wires; to speak illogically |
|
Yo mirava las estreas devanarsen por el sielo (Gaon, Poezias) |
|
devastar v. |
החריב, הרס, השם |
to destroy |
|
azen la korte a mi madre i stan devastando mi kaza. (Odisea) |
|
devenir/se (fr.) v./v. refl. |
הפך ל-, היה ל-, נעשה |
to become |
|
asta el devenga polvo i seniza (Gaon, Poezias) |
|
sopla i deviene todo resumado. (Gaon, Poezias) |
|
Esklava devino i sierva vendida - (Gaon, Poezias) |
|
sin egzaminar la kavza devini sospechoza. (Papo, Navot) |
|
fin devendras el pastor de estos revanyos (Papo, Navot) |
|
Yo sufri la insolensia, devini tolerante, (Papo, Navot) |
|
I todo el ke lo apreto i lo presigio devino kavo. (La segunda Ester, 1911) |
|
Es ke la sufriensa devenira tan fuerte, ke no le kedara mas ke de bushkar la muerte? ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
dever m. |
חובה |
duty |
|
Nozotros devemos de tener en Dio nuestra esperansa. (La segunda Ester, 1911) |
|
Oy ize la kozina, me pelei kon la vezina por arena ke no tenia de antes ya me devia. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
dever/se v. |
היה חייב/מחוייב, חב; היה צריך |
to be obligated, to be in debt |
|
deve ser por todos santo i bendicho. (Gaon, Poezias) |
|
por un Dio el mundo deve ser giado. (Gaon, Poezias) |
|
de rodias deve kaer la persona. (Gaon, Poezias) |
|
Ke? Insolente! Ulvidas la onra ke me deves? (Papo, Navot) |
|
eyos devrian rogar de tener mas prestez en los piezes (Odisea) |
|
El deve pasar por aki por irse al chiflik serka su padre. (Rinio, 1906) |
|
Ke te aflakaria? Ke koza te devrian azer por ke la piedras i te apanyarian?'' ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
Le dize: ''Delila, el ke kiere apanyarme, kon kuedras muevas, rezias, el deve de atarme. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
Las yevan al lavoro, se deve yir al paso, al son de la orkestra, sin manear un braso. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
dezazer v. |
התיר, הרס, השחית, פרק, פורר,בילה, שחק, המיס |
to unleash, to destroy, to corrupt, to dismantle, to dissolve |
|
Los perdes se dezazieron, los menderes se purieron, se kere una esterika para la kamaretika. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Entiende lo ke pasa, un djesto brusko aze, i komo si son filos las kuedras las dezaze. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
dezdenyo m. |
זלזול, בוז, שאט נפש; שחצנות, יהירות |
contempt, disgust; arrogance |
|
piza kon dezdenyo todo el ke pasa (Gaon, Poezias) |
|
dezeado adj. |
רצוי, נחשק |
desirable |
|
de esta pekenya tanto dezeada. (Gaon, Poezias) |
|
dezear v. |
איחל; חשק, רצה מאוד |
to wish; to desire, to want very much |
|
korasones rotos ken mirar dezea (Gaon, Poezias) |
|
dezean portanto saver sus destino (Gaon, Poezias) |
|
dezeando en sus fuego kayentar mis flakos niervos. (Gaon, Poezias) |
|
i de s'echar serka d'eya a la kama todos dezeavan. (Odisea) |
|
ma solo anel, k'atornar dezeava i ver su espoza, (Odisea) |
|
Ma no salvo sus kompanyos malgrado ke lo dezeava, (Odisea) |
|
Kualunke, Delila, kien dezea aferrarme, el deve de atarme, kon siete kuedras freskas ke no se enshugaron. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
dezenfektar v. |
חיטא |
to disinfect |
|
Sin entender del todo lo ke s'esta pasando, deznuda 'sta al banyo, la 'stan dezenfektando. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
dezenganyar v. |
חשף תרמית, פיכח (מישהו) מאשליות, הוציא מטעות; הכזיב מתקווה, איכזב |
to expose deception, to sober up from illusions, take out deceptions; to disappoint |
|
Te amo, Izevel! te so fiel, dezenganyate! (Papo, Navot) |
|
dezeo m. |
רצון, חפץ, חשק, תשוקה, שאיפה, התאוות; הדבר הנחשק; איחול |
desire, lust, aspiration; the coveted thing; best wishes |
|
judia ke seas ere mi dezeo (Gaon, Poezias) |
|
El tome mujeres kuantas su dezeo (Gaon, Poezias) |
|
kantos al Untado yenos de dezeo. (Gaon, Poezias) |
|
verla, bendizirla, eren sus dezeos (Gaon, Poezias) |
|
se inche por eya de dezeos sin mizura, (Papo, Navot) |
|
siendo yo no se nunka deskontinuar mi dezeo. (Papo, Navot) |
|
dezeozo adj. & m. |
רוצה, חומד, חושק, משתוקק, מתאווה, נכסף; אביון |
wants, covetes, desires, longs for, lusts for; pauper |
|
Oy fue kontentado el rav dezeozo (Gaon, Poezias) |
|
dezesperado adj. |
מיואש, נואש; אנוש |
desperate; mortal |
|
kanto kantes desperado sin saver por ke eskopo, (Gaon, Poezias) |
|
dezesperarse v. refl. |
התייאש |
to give up, to despair |
|
Se dechidio, portanto, de no dezesperarse, de aprovar de muevo, i de mas esforsarse, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
dezierto m. |
מדבר, ציה, שממה, ישימון |
desert, desolation, wilderness |
|
serkana desierto es la alvorada (Gaon, Poezias) |
|
transformar keria en sordo dezierto. (Gaon, Poezias) |
|
En el dezierto nos governo kon la magna (La segunda Ester, 1911) |
|
dezir v. |
אמר, הגיד, ניסח, הביע, ביטא (בכתב או בעל פה), דיקלם, פקד; היטיב עם |
to say, to formulate, to express (in writing or orally), to recite, to command; To do good with |
|
Ke digan, si! Yo no entiendo razon, yo amo a Lefteri, lo amo, i lo amare. (Rinio, 1906) |
|
dezmelenado adj. |
פרוע שיער |
whose hair is wild |
|
kon tanta dezorden, triste i dezmelenada? (Papo, Navot) |
|
dezonor m. |
חרפה, כלימה, בושה, בושת, בזיון, קלון |
disgrace, shame |
|
se ranken los puevlos por sus dezonores. - (Gaon, Poezias) |
|
ensuziados de la dezonor i la infamia. (Papo, Navot) |
|
dezonrar v. |
הוציא שם רע, קילל, ביזה |
to defame, to curse, to despise |
|
Kuando se meten a penar se olvidan ke ay senar; las kriaturas yoran, maldizen i dezonran: (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
dezorden m. |
אי-סדר, אנדרלמוסיה, מהומה, ערבוביה, בלבול, תוהו ובוהו |
disorder, chaos, commotion, confusion |
|
kon tanta dezorden, triste i dezmelenada? (Papo, Navot) |
|
dezorganizado adj. |
בלתי מסודר |
disorderly |
|
muestras trupas estan |
|
dezraigarse v. refl. |
נעקר מהשורש, שורש |
to be uprooted |
|
se dezraygen i vayan arankarte tu prea? (Papo, Navot) |
|
dezraiziar v. |
שירש, עקר משורש |
to uproot |
|
por dezraizarlo de el empesijo (Gaon, Poezias) |
|
día m. |
יום, יממה |
day |
|
kombatio kon puevlos dias de avante (Gaon, Poezias) |
|
anke enkuvrieron el fin de los dias (Gaon, Poezias) |
|
kon la luz del dia salio ezmovido (Gaon, Poezias) |
|
me levantaria kada dia kon nueva gana, (Papo, Navot) |
|
se los komieron, i el les vedo el dia del retorno. (Odisea) |
|
destorvar los dias de alkavo de tu viejo padre. (Rinio, 1906) |
|
Oh! Ek un dia grande! Ek un dia onde todos los sentimientos de mi manseves se despiertan... (Rinio, 1906) |
|
Agora nuestro mal non parese komo akel de akeyos dias (La segunda Ester, 1911) |
|
diavlo m. |
שטן, שד, מזיק; אדם ערום/פיקח חסר מצפון |
devil, demon, harmful; an unscrupulous smart man |
|
sakrifisiar a los diavlos o segir el viento. (Papo, Navot) |
|
dicha (1) f. |
ניב, אימרה, ביטוי, אמירה; פקודה; מידע |
utterance, phrase; command; information |
|
ma sono la ora, eskuchad mi dicha (Gaon, Poezias) |
|
Leshos de mi sezo abordar tu dicha (Gaon, Poezias) |
|
Todos kon enkanto sienten esta dicha (Gaon, Poezias) |
|
Ma ven agora i oye, i mete a mi dicha tus mientes: (Odisea) |
|
'De tu bariera de dientes ke dicha salio, fija mia? (Odisea) |
|
dicho m. |
מאמר, אמירה, דו''ח; צו, פקודה |
article, statement, report; order, ordinance |
|
i el Dio ke puede krear kon su dicho (Gaon, Poezias) |
|
El save plaziente repetar su dicho (Gaon, Poezias) |
|
dichozo adj. |
בעל מזל, בר מזל, ממוזל, מאושר |
lucky, happy |
|
por seer dichozo torna en su tierra (Gaon, Poezias) |
|
Ma despues ke meresites ser dichozo un momento (Gaon, Poezias) |
|
diente m. |
שן |
tooth |
|
i me meti a korrer kon sanya. Mis dientes apreti, (Papo, Navot) |
|
Mashki mi ravia kon mis dientes? La deshi amatar (Papo, Navot) |
|
i arankarvos ojo por ojo, diente por diente. (Papo, Navot) |
|
'De tu bariera de dientes ke dicha salio, fija mia? (Odisea) |
|
Altiguos parientes / dolores de dientes / en rikes las mientes / son penas del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
dientro prep. |
בתוך, ב- |
inside, in |
|
i eya se prende dientro sus brasos. (Gaon, Poezias) |
|
dientro el pecho produizo danyo. (Gaon, Poezias) |
|
Pues dientro mares de kovre buyendo (Gaon, Poezias) |
|
dientro de los templos kozakos entraron (Gaon, Poezias) |
|
Eya se sakude dientro su kama (Gaon, Poezias) |
|
dientro las venas es su influensa (Gaon, Poezias) |
|
ke tu entrar azes dientro mi nido (Gaon, Poezias) |
|
Por dientro, la indjustisia reina en tu tierra, (Papo, Navot) |
|
diez/dies num. |
עשר, עשרה |
ten |
|
trusho el profeta los dies mandamientos. (Gaon, Poezias) |
|
diferente adj. |
שונה, נבדל, אחר |
distinct, different |
|
El amor nos aze andjeles, nos aze bivir una vida enteramente differente de la muestra... (Rinio, 1906) |
|
metales, animales, plantas i flores / en |
|
dikat (t.) m. |
תשומת לב, שקידה |
attention, diligence |
|
Mirad i azed dikat ke no kedo urti ni makat (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
din (ebr.) m. |
דין, חוק, צדק; פסק דין; משפט, דין תורה |
law, justice; Judgment; Torah Law |
|
Es menester saver ke un livro deve aver, Shulhan Aruh nombrado: todo din es topado; todos los diritos enel son eskritos. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Verdad: minag Israel Tora; ma segun es la ora, en ora de azer por el Dio mizmo un din balda djudio. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
dinastía f. |
שושלת, בית מלוכה |
dynasty |
|
Razgar la maska de esta odioza dinastia, (Papo, Navot) |
|
Soto la dinastia de Vladislav teniamos derechedades (La segunda Ester, 1911) |
|
dinero m. |
כסף, מטבע; הון |
money, currency; fortune |
|
Ya kansimos de darle muncho dinero sin kuenta. (La segunda Ester, 1911) |
|
Sintiendo de dinero, sus sensos se agudan. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
non puedo salvar, non puedo venir al sokorro / mi parte en la vida es flaka no tengo |
|
dinyo adj. |
ראוי, נאות, נכבד; מאופק, רציני |
worthy, proper, honorable; restrained, serious |
|
Apolon ke era de mas digna kasta (Gaon, Poezias) |
|
Yo no so dinyo de mis sobervios predesesores! (Papo, Navot) |
|
Dio m. |
אלוהים, אל; דבר מה אהוב מאוד ונערץ |
God; something very beloved and revered |
|
Un Dio derechero en su fey no falsa (Gaon, Poezias) |
|
i iria ver ansi la vengansa del Dio bendicho. (Papo, Navot) |
|
El Dio ke mire i ke se apiade. (Rinio, 1906) |
|
diosa/dioza f. |
אלילה |
goddess |
|
'Hera, Artimeda, tambien otras diozas. (Gaon, Poezias) |
|
lo detenia la nimfa Kalipso, la dioza ermoza, (Odisea) |
|
Algo de esto konta i a nos, dioza, fija de Zeus. (Odisea) |
|
direksión f. |
כיוון; הנהלה, הנהגה; כתובת |
direction; management, leadership; address |
|
el posto de observasion enemigo me avia visto i azia tirar los tiros kontra-aerianos en mi |
|
dirijir v. |
הדריך, הנחה; כיוון, הפנה; הנהיג, ניהל; מען |
to guide; to direct; to lead, to manage; address |
|
El es ke dirije esta tierra sierto (Gaon, Poezias) |
|
Despues ael lecho dirije sus brasos (Gaon, Poezias) |
|
Kisas este santo dirije i gia (Gaon, Poezias) |
|
dirijir se vienen para el konvento. (Gaon, Poezias) |
|
dirijirse v. refl. |
כיוון עצמו, הפנה עצמו אל, פנה אל |
to direct himself, turn himself to, turn to |
|
sus korasones se les dirijeron i en otras kozas, (Odisea) |
|
dirito (it.) m. |
חוק, משפט, הזכות לבקש/לדרוש משהו ממישהו |
law, the right to ask/demand something from someone |
|
Es menester saver ke un livro deve aver, Shulhan Aruh nombrado: todo din es topado; todos los diritos enel son eskritos. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
dishiplo m. |
תלמיד, חסיד |
student, follower |
|
Azerte rekonoser a los dishiplos de Yarov'am (Papo, Navot) |
|
diskorsar v. |
נאם, נשא דרשה, דרש, הרצה |
to give a speech, to deliver a sermon, to lecture |
|
i emosionado diskursar empesa: (Gaon, Poezias) |
|
mizmos, d'avlar kon orgolio i de diskorsar kon koraje. (Odisea) |
|
disposto (it.) adj. |
ער, זריז, חש בטוב; מוכן; נוטה ל- |
alert, agile, feeling well; prepared; prone to- |
|
'Guay! Kuanto stan los mortales dispostos a blamar los diozes! (Odisea) |
|
disputarse v. refl. |
נחלק, היה חלוק על |
to be disputed over |
|
se disputo tu prea i te yago el korason? (Papo, Navot) |
|
dito (it.) adv. & adj. |
באותו אופן, כנ''ל, כאמור; האמור; פלוני |
in the same manner, as above, as aforesaid; the aforesaid; certain |
|
pues eya konserva dita esperansa - (Gaon, Poezias) |
|
en dito momento balde la setensia. (Gaon, Poezias) |
|
Dito ponte invizivle ami sierve por sendero (Gaon, Poezias) |
|
diverso adj. |
שונה, נבדל |
different |
|
abrasar se viene kon diversos ijos. (Gaon, Poezias) |
|
divino adj. |
אלהי, שמימי, נעלה, כליל יופי |
divine, heavenly, sublime, utterly beautiful |
|
las aze divinas en sus movimiento (Gaon, Poezias) |
|
Komo deshare la sensia pues ke el poder divino (Gaon, Poezias) |
|
i orasiones navrantes de profetas divinos (Papo, Navot) |
|
O Tishbi, santo profeta, mesajero divino! (Papo, Navot) |
|
kontra el divino Odises, fina ke yego a su tierra. (Odisea) |
|
Tu, no oyites la fama ke tuvo el divino Orestes, (Odisea) |
|
djarro m. |
כד, קנקן |
jug |
|
I agua trusho en djarro de oro una servidera, (Odisea) |
|
i mosos fina los bodres inchian djarros kon bevienda. (Odisea) |
|
djemido m. |
אנחה |
sigh |
|
Djemidos de munchas viktimas de la tirania, (Papo, Navot) |
|
A los gritos i djemidos los vezinos son reunidos (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
las mizerias i las desgrasias me azen suspirar / las lamentasiones i los |
|
djemir v. |
נאנח, התאנח |
to sigh |
|
alguno djimiendo inda desha verse (Gaon, Poezias) |
|
djénero m. |
סוג, סוגה, מין |
type, genre |
|
Antes de nozotros todos los djeneros (Gaon, Poezias) |
|
Ansi son los ombres! Ansi es el jenero kruel! (Papo, Navot) |
|
O, los ombres, los ombres! Jenero terrivle! (Papo, Navot) |
|
djente f. |
בריות, בני אדם; קרובים, משפחה רחבה |
human beings; relatives, extended family |
|
sombaer no puede el ninguna djente. (Gaon, Poezias) |
|
por ke su flakeza konosa mi djente (Gaon, Poezias) |
|
despues la abrasa delante la djente (Gaon, Poezias) |
|
Los diozes no keren mersed dela djente (Gaon, Poezias) |
|
Djente de Livorno vienen vijitarlo (Gaon, Poezias) |
|
D'onde tu sos, de ke djente? En kuala sivdad tu nasites? (Odisea) |
|
La djente van a dezir ke Lefteri tiene dos kriaturas i ke es verguensa lo ke esto aziendo... (Rinio, 1906) |
|
djentileza f. |
אדיבות, נימוס, נועם, חביבות |
courtesy, politeness, kindness |
|
i todos sus djestos mostran jentileza (Gaon, Poezias) |
|
emplea su jentileza para sombaerla, (Papo, Navot) |
|
djentío m. |
המון; לאום |
crowd; nation |
|
por azerlo torna un grande djentio. (Gaon, Poezias) |
|
asta tu djentio aki en Estrahan. (Gaon, Poezias) |
|
djentoria f. |
המון, עם רב, שפעת בריות, שטף אנשים |
crowd, plenty of people, an abundance of people, a flood of people |
|
k'es este pranso, i esta djentoria? Para ke te prime? (Odisea) |
|
djerente m. & f. |
מנהל עסק, מנהלן |
business manager, administrator |
|
Pan, la djerente serioza les trusho, i otros gizados, (Odisea) |
|
djesto m. |
מחווה, ז'סטה |
gesture |
|
i todos sus djestos mostran jentileza (Gaon, Poezias) |
|
Entiende lo ke pasa, un djesto brusko aze, i komo si son filos las kuedras las dezaze. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
Penso dos, tres minutos, despues les dize esto: ''Sinyores, muchas grasias por vuestro lindo djesto, muy kiero ayudar yo, so buena patriota, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
djigante m. & f. |
ענק, נפיל |
giant, gigantic |
|
Antes se deklare su fuersa djigante (Gaon, Poezias) |
|
ke diozes djigantes la son impulsando, (Gaon, Poezias) |
|
biervo pronunsado por diozes djigantes (Gaon, Poezias) |
|
djinoyos m. pl. |
ברכיים |
knees |
|
'En los djinoyos, Telemahos, sta de los diozes la koza, (Odisea) |
|
djorno (it.) m. |
יום |
day |
|
todos se saludan i dizen bon djorno (Gaon, Poezias) |
|
djoven adj. & n. |
צעיר |
young, youngster |
|
No, mi joven prinsipe, yo nunka esto vo azer! (Papo, Navot) |
|
Despu?s de poko tiempo la djovena en viendo ke el serro sus ojos i ya esta durmiendo, se va a la ventana, los kapitanes yama - ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
djoveniko m. |
עלם, בחור |
lad, chap |
|
La linda djovinika, ijika muy kerida, ke sus parientes todo le davan en su vida. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
djoya f. |
תכשיט, עדי; אוסף תכשיטי אשה |
jewel, Witness; a woman's jewelry collection |
|
afeitada kon djoyas, o todo lo nesesario (Papo, Navot) |
|
Kon seda la vistian, yevava djoyas d'oro, la alondjavan siempre de males i de yoro. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
djuba f. |
שמלה |
dress |
|
No tiene mas kaveyos, no le desharon nada, aparte de kundurias i djuba envarada. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
djudería f. |
שכונת היהודים; יהדות העיר/המדינה/העולם |
the jewish neighborhood; city/state/world jewry |
|
I de rendir el gozo a toda la djuderia. (Papo, Navot) |
|
djugar v. |
שיחק, השתעשע, התבדר; ניגן על כלי נגינה; הימר, שיחק משחקי מזל; לגלג; נע, זע במקומו (יש לו ''שפיל'') |
to play, to have fun; play a musical instrument; to gamble, tp play games of chance; to mock; to move, to move in its place (it has a displacement space) |
|
Vido ayi a los novios gavientos. Djugando piedrikas (Odisea) |
|
djugo m. |
משחק, שעשוע; בדיחה, מהתלה |
game, amusement; joke |
|
No es djugo de kriaturas i fasfechas (La segunda Ester, 1911) |
|
djuisio m. |
משפט, דין, פסק דין; דעה, שיפוט, תחושה |
justice, judgment; opinion, judging, feeling |
|
pronto a juisios del dia sagrado (Gaon, Poezias) |
|
djunta f. |
ישיבה, התכנסות, מועצה; קבוצה, חבורה; זוג, צמד; יחסי מין |
meeting, gathering, council; group, bunch; pair; intercourse |
|
a la adjunta, afin ke vos diga kon biervos muy klaros, (Odisea) |
|
Yama a los bravos Ahayos a una adjunta amanyana, (Odisea) |
|
al Olimpos, al palasio de Zeus, tenian adjunta. (Odisea) |
|
djunto adj. |
מחובר, מאוחד, צמוד |
connected, unified, close |
|
komer, envisiarse junto en su meza. (Gaon, Poezias) |
|
djura f. |
נדר, שבועה, אלה |
vow, oath |
|
Me akodro yo su djura, sus ordenes venerados (Gaon, Poezias) |
|
djuramiento m. |
שבועה; פעולת השבעות |
oath; the act of swearing |
|
ya saves ke Ye'hu no falsa en sus djuramientos, (Papo, Navot) |
|
djurar v. |
נשבע |
to swear |
|
Djuro por mi sangre favulas son esto (Gaon, Poezias) |
|
Basho de mis alas yo djuro i digo: (Gaon, Poezias) |
|
Yo te djuri amor por siempre, fieldad eterna, (Papo, Navot) |
|
Dios djuro a la fin de tajar Ah'av i su semen. (Papo, Navot) |
|
Me forsa de prometer, i no me permete djurar? (Papo, Navot) |
|
Si, Eliya'hu! yo te lo prometo! Te lo djuro (Papo, Navot) |
|
djustisia f. |
צדק, יושר, הגינות |
justice, honesty, fairness |
|
i la |
|
solo asi se pensa del prove no se interesa / yo demando esto es |
|
djusto adj. |
צודק, חסר פניות, פנים, ישר, צדיק, הוגן, הגון; בעל מידה נכונה |
just ,correct, impartial, honest, righteous, fair, decent |
|
El sezo ke bushke entender lo justo (Gaon, Poezias) |
|
al tribunal firme se savra lo djusto (Gaon, Poezias) |
|
Ensenyadles la religion djusta, arvol de vidas, (Papo, Navot) |
|
Mordehay el djusto ke vido de nuestro puevlo (La segunda Ester, 1911) |
|
Una idea muy djusta me esta viniendo en el korason (La segunda Ester, 1911) |
|
No ay ken le avize ni profeta ke le profetize por azer loke es djusto: guadrar la Ley a su punto. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
djusto m. |
צדיק, מי שדבק במוסר ובצדק, בעל מידות טובות |
a righteous man, one who adheres to morals and justice, has good qualities |
|
en onor del djusto ijo de klemente (Gaon, Poezias) |
|
no derroka justos i malos ensalsa - (Gaon, Poezias) |
|
djuzgador/dera n. |
שופט, דיין |
judge |
|
el ve, no tengas duvdo el siente todo / i mizmo los pensamientos los mas sekretos / de vuestro korason no le son inkuviertos / ken se puede fuir de un tal |
|
djuzgamiento m. |
פסק דין; חריצת דין; משפט, דין; יכולת שיפוט והערכה; דעה |
judgment; trial, law; ability to judge and evaluate; opinion |
|
O! ombres bovos, lokos mankos de sezo! / ombres ke las kozas klaras komo el dia / la metes kon la eskuridad al mizmo pezo? / ke el ombre a su propio |
|
djuzgar v. |
שפט, דן; העריך, ביקר; גינה |
to judge; to evaluate, to criticize; to condemn |
|
Perdoname Ah'av, si te djuzgi mal un momento. (Papo, Navot) |
|
En vezes a la kama, djuzgando su estado, al avenir medita, i a lo sentensiado. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
djuzgo (1) m. |
בית משפט, בית דין; משפט, דין |
court, tribunal; law, trial |
|
el dia del djuzgo al ponte delgado (Gaon, Poezias) |
|
ma oras de jusgo nuestro Dio zelozo (Gaon, Poezias) |
|
doblar v. |
כפל, הכפיל; קיפל, כופף, היטה |
to multiply; to fold, to bend, to tilt |
|
Eya despues ke dublo i tambien estiro la kamiza, (Odisea) |
|
dodje adj. |
שנים עשר, שתים עשרה |
twelve |
|
Ayunar Ramadan kada dodje mezes (Gaon, Poezias) |
|
esto testimonian dodje apostolos. (Gaon, Poezias) |
|
doktor/resa m. |
רופא, רופאה |
doctor |
|
No se kere doktor yamar; ansi el ninyo se va kalmar, frios no le va tomar. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
dolor f. & m. |
כאב, מכאוב, ייסורים; צער |
pain, ache, anguish; grief |
|
Ke amargo a nuestro puevlo kon penas i dolores. (La segunda Ester, 1911) |
|
Altiguos parientes / dolores de dientes / en rikes las mientes / son penas del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
doloriozo/dolorozo adj. |
כואב, כאוב; מכאיב |
painful |
|
tan melankolika, pensativle i dolorioza. (Papo, Navot) |
|
dominar v. |
שלט על, משל, חלש על, שלט ב-, השתלט; הכריע (אויבים) |
to control over, to govern, to dominate over, to take over; to suppress (enemies) |
|
Fuersa ke domina en el pensamiento (Gaon, Poezias) |
|
ma Dio ke domina i su poder bloka (Gaon, Poezias) |
|
ke sierto domina un Dio grandiozo (Gaon, Poezias) |
|
donar v. |
תרם |
to donate |
|
Una linda ninya le dono la suerte (Gaon, Poezias) |
|
dono m. |
מענק, מתן, מתנה, תשורה, שי; ירושה, עזבון; כישרון |
grant, gift; inheritance, estate; talent |
|
donos a los imortales ke moran en los sielos anchos? (Odisea) |
|
te vas a yir a la nave alegre, tuviendo un dono (Odisea) |
|
donzeya/dondzeya f. |
עלמה; אשה בעלת יופי נדיר |
lass; a woman of rare beauty |
|
razgaron donzeyas amuchos pedasos (Gaon, Poezias) |
|
kisas la donzeya dizen es bendicha. (Gaon, Poezias) |
|
Gritos de donzeyas tristes ke razgaron sus velos, (Papo, Navot) |
|
Kruel! Ke kuando vee una donzeya enfrente de el, (Papo, Navot) |
|
Si, brava donzeya, ya viene, yo lo esto viendo. (Papo, Navot) |
|
dormiente adj. |
ישן, קופא |
sleeping |
|
La mujer se aserka del dormiente sin ruido. A la kama lo ata fuertemente. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
dormir v. |
ישן, נם |
to sleep |
|
Todo dormia basho de una nochada klara. (Papo, Navot) |
|
En tu pais sangretado duerme la tuertaldad, (Papo, Navot) |
|
Estos djudios estan ainda durmiendo komo akeyos de Shushan (La segunda Ester, 1911) |
|
A Dio, Sinyor del Mundo! Dio tanto poderozo! Te rogo, en Gan-Eden, ke durman en repozo. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
De mas nos mandas la blanka nieve ke vagarozamente / kae de los sielos kantando silensiozamente / komo la mirada de una madre serka la kuna / kuando durme su kriatura kontandole de luna (La Amerika, 1917) |
|
dormirse v. refl. |
נרדם |
to fall asleep |
|
serra sus parparos i se durme presto. (Gaon, Poezias) |
|
dos num. |
שנים, שתים; שני, שתי |
two, second |
|
el sielo se razga i en dos se parte (Gaon, Poezias) |
|
dota f. |
נדוניה, נדן, מוהר |
dowry |
|
padre, i boda ayi le aran i van darle una dota (Odisea) |
|
dover m. |
חובה, מחוייבות, התחייבות; מחוייבות מוסרית, חוק מוסר; תפקיד, משימה; שעורי בית |
duty, obligation, commitment; moral obligation, moral law; role, task; homework |
|
por ke se someta a kumplir doveres. (Gaon, Poezias) |
|
Para kumplir dover de un kreado, de un ombre: (Papo, Navot) |
|
droga f. |
סם משכר, סם מרפא, תרופה; הרואין; סממן |
intoxicating drug, medicinal drug, drug; heroin; flavor |
|
droga ke mata personas bushkando, sus flechas de bronzo, (Odisea) |
|
dulsamente adv. |
ברוך, במתיקות |
in tenderness; in sweetness |
|
Esta fuente ke sintio munchas vezes mis suspiros korre dulsemente i vagarozamente, (Rinio, 1906) |
|
dulse adj. & adv. |
מתוק, ערב; רך, טוב, רחום, נעים; תה''פ: ברכות, במתיקות |
sweet; soft, good, compassionate, pleasant; adv.: in tenderness; in sweetness |
|
las dulses kadenas ke te detenian atado, (Papo, Navot) |
|
el ruisenyor aze a sentir su dulse kante (Papo, Navot) |
|
eya yoro, su kerido marido, fin k'un dulse es.huenyo (Odisea) |
|
el tiempo lo enfechiza kon dulses i enganyadores (Odisea) |
|
Ah! El amar kuanto dulse es! (Rinio, 1906) |
|
En mi esfuenyo yo no veo ke su dulse figura, (Rinio, 1906) |
|
Oh! Todo esta alegre... todo esta dulse... todo esta ermozo... (Rinio, 1906) |
|
todo esto me aze una dulse impresion. (Rinio, 1906) |
|
Nos das los envigorantes aires las tempestas / ke los desho azer mis karas koloradas / i mi alegria es dulse komo la de fiestas / i mi korason late un kante de enamoradas (La Amerika, 1917) |
|
dulsor m. |
מתיקות, מתק, ערבות, רוך, רכות, נעימות, עדינות, טוב לב, תום, תמימות |
sweetness, tenderness, softness, pleasantness, gentleness, kindness, innocence |
|
Ninguna dulsor en el mundo no iguala a akeya del amor! (Rinio, 1906) |
|
dulsura f. |
ריבה, מרקחת; ממתקים, דברי מתיקה; מתיקות |
jam; sweets; sweetness |
|
sorven sus dulsuras kon muchos savores. (Gaon, Poezias) |
|
Konvensida de traer una rehmision a mi puevlo kon mi dulsura buena (La segunda Ester, 1911) |
|
dunke/dunkuey (it.) conj. |
לפיכך, לכן, אפוא, כתוצאה מכך |
hence, therefore, as a result |
|
Va dunke! Ovra, Izevel! Furia del inferno! (Papo, Navot) |
|
espera |
|
duro adj. |
קשה, נוקשה, צפיד, קשיח; קפדן, קשוח, נוקשה, אכזרי; מחוספס, קהה רגש;קפוץ יד; אטום ראש, מוגבל |
hard, stiff; strict, tough, rigid, cruel; rough; whose head is opaque , limited |
|
Los dias se suksiden, la vida es muy dura, su korason 'sta triste i yeno d'amargura. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
Mas de ochenta ombres, mujeres, kriaturas, tratados komo perros, pasavan oras duras. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
ma su korason guay |
|
duvda f. |
ספק, פקפוק |
doubt |
|
kruel malo infame i imprudente / de la rasa de los bandidos prezidente / son sin |
|
duvdar v. |
הטיל ספק ב-, פקפק |
to doubt |
|
I no duvdesh del todo, deskuvrire el sekreto. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
duvdo m. |
ספק, פקפוק, חשש |
|
|
'Duvdo non ay, Telemahos, ke te ensenyaron los diozes (Odisea) |
|
i la djustisia? eya me va arrestar i sin |
|
el ve, no tengas |
|
duvdozo adj. |
מוטל בספק, מפוקפק, מסופק, חשוד, בלתי ראוי לאמון |
doubtful, dubious, suspicious, untrustworthy |
|
portefolio vazio non puedo apiadar segun kero / yo bivo triste i ansiozo / siempre vazio, siempre |
|
ebranlar (fr.) v. |
זעזע |
to shock |
|
gueka. Poseidon, k'ebranla la tierra, aunke no mata (Odisea) |
|
echa f. |
פעולה, מעשה, פֹּעַל, ביצוע; עסק, עניין |
action, deed, act, execution; business, interest |
|
savio kon eyos d'estar, i ver fechas tan averguensantes.'' (Odisea) |
|
Esterina, ya vas a tener el koraje de azer esta echa (La segunda Ester, 1911) |
|
echado adj. |
גולה, מגורש, מורחק, מוחרם, מנודה; שוכב, שכוב |
exiled, expelled, confiscated, ostracized; lying down |
|
Se ferira el puerpo. Se kedara echada. Se fuyira del rango. Ensultara soldada. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
echar v. |
זרק, השליך, הטיל; ירה; דחה מ-; השכיב; גרש, גרש אשה; הפעיל |
to throw; to shoot; to reject from; to lay down; to expel, to divorce; to activate |
|
En mi echar i en mi alevantar yo no penso ke a el. (Rinio, 1906) |
|
Ah! Por amor de mi nasion echo gritos de esklamasion. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
echarse v. refl. |
שכב, שכב לישון; הטיל עצמו, החל |
to lie down, to lie down to sleep; to begin |
|
estos el Sol onde s'echa, los otros onde s'alevanta), (Odisea) |
|
kon eya no se echo, para non ensanyar su espoza |
|
De echarme a sus pies kon yoros i rogativa. (La segunda Ester, 1911) |
|
La chilte en la rima no se echa mas ensima. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
echizante adj. |
בעל השפעה מכשפת |
has bewitching effect |
|
el mar asemeja kristal echizante (Gaon, Poezias) |
|
echo adj. |
עשוי, ממומש; בשל |
made, realized; mature |
|
abashates tu echa vizera sovre tu frente (Papo, Navot) |
|
en una kasha bien echa, la ke muchas lansas kontuvo (Odisea) |
|
echo m. |
עבודה, עסק, משלח יד, עיסוק, מסחר, התעסקות, עניין, מעשה |
work, business, occupation, trade, dealing with, interest, deed |
|
Siempre kuando eya termina sus echos (Gaon, Poezias) |
|
Ma vate agora a tu sala, i okupate de tus echos, (Odisea) |
|
Andadvos, si vos plaze, a vuestro echo, si vos digo, ke provecho? (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Riir kon despecho / paras non en pecho / ofisial sin echo / vengansa del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
ek prop. |
הינה |
here is |
|
Oh! Ek un dia grande! Ek un dia onde todos los sentimientos de mi manseves se despiertan... (Rinio, 1906) |
|
eksitado adj. |
משולהב, מרוגש, מעוצבן |
enthusiastic, excited, irritated |
|
Yo mirando eksitado la vizion estremesiente (Gaon, Poezias) |
|
ekspedir v. |
שיגר, שלח; החיש |
to send; to hurry up |
|
a Ogigia la izla, lo ekspediremos, ke diga (Odisea) |
|
eksprimir v. |
ניסח, הביע, ביטא רעיון |
to formulate, to express, to express an idea |
|
Yo no topo komo eksprimir mi rekonosensia. (Papo, Navot) |
|
ekspuesto adj. |
מוצג, חשוף |
shown, exposed |
|
ekspuestos a males angustias i penas (Gaon, Poezias) |
|
ekspuesto al aire por ke algun perro (Gaon, Poezias) |
|
ekstaz/is m. |
התפעלות, התלהבות, אקסטזה |
ecstasy |
|
De todos mas fiestavan a la sivdad de Aza, la djente por las kayes estavan en ekstaza, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
elás! (fr.) interj. |
אהה! אבוי! |
Ahh! Alas! |
|
Elas! non ay ken se apiade por nozotros! (La segunda Ester, 1911) |
|
Elas! sin ti o bienfeziente blanko tanto /el mundo temblaria kon espanto / porke sin ti el segador en el verano / no kortaria espigas el presiozo grano (La Amerika, 1917) |
|
eleno m. |
הלני, יווני |
Hellenic, Greek |
|
Elenos vinieron mostrar sus malisia (Gaon, Poezias) |
|
emanar v. |
נבע, קרן; נדף |
to emanate |
|
ma donde emana su baragania ... (Gaon, Poezias) |
|
embabukar v. |
הונה, רימה, הוליך שולל |
to deceive |
|
Oh! Maldicha fuera la ora onde yo me embabuki a kazarme kon Katerina, (Rinio, 1906) |
|
embalsamado adj. |
חנוט; מבושם |
embalmed; perfumed |
|
Entre guertos balsamados kon almiskle i ensensio (Gaon, Poezias) |
|
embeleko m. |
עיסוק תפל, חסר חשיבות; דאגה לדברים קלי ערך; תחביב |
unimportant occupation; worrying about trivial things; hobby |
|
dito embeleko, i pensando esto (Gaon, Poezias) |
|
Kada uno sus pasiones teshe el kon embeleko (Gaon, Poezias) |
|
embiar v. |
שלח, שיגר |
to send, to launch |
|
en embiando a Ermes ke bien viza, matador d'Argos, (Odisea) |
|
embirlantado adj. |
מכוסה ביהלומים; בהשאלה: מזהיר |
covered with diamonds; brilliant |
|
kon tronkos aberlantados resakados de tu lira. (Gaon, Poezias) |
|
embolvido adj. |
שקוע ב-, שקוע עמוק (בעבודה); מסובך; מודאג |
immersed in, deeply immersed (at work); complicated; worried |
|
bolvidas de sako digan en ayuno: (Gaon, Poezias) |
|
bolvida en sedas i en klavedones (Gaon, Poezias) |
|
espiritos malos bolvidos de flama (Gaon, Poezias) |
|
emborrachar v. |
שיכר, ביסם |
to intoxicate |
|
ke te emboracho kon sus ojos o kon su aroma. (Papo, Navot) |
|
eya enborracha mi korason de amor. (Rinio, 1906) |
|
eminensia f. |
רמה; מעלת כבוד (תואר) |
eminence |
|
Eminensia! Nuestro kapo spirituel! (La segunda Ester, 1911) |
|
Una letra bien eskrita Su Eminensia entrege en mis manos (La segunda Ester, 1911) |
|
emosionado adj. |
נרגש |
excited |
|
i emosionado diskursar empesa: (Gaon, Poezias) |
|
empesar v. |
התחיל, החל, פתח |
to start, to begin |
|
No se donde se empesa la loor determinada (Gaon, Poezias) |
|
i emosionado diskursar empesa: (Gaon, Poezias) |
|
i eya empesa temblar del espanto (Gaon, Poezias) |
|
En akeos tiempos empeso el zelo (Gaon, Poezias) |
|
kansarla empesa un amargo yanto (Gaon, Poezias) |
|
pues impresionado avlar el empesa: (Gaon, Poezias) |
|
empesijo m. |
התחלה, ראשית, תחילה |
start, beginning |
|
por dezraizarlo de el empesijo (Gaon, Poezias) |
|
Al empesijo komo de antes le avlaron. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
emplear/eyar v. |
השתמש ב-; העסיק; רכש |
to use -; to employ; to purchase |
|
emplea su jentileza para sombaerla, (Papo, Navot) |
|
emprestado adj. |
מולווה, מושאל |
lent |
|
Nombre gastado / kaer de su stado / vestir emprestado / es flama del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
emprestar v. |
הלווה; השאיל |
to lend; to borrow |
|
Si alteza, ya paso. Yo la presti mi kavayo (Papo, Navot) |
|
emprezentar v. |
הגיש; נתן במתנה; מחל |
to submit; to give a gift; to forgive |
|
I su vida la enprezenta? (La segunda Ester, 1911) |
|
enaltesido adj. |
מורם, נישא, מוגבה |
raised, elevated |
|
Esta kriatura Dio enaltesido (Gaon, Poezias) |
|
enamorado adj. & m. |
מאוהב; אוהב, מאהב |
in love; lover |
|
Nos das los envigorantes aires las tempestas / ke los desho azer mis karas koloradas / i mi alegria es dulse komo la de fiestas / i mi korason late un kante de enamoradas (La Amerika, 1917) |
|
endevanarse v. refl. |
התלפף |
to be twisted around |
|
Sovre sus rodiyas el se endevana (Gaon, Poezias) |
|
endevdado adj. |
חייב |
debtor |
|
Ma kale deshar sin kalsado ami ijo regalado, o seer endevdado o rovado por no azer pekado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
endevina f. |
מנחשת בקלפים, קוראת עתידות; הגדת עתידות |
fortune teller |
|
Es una maraviya el prekante dela tia: la endevina ordeno de meter al sereno limon i agua de mar (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
endevinar v. |
ניחש, הגיד עתידות, התנבא |
to guess, to predict, to prophesy |
|
es ke va ser, mizmo ke endevino no se, ni los sinyos (Odisea) |
|
endevino m. |
מגיד עתידות |
fortune teller |
|
oye d'algun endevino, ke eya invita a su sala. (Odisea) |
|
endjuntos adv. |
ביחד |
together |
|
ke matados sean padre junto ijo. (Gaon, Poezias) |
|
endulko m. |
כישוף, קסם, מקסם, מעשה ידעונות; לחש, השבעה |
spell, magic, swearing |
|
Dishe yamar un mediko, eya izo aldulko. Por sanar su ijo eya kuras no kijo (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
enemigo m. |
אויב |
enemy |
|
kualos kombatieron kon sus enemigos. (Gaon, Poezias) |
|
vender no lo viene a el enemigo - (Gaon, Poezias) |
|
Enemiga de los djudios i de sus Eterno! (Papo, Navot) |
|
I ke a los enemigos les azia vengansas i manzias. (La segunda Ester, 1911) |
|
Al punto k'ambezaron, k'el grande enemigo ke tanto lo bushkaron, de muevo atorno i kon Delila estava, la linda Pelishtea, la mosa ke amava. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
Amigo eskarso / nemigo deskalso / haver ke es falso / aborrese el Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
el posto de observasion |
|
uf! despues de todo, ke me importa a mi si los |
|
enemistad f. |
איבה, שנאה, עויינות |
hatred, hostility |
|
i la enemistad kon nozotros kontinuo i rekresio. (La segunda Ester, 1911) |
|
Rikita la maldicha le trusho entre nozotros una grande enemistad (La segunda Ester, 1911) |
|
enfasio (port.) m. |
טרדה, טרחה, אי נעימות; שעמום |
harassment, hassle, discomfort; boredom |
|
Todos los ke reflan del enfasio fuerte (Gaon, Poezias) |
|
Vizino borozo / haver mentirozo / amigo selozo / enfastio del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
enfechizar v. |
כישף |
to bewitch |
|
el tiempo lo enfechiza kon dulses i enganyadores (Odisea) |
|
enfín adv. |
לבסוף |
finally |
|
Eya es un andjel, enfin es una ija kon la kuala la persona puede bivir venturoza, (Rinio, 1906) |
|
el ke formo vuestra oreja i la mia / non oira los gritos del prove, del meskino / |
|
enforteserse v. refl. |
התחזק |
to become stronger |
|
Kon su mano tendido El se enfortisio, (La segunda Ester, 1911) |
|
Non mi kerida Ester, non te enforteskas (La segunda Ester, 1911) |
|
enfrente adv. |
ממול, מול, נוכח; נגד |
against, in front of, opposite to |
|
por tu suerte yo repenso i enfrente mi te veo. (Gaon, Poezias) |
|
enfrente las luzes del plazo sagrado. (Gaon, Poezias) |
|
este mar de plata enfrente mi guerto (Gaon, Poezias) |
|
por ser kongrasiada enfrente su sia. (Gaon, Poezias) |
|
Kruel! Ke kuando vee una donzeya enfrente de el, (Papo, Navot) |
|
Ayi enfrente, en la entrada del chiflik los arvoles de almendra i de kaise estan kuviertos de flores, (Rinio, 1906) |
|
engajarse (fr.) v. refl. |
התחייב, התקשר;התגייס |
to commit, to call; to enlist |
|
es el rio Lumnipeza onde en toda su longura |
|
enganyador/dera adj. |
נוכל, רמאי, גנב; צבוע |
swindler, thief; hypocrite |
|
suenyos enganyantes i nuves de viento (Gaon, Poezias) |
|
el tiempo lo enfechiza kon dulses i enganyadores (Odisea) |
|
enganyar v. |
הטעה, רימה, הונה, הוליך שולל; סחט (הוציא כסף במרמה) |
to deceive; to blackmail (to take money fraudulently) |
|
Shimshon, me enganyates, mintiras me dishites i me averguensates. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
enganyo m. |
מרמה, רמאות, רמיה, תרמית, הונאה, גניבת דעת; בדותה, תחבולה, תכסיס |
cheating, deception, fraud; fib, trickery, ploy |
|
entender yo los enganyos ke me aven enkonado. (Gaon, Poezias) |
|
vas a matarlos, sea kon enganyo o aviertamente. (Odisea) |
|
englutirse v. refl. |
בלע, אכל בחפזון |
to swallow, to eat in a hurry |
|
despues se englute i se despedasa (Gaon, Poezias) |
|
engrandeser v. |
גדל, שגשג, צמח; גידל(ילד); הגדיל, הרחיב, הרבה, העצים, הפריז, הגזים; גרם שגשוג |
to grow, to prosper; to raise (a child); to increase, to expand, to multiply, to empower, to exaggerate; to cause prosperity |
|
kuando s'engrandesera i s'eskarinyara de su tierra. (Odisea) |
|
engrasiar v. |
נטה חסד ל-, העניק חן |
to tend kindness to, to bestow grace |
|
I Dio la engrasio i la protejo, (La segunda Ester, 1911) |
|
enigma f. |
חידה; מסתורין |
enigma; mystery |
|
o sakras enigmas - oyere el resto; (Gaon, Poezias) |
|
enkalado adj. |
מסוייד, מטוייח |
whitewashed, plastered |
|
Por las sferas el me gia sovre torres enkaladas (Gaon, Poezias) |
|
Las manos burakadas de paredes enkaladas i de arenar las kashas, las altas i las bashas. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
enkalar v. |
סייד, טח |
to whitewash, to plaster |
|
Vos en komer es loke pensash, mas kudiado no estash ke se kere la boya por enkalar la ornaya, kierech i arena demaziado por la pared i el tavlado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
enkantado adj. |
מוקסם, מכושף; נדהם, המום; משותק מרוב הפתעה |
fascinated, enchanted; astonished, stunned; paralyzed by surprise |
|
Azanos, grupos, grupos, se vian adjuntados, en un lugar o otro oyendo enkantados de bokas de personas ke kon sus ojos vieron, o de buen manadero las kozas las sintieron. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
enkantarse v. refl. |
נדהם, התבלבל, איבד ראשו |
to be astonished, to be confused, to lose his head |
|
todos se enkantan ken le da moneda (Gaon, Poezias) |
|
enkante (1) m. |
מכירה פומבית |
auction |
|
Yerno vakante / esfuegro sekante / su bien al enkante / dezgrasia del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
enkanto m. |
קסם; התפעלות, הקסמות; התפלאות, תדהמה |
magic; admiration, enchantment; marvel, amazement |
|
Todos kon enkanto sienten esta dicha (Gaon, Poezias) |
|
kale ver enkantos ke Dio presigido (Gaon, Poezias) |
|
velunta se aga todo al enkanto. (Gaon, Poezias) |
|
siempre podestaron i fueron enkanto (Gaon, Poezias) |
|
El enkanto de los Pelishtim i los Aisianos (Papo, Navot) |
|
enkargar v. |
הטעין, העמיס (על אוניה, כלי רכב); הטיל עול/שליחות/משימה |
to load (on ship, vehicles); to impose a burden/mission/task |
|
La natura enkargando sovre mi su pezgedumbre (Gaon, Poezias) |
|
Ke komo una pluma las tuvo enkargado, enriva de sus ombros i a Hevron yevado; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
enkarselar v. |
אסר, עצר, כלא |
to arrest, to imprison |
|
Ke modo kon endjenios, el ombre apanyaron, los ojos le vaziaron i lo enkarselaron. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
enkativarse v. refl. |
נשבה |
to be captured |
|
por akea ija vino kativarse (Gaon, Poezias) |
|
enklavado adj. |
מסומר; ממוסמר, נעוץ, תקוע |
nailed; stuck |
|
Se va avagariko. Se kedan enklavados en sus lugar. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
enkolgar v. |
תלה, הוקיע |
to hang |
|
eyas le kolgaron la kadena santa. (Gaon, Poezias) |
|
kolga de kontino sovre sus garganta - (Gaon, Poezias) |
|
la enkolgo en un gancho serka de la kama ornada, (Odisea) |
|
enkomendar v. |
ציווה, פקד, הורה; יעץ, המליץ; הזמין (בגד, נעלים לפי הזמנה) |
to command, to instruct; to advise, to recommend; to order (garment, shoes) |
|
me enkomendaron mira no kazarte (Gaon, Poezias) |
|
el rav alos mosos torna enkomenda (Gaon, Poezias) |
|
enkonamiento m. |
טומאה, פיגול; זיהום, אילוח; חילול |
impurity, defilement; infection, desecration |
|
a regmir su puevlo de el enkonio (Gaon, Poezias) |
|
a regmir su puevlo de el enkonio (Gaon, Poezias) |
|
enkonar v. |
טינף, לכלך, זיהם; חילל, טימא |
to defile, to pollute; to desecrate |
|
enkono las aguas de este aroyo, (Gaon, Poezias) |
|
entender yo los enganyos ke me aven enkonado. (Gaon, Poezias) |
|
Eyos enkonaron todo lo mas santo (Gaon, Poezias) |
|
enkontrar v. |
פגש; ספג, נחשף ל- |
to meet; to absorb, to be exposed to |
|
i ken la enkontra lugo la abrasa. (Gaon, Poezias) |
|
Los pusos i los punyos yenos de reskunyos delos klavos ke enkontri enel armario i yukuri; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
enkontro m. |
פגישה, מפגש, צירוף, התחברות |
meeting, joining, connecting |
|
son a los suyos; i al tiempo akorruto enkontros tuvimos, (Odisea) |
|
enkorajar v. |
עודד, המריץ, עורר, דירבן |
to encourage, to stimulate, to spur |
|
Segun Ester la reina por su nasion se enkorajo (La segunda Ester, 1911) |
|
enkoronamiento m. |
הכתרה |
coronation |
|
La semana venidera ke es tamien dia de su enkoronamiento. (La segunda Ester, 1911) |
|
enkoronar v. |
הכתיר; גרם סיפוק עמוק |
to crown; to cause deep satisfaction |
|
bezar sus patadas i enkoronarlo (Gaon, Poezias) |
|
enkorvarse v. |
התכופף, השתחווה, קד |
to bend, to bow |
|
ser verso Medina siempre se enkorva (Gaon, Poezias) |
|
enkontrarse v. refl. |
נפגש |
to meet |
|
Desho a sus parientes, se fue sin separarse, segura ke fin poko ya van a enkontrarse. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
enkuvierta f |
דבר סתר, נסתרות; מחבוא |
a secret thing, hidden things; hiding place |
|
Mi alma no siente miedo estudiar sus enkuviertas (Gaon, Poezias) |
|
enkuvierto adj. |
סודי, נסתר, נחבא, מוחבא |
secret, hidden, concealed |
|
malgrado de todos resta enkuvierto. (Gaon, Poezias) |
|
Mi alma konsiente visio enkuvierto (Gaon, Poezias) |
|
No se ken un enkuvrido salta sovre mi garganta (Gaon, Poezias) |
|
el ve, no tengas duvdo el siente todo / i mizmo los pensamientos los mas sekretos / de vuestro korason no le son |
|
enkuvrir v. |
החביא, הסתיר, הצפין, שמר בסוד |
to hide, to keep secret |
|
onde el todos sus dias la enkuvre, la estira. (Gaon, Poezias) |
|
anke enkuvrieron el fin de los dias (Gaon, Poezias) |
|
enpolvado adj. |
מאובק |
dusty |
|
resonando sus chufletes estos livros empolvados. (Gaon, Poezias) |
|
enrejistrar v. |
רשם, הקליט |
to record |
|
Ansi kaves enrejistrarle todos los malores (La segunda Ester, 1911) |
|
enreshar v. |
הקיף בסבכה/בסורג |
to surround with lattice |
|
Sovre lazos enreshados ezmeraldas i zafira (Gaon, Poezias) |
|
enreziar v. |
חיזק, הידק, אימץ, ביצר, ביסס, ייצב; עודד |
to strengthen, to tighten, to embrace, to fortify, to be established, to stabilize; to encourage |
|
la ke enrezio tu reinado, levanto tu pendon, (Papo, Navot) |
|
enreziarse v. refl. |
התחזק, התאושש; התבסס, ביסס מעמדו הכלכלי |
to be strengthened, to recover; to be established, to establish his economic status |
|
Tu korason i tu alma s'enrezien kuando tu la oyes, (Odisea) |
|
enrikeserse v. refl. |
התעשר |
to get rich |
|
se enrikese, i mas onorado deviene el mizmo. (Odisea) |
|
enriva prep. |
מעל, על גבי |
above, on top |
|
i pregoneros enriva sus manos agua les vertian, (Odisea) |
|
Ke komo una pluma las tuvo enkargado, enriva de sus ombros i a Hevron yevado; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
ensanyado adj. |
כועס, זועם |
angry |
|
El su palma me espande i me mira ensanyado (Gaon, Poezias) |
|
un kanez entonses salio ensanyado (Gaon, Poezias) |
|
Palas Atena entera ensanyada favlo, i le disho: (Odisea) |
|
todos, aparte del dio Poseidon, k'ensanyado estuvo (Odisea) |
|
Yo kale este ensanyado, kon vos averme keshado vos eres la maldicha ke me trushites dezdicha. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
ensanyar v. |
הכעיס |
to anger, to enrage |
|
El Dio se va ensanyando por lo negro ke va pujando, en deshando su komando males nos van harvando. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Ken vos disho ke penesh? Tantos dinim ke tenesh bivir no estas deshando, tanto vas enshugando. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
ensanyarse v. refl. |
התרגז |
to become angry |
|
vezes se ensanya i repuesta tiene (Gaon, Poezias) |
|
D'el no t'ensanyes, si de los Danaos el kanta la mala (Odisea) |
|
ensavanado adj. |
צבוע, ערמומי, חנפן, מדבר חלקות |
hypocrite, cunning, flattering, slippery |
|
guadrame de akel vizino |
|
ensender v. |
הדליק, הצית |
set on fire, to ignite |
|
kayentar la sangre ensender el pecho. (Gaon, Poezias) |
|
Estas palavras me keman i me azen ensender! (Papo, Navot) |
|
ensensio m. |
קטורת ולבונה; שבח מוגזם |
incense and frankincense; excessive praise |
|
Entre guertos balsamados kon almiskle i ensensio (Gaon, Poezias) |
|
ensenyar v. |
לימד, הורה |
to teach |
|
Ensenyadles la religion djusta, arvol de vidas, (Papo, Navot) |
|
'Duvdo non ay, Telemahos, ke te ensenyaron los diozes (Odisea) |
|
enserklado adj. |
מוקף, מכותר |
surrounded |
|
El, avrio los ojos, miro de parte en parte. Los kapitanes vido, se disho: Sto 'nserklado. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
enserrado adj. |
סגור, מסוגר, כלוא, אסור |
closed, imprisoned |
|
Sesh dias i sesh noches, stuvieron enserrados, adientro de vagones, eskuros i siyados. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
enserrarse v. refl. |
נסגר, הסתגר, התבודד |
be closed, to shut oneself, to be isolated, to seclude oneself |
|
El sol de Aifto ora enserrarse (Gaon, Poezias) |
|
enshalshado adj. |
מהולל |
illustrious |
|
alsaron sus palmas al Dio ensalsado (Gaon, Poezias) |
|
enshalshar v. |
שיבח, הילל, רומם, העריץ; הגביה, הרים |
to praise, to glorify, to exalt, to admire; to raise, to lift |
|
ensalsar un firme sovre la natura (Gaon, Poezias) |
|
no derroka justos i malos ensalsa - (Gaon, Poezias) |
|
enshemplo m. |
דוגמא, משל |
example, parable |
|
En lugar de tomar enshemplo de sus malos gios, (Papo, Navot) |
|
Ansi yo a este enshempio korro i me angajo (La segunda Ester, 1911) |
|
enshugarse v. refl. |
התייבש, התייבש מאי אכילה |
to dry up, to dry up from not eating |
|
Kualunke, Delila, kien dezea aferrarme, el deve de atarme, kon siete kuedras freskas ke no se enshugaron. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
ensima adv. |
למעלה, על גבי, מעל |
up, on top, over |
|
Ayi ensima, los bilbilis i los pasharos se dan rendevu por kantar i por alavar la gloria del dia. (Rinio, 1906) |
|
veo los karnerikos saltar el uno ensima del otro (Rinio, 1906) |
|
La chilte en la rima no se echa mas ensima. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
ensuziado adj. |
מלוכלך, מזוהם, מטונף |
dirty, filthy |
|
ensuziados de la dezonor i la infamia. (Papo, Navot) |
|
ensuziar v. |
הכתים, טינף, לכלך, זיהם, אילח |
to stain, to defile, to soil, to pollute |
|
en nombre ...Ye'hu, no ensuzies tu korason puro! (Papo, Navot) |
|
entender v. |
הבין, תפס (שכלית) |
to understand, to perceive |
|
entender yo los enganyos ke me aven enkonado. (Gaon, Poezias) |
|
El sezo ke bushke entender lo justo (Gaon, Poezias) |
|
Sin entender ke sus puevlo esta en gran perikolo i afliksion. (La segunda Ester, 1911) |
|
I entindio estonses de ke se espandia un guezmo de asado de noche i de dia. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
Sin entender del todo lo ke s'esta pasando, deznuda 'sta al banyo, la 'stan dezenfektando. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
entender m. |
דעה, סברה |
opinion, conjecture |
|
al entender, siendo entrates komo bestia kansa (Papo, Navot) |
|
Ke digan, si! Yo no entiendo razon, yo amo a Lefteri, lo amo, i lo amare. (Rinio, 1906) |
|
enteramente adv. |
לגמרי, כליל, בשלמות, באופן מוחלט |
completely, absolutely |
|
El amor nos aze andjeles, nos aze bivir una vida enteramente differente de la muestra... (Rinio, 1906) |
|
Todo esto delantre de mi es nada, enteramente nada eskuentra de una mirada de Lefteri... (Rinio, 1906) |
|
entero adj. |
שלם, בלי פגם, מלא, כולל, כולו |
complete, flawless, inclusive |
|
ke lucho oras enteras sin tener ventura. (Papo, Navot) |
|
Maraviyada entera, atras s'atorno a su sala, (Odisea) |
|
la natura entera esta en fiesta. (Rinio, 1906) |
|
Aparte d'una supa i d'una revanada de pan, el dia entero, no mete en boka nada. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
entierro m. |
קבורה, לוויה |
burial, funeral |
|
Ayi el kadavre resta sin enterro (Gaon, Poezias) |
|
entitular v. |
כינה, הכתיר, נתן שם/ כותרת |
to name, to crown, to give a name/title |
|
i su padre viene titularla Sara (Gaon, Poezias) |
|
entonar v. |
פצח בשיר; חלק מחמאות (פצחבשיר הלל) |
to start singing; to give compliments (to sing a song of praise) |
|
por aki entonan sus lavios loores (Gaon, Poezias) |
|
entonses adv. |
אזי, אם כך; לפנים, מקודם |
so, then; before |
|
dez entonses sirkulando entre mi ire su lumbre. (Gaon, Poezias) |
|
un kanez entonses salio ensanyado (Gaon, Poezias) |
|
Del sielo entonses el Alla muy laso (Gaon, Poezias) |
|
entonses de Hina Ashur i Mitsrayim (Gaon, Poezias) |
|
a Odises no lo vide d'estonses, i el no me vido.'' (Odisea) |
|
entornado adj. |
מוקף, אפוף; פתוח למחצה |
surrounded, enveloped; semi-open |
|
entornadas de enzinos i de aire delisiozo. (Gaon, Poezias) |
|
ditas oras me parese ser tornado de tizones (Gaon, Poezias) |
|
ma bivo sta i se topa en una izla entornada (Odisea) |
|
en una izla entornada de aguas kon rika arvolera, (Odisea) |
|
Los chikos vayes entornados de pinyaskos i de yervas forman un lugar de resfolgo i repozo (Rinio, 1906) |
|
en manko de nada yo me via |
|
entornar v. |
הקיף, סבב, סובב, אפף; פתח למחצה |
to surround, to rotate, to wrap; to half-open |
|
ke la entorna la mar, ke te es eredad de tu padre!'' (Odisea) |
|
eyos tiravan, tiravan sin destankar i fue kon grandes penas i manuvras ozadiozas ke yo pudi fuirme de dientro de esta rodancha de obuses ke me |
|
entosegador/dera n. |
מרעיל |
poisonous |
|
guadrame del menterozo del falsador / komo de akel kulevro |
|
entrada f. |
כניסה, פרוזדור, חדר כניסה; מוצא; הכנסה; ערך מילוני |
entrance, hallway, entrance hall; exit; income; dictionary value |
|
i s'aparo a la 'ntrada de la kaza de Odiseus, (Odisea) |
|
Ayi enfrente, en la entrada del chiflik los arvoles de almendra i de kaise estan kuviertos de flores, (Rinio, 1906) |
|
entranyas f. pl. |
קרביים, מעיים; הדברים ההכרחיים ביותר; המקום העמוק שבו שוכנת האהבה האמיתית |
intestines; the most necessary things; the deepest place where true love resides |
|
Aki ay entranyas fyel i pechaduras (Gaon, Poezias) |
|
onde te kere kitar la alma i las entranyas! (Papo, Navot) |
|
entrar v. |
נכנס, חדר; התכווץ |
to enter, to penetrate; to shrink |
|
Al templo del geto entran los kozakos (Gaon, Poezias) |
|
Kon miedo la entran ke vea al Santo (Gaon, Poezias) |
|
ke tu entrar azes dientro mi nido (Gaon, Poezias) |
|
al entender, siendo entrates komo bestia kansa (Papo, Navot) |
|
Es dezgrasia! Somos tambien vizinos, i esta mizeravle ve kuando salgo i kuando entro. (Rinio, 1906) |
|
Ma kuando a Birkenau, el kampo de la muerte entro, d'un punto al otro, se le troko la suerte. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
entrarse v. refl. |
הכניס עצמו ל-, חדר |
to introduce oneself to, to penetrate |
|
Nos entrimos en un abizmo ke es fuerte de salir. (Rinio, 1906) |
|
entre prep. |
בין; במשך |
between; during |
|
dez entonses sirkulando entre mi ire su lumbre. (Gaon, Poezias) |
|
Entre sus viziones una noche kalma (Gaon, Poezias) |
|
pues komo los guarda entre la talega (Gaon, Poezias) |
|
si entre el pecho su fuersa resona (Gaon, Poezias) |
|
asta Dio vos regma de entre leones (Gaon, Poezias) |
|
ma entre el geto kantan las mujeres (Gaon, Poezias) |
|
Entre tanto, Ye'hu, te rekomendo la pasensia; (Papo, Navot) |
|
Kered bien meldar kon atansion esta konversasion entre Chevi Moshonachi i Lapsa Senyorachi. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
entregar v |
מסר, הפקיד בידי; הלשין |
to deliver, to entrust to the hands of; to inform on |
|
ke el Eterno entregara en tus manos savias. (Papo, Navot) |
|
Una letra bien eskrita Su Eminensia entrege en mis manos (La segunda Ester, 1911) |
|
entrompieso m. |
מכשול, מעצור, עיכוב, מגבלה; פח, מלכודת, מוקש |
obstacle, delay, limitation; trap, mine |
|
ma el entropeso mucha djente siega (Gaon, Poezias) |
|
entuziasmo m. |
התלהבות, השתלהבות, התרגשות, התפעלות |
enthusiasm, excitement, admiration |
|
Empesando el sus salmos ordenar kon entusiasmo (Gaon, Poezias) |
|
enuvlado adj. |
מעונן |
cloudy |
|
Tiempo enuvlado / haver malavlado / mirada de lado / angustia del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
envarado adj. |
נוקשה, קשיח |
rigid, hard |
|
No tiene mas kaveyos, no le desharon nada, aparte de kundurias i djuba envarada. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
envejeserse v. refl. |
הזדקן |
to grow old |
|
aventurado ke en sus ariendas s'enviejeseria! (Odisea) |
|
en este mundo todo muere todo pasa / todo se renova todo |
|
enveluntar v. |
רצה, חפץ, התאווה; העניק (אלוהים) לה יכולת ללדת |
to want, to desire, to covet; to give (God) the ability to give birth |
|
velunta se aga todo al enkanto. (Gaon, Poezias) |
|
i no veluntava avlar otra koza (Gaon, Poezias) |
|
i no envelunta avlar otra koza (Gaon, Poezias) |
|
Despues ke veluntas saver la istoria (Gaon, Poezias) |
|
i kon el velunta ser en atamientos (Gaon, Poezias) |
|
pues ansi velunta la fuersa suprema. (Gaon, Poezias) |
|
ke biven de sus lazeria, segun ke anel le envelunta. (Odisea) |
|
enverano m. |
קיץ |
summer |
|
Por guertos la veen noches de verano (Gaon, Poezias) |
|
Elas! sin ti o bienfeziente blanko tanto /el mundo temblaria kon espanto / porke sin ti el segador en el verano / no kortaria espigas el presiozo grano (La Amerika, 1917) |
|
envidiar v. |
קינא |
to be jealous, to envy |
|
La aze kreer ke va ser de invidiar su suerte, (Papo, Navot) |
|
envigorante (fr.) adj. |
מרענן |
refreshing |
|
Nos das los envigorantes aires las tempestas / ke los desho azer mis karas koloradas / i mi alegria es dulse komo la de fiestas / i mi korason late un kante de enamoradas (La Amerika, 1917) |
|
envisiarse v. refl. |
נהנה מן החיים, עשה חיים; בלשון סגי נהור: סבל מבעיות וצרות |
to enjoy life; metaphorical: to suffer from problems and troubles |
|
komer, envisiarse junto en su meza. (Gaon, Poezias) |
|
enzino m. |
אלון |
oak |
|
entornadas de enzinos i de aire delisiozo. (Gaon, Poezias) |
|
epoka/époka f. |
תקופה, דור, עידן |
period, generation, era |
|
ke desde epokas fueron ulvidados (Gaon, Poezias) |
|
eredad f. |
ירושה, נחלה |
inheritance |
|
'Mi rey la eredad de mi padre no puedo vender!'' (Papo, Navot) |
|
'No vendo eredad de mi padre''. O ke repuesta! (Papo, Navot) |
|
ke la entorna la mar, ke te es eredad de tu padre!'' (Odisea) |
|
Ke me vale todos estos kampos de mi padre ke me kedaran a mi por eredad, (Rinio, 1906) |
|
ereser v. |
התמלא זעם, התכעס |
to be filled with rage, to get angry |
|
no senyor portanto ereska tu sanya. (Gaon, Poezias) |
|
la vasta? Zeus, de ke kontra el stas tu tan eresido? (Odisea) |
|
ermana f. |
אחות, אחות רחמניה |
a nurse |
|
i nombrarla viene Sara mi ermana. (Gaon, Poezias) |
|
ermano m. |
אח |
brother |
|
I rejisto para un ermano de la libertad. (Papo, Navot) |
|
ermozo adj. |
יפה, נאה, הדור, אסטטי |
beautiful, handsome, aesthetic |
|
kisas fue taksado ke esta ermoza (Gaon, Poezias) |
|
aparese una ermoza persona (Gaon, Poezias) |
|
Oh! Todo esta alegre... todo esta dulse... todo esta ermozo... (Rinio, 1906) |
|
ermozura f. |
יופי, חן, נוי, תפארת |
beauty, grace, glory |
|
ma eya se gana kon su ermozura (Gaon, Poezias) |
|
i Venus fue reina dela ermozura (Gaon, Poezias) |
|
Ansi ermozura Livorno no vido (Gaon, Poezias) |
|
paso una donzeya de ermozura sin igual (Papo, Navot) |
|
para dar mas luzio relumbror a su ermozura, (Papo, Navot) |
|
eróe m. |
גיבור |
hero |
|
Kisas los eroes inspiran pasensia (Gaon, Poezias) |
|
i no fui el eroe de ninguna aventura. (Papo, Navot) |
|
rangos de ombres eroes, la fija del padre potente. (Odisea) |
|
errar v. |
שוטט, נדד, טעה |
to wander; to make a mistake |
|
a Odises, de su tierra lo aze ke londje el erre. (Odisea) |
|
Kontame, Muza, del ombre astuto k'estuvo errando (Odisea) |
|
esfera f. |
כדור, עיגול; סביבה, תחום השפעה, ספירה |
ball, circle; environment, area of influence, sphere |
|
Otra vez el se sakude i por sferas venir suve (Gaon, Poezias) |
|
No lo del suelo alas sferas suve (Gaon, Poezias) |
|
Por las sferas el me gia sovre torres enkaladas (Gaon, Poezias) |
|
esforsarse v. refl. |
התאמץ, השתדל, התחזק; התאפק |
to strive, to strengthen; to hold back |
|
se esforsa i akude surmontar sovre la nuve. (Gaon, Poezias) |
|
Se dechidio, portanto, de no dezesperarse, de aprovar de muevo, i de mas esforsarse, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
Se le tuersio la spalda de tanto esforsarse, de lenya la estanyan, si oza apozarse. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
esforso (port.) m. |
מאמץ, התאמצות |
effort |
|
Kon paga i sin paga vo a azer esforsos, por dar en vuestras manos el ombre sin remorsos! ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
eshemplo m. |
דוגמא, משל, מופת |
example, parable |
|
traeran del sielo - seresh vos exemplo - (Gaon, Poezias) |
|
es.huegro m. |
חם, חותן |
father-in-law |
|
Yerno vakante / esfuegro sekante / su bien al enkante / dezgrasia del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
es.huenyo m. |
שינה; חלום |
sleep; dream |
|
Dio, Dio, del esfuenyo la muchacha salta (Gaon, Poezias) |
|
eya yoro, su kerido marido, fin k'un dulse es.huenyo (Odisea) |
|
En mi esfuenyo yo no veo ke su dulse figura, (Rinio, 1906) |
|
en este mundo todo muere todo pasa / todo se renova todo se envejese / todo komo el |
|
eskalera f. |
סולם, מדרגות |
ladder, stairs |
|
fija d'Ikarios, el kante divino; i por la eskalera (Odisea) |
|
eskalón m. |
מדרגה, שלב (בסולם), דרגה |
step, step (of a ladder), rank |
|
Alos eskalones del saver sagrado (Gaon, Poezias) |
|
eskapar v. |
גמר, סיים, השלים, כילה; חמק, השתמט; הציל, הושיע |
to fnish, to complete; to dodge; to save |
|
non eskapo de sufrir - d'el los diozes se apiadaron (Odisea) |
|
eskaparse v. refl. |
נמלט, ברח, התחמק; ניצל, נושע; נגמר |
to escape, to flee, to dodge; to be saved; to be finished |
|
De esta mizeria eskaparmos! (La segunda Ester, 1911) |
|
Lavora kon la pala, kavaka kon la chapa, s'aboka, s'alevanta, el dia no s'eskapa! ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
eskarinyar v. |
גרם געגועים |
to cause longing |
|
visto ke siempre me vo eskarinyar de la testa del ombre (Odisea) |
|
kuando s'engrandesera i s'eskarinyara de su tierra. (Odisea) |
|
eska(r)so m.& adj. |
קמצן, צייקן; נדיר |
miser; rare |
|
Amigo eskarso / nemigo deskalso / haver ke es falso / aborrese el Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
eskarvar/eskarvarse v./v. refl. |
חיטט, נבר, חפר; חיפש באופן מדוקדק |
to pry, to dig; to search carefully |
|
El ya tuvo meldado, ansi el es akavidado de no suvir kon kalsado i sin averse eskarvado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
eskeleto m. |
שלד |
skeleton |
|
Na el guerto yeno ere de skeletos atorvantes (Gaon, Poezias) |
|
A montones de skeletos vienen ser asemejados (Gaon, Poezias) |
|
esklamarse v. refl. |
צעק, זעק, קרא בקול, הכריז, ביטא בקולניות סבל/מורת רוח |
to shout, to call aloud, to proclaim, to loudly express suffering/resentment |
|
se aserka del oido i esklama: alevanta. (Gaon, Poezias) |
|
ma a los diozes yo vo a esklamar, ke para siempre biven, (Odisea) |
|
I kaje kada noche estando a la kama, se kuvre la kavesa, los yora i esklama: ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
esklamasión f. |
צעקה, קריאה, זעקה, הכרזה, ביטוי קולני של סבל/מורת רוח |
shouting, announcing, loud expression of suffering/resentment |
|
i todos fuyendo kon esklamasiones, (Gaon, Poezias) |
|
Todas estas esklamasiones soltadas en una, (Papo, Navot) |
|
Ah! Por amor de mi nasion echo gritos de esklamasion. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
esklavaje m. |
עבדות |
slavery |
|
ver nasion moverse en su esklavaje. (Gaon, Poezias) |
|
esklavedad/vidad f. |
עבדות, שעבוד |
slavery, bondage |
|
Ma, no so tambien del todo el de la esklavitud. (Papo, Navot) |
|
esklavo m. |
עבד; סוג אריג פשוט לתפירת מדי חיילי השולטן |
slave; a simple type of fabric for sewing the Sultan's soldiers' uniforms |
|
Esklava devino i sierva vendida - (Gaon, Poezias) |
|
i El se alegra de vervos esklavos. (Gaon, Poezias) |
|
i voluntariamente esklavo de Beliyaal! (Papo, Navot) |
|
ma yo sere el patron de mi kaza i de los esklavos (Odisea) |
|
a mi tu |
|
eskojer v. |
בחר, ברר, מיין |
to select, to sort |
|
eya kon presura sus panyos eskoje (Gaon, Poezias) |
|
eskojer se deve el mijor kamino. (Gaon, Poezias) |
|
Eskojo en sus lugar uno de los ke lo temen, (Papo, Navot) |
|
skoje un lindo, i uno de mizma valor vo a darte.'' (Odisea) |
|
eskojerse v. refl. |
התכווץ, הצטמק |
to shrink |
|
lo menospresiado ayi se eskoje - (Gaon, Poezias) |
|
eskojido adj. |
נבחר, משובח; ממויין |
selected, fine; sorted |
|
de el para siempre fui yo eskojida (Gaon, Poezias) |
|
metales, animales, plantas i flores / en diferentes kolores i golores / todo maraviyozo i admiravle / i por kualo el ombre |
|
eskonderse v. refl. |
התחבא, הסתתר |
to hide oneself |
|
Eskondete detras de este monte, ma, mas presto! (Papo, Navot) |
|
Fuye, Ye'hu, fuye! Eskondete detras de este monte! (Papo, Navot) |
|
eskondidijo m. |
מחבוא, מסתור |
hiding place |
|
Ma na ... las tardadas por eskondidijos (Gaon, Poezias) |
|
eskopo (it./port.) m. |
מטרה, תכלית, יעד, כוונה |
purpose, goal, intention |
|
kanto kantes desperado sin saver por ke eskopo, (Gaon, Poezias) |
|
Ma otramente, kon malo eskopo, kijeron los diozes (Odisea) |
|
eskritorio m. |
שולחן כתיבה, מכתבה, כן כתיבה, ספסל של תלמיד |
desk, student bench |
|
la shena reprezenta un buro militar, dos |
|
eskritura f. |
כתב, כתב יד; ניהול ספרים |
handwriting; book management |
|
leendo tus eskrituras mas i mas siempre me also. (Gaon, Poezias) |
|
Ma su rasa viene en la eskritura (Gaon, Poezias) |
|
aprender la eskritura por leer tu onda sensia. (Gaon, Poezias) |
|
eskuchar v. |
האזין, הקשיב; ציית, שמע בקול; שינן (שעור, תפילה) |
to listen, to listen; to obey, to memorize (lesson, prayer) |
|
ma sono la ora, eskuchad mi dicha (Gaon, Poezias) |
|
i kayendo atus piezes eskucho la poezia: (Gaon, Poezias) |
|
eskucho yo ezmovido tu salmeo por la sensia: (Gaon, Poezias) |
|
ke eskuchar puedan todas las nasiones - (Gaon, Poezias) |
|
De leshuras se eskuchan chuchuleos envisiantes (Gaon, Poezias) |
|
I te dare un konsejo si vas a kierer eskucharlo: (Odisea) |
|
eskudo m. |
מגן; שם של מטבע (אסקודו) |
shield; escudo (gold coin) |
|
Dicho de profetas romper el eskudo (Gaon, Poezias) |
|
d'este palasio, yevando su kasko, dos lansas i eskudo, (Odisea) |
|
eskuentra adv. |
כנגד, מול |
against, opposite |
|
Todo esto delantre de mi es nada, enteramente nada eskuentra de una mirada de Lefteri... (Rinio, 1906) |
|
eskulkar v. |
ריגל, עקב בסתר, חיפש |
to spy, to secretly follow, to search |
|
ma si tu kreensa viene enkulkarse (Gaon, Poezias) |
|
para eskulkar bien sin ke te konoskan la djente. (Papo, Navot) |
|
eskupir v. |
ירק, רקק; גילה סוד |
to spit; to tell a secret |
|
Eskupes sovre la meza onde komes i beves? (Papo, Navot) |
|
eskureser v. |
החשיך, האפיל, העיב, הקדיר,עמעם, ערפל |
to darken, to obscure, to dim |
|
Paz i amor reinan kuando eskurese / el rededor del ogar paternal / mientres ke afuera todo se estremese / kon las furores de invierno infernal (La Amerika, 1917) |
|
eskuridad/eskuridat f. |
חושך, חשיכה, אפילה |
darkness, obscurity |
|
O! ombres bovos, lokos mankos de sezo! / ombres ke las kozas klaras komo el dia / la metes kon la |
|
eskuro (port.) adj. |
חשוך, אפל, אפלולי; כהה, קודר; עגום; מעורפל; שקשה להסבירו, שקשה להבינו |
dark, gloomy, dim; dark, gloomy; bleak; fuzzy; that is difficult to explain, that is difficult to understand |
|
rogo le aklare su eskuro dia (Gaon, Poezias) |
|
yendo por la skura mar a Temesa, onde estranya lingua (Odisea) |
|
I desbrocharon los novios en ruido en las salas skuras, (Odisea) |
|
i mientres ke se gozavan, les vino la tadre eskura; (Odisea) |
|
Sesh dias i sesh noches, stuvieron enserrados, adientro de vagones, eskuros i siyados. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
ma yo veo todo |
|
esmeralda f. |
ברקת (אבן יקרה) |
emerald |
|
Sovre lazos enreshados ezmeraldas i zafira (Gaon, Poezias) |
|
esmover v. |
ריגש, גרם התרגשות, עורר רחמי |
to excite, to cause excitement, to arouse pity |
|
Todos se ezmoven sentir al Untado (Gaon, Poezias) |
|
esmovido adj. |
מרוגש; מזועזע; נע ונד |
excited; shocked; wanderer |
|
kon la luz del dia salio ezmovido (Gaon, Poezias) |
|
eskucho yo ezmovido tu salmeo por la sensia: (Gaon, Poezias) |
|
esmoviente adj. |
מרגש, נוגע ללב, מעורר רחמים |
exciting, touching, pitiful |
|
uno viene ami lado i kon boz muy ezmoviente: (Gaon, Poezias) |
|
espada f. |
חרב, סיף |
sword |
|
El kanez temblando mira la espada (Gaon, Poezias) |
|
La espada presto aze su ovligo (Gaon, Poezias) |
|
altigozamente tomi mi espada en mano (Papo, Navot) |
|
espalda f. |
גב, שכם; כושר עמידה |
back, shoulder; stamina |
|
Deshar prime todo detras la espalda (Gaon, Poezias) |
|
batio su espalda del rasul profeta (Gaon, Poezias) |
|
Se le tuersio la spalda de tanto esforsarse, de lenya la estanyan, si oza apozarse. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
espanderse v. refl. |
התפשט, התפזר,נפוץ, התרחב (עסק); נתן אשראי לקליינטורה רחבה |
to spread, to disperse, to expand (business); to give credit to a broad clientele |
|
del kual en Argos i toda Elas se espande su fama.'' (Odisea) |
|
espandidura f. |
התפשטות, פרישה, התפרסות; מרחב, שטח |
spread; space |
|
por espandiduras azul en aldeas. (Gaon, Poezias) |
|
espandimiento m. |
התפשטות, התרחבות |
expansion |
|
no ay ken dependa su espandimiento. (Gaon, Poezias) |
|
espandir v. |
פירסם, הפיץ, הודיע, פירסם ברבים; פיזר, פרש, מתח, גלל; תלה לייבוש |
to distribute, to announce, to publicize; to spread, to scatter, to stretch, to scroll; to hang for drying |
|
asta el suelo espandio su braso (Gaon, Poezias) |
|
El su palma me espande i me mira ensanyado (Gaon, Poezias) |
|
espandirse v. refl. |
התפשט |
to be scattered |
|
I entindio estonses de ke se espandia un guezmo de asado de noche i de dia. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
espantar v. |
הפחיד, הבעית, החריד, הבהיל |
to scare, to frighten, to terrify, |
|
Te espantates no sientan arvoles de la olea, (Papo, Navot) |
|
Si akel es un sharlatan, vos eres un prodestan: de pekado no vos espantash, a vuestra mujer gritash porke azen lo djusto kada una a su gusto. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
espantarse v. refl. |
פחד, ירא, התירא, נבהל, נבעת, נחרד, נאחז פחד |
to be afraid, to panic, to be anxious, to be filled with fear |
|
i ken de demones teme i se espanta (Gaon, Poezias) |
|
espanto m. |
פחד, מורך לב, מורא, אימה, יראה, חרדה, בהלה; פוביה |
fear, terror, awe, anxiety, panic; phobia |
|
i eya empesa temblar del espanto (Gaon, Poezias) |
|
Inda sorprendida del mucho espanto (Gaon, Poezias) |
|
ayi no podesta espanto de muerte, (Gaon, Poezias) |
|
Ke al oyir su nombre, temblavan de espanto mujer ansi ke ombre. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
Es ke s'esta sonyando? Es ke esta despierta? La aferró el espanto, su alma se alerta. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
Elas! sin ti o bienfeziente blanko tanto /el mundo temblaria kon espanto / porke sin ti el segador en el verano / no kortaria espigas el presiozo grano (La Amerika, 1917) |
|
Espanya f. |
ספרד |
|
|
de aki asta Espanya se senyala su termino. (Gaon, Poezias) |
|
esparzir v. |
פיזר, הפיץ, זרה |
|
|
esparzio su puevlo por kuatro kantones (Gaon, Poezias) |
|
porke non estiende su braso poderozo / i los |
|
espasio m. |
מרחב, שטח, חלל; רווח, מרווח; סדק; שעשועים, בידור, פנאי; תענוג,עונג |
|
|
este espasio ke tu vites de las viziones. (Papo, Navot) |
|
espasiozo adj. |
מרווח, רחב ידיים; משעשע, מבדר |
|
|
Kuantas noches espasiozas me serri yo en mi tienda (Gaon, Poezias) |
|
en su kaverna espasioza, su espozo kijendo ke sea. (Odisea) |
|
espejante adj. |
מזהיר, מבהיק |
|
|
un tablo de vidro luzio espejante. (Gaon, Poezias) |
|
espejo m. |
מראה, ראי, אספקלריה; בבואה; נצנוץ, זיו; דוגמא, דגם |
|
|
el rio mostro un espejo en su agua klara, (Papo, Navot) |
|
espektákolo/espekták(u)lo |
מחזה, מראה, הצגה |
|
|
Ke es esto? de ke spetaklo es mi vista ferida? (Papo, Navot) |
|
Ma, pasi indiferente sovre este spetaklo, (Papo, Navot) |
|
esperansa f. |
תקווה, תוחלת, סיכוי |
|
|
inchirlo de pazmo i de esperansa. (Gaon, Poezias) |
|
i todos sin reflo i sin esperansa (Gaon, Poezias) |
|
yenos de fatiga i de esperansa (Gaon, Poezias) |
|
pues eya konserva dita esperansa - (Gaon, Poezias) |
|
Nozotros devemos de tener en Dio nuestra esperansa. (La segunda Ester, 1911) |
|
O es ke la esperansa ke va venir el dia, ke meterá un kavo a esta trajedia, ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
ay |
|
esperar v. |
קיווה, ציפה, ייחל, חיכה |
|
|
i antes el bole le dize: Espera! (Gaon, Poezias) |
|
solo al Untado espera ainda. (Gaon, Poezias) |
|
ma esperar prime ke guesos podridos (Gaon, Poezias) |
|
La ambre, la sed te apuran; i tu mas esperas! (Papo, Navot) |
|
|
|
espeso (2) adj. |
קפדן, נוקדן, איסטניס, נוקדן |
|
|
de esta tempesta loka i espesa (Gaon, Poezias) |
|
espiga f. |
שיבולת; תירס, קלח תירס |
|
|
Elas! sin ti o bienfeziente blanko tanto /el mundo temblaria kon espanto / porke sin ti el segador en el verano / no kortaria espigas el presiozo grano (La Amerika, 1917) |
|
espino m. |
שיח, סנה; קוץ, חוח; כינוי לזד |
|
|
Sovre kuestas de espinos me sarea presurozo (Gaon, Poezias) |
|
pues ranka espinos i kanta kon zelo. (Gaon, Poezias) |
|
espión (fr.) m. |
מרגל |
|
|
Solo entravestido komo un vero espion, (Papo, Navot) |
|
el paiz esta yena de |
|
espirito m. |
רוח, נפש |
|
|
Espiritos santos salen ala dansa (Gaon, Poezias) |
|
un padre un ijo i un espirito. (Gaon, Poezias) |
|
espiritos malos bolvidos de flama (Gaon, Poezias) |
|
ke me desrepozan i me atorvan el espirito. (Papo, Navot) |
|
Giate kon espirito, kondusete kon prudensia, (Papo, Navot) |
|
espiritual adj. |
ספיריטואלי, רוחני, בעל חוש הומור |
|
|
Eminensia! Nuestro kapo spirituel! (La segunda Ester, 1911) |
|
espondja f. |
ספוג |
|
|
kon spondjas fofas, i otros, karne abondante spartian. (Odisea) |
|
espozo/za n. |
חתן/כלה; בעל/אישה נשואה, רעיה |
|
|
A el rey untado es eya espoza (Gaon, Poezias) |
|
Solo al Untado sere yo espoza (Gaon, Poezias) |
|
yo so la espoza de el rey untado. (Gaon, Poezias) |
|
aken demandarla por espoza viene: (Gaon, Poezias) |
|
sea su kerida sea su espoza. (Gaon, Poezias) |
|
en su kaverna espasioza, su espozo kijendo ke sea. (Odisea) |
|
ma solo anel, k'atornar dezeava i ver su espoza, (Odisea) |
|
esprito m. |
רוח; אלכוהול, ספירט, כוהל; אד זיקוק; רוח רפאים, רוח |
|
|
pensa estonses en tu korason i tambien tu esprito, (Odisea) |
|
espuntar v. |
הנץ, צץ, ביצבץ, צץ ועלה, הופיע, נפתח (פרח) |
|
|
delas kualas luz del dia espunta por madrugadas. (Gaon, Poezias) |
|
estableser v. |
ייסד, ביסס, כונן, הקים |
|
|
El vos favorizara i la paz en vos estabelesera. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
estado m. |
מצב, מעמד, נסיבות; סמכות; מדינה |
|
|
i ke te azian dar por model en tu estado. (Papo, Navot) |
|
Es menester ke se avle por el estado deploravle; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
En vezes a la kama, djuzgando su estado, al avenir medita, i a lo sentensiado. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
Nombre gastado / kaer de su stado / vestir emprestado / es flama del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
estankar v. |
סתם, חסם, עצר, אטם; נעצר, הפסיק; חדל/נח ממאמץ |
|
|
i el non estanka bendizir su parte - (Gaon, Poezias) |
|
eyos tiravan, tiravan sin |
|
estankarse v. refl. |
נעצר, נבלם, התעכב |
|
|
Komo una agua ke korre i no se estanka (Papo, Navot) |
|
estanko m. |
עצירה, הפסקה, הפוגה |
|
|
Ke yo bushki sin estanko manadero suprimados. (Gaon, Poezias) |
|
estanyar v. |
ציפה בבדיל; נזף, ענש |
|
|
Se le tuersio la spalda de tanto esforsarse, de lenya la estanyan, si oza apozarse. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
estasión f. |
תחנה, תחנה מרכזית, תחנת רכבת, בית נתיבות |
|
|
A la stasion fínala después ke s'abasharon, al grupo de mansevas de yir le ordonaron. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
estatua f. |
פסל, אנדרטה |
|
|
por Roma ainda su statua rasta. (Gaon, Poezias) |
|
estender v. |
האריך, הרחיב, פיזר, גולל; נטה (פ"י) |
|
|
porke non |
|
estera f. |
מחצלת; שטיח כניסה |
|
|
Los perdes se dezazieron, los menderes se purieron, se kere una esterika para la kamaretika. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
esteso (it.) adj. |
זהה |
|
|
i porke siempre estesa su savor es rafinada. (Gaon, Poezias) |
|
estiliar v. |
נטף, טפטף; הזיל, הטיף |
|
|
viene kon sus lavios sangre estilantes (Gaon, Poezias) |
|
Su kolcha estira torna kon repozo (Gaon, Poezias) |
|
onde el todos sus dias la enkuvre, la estira. (Gaon, Poezias) |
|
estimado adj. |
מכובד |
|
|
De mas, en la istoria vas a kedar membrada, onrada, alavada i mucho estimada''. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
estirar v. |
פרש, מתח, שטח; גיהץ |
|
|
Eya despues ke dublo i tambien estiro la kamiza, (Odisea) |
|
estirarse v. refl. |
השתרע, התרפה; מת, שבק חיים; נהיגה ביהירות ובצורה מנופחת |
|
|
se estiro en su kama ayi, en pensadas undido. (Odisea) |
|
estorvar v. |
עיכב, עצר, חסם, הפריע |
|
|
destorvar los dias de alkavo de tu viejo padre. (Rinio, 1906) |
|
estranyero m. & adj. |
זר, נוכרי, בן לארץ אחרת |
|
|
'O! estranyero, kon muy buen intento me dizes las kozas, (Odisea) |
|
estranyo adj. |
מוזר, משונה, תמהוני, הפכפך, גחמן; זר, נוכרי |
|
|
Dio este suenyo kuanto es estranyo (Gaon, Poezias) |
|
dekontino son keridas por judios i por estranyos. (Gaon, Poezias) |
|
yendo por la skura mar a Temesa, onde estranya lingua (Odisea) |
|
estrasar v. |
הרס, החריב, נהג כוונדאל |
|
|
todo el ke siente sus panyos estrasa, (Gaon, Poezias) |
|
estremeser v. |
הפחיד, זעזע, החריד, גרם חלחלה, הטיל אימה, הבעית |
|
|
suven, i azen estremeser el sol i la luna. (Papo, Navot) |
|
estremeserse v. refl. |
הזדעזע, רעד, נבעת, נבהל, חרד |
|
|
Paz i amor reinan kuando eskurese / el rededor del ogar paternal / mientres ke afuera todo se estremese / kon las furores de invierno infernal (La Amerika, 1917) |
|
estremesiente adj. |
איום, נורא, מבעית, מפחיד, מטיל אימה, מעורר חלחלה |
|
|
Yo mirando eksitado la vizion estremesiente (Gaon, Poezias) |
|
estremesivle adj. |
מפחיד, מבעית, נורא |
|
|
i anke estremesivle va por el mi paso fiero. (Gaon, Poezias) |
|
estrenado adj. |
שחנכו אותו, שמשתמשים בו לראשונה |
|
|
Inos ninyo de diez anyos para mal fui estrenado (Gaon, Poezias) |
|
estreya f. |
כוכב, מזל, גורל |
|
|
Yo mirava las estreas devanarsen por el sielo (Gaon, Poezias) |
|
ma kon las estreas sale ala plasa (Gaon, Poezias) |
|
Eyas oy luminan komo las estreyas (Gaon, Poezias) |
|
sus ojos luminan komo las estreas (Gaon, Poezias) |
|
estruir v. |
גרף, החריב, השם, הרס, השמיד, בילה (מרוב שימוש), קלקל |
|
|
mucho despues k'estruyo la santa sitadela de Troya, (Odisea) |
|
todos mis bienes; i van estruir otro un poko a mi mizmo.'' (Odisea) |
|
estudiar v. |
למד, עיין ב-, חקר |
|
|
Mi alma no siente miedo estudiar sus enkuviertas (Gaon, Poezias) |
|
estupido adj. |
טפשי, סכל, טיפש |
|
|
puedes tiranizar a la bivda al meskino / al triste i abatido, kitarles el tino? / el ser vanitozo |
|
esvelto adj. |
זריז, קל תנועה; ער, ערני, חריף, פיקח, יודע לחלץ עצמו ממבוכה; תמיר, גבוה, זקוף |
|
|
su talia svelta apretada en su longo sayo? (Papo, Navot) |
|
el topara komo venir atras, porke es muy esvelto. (Odisea) |
|
eternelo (it.) m. |
אלוהים |
|
|
i sin biervos loa al Dio eternelo (Gaon, Poezias) |
|
Alla solamente es Dio eternelo (Gaon, Poezias) |
|
eterno adj. |
נצחי |
|
|
de sielos eternos, sien mil anyos antes. (Gaon, Poezias) |
|
i si es potente firme i eterno (Gaon, Poezias) |
|
Al verdjel eterno afin delos dias (Gaon, Poezias) |
|
loar al Eterno Dio ke todo gia. (Gaon, Poezias) |
|
Yo te djuri amor por siempre, fieldad eterna, (Papo, Navot) |
|
O par odiozo! Si mi zelo via el Eterno, (Papo, Navot) |
|
ke el Eterno entregara en tus manos savias. (Papo, Navot) |
|
Enemiga de los djudios i de sus Eterno! (Papo, Navot) |
|
exaktamente adv. |
בדיוק, בדיקנות, במדויק |
|
|
Ma ven i kontame esto, i dimelo exaktamente: (Odisea) |
|
examinar v. |
בדק, בחן |
|
|
sin egzaminar la kavza devini sospechoza. (Papo, Navot) |
|
exilo m. |
גלות, נידוי, גירוש, הגליה, גולה |
|
|
Nos, en el exilo entre las nasiones (Gaon, Poezias) |
|
dia el exilo por siempre se balda. (Gaon, Poezias) |
|
existensia f. |
קיום, מציאות, ישות |
|
|
ser eya kombate por su existensia (Gaon, Poezias) |
|
El es existensia ke todo sostiene (Gaon, Poezias) |
|
existir v. |
התקיים, היה קיים, נמצא |
|
|
Existieron puevlos flakos o gerreros (Gaon, Poezias) |
|
Ma un Dio existe viejo i antiguo (Gaon, Poezias) |
|
Ma el puevlo Israel siempre existe en la Tierra (La segunda Ester, 1911) |
|
fábula f. |
אגדה, משל, מעשיה, עלילה |
fable, legend, parable, tale, plot |
|
Djuro por mi sangre favulas son esto (Gaon, Poezias) |
|
Mi senso no puede abordar favulas (Gaon, Poezias) |
|
fachile (it.) adj. |
קל |
easy |
|
Fachile es, porke sin punision el bien d'otro lo komen, (Odisea) |
|
fadamiento/fadas m. |
זבד הבת, מתן שם לבת הנולדת |
naming the newborn daughter |
|
ke vengan sin falta todos ala fada; (Gaon, Poezias) |
|
fadar v. |
נתן שם לבת ילודה; הקסים, קָסַם, עשה קסמים |
to give a name to a newborn daughter; to enchant, to enchant, to do magic |
|
i fadarla viene kon muchos sermones. (Gaon, Poezias) |
|
falsador m. |
כזבן, רמאי; אדם שאינו עומד בדיבורו |
a swindler; a person who does not keep his word |
|
guadrame del menterozo del |
|
guadrame sovre todo de akel |
|
falsar v. |
רימה, הונה, בגד, לא עמד בדיבורו, מעל |
to cheat, to deceive, to betray, does not keep his word, to embezzle |
|
Un Dio derechero en su fey no falsa (Gaon, Poezias) |
|
ya saves ke Ye'hu no falsa en sus djuramientos, (Papo, Navot) |
|
falso m. |
נוכל, רמאי, בוגד; צליל מזוייף |
swindler, traitor; false sound |
|
Amigo eskarso / nemigo deskalso / haver ke es falso / aborrese el Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
de la virtud el ombre pedrio la memoria / de la santedad non kedo ke la estoria / la fey la karedad son una vana koza / el ser profano |
|
falso adj. |
כוזב, מזויף, מסולף, שקרי, מעוות; שגוי, מלאכותי, מעושה, מוטעה |
false, falsified, perverted; Wrong, artificial, fake |
|
todo falso i impuro todo loko trokamiento. (Gaon, Poezias) |
|
guadrame de la |
|
falta f. |
משגה, שגיאה, טעות; פגם; עבירה, עוון, חטא, אשמה; חוסר, חסרון, מחסור |
error, mistake; defect; offense, iniquity, sin, guilt; lack, scarcity |
|
ke vengan sin falta todos ala fada; (Gaon, Poezias) |
|
El nos de repozo siempre sin tu falta - (Gaon, Poezias) |
|
Ombres de esta natura mejor es su faltura; por esta negregura bolo mi kriatura. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
fama f. |
שם, פרסום, תהילה, מוניטין |
name, publicity, fame, reputation |
|
Tu, no oyites la fama ke tuvo el divino Orestes, (Odisea) |
|
i grande fama iya a legar para siempre a su fijo. (Odisea) |
|
del kual en Argos i toda Elas se espande su fama.'' (Odisea) |
|
famiya/famía f. |
משפחה, בית אב; רעיה |
family; wife |
|
i le de en parte fruto de famiya. (Gaon, Poezias) |
|
komo es tu nombre, tu famiya vera (Gaon, Poezias) |
|
I onde esta su famiya, i onde sus kampos natales? (Odisea) |
|
famiyozo adj. |
מטופל במשפחה גדולה |
having a large family |
|
Yo, ke so famiyozo, esto muy penseriozo: oka i media de shemura se kere buena para. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
famozo adj. |
ידוע, מפורסם, נודע; דגול |
known, famous; distinguished |
|
el sharlatan, ke avia a su padre famozo matado? (Odisea) |
|
fantazía f. |
דמיון, פנטזיה; גחמה, קפריזה; הזיה, חזיון שוא; הילולא |
imagination, fantasy; whim, caprice; hallucination, false vision; festivity |
|
Es suenyo o fantazia loke me kontates? (Papo, Navot) |
|
fas f. |
פנים (פני המים/כדור הארץ) |
surface (water/earth) |
|
El Dio del sielo katara, su bendision vos dara, de peligro vos guadrara, sus fases relumbrara. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
fasfecha f. |
הונאה, תרמית, גניבת דעת; מהתלה |
fraud, deception; joke |
|
No es djugo de kriaturas i fasfechas (La segunda Ester, 1911) |
|
fatal adj. |
גורלי; קטלני |
fatal |
|
Sesa la rebuelta fatal malonesta (Gaon, Poezias) |
|
fatiga f. |
עייפות, לאות, יגיעה, חולשה, רפיון; טירדה, טורח |
fatigue, tiredness, weakness, laxity; nuisance, burden |
|
De fatiga akorado las noches ke yo me topo (Gaon, Poezias) |
|
yenos de fatiga i de esperansa (Gaon, Poezias) |
|
fatigarse v. refl. |
נלאה, התעייף, התייגע |
to get tired |
|
Peni i me fatigi, kualo a ganar ayegi? Un kuarto muy silik ke se piedre un metalik (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
favor m. |
חסד, חן, טובה (עשה לו טובה) |
kindness, grace, favor |
|
Grasias a Ester la reina ken favor de los djidios del rey demando (La segunda Ester, 1911) |
|
Les dizes esta penando a favor de los djudios ke los apretan. (La segunda Ester, 1911) |
|
Rogando en favor de mis infortunados ermanos (La segunda Ester, 1911) |
|
favorizar (fr.) v. |
העדיף, נטה חסד ל-, נתן זכות יתר ל- |
to prefer, give privilege to |
|
Dios no te favoriza mas de sus buenas prometas (Papo, Navot) |
|
El vos favorizara i la paz en vos estabelesera. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
fekondo/fekundo adj. |
פורה |
fruitful |
|
i se arrasta kon pena suviendo a su vinya fekonda. (Odisea) |
|
felis adj. |
מאושר, בר מזל |
happy, lucky |
|
Kual nadando en sus olas es felis i muy plaziente. - (Gaon, Poezias) |
|
felisitar v. |
שיבח, איחל, ברך; החמיא |
to praise, to wish, to bless; to compliment |
|
Todos felisitan esta ninya kara (Gaon, Poezias) |
|
fenómen/o m. |
תופעה, מופת, מקרה נדיר |
fenomen |
|
Este fenomeno es basta kuriozo (Gaon, Poezias) |
|
ferida f. |
פצע, חַבּוּרה, מכה |
wound, bruise, blow |
|
sin pensar los vino yelar la ferida (Gaon, Poezias) |
|
Es gerras ke uvo aki? D'aki un poko de raki por meter en la ferida, azer kedar la sangre korrida (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
ferido m. & adj. |
פצוע |
wounded |
|
Ke es esto? de ke spetaklo es mi vista ferida? (Papo, Navot) |
|
Agora se topava a la prizion, atado, sin ojos, sin kaveyos, firido, umiliado. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
ferir v. |
פצע, חבל |
to injure |
|
Si mas siento esta avla vos harvo kon esta tavla. I yo kon este fierro la kavesa vo la fiero (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Akel ke kon keshada de azno en las manos, firio sin apozarse un mil de sus ermanos; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
Se ferira el puerpo. Se kedara echada. Se fuyira del rango. Ensultara soldada. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
feros adj. |
אכזרי, פראי |
cruel, wild |
|
'Animales, yo so mas feros ke vozotros!'' griti (Papo, Navot) |
|
O tirana! O kulevra mala! Tigresa feros! (Papo, Navot) |
|
fey f. |
אמונה |
faith |
|
Un Dio derechero en su fey no falsa (Gaon, Poezias) |
|
se krio al sielo su fey verdadera. (Gaon, Poezias) |
|
Nuestra fey fue siempre ley dela kerensia (Gaon, Poezias) |
|
Ovligos kansantes vuestra fey somete (Gaon, Poezias) |
|
Es ombre patron de Ley, en su mujer tiene fey, no kale ke se lo diga porke no eche miga. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
de la virtud el ombre pedrio la memoria / de la santedad non kedo ke la estoria / la |
|
fiarse v. refl. |
סמך על, בטח ב-, היה לו אמון ב-, האמין ב-; שפך ליבו לפני |
to rely, to trust in, to believe in; to pour out his heart before |
|
O! ombres bovos, lokos mankos de sezo! / ombres ke las kozas klaras komo el dia / la metes kon la eskuridad al mizmo pezo? / ke el ombre a su propio djuzgamiento |
|
fidel (fr.) adj. |
נאמן |
loyal |
|
de kada parte tenia una servidera fidela. (Odisea) |
|
Shimshon, esta en prezio en sus sivdad, i eyos, fideles sivdadinos i buenos Pelishteos, se konsentian fuertes, en alto, viktoriozos, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
fidelidad/fidelitá f. |
נאמנות, דיוק |
loyalty, accuracy |
|
le promete amor, fieldad fin a la muerte; (Papo, Navot) |
|
Yo te djuri amor por siempre, fieldad eterna, (Papo, Navot) |
|
fiel adj. |
נאמן |
loyal |
|
su mujer fiela pario - i agora (Gaon, Poezias) |
|
monakas fielas kon sus saumerio - (Gaon, Poezias) |
|
i solo Muhamed su siervo fielo (Gaon, Poezias) |
|
Espozarla dize su senyor fielo (Gaon, Poezias) |
|
en prometiendo de ser siempre fiel a sus leyes. (Papo, Navot) |
|
o en las manos d'amigos fieles despues de la gerra. (Odisea) |
|
fiero (fr.) adj. |
גאוותן; חייתי, פראי, בלתי מרוסן; אמיץ; נוקשה, קשוח; גדול, עצום |
arrogant; beastly, wild, unrestrained; brave; rigid, tough; big, huge |
|
i anke estremesivle va por el mi paso fiero. (Gaon, Poezias) |
|
se sentiran bozes fieras i onestas (Gaon, Poezias) |
|
estavan satisfechos, muy fieros, muy orozos. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
fierro m. |
ברזל; עוגן |
iron; anchor |
|
Harvaron kanezes kon virgas de fierro, (Gaon, Poezias) |
|
i despues la harvan kon fieros kemando. (Gaon, Poezias) |
|
No, yo governo siempre kon mi veluntad de fierro, (Papo, Navot) |
|
favlan, para merkar kovre; i fierro lumbrozo por kargo (Odisea) |
|
Eya rondja la tavla i el la menaza kon el fierro (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Si mas siento esta avla vos harvo kon esta tavla. I yo kon este fierro la kavesa vo la fiero (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
fiertad/fiertá f. |
גאווה, יהירות, גובה לב |
pride, arrogance |
|
non es, porke kon fiertad i deskaro, a mi me parese, (Odisea) |
|
fiesta f. |
חג, חגיגה, מועד, יום טוב; שמחה,מסיבה, כרה |
holiday, celebration, feast; joy, party, pillow |
|
i ordenan fiestas dansas i tanyeres. (Gaon, Poezias) |
|
i ansi se viene terminar la fiesta. (Gaon, Poezias) |
|
Es una fiesta, o boda? Porke un kombite d'amigos (Odisea) |
|
la natura entera esta en fiesta. (Rinio, 1906) |
|
por fiestar nuestras fiestas kon algria. (La segunda Ester, 1911) |
|
siempre en fiestas mos veremos i mos vijitaremos (La segunda Ester, 1911) |
|
Si demando una kopa me dezis ke tengo kulpa, ke se guadro por la fiesta en una limpia sesta: Si keresh una rota ya la tenesh aki pronta. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Nos das los envigorantes aires las tempestas / ke los desho azer mis karas koloradas / i mi alegria es dulse komo la de fiestas / i mi korason late un kante de enamoradas (La Amerika, 1917) |
|
fiestar v. |
חגג, אכל ושתה, נהנה |
to celebrate, eat and drink, to enjoy |
|
stan en tu kaza fiestando. Se indinyaria un ombre (Odisea) |
|
fin a la koza meter; i fiestando stan eyos komiendo (Odisea) |
|
por fiestar nuestras fiestas kon algria. (La segunda Ester, 1911) |
|
Los Pelishtim fiestavan en todas sus sivdades, porke fue apanyado, segun las novedades, Shimshon el temerozo, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
fievre f. |
קדחת |
fever |
|
guadrame del menterozo del falsador / komo de akel kulevro entosegador / ke el veneno de su modrisko es tal / ke traye la |
|
figura f. |
דמות, דיוקן, צלם, פנים |
figure |
|
leshos de figura i de pensamiento. (Gaon, Poezias) |
|
reflektando la figura de un asasino; (Papo, Navot) |
|
En mi esfuenyo yo no veo ke su dulse figura, (Rinio, 1906) |
|
Invierno, sezon indjustamente aborresida / sos mi amiga, porke debasho tu kara palida / ay ermozuras komo las ke en suenyo pasan / figuras, vistas, tanto lindas ke plasan la realidad / ma son mas puras ke la verdad (La Amerika, 1917) |
|
fin f. |
קצה, גבול, תחום, סוף, קץ; הפסק, חידלון, כלה, מוות |
edge, border, end; cease, death |
|
anke enkuvrieron el fin de los dias (Gaon, Poezias) |
|
Al verdjel eterno afin delos dias (Gaon, Poezias) |
|
A la fin, arto de vuestros kastigos meresidos, (Papo, Navot) |
|
i aparejarte una fin de las mas terrivles! (Papo, Navot) |
|
i a los novios les favle, ke sin fin estan degoyando (Odisea) |
|
en |
|
fin prep. |
עד |
until, up to |
|
le promete amor, fieldad fin a la muerte; (Papo, Navot) |
|
Desho a sus parientes, se fue sin separarse, segura ke fin poko ya van a enkontrarse. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
fina prep. & conj. |
עד, עד ל- |
until, up to |
|
kontra el divino Odises, fina ke yego a su tierra. (Odisea) |
|
final adj. |
סופי, אחרון |
final |
|
A la stasion fínala después ke s'abasharon, al grupo de mansevas de yir le ordonaron. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
fino adj. |
דק, דקיק, עדין, רזה, טהור (זהב); מעודן, טעים לחיך, משובח, מעולה; מזוכך; חד, שנון, פיקח |
thin, slender, delicate, pure (gold); refined, delicious to the palate, fine, excellent; purified; sharp, witty, clever |
|
Su puerpo, antes fino i yeno de supleza, parese komo muerto, kien save kuanto peza! ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
firmamiento/firmamento m. |
רקיע; ברית; חתימה |
firmament; alliance; signature |
|
Konkluir su firmamento entre nozos el parvino. (Gaon, Poezias) |
|
alos sometidos a el firmamiento. (Gaon, Poezias) |
|
firmar v. |
חתם |
to sign |
|
firme en sus livros la mizma setensia. (Gaon, Poezias) |
|
firmeza f. |
מוצקות, יציבות, איתנות, חוזק; תקיפות; התמדה |
solidity, stability, robustness, strength; firmness; persistence |
|
para glorifikarme kon eya i tener firmeza. (Papo, Navot) |
|
firmo adj. |
קבוע, יציב, איתן, חסון, חזק; תקוע; תמידי; בטוח, עומד על דעתו |
steady, stable, sturdy, strong; stuck; constant; sure, stands his ground |
|
al tribunal firme se savra lo djusto (Gaon, Poezias) |
|
vino el Dio firme rankar sus kadenas. (Gaon, Poezias) |
|
i si es potente firme i eterno (Gaon, Poezias) |
|
Solo un Dio firme krea i podesta (Gaon, Poezias) |
|
fita f. |
חוט, שרוך |
thread, drawstring |
|
de plata, i el kadenado serro kon la fita de kuero. (Odisea) |
|
flakeza f. |
רזון, שידפון; חולשה, תשישות, אנמיה, תורפה |
thinness, blight; weakness, exhaustion, anemia |
|
i ken se prezenta kon dita flakeza (Gaon, Poezias) |
|
por ke su flakeza konosa mi djente (Gaon, Poezias) |
|
flako adj. |
חלש, חלוש, רפה, בעל בריאות רופפת, רופף; רזה, צנום, כחוש, דק; שביר |
weak, in poor health, loose; thin, slender, skinny; fragile |
|
despues kontinua el kon boz mas flaka: (Gaon, Poezias) |
|
Existieron puevlos flakos o gerreros (Gaon, Poezias) |
|
dezeando en sus fuego kayentar mis flakos niervos. (Gaon, Poezias) |
|
non puedo salvar, non puedo venir al sokorro / mi parte en la vida es |
|
flama f. |
להבה, שלהבת, לשון אש |
flame |
|
Flamas de su boka parese el saka (Gaon, Poezias) |
|
espiritos malos bolvidos de flama (Gaon, Poezias) |
|
Verdugos eternos asombrantes flama (Gaon, Poezias) |
|
su frente parese ardir komo flama - (Gaon, Poezias) |
|
Deshi soltar de mis ojos flamas de aboresion. (Papo, Navot) |
|
Saviendo ke tu amas, tu patria, tu puevlo, i pronta en las flamas a'ntrar estas por eyos, rogamos muestra ermana, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
I sin kedar un punto, de kuatro chemineas, suvia al sielo fumo i flamas kon sinteas. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
Nombre gastado / kaer de su stado / vestir emprestado / es flama del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
flamante/flambante adj. |
בוער, לוהט, מתלקח |
burning, hot, flaming |
|
Entre alas flameantes de anjelos akorridos (Gaon, Poezias) |
|
Torchas flamantes portando, se iya kon el Evrikleya, (Odisea) |
|
flecha f. |
חץ; מערוך; קשת כינור |
arrow; rolling pin; violin bow |
|
droga ke mata personas bushkando, sus flechas de bronzo, (Odisea) |
|
flor f. |
פרח; החלק המובחר |
flower; the elite part |
|
Asus pies puzieron buketos de flores (Gaon, Poezias) |
|
metales, animales, plantas i |
|
flosho adj. |
רפוי, רפה, רופף, חלש, חסר להיטות, נרפה |
loose, limp, weak, lacking eagerness, sluggish |
|
Un flosho no puede ser uno de sus suksedores! (Papo, Navot) |
|
i yo, komo flosho, komo ninyo, komo un nesio, (Papo, Navot) |
|
floshura f. |
רפיפות, חולשה, רכרוכיות, התרופפות, העדר כוח רצון |
looseness, weakness, softness, loosening, lack of willpower |
|
Konfiame el kargo de repasar tu flosheza! (Papo, Navot) |
|
fofo adj. |
רך, רכרוכי, ספוגי; חלול, נבוב, שקוע |
soft, spongy; hollow, sunken |
|
kon spondjas fofas, i otros, karne abondante spartian. (Odisea) |
|
folor f. |
כעס, זעם, חימה, חרון אף |
anger, rage |
|
derokando puertas kon folor i sanya (Gaon, Poezias) |
|
fonsado (fr.) adj. |
כהה |
dark |
|
kon sus sinko ijos salvar el fonsado. (Gaon, Poezias) |
|
A nuestra trompeta venga el fonsado (Gaon, Poezias) |
|
fonsado m. |
צבא |
army |
|
Iya el fonsado d'Ahayos estonses azerle un kolmo, (Odisea) |
|
forastero m. & adj. |
נוכרי, זר |
foreigner, stranger |
|
Komo los forasteros arrastados i despojados. (La segunda Ester, 1911) |
|
formado adj. |
מעוצב, בנוי |
designed, built |
|
y a este ombre komo mi |
|
formar v. |
עיצב, עיבד, גיבש, צר צורה; יצר, ברא, עיצב, הקים, כונן; ערך בשורה (צבא); היווה, היה |
to shape, to process, to crystallize, to form; to create, to establish; to line up (army); to be |
|
formo sielos, tierra, sin tener ayudo (Gaon, Poezias) |
|
Los arvoles formaron una ombra impozante, (Papo, Navot) |
|
Los chikos vayes entornados de pinyaskos i de yervas forman un lugar de resfolgo i repozo (Rinio, 1906) |
|
el ke |
|
forsado adj. |
אנוס, מאולץ, כפוי, מוכרח, מחוייב, נאלץ |
forced, committed |
|
seran esforsadas dias de vengansa. (Gaon, Poezias) |
|
forsar v. |
הכריח, אילץ, חייב, אנס, תקף |
to force, to rape, to attack |
|
Me forsa de prometer, i no me permete djurar? (Papo, Navot) |
|
fotográfiko |
צילומי |
photographic |
|
en arrivando en las linias enemigas, sin pedrer tiempo izi pozar mi aparey |
|
fraguar v. |
בנה, הקים |
to build, set up |
|
al poste se apozo de la sala, la muy bien fraguada, (Odisea) |
|
franko m. & adj. |
ארופאי, מערבי; לאדינו, ספניולית; פרנק (מטבע צרפתי) |
European, Western; Ladino; Franc (French currency) |
|
i a nuestro puevlo le dio derechedades komo el franko. (La segunda Ester, 1911) |
|
fregar v. |
חיכך, שיפשף, הבריק; הדיח (כלים), מרק; הטריד, הרגיז; ''תקע'', ''דחף''; עיסה |
to rub, to polish; to wash (dishes); to harass, to upset; ''to poke'', "to push''; to massage |
|
No desho sapatetas ke no frego las soletas. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
frente f. |
מצח |
forehead |
|
El Dio de Estrahan oprima su frente (Gaon, Poezias) |
|
Travan sus kaveyos rezgunian su frente (Gaon, Poezias) |
|
Penya sus kaveos i beza su frente (Gaon, Poezias) |
|
su frente parese ardir komo flama - (Gaon, Poezias) |
|
i su frente limpia komo nieve blanka (Gaon, Poezias) |
|
salpike su frente kon la agua santa. (Gaon, Poezias) |
|
abashates tu echa vizera sovre tu frente (Papo, Navot) |
|
Yo sinti la verguensa pintarse sovre mi frente, (Papo, Navot) |
|
fresko adj. |
קריר, צונן, רענן, טרי |
cool, fresh |
|
Kualunke, Delila, kien dezea aferrarme, el deve de atarme, kon siete kuedras freskas ke no se enshugaron. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
freskor m. |
קרירות, טריות, רעננות |
coolness, freshness |
|
i la freskor de la noche resento mi korason. (Papo, Navot) |
|
frío adj. |
קר, צונן; אדיש, קריר |
cold, chilly; indifferent |
|
No se kere doktor yamar; ansi el ninyo se va kalmar, frios no le va tomar. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Su marido es buen krio ke mizmo kon frio alo ke eya dize el ni avla ni maldize. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
fruto m. |
פרי; תוצר, תוצרת; תוצאה, תועלת |
fruit; product, produce; Result, benefit |
|
i le de en parte fruto de famiya. (Gaon, Poezias) |
|
fuego m. |
אש, תבערה, שריפה, דליקה, בערה, להבה; בהשאלה: יקר מאוד |
fire, burning, flame; (metaphorically:) very expensive |
|
' Estas palavras de fuego me tomaron el tino, (Papo, Navot) |
|
Avlas de bovo / ojada de lovo / de fuego I rovo / te guadre el Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
porke de los sielos non rondja sovre eyos / komo tambien en las sivdades de la yanura / |
|
fuente f. |
מעיין, מקור, עין; מזרקה; ברז; ניקוז מורסה מוגלתית |
spring, source; fountain; tap; purulent ofabscess drainage |
|
Esta fuente ke sintio munchas vezes mis suspiros korre dulsemente i vagarozamente, (Rinio, 1906) |
|
Ya es serka mediodia, el sol esta serka la fuente, i ainda mi kerido no paso. (Rinio, 1906) |
|
fuero m. |
חוק; סמכות; זכות יתר, פריבילגיה |
law; authority; privilege |
|
i el te ordena ke sus fueros ames (Gaon, Poezias) |
|
tuvieron sus diozes kreeron sus fueros (Gaon, Poezias) |
|
Rabi Meir kijo afirmar los fueros (Gaon, Poezias) |
|
fuersa f. |
כוח, גבורה, עוצמה, מרץ, יכולת |
power, heroism, vigor, ability |
|
Antes sea yo prendido por las fuersas misteriozas (Gaon, Poezias) |
|
fuersa ke podesta sin atemamiento (Gaon, Poezias) |
|
Fuersa ke domina en el pensamiento (Gaon, Poezias) |
|
Antes se deklare su fuersa djigante (Gaon, Poezias) |
|
pues ansi velunta la fuersa suprema. (Gaon, Poezias) |
|
de Pol?femos k'iguala a un dio, i su huersa es grande (Odisea) |
|
este andjel ke kuando la veo todas mis fuersas se abaten, (Rinio, 1906) |
|
Kon fuersa de mi Dio i zahut de nuestra ley. (La segunda Ester, 1911) |
|
No era prova esto a kien apartenia, la fuersa, la grandura i la barragania? ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
Shimshon, tu fuersa, dime, de onde esta manando? ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
fuerte adj. |
חזק, חסון, קשה, עז; נמרץ, תקיף, סמכותי; נוקשה, קשיח, קשוח, חמור; שובב |
strong, sturdy, hard, fierce; vigorous, firm, authoritative; stiff, hard, tough, severe; naughty |
|
i todo se tembla de su fuerte chio (Gaon, Poezias) |
|
grande, pezgada i huerte, kon eya sumete en su sanya (Odisea) |
|
Mira komo Rinio es ermoza, es biva, es alegre, es fuerte, (Rinio, 1906) |
|
por los fuertes travajos ke les dio kon tuvlas i barro. (La segunda Ester, 1911) |
|
Shimshon, esta en prezio en sus sivdad, i eyos, fideles sivdadinos i buenos Pelishteos, se konsentian fuertes, en alto, viktoriozos, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
La azera mas fuerte i muy mas dechidida, de garrear la gerra i a kedar en vida? ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
fuertemente adv. |
בחוזקה |
tightly |
|
La mujer se aserka del dormiente sin ruido. A la kama lo ata fuertemente. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
fuír v. |
ברח, נס, נמלט; נמנע מ-; סטה מ- |
to run away, to escape, to flee; to avoid; to deviate from |
|
i todos fuyendo kon esklamasiones, (Gaon, Poezias) |
|
Fuye, Ye'hu, fuye! Eskondete detras de este monte! (Papo, Navot) |
|
atestiguavan no deshar fuyir una okasion (Papo, Navot) |
|
Se ferira el puerpo. Se kedara echada. Se fuyira del rango. Ensultara soldada. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
el ve, no tengas duvdo el siente todo / i mizmo los pensamientos los mas sekretos / de vuestro korason no le son inkuviertos / ken se puede |
|
fuírse v. refl. |
הסתלק, ברח, נמלט, חמק, התחמק, נעלם |
to get away, to run away, escape, to slip away, to dodge, to disappear |
|
El ombre ke avia diez vezes reushido, de se fuir de eyos i avia surbivido; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
eyos tiravan, tiravan sin destankar i fue kon grandes penas i manuvras ozadiozas ke yo pudi |
|
fumeante adj. |
מעלה עשן |
raises smoke |
|
Vendi yo al sol luzido por kandelas fumeantes (Gaon, Poezias) |
|
furia f. |
זעם, כעס, רוגז, חרון; בת שאול |
rage, anger; furia |
|
ni ser golpeado por furia de olas (Gaon, Poezias) |
|
Va dunke! Ovra, Izevel! Furia del inferno! (Papo, Navot) |
|
furiozo adj. |
כעוס, זועם, נזעם, רוגז; נלהב, קנאי, מטורף, מלא רגשה |
furious |
|
Yo. furiozo de natura adopti la pasensia? (Papo, Navot) |
|
Anoche, sali furiozo komo olas del Kidron, (Papo, Navot) |
|
Mi kerida, ya te konosko bien ke sos furioza, (Papo, Navot) |
|
furor m. |
כעס, זעם |
rage, anger |
|
Paz i amor reinan kuando eskurese / el rededor del ogar paternal / mientres ke afuera todo se estremese / kon las furores de invierno infernal (La Amerika, 1917) |
|
fuzilar/fuzilyar/fuziyar v. |
ירה (כיתת יורים), הוציא להורג ביריה |
to shoot (firing squad), to execute by shooting |
|
i la djustisia? eya me va arrestar i sin duvdo ke yo sere |
|
fuzo m. |
כישור, פלך ; נרתיק; קופסת מטבעות זהב וכסף |
spindle; wallet; gold and silver coin box |
|
del fuzo i la rueka; i dales a tus servideras (Odisea) |
|
fyel f. |
מרה; לענה |
bile |
|
i kon fyel la vida vos es amasada. (Gaon, Poezias) |
|
Aki ay entranyas fyel i pechaduras (Gaon, Poezias) |
|
tambien la komida mas ke fyel amarga (Gaon, Poezias) |
|
gana f. |
תיאבון, רצון, חשק, תשוקה |
appetite, desire, lust, passion |
|
me levantaria kada dia kon nueva gana, (Papo, Navot) |
|
Beya reina, kome oy sola; Yo no tengo gana. (Papo, Navot) |
|
stando, no se truvie de sus tumulto i piedra la gana (Odisea) |
|
ganar v. |
הרוויח, זכה ב-; נהנה מ-, הפיק תועלת; ניצח, זכה; השתכר; רכש |
to earn, to win ; to enjoy, to benefit from; to win; to be paid; to purchase |
|
ke tuvieron la shans de ganar la nasion komo grandes lotoros (?) (La segunda Ester, 1911) |
|
Peni i me fatigi, kualo a ganar ayegi? Un kuarto muy silik ke se piedre un metalik (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
ganarse v. refl. |
זכה |
to gain |
|
ma eya se gana kon su ermozura (Gaon, Poezias) |
|
gancho m. |
וו, אנקול, קרס; חכה, צלצל; וונעילה; עוגן; מסרגה |
hook; fishhook; locking hook; anchor; knitting needle |
|
la enkolgo en un gancho serka de la kama ornada, (Odisea) |
|
ganeden/ganeder (ebr.) |
גן עדן |
paradise |
|
A Dio, Sinyor del Mundo! Dio tanto poderozo! Te rogo, en Gan-Eden, ke durman en repozo. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
garganta/gargante m. |
גרון, צואר |
throat, neck |
|
No se ken un enkuvrido salta sovre mi garganta (Gaon, Poezias) |
|
Pues ke kon sus brazas kero dekorar yo mi garganta. (Gaon, Poezias) |
|
Konsintiendo yo repozo subordeno mi garganta (Gaon, Poezias) |
|
ke amedia noche kayo su garganta ... (Gaon, Poezias) |
|
kolga de kontino sovre sus garganta - (Gaon, Poezias) |
|
garsón (fr.) m. |
מלצר, דייל |
waiter, steward |
|
Alevanto un garson i aneyos servio platos yenos (Odisea) |
|
gastado adj. |
משומש, שחוק, מחוק, בלוי, מבוזבז, מקולקל, נשחת, שכלה; מפונק |
used, worn, erased, worn out, wasted, spoiled, corrupted, lost; pampered |
|
Nombre gastado / kaer de su stado / vestir emprestado / es flama del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
gastar v. |
בזבז, הוציא כסף; בילה, כילה, קלקל, מירטט |
to spent, to spent money; to spoil |
|
en su morada a su torno, gastando de vuestra moneda. (Odisea) |
|
Tanto se tuvo gastado i la shemura alado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
gaviente/to (ebr.) m. |
גאה, גאוותן, יהיר, עז פנים |
proud, arrogant |
|
Vido ayi a los novios gavientos. Djugando piedrikas (Odisea) |
|
'Vos, de mi madre los novios gavientos, yenos d'insolensia, (Odisea) |
|
I ek, los novios gavientos entraron. Despues s'asentaron (Odisea) |
|
gayo m. |
תרנגול |
rooster |
|
en meskla de miles salmeos de gayos. (Gaon, Poezias) |
|
gerra f. |
מלחמה, קרב |
war, battle |
|
i por afuera siempre te menaza la gerra. (Papo, Navot) |
|
stavan deja en sus kazas, salvos de la mar i la gerra; (Odisea) |
|
I porke non abandono su relidjion es viktoriozo en kada kombate i gerra. (La segunda Ester, 1911) |
|
Es gerras ke uvo aki? D'aki un poko de raki por meter en la ferida, azer kedar la sangre korrida (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
La azera mas fuerte i muy mas dechidida, de garrear la gerra i a kedar en vida? ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
gerrear v. |
נלחם, נאבק, התקוטט |
to fight, to struggle, to quarrel |
|
La azera mas fuerte i muy mas dechidida, de garrear la gerra i a kedar en vida? ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
gerrero/gerreero m. |
לוחם |
fighter |
|
Existieron puevlos flakos o gerreros (Gaon, Poezias) |
|
Segun terna el gerrero fiel dela ordenansa. (Gaon, Poezias) |
|
geto m. |
גטו |
ghetto |
|
ma entre el geto kantan las mujeres (Gaon, Poezias) |
|
Al templo del geto entran los kozakos (Gaon, Poezias) |
|
giar v. |
הדריך, הנחה, הוביל, ניהל |
to guide, to lead, to manage |
|
por un Dio el mundo deve ser giado. (Gaon, Poezias) |
|
si la alma gia el kuerpo siyado (Gaon, Poezias) |
|
Kisas este santo dirije i gia (Gaon, Poezias) |
|
Por las sferas el me gia sovre torres enkaladas (Gaon, Poezias) |
|
Yo ninyo delas vejezes veo tu sos ken me gia (Gaon, Poezias) |
|
La alma komanda kalkula i gia (Gaon, Poezias) |
|
dize - un supremo perpetue gia (Gaon, Poezias) |
|
i giar se venga asegun su gusto; (Gaon, Poezias) |
|
Esto diziendo gio, i Palas Atena lo seguia. (Odisea) |
|
el vero repentimiento kalmara la ravia del Kreador / i solo apaziguara su djusta rigor / avrid avrid los ojos i deshadvos |
|
giarse v. refl. |
התנהל, התנהג, כלכל מעשיו |
to conduct, to be managed, to behave |
|
i todo se gia kon muncho ruido (Gaon, Poezias) |
|
Giate kon espirito, kondusete kon prudensia, (Papo, Navot) |
|
Yo vo ser rey? Grasias Dios! Si, me vo giar kon sensia! (Papo, Navot) |
|
gío m. |
חינוך, הכוונה |
education, guidance |
|
En lugar de tomar enshemplo de sus malos gios, (Papo, Navot) |
|
gizado m. |
בישול; תבשיל, נזיד |
cooking; stew |
|
Pan, la djerente serioza les trusho, i otros gizados, (Odisea) |
|
gloria f. |
תהילה, תפארת, הוד |
glory |
|
kuala nuestro puevlo rekonta kon gloria (Gaon, Poezias) |
|
i kantar tu gloria delantre ijos de Rehav'am. (Papo, Navot) |
|
Ayi ensima, los bilbilis i los pasharos se dan rendevu por kantar i por alavar la gloria del dia. (Rinio, 1906) |
|
Luz del kativerio i gloria de Israel! (La segunda Ester, 1911) |
|
glorifikarse v. refl. |
התהלל, התפאר, התרברב, פיאר את עצמו |
to boast, to show off |
|
para glorifikarme kon eya i tener firmeza. (Papo, Navot) |
|
godro adj. |
שמן, עבה, סמיך, עתיר שומן |
fat, thick, high in fat |
|
por resivir ekatomba de bueyes i godros kodreros. (Odisea) |
|
las kavras godras, i los bueyes ke sus piezes los arrastan. (Odisea) |
|
golor f. |
ריח, ניחוח |
smell, fragrance |
|
i la saumaron kon muchos golores (Gaon, Poezias) |
|
metales, animales, plantas i flores / en diferentes kolores i |
|
golpe m. |
מכה, מהלומה, אגרוף, הולם; הלם, שוק, זעזוע; תקיפה; יריה |
blow, punch; Shock, shock; attack; shot |
|
Si! Todos los golpes ke te daran! (Papo, Navot) |
|
golpear v. |
דפק, הלם, הקיש, נקש |
to knock, to tap |
|
ni ser golpeado por furia de olas (Gaon, Poezias) |
|
a maltratarvos, golpearvos delantre la djente (Papo, Navot) |
|
governador/governator m. |
מושל, שליט, נציב, נגיד |
governor |
|
Los kapitanes muestros, son los governadores de Aza i las kuatro sivdades mas mayores de muestro bravo puevlo, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
governar v. |
משל ב-, שלט ב-, ניהל; כלכל |
to govern |
|
No, yo governo siempre kon mi veluntad de fierro, (Papo, Navot) |
|
Verguensa por un rey ke governa kon su voluntad! (Papo, Navot) |
|
En el dezierto nos governo kon la magna (La segunda Ester, 1911) |
|
governo/govierno m. |
ממשלה, שלטון,ממשל; מזון, מחיה, כלכלה |
government, rule; livelihood |
|
el paiz esta yena de eshpiones, el keda ainda en las tinievlas del despotizmo, basho un |
|
gozar (de) v. |
נהנה (מ-) |
to enjoy |
|
kon lo k'al tino le viene mos aga gozar? Los poetas, (Odisea) |
|
i nuestro puevlo gozava en klaridades. (La segunda Ester, 1911) |
|
gozarse v. refl. |
נהנה, התענג, התמלא שמחה, עלז |
to enjoy, to relish, to be filled with joy |
|
El, stando ayi se gozava del pranso; ma los otros diozes (Odisea) |
|
para ke pues ke te vas a lavar i a gozarte en tu alma, (Odisea) |
|
gozo m. |
הנאה, תענוג, עונג, שמחה, ששון, מָשׂוֹשׂ, חדווה, עליזות |
pleasure, joy, cheerfulness |
|
portanto su kaza es sentro de gozo (Gaon, Poezias) |
|
I de rendir el gozo a toda la djuderia. (Papo, Navot) |
|
en muestra kaza beviendo los vinos, i yeno de gozo, (Odisea) |
|
alegria i gozo a toda la nasion. (La segunda Ester, 1911) |
|
El gozo mos kayo al pozo. (La segunda Ester, 1911) |
|
porke non estiende su braso poderozo / i los esparze en el aire komo polvo? / porke non se avre la tierra kon |
|
gozozo adj. |
שמח, עליז |
happy, cheerful |
|
alegres, gozozos, borrachos, rientes, (Gaon, Poezias) |
|
grandeza f. |
גאווה, יהירות; גדולה |
pride, arrogance; greatness |
|
el es venturozo veer su grandeza (Gaon, Poezias) |
|
ya saves muy bien ke yo no bushko la grandeza (Papo, Navot) |
|
munchos palasios munchas |
|
grandiozo adj. |
גאה, יהיר; מפואר, נהדר, נשגב, גרנדיוזי |
proud, arrogant; magnificent, great, sublime, grandiose |
|
ke sierto domina un Dio grandiozo (Gaon, Poezias) |
|
grandor/grandura m. |
גדולה, תפארת, רוממות, יפעה; מוטת כנפיים; ממד, מידה, שיעור, גודל |
grandeur; wingspan; dimension, measure, rate, size |
|
No era prova esto a kien apartenia, la fuersa, la grandura i la barragania? ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
grano m. |
גרעין, גרגר; ניצה, כפתור של פרח; פצע, מורסה, אבעבועה; מטבע; מידת משקל |
grain; bud; wound, abscess, blister; currency; weight measure |
|
Elas! sin ti o bienfeziente blanko tanto /el mundo temblaria kon espanto / porke sin ti el segador en el verano / no kortaria espigas el presiozo grano (La Amerika, 1917) |
|
grasia f. |
חן, חסד, קסם; חסד עליון |
grace, kindness, charm; Supreme Grace |
|
Sin bushkar su grasia i su rekompensa (Gaon, Poezias) |
|
Yo vo ser rey? Grasias Dios! Si, me vo giar kon sensia! (Papo, Navot) |
|
El sielo esta puro, el sol relumbra kon muncha grasia, (Rinio, 1906) |
|
I de demandar del rey grasia por la muncha pecha? (La segunda Ester, 1911) |
|
Grasias a Ester la reina ken favor de los djidios del rey demando (La segunda Ester, 1911) |
|
grasiozo adj. |
חינני, מלא חן, מלבב, נחמד, חמוד, נאה, נעים, חביב, מקסים, מושך את הלב, רב חסד |
gracious |
|
no ay komo eya grasioza i linda (Gaon, Poezias) |
|
basho de un arvol, komo una nimfa grasioza, (Papo, Navot) |
|
gritar v. |
צעק, זעק, צרח, צווח, קרא בקול; רגז, קצף; גער, נזף |
to shout, to scream, to call aloud; to Irritate, to become angry; to scold, to rebuke |
|
gritan los uspedes i el vazo yeno, (Gaon, Poezias) |
|
I una boz grito en el aire: ''Tembla malino! (Papo, Navot) |
|
'Animales, yo so mas feros ke vozotros!'' griti (Papo, Navot) |
|
Kuando penso ke yo esto kazado i ke tengo dos kriaturas, mi konsensia me grita: Kualo estas aziendo? (Rinio, 1906) |
|
Por el otro lugar el korason me grita: Tu sos mansevo, la vida es la vida, (Rinio, 1906) |
|
Apenas amanese, gritando Aufstehen, kon palos, kon rempushos - afín ke s'adjileen ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
La gritan, la aharvan, a kada paso i paso, su nombre es agora el numero al braso. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
O Dio guadrame del ipokrita / komo akel animal ke non |
|
grito m. |
צעקה, זעקה, צריחה; גערה |
cry, scream, shout, yell; rebuke |
|
Miles de gritos orrivles suvieron a los sielos: (Papo, Navot) |
|
A los gritos i djemidos los vezinos son reunidos (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Sin seer ipokrito kon razon echar grito: fin kuando vas atemar la moneda del djudio tomar? (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
En segida kon gritos: ''Shimshon, te aferrimos! Estas en muestras manos! No puedes mas salvarte!'' ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
Gritos de plasa / komida de prasa / morar kon basha klasa / desgusto del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
el ke formo vuestra oreja i la mia / non oira los |
|
grota f. |
מערה |
cave, grot |
|
lo aijo, aunandose kon Poseidon en su grota (Odisea) |
|
grupo/grupa m. |
קבוצה, חבורה; צרור מטבעות כסף קשור ומוחתם |
group, bunch; a bundle of silver coins tied and sealed |
|
A grupos a grupos al templo se traeen (Gaon, Poezias) |
|
Azanos, grupos, grupos, se vian adjuntados, en un lugar o otro oyendo enkantados de bokas de personas ke kon sus ojos vieron, o de buen manadero las kozas las sintieron. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
A la stasion fínala después ke s'abasharon, al grupo de mansevas de yir le ordonaron. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
guadrar v. |
שמר, הגן על; הסתיר, הצפין |
to keep, to protect; to hide, to conceal |
|
ma es imposivle se guarden dos leyes (Gaon, Poezias) |
|
pues komo los guarda entre la talega (Gaon, Poezias) |
|
pero guadrarlos puedras, i ser rey en tus salas. I un ombre (Odisea) |
|
El Dio del sielo katara, su bendision vos dara, de peligro vos guadrara, sus fases relumbrara. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
K'el Dio de Israel ke ninguno no lo via, i ande se topava ninguno no savia, sus diozes esta vez lo avian sometido, i pedrio poder de guadrar a su kerido? ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
Avlas de bovo / ojada de lovo / de fuego I rovo / te guadre el Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
O Dio |
|
guay! interj. |
אוי! אויה! אבוי! |
Alas! |
|
'Guay! Kuanto stan los mortales dispostos a blamar los diozes! (Odisea) |
|
Guay senyores! Oy nos topamos bashos i menospresiados (La segunda Ester, 1911) |
|
ma su korason |
|
guérfano m. |
יתום |
orphan |
|
Suspiros de bivdas amargadas i de guerfanos (Papo, Navot) |
|
guerta/guerte f. |
גן, גינה, גן ציבורי, פארק; גן ירק |
garden, public garden, park; vegetable garden |
|
O bien kon sus amigas a pasear se iya, en kampos o en guertas, i flores akojia. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
guertelano n. |
גנן; איכר |
gardener; peasant |
|
de degoyar este suzio guertelano. (Papo, Navot) |
|
antes de destruyir un inosente guertelano! (Papo, Navot) |
|
guerto m. |
גן, גינה; גן ירק |
garden; vegetable garden |
|
Entre guertos balsamados kon almiskle i ensensio (Gaon, Poezias) |
|
sale por los guertos deznuda sus pechos (Gaon, Poezias) |
|
Por guertos la veen noches de verano (Gaon, Poezias) |
|
En un guerto sareado kon luengas de leones (Gaon, Poezias) |
|
gueso m. |
עצם, גרם; כף נעליים (עשויה עצם) |
bone; shoe spoon (made of bone) |
|
ma esperar prime ke guesos podridos (Gaon, Poezias) |
|
d'uno ke los guesos blankos s'estan pudriendo de luvia (Odisea) |
|
guespede m. |
אורח |
guest |
|
gritan los uspedes i el vazo yeno, (Gaon, Poezias) |
|
i era komo un guespede, komo Mentes, rey de los Tafios. (Odisea) |
|
guezmo m. |
ריח |
smell |
|
I entindio estonses de ke se espandia un guezmo de asado de noche i de dia. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
gusto m. |
טעם; רצון, תיאבון; הנאה, אושר, תענוג, סיפוק; נטיה, חוש טעם |
taste; desire, appetite; pleasure, happiness, satisfaction; tendency, sense of taste |
|
i giar se venga asegun su gusto; (Gaon, Poezias) |
|
onde no podremos azer nuestro gusto. (Gaon, Poezias) |
|
Si akel es un sharlatan, vos eres un prodestan: de pekado no vos espantash, a vuestra mujer gritash porke azen lo djusto kada una a su gusto. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
gustozo adj. |
מאושר, שמח, עליז, מלא גיל; עשוי בחן וטעם |
happy, full of joy; Made with grace and taste |
|
gustozos i alegres estemos toda la vida, (La segunda Ester, 1911) |
|
haham (ebr.) m. & adj. (pl. hahamim) |
חכם, ידען, למדן, מלומד; רב ספרדי |
smart, knowledgeable, learned; Sephardic rabbi |
|
Yo senyor Haham, yo me prezentare kon la letra onde el rey (La segunda Ester, 1911) |
|
harem (t.) m. |
הרמון; איסור על גברים לראות פני נשים מוסלמיות שלא מהמשפחה |
harem; prohibition on men to see Muslim women outside the family |
|
demas ke no manke el harem aparte (Gaon, Poezias) |
|
haver (ebr.) m. (pl.: haverim/haveres) |
חבר, רע, עמית, שותף; חבר (בארגון) |
friend, colleague, partner; member (in an organization) |
|
Vizino borozo / haver mentirozo / amigo selozo / enfastio del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
Tiempo enuvlado / haver malavlado / mirada de lado / angustia del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
Amigo eskarso / nemigo deskalso / haver ke es falso / aborrese el Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
Amigo en sensia / haver de konsensia / mujer de pasensia / bendision del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
hazino m. |
חולה, פציינט |
sick, patient |
|
Ken komo el pudo kurar los hazinos (Gaon, Poezias) |
|
hazinura f. |
מחלה, חולי; נכות; דאגה, צרה, אובססיה; הרגל רע שקשה להגמל ממנו |
disease; disability; worry, trouble, obsession; a bad habit that is hard to get rid of |
|
Torpedad, lokura / hazindad sin kura / prizion sin mankura / desplazer del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
holera f. |
כולרה |
cholera |
|
Vieja kon mesta / holera i pesta / mujer mal onesta / punision del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
idea f. |
השגה, תפיסה, ידיעה, מושג, מושכל, רעיון, מחשבה, אידיאה; דעה |
perception, knowing, concept, idea, thought; opinion |
|
Su biblia inche atodos idea (Gaon, Poezias) |
|
Una idea muy djusta me esta viniendo en el korason (La segunda Ester, 1911) |
|
idolatría f. |
עבודת אלילים, עבודה זרה |
idolatry |
|
De alimpiar la suziedad de la idolatria, (Papo, Navot) |
|
ídolo m. |
אליל, פסל, פסיל |
idol |
|
Konst. Idolos son todos de palo pudrido (Gaon, Poezias) |
|
idolos no pueden kaminar derecho (Gaon, Poezias) |
|
igera/igero n. |
עץ תאנה |
fig tree |
|
basho de sus vides i de su igera. (Gaon, Poezias) |
|
igual adj. |
זהה, שווה, שווה ערך, שקול |
equal |
|
ke kon sanya, me invitavan a ser sus iguales. (Papo, Navot) |
|
paso una donzeya de ermozura sin igual (Papo, Navot) |
|
I el, igual a un dio, s'aserko de los novios al punto. (Odisea) |
|
igualar v. |
היה שווה ל- |
to equalize |
|
de Polifemos k'iguala a un dio, i su huersa es grande (Odisea) |
|
igualmente adv. |
באֹפֶן שווה, באותו אֹפֶן |
equally |
|
yeno era igualmente i de tristes impresiones. (Gaon, Poezias) |
|
ija f. |
בת, ילדה |
daughter, girl |
|
Eya es un andjel, enfin es una ija kon la kuala la persona puede bivir venturoza, (Rinio, 1906) |
|
ijiko m. |
ילדון, בן קטן |
a little boy |
|
La linda djovinika, ijika muy kerida, ke sus parientes todo le davan en su vida. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
ijo m. |
בן, ילד |
son, boy |
|
ke matados sean padre junto ijo. (Gaon, Poezias) |
|
Rikeza sin ijo / la kaza sin rijo / konak sin kortijo / takserat del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
ilo m. |
חוט; להב (צד חותך של סכין/חרב) |
thread, wire; blade (cutting side of knife/sword) |
|
Entiende lo ke pasa, un djesto brusko aze, i komo si son filos las kuedras las dezaze. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
iluminar v. |
האיר, הנהיר; קישט באורות; אייר |
to illuminate; to decorate with lights; to illustrate |
|
Eyas oy luminan komo las estreyas (Gaon, Poezias) |
|
sus ojos luminan komo las estreas (Gaon, Poezias) |
|
iluzión f. |
אחיזת עיניים, הזיה, דמיון שוא; אשליה |
delusion, hallucination, false imagination; illusion |
|
Repozate, dezbarasate de las iluziones! (Papo, Navot) |
|
imajinar v. |
דמיין, הגה, תאר לעצמו, דימה, שיער |
to imagine |
|
Porke no me imajino k'a pie tu aki arrivates. (Odisea) |
|
imenso adj. |
ענק, עצום, כביר, בלי שיעור |
immense |
|
ke kargan mi alma de una tristeza imensa! (Papo, Navot) |
|
O Kreador! Dio santo i poderozo / kreates un mundo grande i ermozo / sielo i tierra todo |
|
imitar v. |
חיקה |
to imitate |
|
Imitas verguensozamente Avimeleh i Par'o, (Papo, Navot) |
|
imortal adj. |
נצחי |
immortal |
|
los imortales en mi korason i ke kreo k'ansina (Odisea) |
|
donos a los imortales ke moran en los sielos anchos? (Odisea) |
|
impedir v. |
מנע, עיכב, עצר, שם מכשול, קידם פני; נעצב, הצטער; נפגע |
to impede |
|
Ma? ken me impidio de kondenar su insolensia? (Papo, Navot) |
|
la impedi de fuyir. Ek la, az segun tu plazer!'' (Papo, Navot) |
|
impío adj. |
חסר רחמים, חסר לב |
merciless, heartless |
|
Sakudidvos del yugo de vuestros reyes impios! (Papo, Navot) |
|
implorar v. |
התחנן, ביקש, עתר, הפציר |
to implore |
|
Del rey de una piadad suprema implorare. (La segunda Ester, 1911) |
|
importansa f. |
חשיבות |
importance |
|
Sus muchas mankezas son sin importansa (Gaon, Poezias) |
|
importar v. |
ייבא; היה חשוב |
to import; to be important |
|
Esto es ke les importa aneyos, la lira i el kante. (Odisea) |
|
Ke sepa! Si, ke Katerina sepa ke yo amo a su marido, esto no me importa! (Rinio, 1906) |
|
uf! despues de todo, ke me |
|
imposivle adj. |
בלתי אפשרי, לא יתכן, מןהנמנע; בלתי נסבל |
impossible |
|
ma es imposivle se guarden dos leyes (Gaon, Poezias) |
|
Es imposivle! Non savesh la negra natura (La segunda Ester, 1911) |
|
kale tener pasensia, |
|
impotente adj. |
עקר, חסר אונים, חסר כוח גברא, אימפוטנט |
impotent |
|
Dio ke es meskino i es impotente (Gaon, Poezias) |
|
impozante (fr.) adj. |
נהדר, מפואר, מרשים, עצום, נעלה, נשגב, מלא הוד, נערץ |
imposing |
|
Los arvoles formaron una ombra impozante, (Papo, Navot) |
|
impresión f. |
רושם, התרשמות; הדפסה, תדפיס, הדפס |
impression |
|
yeno era igualmente i de tristes impresiones. (Gaon, Poezias) |
|
todo esto me aze una dulse impresion. (Rinio, 1906) |
|
impresionar v. |
הרשים, הותיר רושם |
to impress |
|
pues impresionados salen ala dansa, (Gaon, Poezias) |
|
pues impresionado avlar el empesa: (Gaon, Poezias) |
|
imprudente adj. |
בלתי זהיר, רשלני, פזיז |
imprudent |
|
kruel malo infame i |
|
impulsar v. |
דחף; המריץ, דירבן, הניע |
to push; to energize, to spur, to motivate |
|
ke diozes djigantes la son impulsando, (Gaon, Poezias) |
|
impuro adj. |
לא טהור, טמא, לא נקי |
impure |
|
todo falso i impuro todo loko trokamiento. (Gaon, Poezias) |
|
inchir v. |
מילא, גדש; פיטם, הלעיט |
to fill, to pile up; to fatten, to feed |
|
inchirlo de pazmo i de esperansa. (Gaon, Poezias) |
|
Su biblia inche atodos idea (Gaon, Poezias) |
|
Roivan, inchian el aire de vosiferasion, (Papo, Navot) |
|
ke este par reinante, para inchir su trezoro, (Papo, Navot) |
|
i los enchia kon vino un moso, ke iya-venia. (Odisea) |
|
i mosos fina los bodres inchian djarros kon bevienda. (Odisea) |
|
Siendo save ke yo vine a inchir agua i ke ainda no retorni? (Rinio, 1906) |
|
inchirse v. refl. |
התמלא, התנפח, השמין, התפטם |
to fill up, to swell, to gain weight |
|
se inche por eya de dezeos sin mizura, (Papo, Navot) |
|
indiferente adj. |
אדיש |
indifferent |
|
Ma, pasi indiferente sovre este spetaklo, (Papo, Navot) |
|
ma su korason guay duro i |
|
indikar v. |
סימן, הראה, רמז על, הצביע |
to indicate |
|
indikar al mundo el mijor kamino (Gaon, Poezias) |
|
indinyarse v. refl. |
התקומם נגד, התמרמר, זעם |
to revolt against, to resent, to rage |
|
stan en tu kaza fiestando. Se indinyaria un ombre (Odisea) |
|
indinyo adj. |
בלתי מכובד, בלתי ראוי, לא יאה, לא הולם; נתעב, בזוי, שפל, מגונה |
disrespectful, unworthy, inappropriate; despicable, degrading, obscene |
|
Si, so indinyo, porke abandoni la severidad. (Papo, Navot) |
|
O, yo so indinyo de ti! ma no de infieldad! (Papo, Navot) |
|
indjenio m. |
זריזות, כשרון, מיומנות; כושר המצאה, תחבולה, תכסיס, המצאה |
agility, talent, skill; Ingenuity, trickery, invention |
|
Ke modo kon endjenios, el ombre apanyaron, los ojos le vaziaron i lo enkarselaron. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
indjustamente adv. |
שלא בצדק |
unjustly |
|
Invierno, sezon indjustamente aborresida / sos mi amiga, porke debasho tu kara palida / ay ermozuras komo las ke en suenyo pasan / figuras, vistas, tanto lindas ke plasan la realidad / ma son mas puras ke la verdad (La Amerika, 1917) |
|
indjustisia f. |
חוסר צדק, אי צדק, עיוות דין |
injustice, perversion of justice |
|
Por dientro, la indjustisia reina en tu tierra, (Papo, Navot) |
|
el ke formo vuestra oreja i la mia / non oira los gritos del prove, del meskino / enfin de las viktimas de vuestra porfia? / el ke izo vuestro ojo, non vera kon tino / vuestras |
|
kualo? el Todo Poderozo l Abastado / a estas |
|
induljente adj. |
ותרן, פשרן, סלחן, רך, סלחני; סובלני |
indulgent, conciliatory, forgiving, soft; tolerant |
|
Induljente, kontente, plaziente i modesto. (La segunda Ester, 1911) |
|
infame adj. |
בזוי, שפל |
infamous |
|
kruel malo |
|
infamía f. |
שפלות, חרפה |
infamy |
|
ensuziados de la dezonor i la infamia. (Papo, Navot) |
|
infernal adj. |
גהינומי, תופתי, נורא |
infernal |
|
Ke vengansa me digas barbara! ke plan infernal (Papo, Navot) |
|
No vo ser el instrumento de tus planes infernales, (Papo, Navot) |
|
Paz i amor reinan kuando eskurese / el rededor del ogar paternal / mientres ke afuera todo se estremese / kon las furores de invierno infernal (La Amerika, 1917) |
|
inferno m. |
גהינום, תופת |
inferno |
|
podia vengarse i sin el inferno. (Gaon, Poezias) |
|
Va dunke! Ovra, Izevel! Furia del inferno! (Papo, Navot) |
|
infidelidad/infidelitá f. |
בוגדנות, אי נאמנות |
infidelity |
|
O, yo so indinyo de ti! ma no de infieldad! (Papo, Navot) |
|
influensa f. |
השפעה; שפעת |
influence; influenza |
|
dientro las venas es su influensa (Gaon, Poezias) |
|
infortunado adj. |
ביש מזל, מסכן, אומלל |
unfortunate |
|
Rogando en favor de mis infortunados ermanos (La segunda Ester, 1911) |
|
ingratitud f. |
כפיות טובה |
ungratefulness |
|
Alteza, yo no so amigo de la ingratitud; (Papo, Navot) |
|
ingrato adj. |
כפוי טובה |
ungrateful |
|
ladron, ipokrita, |
|
inklinarse v. refl. |
היטה עצמו, התכופף, הרכין עצמו |
to incline himself, to bent down, to bent himself |
|
me inklino a eya sin avlar, sin pensar, i sin razonar. (Rinio, 1906) |
|
inkognito adj.& adv. |
בלתי ידוע, לא מוכר, נעלם (מתמט.); בעילום שם, אינקוגניטו |
incognito |
|
Mi salida inkonito, sin akompanyadores, (Papo, Navot) |
|
inkonsientemente adv. |
בבלי דעת, בלי הכרה |
unknowingly, without consciousness |
|
Inkonsientemente me topi dientro la shara: (Papo, Navot) |
|
inolvidavle adj. |
בלתי נשכח |
unforgettable |
|
porke mas d'otra mujer tengo inolvidavle tristeza; (Odisea) |
|
inosente adj. |
תם, תמים; חף מפשע, זכאי |
innocent |
|
Dias inda inosente resitando orasiones (Gaon, Poezias) |
|
antes de destruyir un inosente guertelano! (Papo, Navot) |
|
insidente m. |
תקרית, ארוע |
incident |
|
Tuvites un insidente? Alguna aventura? (Papo, Navot) |
|
insistir v. |
הפציר, דרש בתוקף, סירהב |
to insist |
|
sin ke El insista bushkarse partido (Gaon, Poezias) |
|
insolensia f. |
חוצפה, עזות פנים |
insolence |
|
Yo sufri la insolensia, devini tolerante, (Papo, Navot) |
|
Ma? ken me impidio de kondenar su insolensia? (Papo, Navot) |
|
De sufrir la insolensia de un basho sudito, (Papo, Navot) |
|
'Vos, de mi madre los novios gavientos, yenos d'insolensia, (Odisea) |
|
insolente adj. |
חוצפן, חצוף, עז פנים; שחצן, רברבן |
insolent |
|
Ke? Insolente! Ulvidas la onra ke me deves? (Papo, Navot) |
|
de atakar kon ira sus ofensador insolente. (Papo, Navot) |
|
puedes tiranizar a la bivda al meskino / al triste i abatido, kitarles el tino? / el ser vanitozo stupido i orgoliozo / inyorante |
|
insomnia f. |
נדודי שינה |
insomnia |
|
Barajas en kaza / insonia sin kavza / kon lokas kien kaza / postemas del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
inspirar v. |
שאף רוח; השרה, נתן השראה |
to respire; to inspire |
|
Kisas los eroes inspiran pasensia (Gaon, Poezias) |
|
i oras de miedo inspira pasensia. (Gaon, Poezias) |
|
instruksión f. |
הוראה, השכלה, חינוך, הקניית דעת |
instruction |
|
ditas instruksiones me kavzan mas penas (Gaon, Poezias) |
|
instrumento m. |
כלי, מכשיר; כלי נגינה |
instrument |
|
No vo ser el instrumento de tus planes infernales, (Papo, Navot) |
|
insultar v. |
העליב, גידף |
to insult |
|
Se ferira el puerpo. Se kedara echada. Se fuyira del rango. Ensultara soldada. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
intelijensia f. |
שכל, בינה, מישכל, איטליגנציה |
intelligence |
|
Eres muy bien loka en kitando de vuestra boka maldision al ke vos toka kon intelijensia poka. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
intento m. |
כוונה, מטרה |
intent |
|
Ermes ansi le favlo; ma malgrado su bueno intento, (Odisea) |
|
'O! estranyero, kon muy buen intento me dizes las kozas, (Odisea) |
|
interés m. |
עניין; ריבית |
interest; interest |
|
ma yo veo todo eskuro, dia por dia vemos las intrigas de la korte, eyos miran mas presto sus |
|
interesarse v. refl. |
התעניין, מצא עניין ב-; נטל חלק בעסק |
to be interested, to find interest in; to take part in a business |
|
solo asi se pensa del prove no |
|
intrepido/intrepidio adj. |
אמיץ לב |
intrepid |
|
Tu, el intrepidio Ah'av, terror de las nasiones, (Papo, Navot) |
|
intriga f. |
תכך (תככים), קנוניה, אינטריגה |
intrigue |
|
ma yo veo todo eskuro, dia por dia vemos las |
|
inumano adj. |
אכזר, בלתי אנושי |
inhuman |
|
Inumana! Asote de los desgrasiados djudios! (Papo, Navot) |
|
investigar v. |
חקר |
to investigate |
|
i por tu padre, ke londje se topa, va i investiga (Odisea) |
|
invierno m. |
חורף |
winter |
|
Paz i amor reinan kuando eskurese / el rededor del ogar paternal / mientres ke afuera todo se estremese / kon las furores de invierno infernal (La Amerika, 1917) |
|
invitar v. |
הזמין |
to invite |
|
invitar el vino asus kompanieros (Gaon, Poezias) |
|
O te invito a pasear entre las montanyas (Papo, Navot) |
|
ke kon sanya, me invitavan a ser sus iguales. (Papo, Navot) |
|
oye d'algun endevino, ke eya invita a su sala. (Odisea) |
|
invizivle adj. |
בלתי נראה |
invisible |
|
Dito ponte invizivle ami sierve por sendero (Gaon, Poezias) |
|
inyorante/inyorente n.& adj. |
בור, בער, עם הארץ, חסר ידע, אנאלפבית |
ignorant |
|
Ma so muy malorozo de tener mujer inyorante komo las de avante. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Segun mi pareser muy inyorante deves ser; meldar del todo no savesh, no azes ke lo ke vesh. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
puedes tiranizar a la bivda al meskino / al triste i abatido, kitarles el tino? / el ser vanitozo stupido i orgoliozo / |
|
ipókrita/o adj.& m. |
מתעה, רמאי, נוכל; צבוע, מתחסד, דו פרצופי |
hypocrite |
|
Sin seer ipokrito kon razon echar grito: fin kuando vas atemar la moneda del djudio tomar? (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
ladron, |
|
O Dio guadrame del |
|
ir v. |
הלך, ניגש אל, ביקר; כלה; חלף (זמן); פועל עזר לציון הווה מתמשך/עתיד; התאים |
to go, to approach, to visit; gone (time); auxiliary verb to indicate continuous present/future; to match |
|
Muchachos se moven, yendo i viniendo (Gaon, Poezias) |
|
ira f. |
כעס, זעם, חימה, כעס גדול |
rage, anger, great anger |
|
de atakar kon ira sus ofensador insolente. (Papo, Navot) |
|
Israel m. |
ישראל |
Israel |
|
Luz del kativerio i gloria de Israel! (La segunda Ester, 1911) |
|
istoria f. |
סיפור; היסטוריה, דברי הימים |
a story; history, chronicles |
|
Despues ke veluntas saver la istoria (Gaon, Poezias) |
|
mas ke una oja de triste istoria. (Gaon, Poezias) |
|
siempre sus istoria - me trae konsuelo. (Gaon, Poezias) |
|
De mas, en la istoria vas a kedar membrada, onrada, alavada i mucho estimada''. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
de la virtud el ombre pedrio la memoria / de la santedad non kedo ke la |
|
italiano m. & adj. |
איטלקית; איטלקי |
Italian (language); Italian (adj.) |
|
todo en siendo aleman, se aze pasar komo sudito |
|
izla f. |
אי |
an island |
|
en una izla entornada de aguas kon rika arvolera, (Odisea) |
|
ma bivo sta i se topa en una izla entornada (Odisea) |
|
jeometría f. |
גאומטריה |
geometry |
|
verso las nueve yo fui al laboratorio, dezvelopi los klishes i izi un relevo |
|
kada adj. |
כל- |
all- |
|
me levantaria kada dia kon nueva gana, (Papo, Navot) |
|
de kada parte tenia una servidera fidela. (Odisea) |
|
kadavre (fr.) m. |
גופה, גוויה, פגר, נבלה |
corpse, carcass |
|
Ayi el kadavre resta sin enterro (Gaon, Poezias) |
|
kadena f. |
שרשרת, שלשלת; שרשרת ארועים הקשורים זה בזה |
chain; a chain of interrelated events |
|
vino el Dio firme rankar sus kadenas. (Gaon, Poezias) |
|
i komo ke atan mis pies kon kadenas. (Gaon, Poezias) |
|
eyas le kolgaron la kadena santa. (Gaon, Poezias) |
|
No puedes mas sufrir mis kadenas, (Papo, Navot) |
|
las dulses kadenas ke te detenian atado, (Papo, Navot) |
|
se va kedar; i si mizmo va star kon kadenas atado, (Odisea) |
|
kadenado (port.) m. |
מנעול, בריח, שרשרת |
lock, bolt, chain |
|
de plata, i el kadenado serro kon la fita de kuero. (Odisea) |
|
kafé (fr.)/kafén m. |
קפה; בית קפה |
coffee; coffee shop |
|
loke topo interesante es la konversasion ke tuvi anoche al |
|
kaje adv. |
כמעט, כאילו, כביכול |
almost, as it were, so to speak |
|
Estas muntanyas de enfrente onde yo pasi kaje toda mi chikez en la mandra de mi padre, (Rinio, 1906) |
|
I kaje kada noche estando a la kama, se kuvre la kavesa, los yora i esklama: ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
kale (catal.) conj. |
צריך ל-, יש צרך ל- |
there is need to |
|
kale ver enkantos ke Dio presigido (Gaon, Poezias) |
|
Amanyana kale ke le de una repuesta, ke repuesta ke le de? (Rinio, 1906) |
|
Es ombre patron de Ley, en su mujer tiene fey, no kale ke se lo diga porke no eche miga. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
kaler (catal.) v. |
צריך, יש צרך, עליו ל- |
there is a need, he must |
|
A la vezina kale ver, ke eya kon su saver al marido i su ijo te los kito al kortijo. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
kalidad/kalitá f. |
איכות |
quality |
|
kruel malo infame i imprudente / de la rasa de los bandidos prezidente / son sin duvda |
|
kalkolar /kalkular v. |
חישב, העריך, ערך חשבון; הוציא כסף במידה |
to calculate, to evaluate, to edit an account; to spend money in moderation |
|
La alma komanda kalkula i gia (Gaon, Poezias) |
|
kalma f. |
שקט, דומיה; שלווה, רוגע, מרגוע; מנוחה, הפוגה |
silence; peace, tranquility, relaxation; rest, respite |
|
i sus orasiones se dizen kon kalmo (Gaon, Poezias) |
|
kalmamente adv. |
בשקט, ברוגע |
quietly, calmly |
|
pues ordena ke yo ande kalmamente asu lado. (Gaon, Poezias) |
|
kalmar v. |
שיכך, הרגיע, השקיט, הקל |
to soothe, to calm, to pacify |
|
El sharmo de la natura me kalmo un momento, (Papo, Navot) |
|
el vero repentimiento |
|
kalmarse v. refl. |
נרגע, שקט |
to relax |
|
va a kalmarse, porke no puedra en ninguna manera (Odisea) |
|
No se kere doktor yamar; ansi el ninyo se va kalmar, frios no le va tomar. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
kalmo adj. |
שקט, שוקט, שלו, רגוע, רוגע, נינוח, שאנן; אדיש, שווה נפש, קהה רגש, קר רוח, קר מזג |
quiet, peaceful, calm, relaxed, complacent; indifferent, cold-blooded, cold-tempered |
|
en la alma kalma del Kagan orozo; (Gaon, Poezias) |
|
Bruklof la umilde mostra seer kalma. (Gaon, Poezias) |
|
Entre sus viziones una noche kalma (Gaon, Poezias) |
|
lugo todos restan kalmos i se prenden de el pazmo. (Gaon, Poezias) |
|
pues eya desiende kalma ala plasa (Gaon, Poezias) |
|
Onesto i kalmo de alturas vino (Gaon, Poezias) |
|
kalmo m. cf. kalma |
|
|
|
O Dio guadrame del ipokrita / komo akel animal ke non grita / ma kon |
|
kalsado m. |
נעל, מנעל, מגף |
shoe, boot |
|
Ma kale deshar sin kalsado ami ijo regalado, o seer endevdado o rovado por no azer pekado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
kama f. |
מיטה, ערש, יצוע |
bed |
|
dansan kada noche deredor mi kama. (Gaon, Poezias) |
|
Eya se sakude dientro su kama (Gaon, Poezias) |
|
se estiro en su kama ayi, en pensadas undido. (Odisea) |
|
La mujer se aserka del dormiente sin ruido. A la kama lo ata fuertemente. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
kamarada n. |
חבר, ידיד, רע, עמית |
friend, colleague |
|
kon armas de Hemil i sus kamarados. (Gaon, Poezias) |
|
el desgrasiado, ke londje de sus kamaradas mal yeva (Odisea) |
|
kamareta f. |
חדר, חדר שינה |
room, bedroom |
|
Los perdes se dezazieron, los menderes se purieron, se kere una esterika para la kamaretika. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Ya eskapo su rijo segun eya kijo: areno bien las puertas, ya adovo dos kamaretas, (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
kambiar v. |
החליף, המיר |
to replace, to convert |
|
kambiaron su nombre i en su garganta (Gaon, Poezias) |
|
kaminar v. |
הלך, צעד, פסע, התהלך, טייל |
to walk, to go |
|
idolos no pueden kaminar derecho (Gaon, Poezias) |
|
Anoche kaminates por todas las plasas de Shomron. (Papo, Navot) |
|
Kamino komo kosha, tengo grande kongosha de levantar mender i kavesales ke es echo de animales. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
kamino m. |
דרך, נתיב, נתיבה, מסלול |
road, path, route |
|
La sensia razona i bushka kamino (Gaon, Poezias) |
|
Atras - dize el kon sanya, largo es este kamino (Gaon, Poezias) |
|
ma ultimamente danyo su kamino (Gaon, Poezias) |
|
I el Dio bendicho siguo su kamino (Gaon, Poezias) |
|
eskojer se deve el mijor kamino. (Gaon, Poezias) |
|
degoyados sin piadad por todos sus kaminos. (Papo, Navot) |
|
se metio komo un pilar sovre mi kamino (Papo, Navot) |
|
Por el kamino nos presigio el rey Amalek, (La segunda Ester, 1911) |
|
No seas komo el vezino ke perdio el buen kamino: no miran sus keazeres, avlan mal delas mujeres. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
i retomi de nuevo el |
|
kamiza f. |
כתונת, חולצה |
shirt |
|
se asento a la kama, kito su kamiza moyete, (Odisea) |
|
Luvia arrojada / kamiza mojada / mujer anojada / kastigo del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
kampana f. |
פעמון; אורלוגין; כינוי לדייקן |
bell; horologe; nickname for punctual person |
|
no ay templo sin ke kampana resone (Gaon, Poezias) |
|
kampo m. |
שדה, אחו; אזור כפרי; מחנה |
field, meadow; rural area; camp |
|
La luvia no rebive mas tus kampos i soledades, (Papo, Navot) |
|
a la sivdad, ma ke londje a los kampos sta males yevando, (Odisea) |
|
I onde esta su famiya, i onde sus kampos natales? (Odisea) |
|
Ke me vale todos estos kampos de mi padre ke me kedaran a mi por eredad, (Rinio, 1906) |
|
El ke kemo sus kampos de trigo i olivares, por mezo de rapozas - sien i sinkuenta pares ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
Ma kuando a Birkenau, el kampo de la muerte entro, d'un punto al otro, se le troko la suerte. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
O bien kon sus amigas a pasear se iya, en kampos o en guertas, i flores akojia. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
Pasaron siete dias, la meten en komando, En otro blok del kampo agora 'sta morando. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
i retomi de nuevo el kamino de nuestro |
|
kandela f. |
נר |
candle |
|
Vendi yo al sol luzido por kandelas fumeantes (Gaon, Poezias) |
|
kandil m. |
עששית, מנורת שמן; שתוי |
lantern, oil lamp; drunk |
|
kandiles pekenyos yevan en sus palmas (Gaon, Poezias) |
|
kanez m.& adj. |
זקן, ישיש |
old man |
|
Harvaron kanezes kon virgas de fierro, (Gaon, Poezias) |
|
El kanez alegre se move orozo (Gaon, Poezias) |
|
un kanez entonses salio ensanyado (Gaon, Poezias) |
|
El kanez palido torna komo antes (Gaon, Poezias) |
|
El kanez temblando mira la espada (Gaon, Poezias) |
|
Un malo kanez ke una ermoza vinya tiene, (Papo, Navot) |
|
i deskuvreme el nombre de este povre kanez! (Papo, Navot) |
|
Devini tolerante delantre de este kanez? (Papo, Navot) |
|
kanistro (it.) m. |
סל נצרים, טנא |
wicker baskets |
|
i servideras kanistros kon panes de trigo servian, (Odisea) |
|
kansado adj. |
עייף, יגע, לאה, חסר כוח, תשוש |
tired, weary, powerless, exhausted |
|
El viajador kansado kontempla las blankas palombas ke vienen a banyarsen... (Rinio, 1906) |
|
Vine muncho kansado de aver tanto penado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
kansante adj. |
מעייף ,מייגע, מעיק |
tiresome, tiring, burdensome |
|
Ovligos kansantes vuestra fey somete (Gaon, Poezias) |
|
kansar v. |
עייף, ייגע, הלאה, הוגיע |
to tire, to weary |
|
kansarla empesa un amargo yanto (Gaon, Poezias) |
|
Son ya kuantos dias ke mi alma kansa (Gaon, Poezias) |
|
Son ya kuantos dias ke mi alma kansa (Gaon, Poezias) |
|
kansarse v. refl. |
התעייף, התייגע, נלאה |
to get tired |
|
Ya kansimos de darle muncho dinero sin kuenta. (La segunda Ester, 1911) |
|
kanseria /kansería f. |
עייפות, לאות, רפיון, חולשה |
fatigue, laxity, weakness |
|
Esta fue la kanseria de kuala me avlates. (Papo, Navot) |
|
i beveraje, kuando la kanseria aferra sus miembros, (Odisea) |
|
kanso adj. |
עייף, יגע, לאה, חסר כוח, תשוש |
tired, weary, powerless, exhausted |
|
al entender, siendo entrates komo bestia kansa (Papo, Navot) |
|
kantar (1) m. |
שיר, שירה |
song, chanting |
|
El eskucha penseriozo los kantares resitados (Gaon, Poezias) |
|
kantar v. |
שר, זימר |
to sing |
|
ayi onde siente ke kantan i tanyen. (Gaon, Poezias) |
|
ma entre el geto kantan las mujeres (Gaon, Poezias) |
|
pues ranka espinos i kanta kon zelo. (Gaon, Poezias) |
|
kanto kantes desperado sin saver por ke eskopo, (Gaon, Poezias) |
|
pues venir i ser parados kanta el en el silensio: (Gaon, Poezias) |
|
todos eyos salmeantes sus kantar en mis oidos. (Gaon, Poezias) |
|
i kantar tu gloria delantre ijos de Rehav'am. (Papo, Navot) |
|
kante m. |
שיר, לחן |
song, melody |
|
realsandose tu alma konponiendo akel kante. (Gaon, Poezias) |
|
kanto kantes desperado sin saver por ke eskopo, (Gaon, Poezias) |
|
kada uno kuerdas fiere i resone siertos kantes. (Gaon, Poezias) |
|
kantos al Untado yenos de dezeo. (Gaon, Poezias) |
|
el ruisenyor aze a sentir su dulse kante (Papo, Navot) |
|
fija d'Ikarios, el kante divino; i por la eskalera (Odisea) |
|
kantes i bailes, los kualos son los ornamientos del pranso. (Odisea) |
|
Esto es ke les importa aneyos, la lira i el kante. (Odisea) |
|
Nos das los envigorantes aires las tempestas / ke los desho azer mis karas koloradas / i mi alegria es dulse komo la de fiestas / i mi korason late un kante de enamoradas (La Amerika, 1917) |
|
kantón m. |
פינה, זווית, קרן זווית; קנטון |
corner, angle; Canton |
|
esparzio su puevlo por kuatro kantones (Gaon, Poezias) |
|
kapache (it.) adj. |
מוכשר, כשרוני, זריז, מיומן, כשיר, בעל יכולת, מומחה; מסוגל |
talented, agile, skilled, competent, capable, expert; able |
|
Eliya'hu, porke? Sere yo kapase de pardjurar? (Papo, Navot) |
|
i se el rey de los Tafios, ke son marineros kapaches. (Odisea) |
|
dize k'el rey de los Tafios el es, remadores kapaches.'' (Odisea) |
|
kapitán m. |
קפיטן, סרן; ראש, מנהיג |
captain; head, leader |
|
Despu?s de poko tiempo la djovena en viendo ke el serro sus ojos i ya esta durmiendo, se va a la ventana, los kapitanes yama - ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
kapo (it.) m. |
ראש, מנהיג, מנהל, מדריך רוחני |
head, leader, manager, spiritual guide |
|
Eminensia! Nuestro kapo spirituel! (La segunda Ester, 1911) |
|
muestras trupas estan dezorganizadas, mankamos de buenos |
|
kara f. |
פנים, פרצוף, קלסתר; לחיים; גפת הנעל (החלק העליון של הנעל) |
face; cheeks; upper part of the shoe |
|
un velo resplandesiente tuviendo delantre sus karas; (Odisea) |
|
Ire serka la fuente me lavare la kara por refreskarme un poko... (Rinio, 1906) |
|
I vos, mi nikochera, porke esta negra kara? (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
karesar (fr.) v. |
ליטף |
to caress |
|
de noche kon el ombre, i mientres ke lo stava bezando i karesando i ke lo abrasava, kon boz ke seduizia le iva demandando: ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
karga f. |
משא, מטען, משקל, עומס; עול, נטל, מעמסה, חובה, שליחות |
freight, cargo, weight, load; burden, duty, mission |
|
Mi vasto palasio me es ami karga (Gaon, Poezias) |
|
kargado adj. |
עמוס, טעון; אחראי ל-, ממונה על; שתוי, שיכור |
loaded; responsible for, in charge of; drunk |
|
Por nuves kargadas la luna se trasa (Gaon, Poezias) |
|
kargar v. |
העמיס, הטעין, טען, שיגר חבילות; הטיל משימה |
to load, to send packages; to assign a task |
|
kual kargo pekados de toda la djente. (Gaon, Poezias) |
|
ke kargan mi alma de una tristeza imensa! (Papo, Navot) |
|
kargo m. |
מטען; התחייבות, חובה |
cargo; commitment, obligation |
|
Konfiame el kargo de repasar tu flosheza! (Papo, Navot) |
|
favlan, para merkar kovre; i fierro lumbrozo por kargo (Odisea) |
|
karidad m. |
צדקה, חסד, נדבה, גמילות חסדים |
charity |
|
de la virtud el ombre pedrio la memoria / de la santedad non kedo ke la estoria / la fey la |
|
karne f. |
בשר |
meat |
|
kon spondjas fofas, i otros, karne abondante spartian. (Odisea) |
|
karnero m. |
כבש, איל |
lamb, ram |
|
veo los karnerikos saltar el uno ensima del otro (Rinio, 1906) |
|
Ke me valen todos los karneros ke me desho mi padre? (Rinio, 1906) |
|
karo adj. & adv. |
יקר; נדיר, בלתי מצוי; יקר ללב, יקיר; ביוקר |
expensive; Rare, uncommon; Dear to the heart, dear; dearly |
|
Todos felisitan esta ninya kara (Gaon, Poezias) |
|
'Karo ajeno, te ensanyaras de lo ke vo dizirte? (Odisea) |
|
'Madre kerida, de ke te kontrarias, k'el karo poeta, (Odisea) |
|
Mi konsejo si vos plaze karos senyores (La segunda Ester, 1911) |
|
karrear (port.) v. |
הוביל משאות כבדים, הוביל, הסיע; החליף/העתיק דירה; גרם, היה הסיבה ל-; אסף, קיבץ; כלכל |
to carry heavy loads, to transport, to drive; to exchange an apartment; to cause, to be the cause of; to collect, to group; to maintain |
|
la lansa k'el karreava arrimo a la alta kolona (Odisea) |
|
lo kuvrio, i le karreo para sus pies un bankito. (Odisea) |
|
kasar v. |
צד |
to hunt |
|
Aki las monakas vienen i la kasan (Gaon, Poezias) |
|
kasha (1) f. |
תיבה, ארגז, קופה, קופסא, מגירה |
box, crate, cash register, drawer |
|
en una kasha bien echa, la ke muchas lansas kontuvo (Odisea) |
|
Las manos burakadas de paredes enkaladas i de arenar las kashas, las altas i las bashas. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
kasko m. |
קסדה |
helmet |
|
d'este palasio, yevando su kasko, dos lansas i eskudo, (Odisea) |
|
kasta f. |
כת, כיתה, מעמד, קסטה |
sect, caste |
|
Apolon ke era de mas digna kasta (Gaon, Poezias) |
|
kastigar v. |
ענש, העניש; ייסר, הוכיח |
|
|
ke vuestra kovdisia por las rikezas / trokaron estos visios en virtudes presiadas?! / O el ke |
|
kualo? el Todo Poderozo l Abastado / a estas indjustisias se keda kayado? / porke komo el tiempo antiguo / el |
|
kastigo m. |
עונש, גמול |
punishment, admonition |
|
kisas por ventura kisas por kastigo. (Gaon, Poezias) |
|
eya no respekta ni siente kastigo (Gaon, Poezias) |
|
A la fin, arto de vuestros kastigos meresidos, (Papo, Navot) |
|
Luvia arrojada / kamiza mojada / mujer anojada / kastigo del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
katar v. |
בחן, בדק; השקיף, הביט, שם לב |
to examine, to check, to observe, to look, to notice |
|
El Dio del sielo katara, su bendision vos dara, de peligro vos guadrara, sus fases relumbrara. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
katares m. pl. |
עינים |
eyes |
|
Prevas ke mi puevlo vieron sus katares (Gaon, Poezias) |
|
kativado adj. & m. |
שבוי |
captive |
|
a el lo adoran trivos kativados (Gaon, Poezias) |
|
kativar v. |
אסר, שבה |
to capture, take prisoner |
|
ke para mi kativado los tuvo el divino Odises.'' (Odisea) |
|
kativerio m. |
שבי, שביה, גלות, עבדות |
captivity, exile, |
|
Luz del kativerio i gloria de Israel! (La segunda Ester, 1911) |
|
kavakar v. |
חפר, עדר, כרה; ניקב, קדח; ירד לעומק |
to dig, to shovel, to cut down; to drill; to go down deep |
|
Lavora kon la pala, kavaka kon la chapa, s'aboka, s'alevanta, el dia no s'eskapa! ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
kavalería f. |
אבירות; חיל פרשים |
chivalry; cavalry |
|
ay esperansa si la |
|
kavayero m. |
אביר, פרש; איש המעלה, בעל נימוסים |
knight; a man of virtue/with manners |
|
Kavayero, no vites pasar una palombika (Papo, Navot) |
|
kaver v. |
יכול להכנס (יש לו מקום); התאים |
to have a seat/space; to match |
|
Ansi kaves enrejistrarle todos los malores (La segunda Ester, 1911) |
|
Ni kere otra koza ke kave en la mezuza; por buena melezina un poko de orina. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
kaverna f. |
מערה |
cave |
|
en su kaverna espasioza, su espozo kijendo ke sea. (Odisea) |
|
kavesa f. |
ראש |
|
|
Ken fue venturozo salvar su kavesa (Gaon, Poezias) |
|
un punto sakude su grande kavesa (Gaon, Poezias) |
|
su kavesa salta dela otra parte. (Gaon, Poezias) |
|
supito, una kavesa kon una barva blanka (Papo, Navot) |
|
Onde va dar nuestra kavesa (La segunda Ester, 1911) |
|
Loke vos esto avlando de mi kavesa no lo vo kitando: son palavras del Dio bivo, kontrariedad no resivo. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
I kaje kada noche estando a la kama, se kuvre la kavesa, los yora i esklama: ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
kavesal m. |
כר, כרית |
pillow |
|
Echar me kero repozado, el kavesal desfronyado, del kolchon un poko blando las lanas arrastando. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Kamino komo kosha, tengo grande kongosha de levantar mender i kavesales ke es echo de animales. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
kaveyera f. |
שער, שער ארוך, שער סבוך |
hair, long hair, tangled hair |
|
Su kaveyera blonda al ombro abashava, en banyo de parfumes el puerpo se lavava. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
kaveyo m. |
שער |
hair |
|
Penya sus kaveos i beza su frente (Gaon, Poezias) |
|
Travan sus kaveyos rezgunian su frente (Gaon, Poezias) |
|
a los Ahayos, de lindos kaveyos, a la asamblea, (Odisea) |
|
No tiene mas kaveyos, no le desharon nada, aparte de kundurias i djuba envarada. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
kavo m. |
סוף, קץ, אחרית; קצה |
end ; edge |
|
ma oy las nasiones velan vuestros kavos (Gaon, Poezias) |
|
I ke va ser kavo de nuestra sufriensa. (La segunda Ester, 1911) |
|
I todo el ke lo apreto i lo presigio devino kavo. (La segunda Ester, 1911) |
|
O es ke la esperansa ke va venir el dia, ke meterá un kavo a esta trajedia, ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
kavra f. |
עז; כינוי לבעל זקן מדובלל |
goat; a nickname for a shaggy beard person |
|
las kavras godras, i los bueyes ke sus piezes los arrastan. (Odisea) |
|
La noche entera ayi, kon un kuero de kavra kuvierto, (Odisea) |
|
kavza f. |
סיבה, טעם, גורם, מניע, עילה, נימוק, עניין |
cause |
|
Kualas son las kavzas ke no ay repozo (Gaon, Poezias) |
|
sin egzaminar la kavza devini sospechoza. (Papo, Navot) |
|
porke a kavza de sus lokeria se depedrieron; (Odisea) |
|
Barajas en kaza / insonia sin kavza / kon lokas kien kaza / postemas del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
kavzador m. |
הגורם |
causer |
|
los negros delitos fueron kavzadores (Gaon, Poezias) |
|
kavzante adj. |
אשם; גורם |
guilty; causer |
|
Ke ivan a seer kavzantes de non restar un djidio ni en Kushan. (La segunda Ester, 1911) |
|
kavzar v. |
גרם, גרם ל-, הביא לידי |
to cause |
|
kavzan ke el kuerpo konsentre poderes (Gaon, Poezias) |
|
ala vista es solido pero kavza ataganto. (Gaon, Poezias) |
|
ditas instruksiones me kavzan mas penas (Gaon, Poezias) |
|
kavzo m. |
מקרה, מאורע |
case, event |
|
Ke se su fijo, mi madre me disho, ma en todo kavzo (Odisea) |
|
kayadez/kayades f. |
שקט, דממה, שתיקה, דומיה, דמי |
silence, stillness, quiet |
|
Kayadez podesta, kayadez de muerte (Gaon, Poezias) |
|
i de las muntanyas kayadez se traye (Gaon, Poezias) |
|
kayado adj. |
שקט, דומם, שותק; שתקן |
quiet, still, silent; silent person |
|
Mas boz no se siente - todos son kayados (Gaon, Poezias) |
|
bevan sus vino kayados; ma no kantes mas este kante (Odisea) |
|
kualo? el Todo Poderozo l Abastado / a estas indjustisias se keda |
|
kaye f. |
רחוב; דרך, שביל |
street; road, path |
|
Mas ni ombre bivo anda por la kaye (Gaon, Poezias) |
|
ninguno ainda se ve por la kae (Gaon, Poezias) |
|
en kaminar, korrer por todas las kaes de Shomron. (Papo, Navot) |
|
ke arastan por las kaes peor ke los zinganos, (Papo, Navot) |
|
De todos mas fiestavan a la sivdad de Aza, la djente por las kayes estavan en ekstaza, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
Las echan de las kamas. Un chay, i a la kaye. Appel! Es maloroza kien tadra, kien se kaye. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
kayentar v. |
חימם, הסיק |
to heat |
|
dezeando en sus fuego kayentar mis flakos niervos. (Gaon, Poezias) |
|
kayentar la sangre ensender el pecho. (Gaon, Poezias) |
|
i el rosio [no] viene kaentar mas tus praderas. (Papo, Navot) |
|
kayentura f. |
חום, חום גבוה |
heat, high fever |
|
Tengo otra sorte de briyor, otra kaentura! (Papo, Navot) |
|
kayer/se v./v.refl. |
נפל; חל, ארע |
to fall; to fall on, to occur |
|
kae al suelo komo un templario (Gaon, Poezias) |
|
i kayendo atus piezes eskucho la poezia: (Gaon, Poezias) |
|
i todos luego de rodiyas kaen (Gaon, Poezias) |
|
El gozo mos kayo al pozo. (La segunda Ester, 1911) |
|
Nuestro puevlo kaye munchas vezes asta la profondura (La segunda Ester, 1911) |
|
La noche kaye preta, 'stan tres en una kama, se siente desgrasiada. Si 'stava aki su mama! ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
Las echan de las kamas. Un chay, i a la kaye. Appel! Es maloroza kien tadra, kien se kaye. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
Nombre gastado / kaer de su stado / vestir emprestado / es flama del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
kaza f. |
בית, דירה; חדר |
house, apartment; a room |
|
kontan ya kemaron numerozas kazas (Gaon, Poezias) |
|
portanto su kaza es sentro de gozo (Gaon, Poezias) |
|
ma yo sere el patron de mi kaza i de los esklavos (Odisea) |
|
el es bien mirado en kaza, Katerina lo sierve muy bien i el tambien la kere muncho. (Rinio, 1906) |
|
El sielo esta puro, el sol relumbra kon muncha grasia, (Rinio, 1906) |
|
Barajas en kaza / insonia sin kavza / kon lokas kien kaza / postemas del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
Barajas en kaza / insonia sin kavza / kon lokas kien kaza / postemas del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
kazado adj. |
נשוי; ממולא (נאמר על פרי) |
married; stuffed (said about fruit) |
|
Kuando penso ke yo esto kazado i ke tengo dos kriaturas, mi konsensia me grita: Kualo estas aziendo? (Rinio, 1906) |
|
Si yo no era kazado, yo me kazaria kon mi kerida Rinio, (Rinio, 1906) |
|
kazamiento m. |
חתונה, נִשואים, כלולות |
marriage, wedding |
|
eyos tendrian una kurta vida i mal kazamiento! (Odisea) |
|
I eya, ni el kazamiento odiozo l'ajurna, ni puede (Odisea) |
|
kazar v. |
חיתן, השיא; התחתן, נישא; מילא (הכין מְמֻלָּאִים) |
to marry off, to get married; to stuff |
|
Rikeza sin ijo / la kaza sin rijo / konak sin kortijo / takserat del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
kazarse v. refl. |
התחתן, נישא |
to get married |
|
me enkomendaron mira no kazarte (Gaon, Poezias) |
|
a su lugar, i tu madre, si va dezear de kazarse (Odisea) |
|
Oh! Maldicha fuera la ora onde yo me embabuki a kazarme kon Katerina, (Rinio, 1906) |
|
Si bushko de kazarme tambien kon Rinio, segun la ley no se puede. (Rinio, 1906) |
|
Si yo no era kazado, yo me kazaria kon mi kerida Rinio, (Rinio, 1906) |
|
keazer m. |
תעסוקה, התעסקות |
employment, preoccupation |
|
No seas komo el vezino ke perdio el buen kamino: no miran sus keazeres, avlan mal delas mujeres. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
kedar v. |
נשאר, נותר; חדל, הפסיק; עצר |
to remain; to cease; to stop |
|
Ke me vale todos estos kampos de mi padre ke me kedaran a mi por eredad, (Rinio, 1906) |
|
De mas, en la istoria vas a kedar membrada, onrada, alavada i mucho estimada''. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
Es ke la sufriensa devenira tan fuerte, ke no le kedara mas ke de bushkar la muerte? ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
kedarse v. refl. |
חנה; נשאר, נותר, שהה; נעצר, חדל לנוע |
to camp; to remain, to stay; to stop, to stop moving |
|
Mas eya no sierve i sola se keda (Gaon, Poezias) |
|
kemar v. |
שרף, הבעיר, הדליק, העלה באש |
to burn, to light, to set on fire |
|
kontan ya kemaron numerozas kazas (Gaon, Poezias) |
|
i despues la harvan kon fieros kemando. (Gaon, Poezias) |
|
Estas palavras me keman i me azen ensender! (Papo, Navot) |
|
El ke kemo sus kampos de trigo i olivares, por mezo de rapozas - sien i sinkuenta pares ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
kemarse v. refl. |
נכווה; חש להט;איבד ביתו/עסקו בשרפה; אכל עצמו, התחרט |
to be scalded; to lose his home/business in a fire; to eat himself, to regret |
|
Ma el korason me se kema por el talentozo Odises, (Odisea) |
|
ken? pron. interog. |
מי? |
who? |
|
En ken? - En Baal! un Dio vano de palo i piedra, (Papo, Navot) |
|
kerensia f. |
חיבה, אהדה, אהבה, רוך, חסד |
affection, sympathy, love, tenderness, kindness |
|
Nuestra fey fue siempre ley dela kerensia (Gaon, Poezias) |
|
i entro kontente sorver sus kerensias - (Gaon, Poezias) |
|
kerer v. |
רצה, חפץ; אהב, חיבב, אהד |
to want, to desire; to love, to like, to sympathize |
|
nunka avra, ke por huersa i sin tu kierer, tus aziendas (Odisea) |
|
el es bien mirado en kaza, Katerina lo sierve muy bien i el tambien la kere muncho. (Rinio, 1906) |
|
kererse v. refl. |
צריך היה; דאג לעצמו |
should have; to take care of himself |
|
Esto todo blanko se kijo dos dias a lo manko (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
kerido adj. |
יקיר, יקר, אהוב |
dear, beloved |
|
sea su kerida sea su espoza. (Gaon, Poezias) |
|
rika, ansi ke se deve a una fija bien kerida. (Odisea) |
|
Mi korason esta yeno de amor por mi kerido Lefteri. (Rinio, 1906) |
|
Si yo no era kazado, yo me kazaria kon mi kerida Rinio, (Rinio, 1906) |
|
Tomad un poko konsejo de este ombre viejo, seash un buen djudio i seed kerido del Dio; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
I si vas a toparlo i mos vas a kontarlo, i vamos aferrado, te lo aseguramos ke tu seras kerida de la nasion entera, por siempre bendizida. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
La linda djovinika, ijika muy kerida, ke sus parientes todo le davan en su vida. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
kerido m. |
אהוב |
beloved |
|
K'el Dio de Israel ke ninguno no lo via, i ande se topava ninguno no savia, sus diozes esta vez lo avian sometido, i pedrio poder de guadrar a su kerido? ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
keshada f. |
לסת; לחי |
jaw; cheek |
|
Akel ke kon keshada de azno en las manos, firio sin apozarse un mil de sus ermanos; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
kesharse v. refl. |
התאונן, התלונן, קבל, העלה האשמות כנגד; נאנח, התאנח |
to complain, to raise accusations against; , to sigh |
|
Sin kererme sentir, de keshas sin razon, me kuvres! (Papo, Navot) |
|
Esto sefte ke vide yo pedrer ansi el meoyo: marido i mujer harvarsen, ke tienen de kesharsen? (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
kestión f. |
שאלה |
a question |
|
En ansi kestiones de fey i kreensa (Gaon, Poezias) |
|
kevranto m. |
שבר, שברון, דכאון, יאוש |
fracture, depression, despair |
|
trusheron al mundo miedo i kevranto (Gaon, Poezias) |
|
i fue en la tierra turva i kevranto. (Gaon, Poezias) |
|
kevrita f. |
תבוסה, מפלה, שבר; פשיטת רגל, שמיטה |
defeat, breakage; bankruptcy |
|
i ve vuestra kevra de sus altos sielos. (Gaon, Poezias) |
|
kierim (t.) adj. |
אציל, נדיב |
noble, generous |
|
De kuando salio Purim vamos diziendo Allah kierim: (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
kilometro m. |
קילומטר |
kilometer |
|
a mi negra dezventura al de sinko |
|
kinze num. |
חמישה עשר, חמש עשרה |
fifteen |
|
pues de kinze siglos rastar por el mundo (Gaon, Poezias) |
|
kisas adv. |
אולי, יתכן, אפשר |
maybe |
|
kisas fue taksado ke esta ermoza (Gaon, Poezias) |
|
Kisas este santo dirije i gia (Gaon, Poezias) |
|
Kisas los eroes inspiran pasensia (Gaon, Poezias) |
|
kisas por ventura kisas por kastigo. (Gaon, Poezias) |
|
kisas la donzeya dizen es bendicha. (Gaon, Poezias) |
|
kitar v. |
הוציא, הסיר, סילק, השמיט, גרע, ניכה, הפחית, החסיר, חיסר, הפריש; גרש, נתן גט; עזב, יצא |
to take out, to remove, to omit, to deduct, to reduce, to set aside; to expel, to give a divorce; to leave |
|
onde te kere kitar la alma i las entranyas! (Papo, Navot) |
|
El, aharvando las kuedras, kito melodiozas sonadas. (Odisea) |
|
se asento a la kama, kito su kamiza moyete, (Odisea) |
|
Por sus negras ovras la kito de su podestania. (La segunda Ester, 1911) |
|
Senyores estas avlas veniash kitar de vuestra boka? (La segunda Ester, 1911) |
|
Loke vos esto avlando de mi kavesa no lo vo kitando: son palavras del Dio bivo, kontrariedad no resivo. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
klaredad f. |
קרן אור, נצנוץ, זוהר; הארה, בהירות, צלילות, זוך |
ray of light, twinkle, glow; enlightenment, clarity, purity |
|
i nuestro puevlo gozava en klaridades. (La segunda Ester, 1911) |
|
klaro adj. |
בהיר, נקי, טהור, זך, צח, שקוף; ברור, נראה לעין, ודאי |
bright, clean, pure, fresh, transparent; visible, sure |
|
el rio mostro un espejo en su agua klara, (Papo, Navot) |
|
Todo dormia basho de una nochada klara. (Papo, Navot) |
|
Ma estas kozas, es klaro, en las manos estan de los diozes: (Odisea) |
|
a la adjunta, afin ke vos diga kon biervos muy klaros, (Odisea) |
|
i Ester la ermoza, klara a la kolor del sielo (La segunda Ester, 1911) |
|
O! ombres bovos, lokos mankos de sezo! / ombres ke las kozas |
|
klasa f. |
כיתה; מחלקה, סוג, מין, דרגה, קטגוריה; כיתה; חדר כיתה; מעמד חברתי, שכבה סוציאלית |
class |
|
Gritos de plasa / komida de prasa / morar kon basha klasa / desgusto del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
klavedón m. |
חוט זהב/כסף |
gold/silver thread |
|
bolvida en sedas i en klavedones (Gaon, Poezias) |
|
klavo m. |
מסמר; ציפורן (תבלין) |
nail; clove (spice) |
|
Los pusos i los punyos yenos de reskunyos delos klavos ke enkontri enel armario i yukuri; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
klemente adj. |
חנון, רחום, רחמן, בעל רחמים, מוחל |
compassionate, forgiving |
|
en onor del djusto ijo de klemente (Gaon, Poezias) |
|
klishé (fr.) m. |
קלישאה, דפוס, תבנית הדפסה |
clich?, print template |
|
verso las nueve yo fui al laboratorio, dezvelopi los |
|
koda (it.) f. |
זנב; צמה, ''זנב סוס''; שובל; תור |
a tail; braid, ''horse tail''; trail; turn |
|
Ke dos, dos por sus kodas las tuvo el atado, i torcha asendida en eyas afinkado; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
kodrero m. |
כבש, שה, טלה |
lamb, sheep |
|
por resivir ekatomba de bueyes i godros kodreros. (Odisea) |
|
koketa f. |
גנדרנית, אשה קוקטית |
coquettish woman |
|
Konta a tu mujer ke ulvidas por las koketas! (Papo, Navot) |
|
kolcha f. |
שמיכה; ציפה (לכר/שמיכה) |
blanket; pillow-cover |
|
Su kolcha estira torna kon repozo (Gaon, Poezias) |
|
kolchón m. |
מזרן; בהשאלה: אשה שאינה מקפידה על נקיון הגוף |
mattress; metaphorically: a woman who does not pay attention to the cleanliness of her body |
|
Echar me kero repozado, el kavesal desfronyado, del kolchon un poko blando las lanas arrastando. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
kolié/kolier (fr.) m. |
ענק, רביד, מחרוזת; צווארון |
necklace; collar |
|
diozes sin portretos kruses i koliares (Gaon, Poezias) |
|
kolmado adj. |
מלא, גדוש; אדם הנהנה מכל טוב |
full, replete; a person who enjoys everything good |
|
y a este ombre komo mi formado / le dates muncha plata de eya esta |
|
kolmar v. |
מילא, גדש |
to fill, to overfill |
|
kolmaron de prezentes Avraam el mentirozo (Papo, Navot) |
|
kolmo m. |
גבול, שיא; תלולית עפר על קבר טרי |
limit, peak; a mound of dirt on a fresh grave |
|
vente atras a tu tierra natala amada, i un kolmo (Odisea) |
|
Iya el fonsado d'Ahayos estonses azerle un kolmo, (Odisea) |
|
kolona f. |
עמוד; עמודה, טור |
column |
|
la lansa k'el karreava arrimo a la alta kolona (Odisea) |
|
kolor f. |
צבע, גון |
color |
|
Segunda Amora pintada kon mizmas kolores! (Papo, Navot) |
|
i Ester la ermoza, klara a la kolor del sielo (La segunda Ester, 1911) |
|
metales, animales, plantas i flores / en diferentes |
|
kolorado adj. |
אדום, ארגמן, שני; צבעוני |
red, crimson; colorful |
|
los kampos estan vestidos de sus mantos vedres i kolorados, (Rinio, 1906) |
|
Nos das los envigorantes aires las tempestas / ke los desho azer mis karas koloradas / i mi alegria es dulse komo la de fiestas / i mi korason late un kante de enamoradas (La Amerika, 1917) |
|
kolpo (it.) m. |
מכה, מהלומה; ארוע מוחי; תחבולה להשגת מטרה |
a blow; stroke; a ruse to achieve a goal |
|
yo alkansi a tomar siertos pozes, kuando okupado en mi lavoro, |
|
komandán (fr.) cf. komandante |
|
|
|
espera dunke asta ke el |
|
lo ke me da a pensar es la prometa de una grande suma de moneda ke el me aze kontra livrizones de siertos planos importantes ke se toparan al poder de mi |
|
komandar v. |
פקד, ציווה, הורה; הזמין; שלח; היה בעלים של |
to command, to instruct; to order; to send; to be the owner of |
|
La alma komanda kalkula i gia (Gaon, Poezias) |
|
al forum en Roma kual Dio oy komanda (Gaon, Poezias) |
|
komando m. |
מצווה, פקודה; קומנדו |
mitzvah, command; commando |
|
El Dio se va ensanyando por lo negro ke va pujando, en deshando su komando males nos van harvando. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Pasaron siete dias, la meten en komando, En otro blok del kampo agora 'sta morando. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
komania f. |
מזון, תזונה, צידה, הספקת מזון, מצרכי מזון |
food, nutrition, provisions, food supply, foodstuffs |
|
no manke komanya i mucha bevienda. (Gaon, Poezias) |
|
kombate m. |
קרב, מלחמה, מאבק |
battle, war, struggle, combat |
|
I porke non abandono su relidjion es viktoriozo en kada kombate i gerra. (La segunda Ester, 1911) |
|
es el rio Lumnipeza onde en toda su longura se engaja fuertes |
|
kombatir v. |
נאבק, נלחם |
to wrestle, to fight |
|
kualos kombatieron kon sus enemigos. (Gaon, Poezias) |
|
kombatio kon puevlos dias de avante (Gaon, Poezias) |
|
Eyos oy kombaten adientro mi tino (Gaon, Poezias) |
|
ser eya kombate por su existensia (Gaon, Poezias) |
|
kombidado n. & adj. |
אורח, מוזמן |
guest, invited |
|
porke i anel le plazia ospitalizar kombidados.'' (Odisea) |
|
kombit/e m. |
משתה, סעודה חגיגית, מסיבה, קבלת פנים; הזמנה |
a feast, a party, a reception; invitation |
|
Del kombite salen todos muy plazientes (Gaon, Poezias) |
|
Es una fiesta, o boda? Porke un kombite d'amigos (Odisea) |
|
komer m. |
מזון; ארוחה, תבשיל |
food; a meal, a stew |
|
ma ainda solo kome ensu meza (Gaon, Poezias) |
|
Kon su marido se toma, no lo desha ni ke koma (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
komer v. |
אכל, סעד; גרד, איכל |
to eat, to dine; to scratch, to corrode |
|
Eskupes sovre la meza onde komes i beves? (Papo, Navot) |
|
Fachile es, porke sin punision el bien d'otro lo komen, (Odisea) |
|
komerse v. refl. |
אכל; אוכל, נאכל |
to eat; to be eaten, to be consumed, to decay |
|
se los komieron, i el les vedo el dia del retorno. (Odisea) |
|
kometer v. |
עולל, ביצע (מעשה פלילי), עבר עבירה |
to commit a crime |
|
Dezilde al puevlo djudio: na la pura Ley del Dio, no mesklada de tantos uzos, kometiendo abuzos. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
komida f. |
ארוחה, סעודה; אוכל, מאכל |
meal, feast; food |
|
vas a skapar la komida, mos vas a kontar ke te prime.'' (Odisea) |
|
I eyos a las komidas ofridas tendieron sus manos. (Odisea) |
|
i una muchacha lo kuida aedada - le traye komida (Odisea) |
|
Gritos de plasa / komida de prasa / morar kon basha klasa / desgusto del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
komo adv. |
כמו, בדומה ל-, כפי ש-; בערך, כ- |
like, similar to, as roughly, about |
|
Eyas oy luminan komo las estreyas (Gaon, Poezias) |
|
su frente parese ardir komo flama - (Gaon, Poezias) |
|
kae al suelo komo un templario (Gaon, Poezias) |
|
no ay komo eya grasioza i linda (Gaon, Poezias) |
|
Mira komo Rinio es ermoza, es biva, es alegre, es fuerte, (Rinio, 1906) |
|
komodo conj. |
כמו, באיזה אופן |
like, in what way |
|
Kon ke navio venites; i los marineros, komodo (Odisea) |
|
kómodo adj. |
נוח, קל |
comfortable, easy |
|
todos en rangos de komodas siyas i d'altas poltronas; (Odisea) |
|
kompanía/nya f. |
קהל, קהילה, עדה, חברותא |
community, congregation, fellowship |
|
Meir es tu siervo rav dela kompania (Gaon, Poezias) |
|
kompanyía f. |
חברה מסחרית/תעשייתית; חברה, חברותא; אורחים |
commercial/industrial company; close friends; guests |
|
ke te topi prima vez sin tu noble kompanyia (Papo, Navot) |
|
kompanyera f. |
בת זוג, בת לוויה, רעיה, חברה |
partner, companion, wife, girl friend |
|
ser tu solamente sos mi kompaniera. (Gaon, Poezias) |
|
kompanyero m. |
חבר, רע, עמית |
friend, colleague |
|
invitar el vino asus kompanieros (Gaon, Poezias) |
|
Vine agora aki kon mi nave i mis kompanyeros, (Odisea) |
|
kompanyón (fr.) m. |
חבר |
friend |
|
Ma no salvo sus kompanyos malgrado ke lo dezeava, (Odisea) |
|
i perkuro de salvarse i a kaza trayer sus kompanyos. (Odisea) |
|
kompasión f. |
חמלה, רחמים, השתתפות בצער |
compassion, mercy, participation in grief |
|
ma su korason guay duro i indiferente / non tiene |
|
kompetente adj. |
כשרוני, מוכשר, בעל יכולת, מסוגל, כשיר, מוסמך, מומחה |
competent, talented, capable, qualified, expert |
|
i kon la demanda no es kompetente (Gaon, Poezias) |
|
ere kompetente adulsar la suerte (Gaon, Poezias) |
|
komponer v. |
חיבר, הרכיב, יצר, ערך, סידר; תיקן |
to compose, to assemble, to create, to edit, to arrange; to fix |
|
realsandose tu alma konponiendo akel kante. (Gaon, Poezias) |
|
komponerse v. refl. |
היה מורכב מ- |
to be composed of |
|
Kon muchos misterios tu fey se kompone (Gaon, Poezias) |
|
komportarse v. refl. |
התנהג |
to behave |
|
I komo un chiko ke no te komportes; un tal tu no sos mas! (Odisea) |
|
komprender v. |
כלל; הבין, תפס |
to comprise; to understand, to grasp |
|
del ke lo komprende el no se esparte (Gaon, Poezias) |
|
komunal adj. |
ציבורי, קהילתי |
communal |
|
pastor komunalo es el i portanto (Gaon, Poezias) |
|
komunidad/komunitá f. |
קהילה, קהל, קהל קדוש; מועצת הקהילה |
community; community council |
|
La union i la konkordia de todas komunidades. (La segunda Ester, 1911) |
|
konak (t.) m. |
ארמון, אחוזה; בית המושל |
palace, mansion; governor's house |
|
Rikeza sin ijo / la kaza sin rijo / konak sin kortijo / takserat del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
konchentrar (it.) v. |
ריכז, צמצם |
to concentrate |
|
remarkad bien estos puntos pretos, ayi esta |
|
kondana f. |
גזר דין; גינוי, הוקעה |
sentence; condemnation, denunciation |
|
yo no desharia vuestros krimenes sin kondana, (Papo, Navot) |
|
kondenar v. |
הרשיע, חייב בדין, דן לחובה, גינה, הוקיע, נידה |
to condemn, to banish |
|
Ma? ken me impidio de kondenar su insolensia? (Papo, Navot) |
|
guadrame de la falsa testimoniansa / de akel ke pushado por la vengansa / va delantre el tribunal i djura / por |
|
konduizir v. |
הוביל, הדריך, נהג |
to lead, to guide, to drive |
|
Giate kon espirito, kondusete kon prudensia, (Papo, Navot) |
|
La konduizio i asento en un asiento, ke kon panyo lindo (Odisea) |
|
konfiar v. |
הפקיד ביד, מסר, מסר דברים אישיים; בטח ב-, סמך על |
to entrust, to hand over, to hand over personal things; to trust in, to rely on |
|
Konfiame el kargo de repasar tu flosheza! (Papo, Navot) |
|
konfirmar v. |
אישר, קיים, אשרר |
to confirm |
|
nozos konfirmamos i despasensiados (Gaon, Poezias) |
|
kongosha/kongoja f. |
כבדות, שעמום; תסכול; עצב, צער; גל חום (אצל נשים) |
heaviness, boredom; frustration; sadness, sorrow; hot flush (in women) |
|
Kamino komo kosha, tengo grande kongosha de levantar mender i kavesales ke es echo de animales. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
kongrasiado adj. |
אהוב, חינני, מלבב |
beloved, graceful, endearing |
|
por ser kongrasiada enfrente su sia. (Gaon, Poezias) |
|
konkista f. |
כיבוש |
conquering, occupation |
|
bien aventurado kon la konkuista - (Gaon, Poezias) |
|
konkluir v. |
גמר, סיים, השלים; הסיק מסקנה; החליט במהירות, חתך עניין |
to conclude |
|
ma no konklueron sus ley renovada (Gaon, Poezias) |
|
Konkluir su firmamento entre nozos el parvino. (Gaon, Poezias) |
|
konkordia f. |
אחווה, אחדות, תמימות דעים |
brotherhood, unity, unanimity |
|
La union i la konkordia de todas komunidades. (La segunda Ester, 1911) |
|
konkreto adj. |
ממשי, מוחשי, מציאותי, נראה בעין, בדוק, קונקרטי |
concrete |
|
la verdad konkreta ere tolerada (Gaon, Poezias) |
|
konortador m. & adj. |
מנחם |
comforter |
|
I pensando ami suerte oyo bozes konortantes (Gaon, Poezias) |
|
konorte/konorto m. |
ניחום, תנחומים |
comfort, condolences |
|
Konorte mi alma siente en pensando (Gaon, Poezias) |
|
antes se konosa i sea topada. (Gaon, Poezias) |
|
konoser v. |
הכיר, ידע, זיהה, למד |
to know, to know, to recognize, to learn |
|
para ke konosan ansias dela vida. (Gaon, Poezias) |
|
Osman: El muhamedano no konose torva (Gaon, Poezias) |
|
i kon todos bushka seer konosida. (Gaon, Poezias) |
|
por ke su flakeza konosa mi djente (Gaon, Poezias) |
|
No mi Dio! Tu ke konoses todos los pensamientos, (Papo, Navot) |
|
para eskulkar bien sin ke te konoskan la djente. (Papo, Navot) |
|
Porke non konose el Dio de la Altura (La segunda Ester, 1911) |
|
konosido adj. |
מוכר, מפורסם, ידוע, בעל שם |
known, famous, well-known, renowned |
|
de afuera yo senti el sonido de aserradura de yave, son de una yave |
|
konsakrar (fr.) v. |
הקדיש; קידש |
to devote; to sanctify |
|
i no vo a otro konsekrar mi vida. (Gaon, Poezias) |
|
konsejo m. |
עצה |
advice |
|
I te dare un konsejo si vas a kierer eskucharlo: (Odisea) |
|
Mi konsejo si vos plaze karos senyores (La segunda Ester, 1911) |
|
Tomad un poko konsejo de este ombre viejo, seash un buen djudio i seed kerido del Dio; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
konsensia f. |
מצפון, הכרה, תודעה |
conscience |
|
ma oy konosi el yerro pues truviarse mi konsensia. (Gaon, Poezias) |
|
por eyos, por eyos mi konsensia brama; (Gaon, Poezias) |
|
A ken ke sienta? A la konsensia o al korason? (Rinio, 1906) |
|
Kuando penso ke yo esto kazado i ke tengo dos kriaturas, mi konsensia me grita: Kualo estas aziendo? (Rinio, 1906) |
|
Amigo en sensia / haver de konsensia / mujer de pasensia / bendision del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
konsentimiento m. |
רגש, הרגשה; הסכמה, הצטרפות לדעה; תפיסת הכוונה הנסתרת |
emotion, feeling; consent, joining an opinion; grasp the hidden intention |
|
i loke eskoje el konsentimiento (Gaon, Poezias) |
|
konsentir v. |
הסכים, קיבל עליו; הרגיש, חש, נוכח לדעת |
to consent, to accept; to feel, to sense |
|
konsentia ke mi alma serka ti bushka repozo. (Gaon, Poezias) |
|
Konsintiendo yo repozo subordeno mi garganta (Gaon, Poezias) |
|
Mi alma konsiente visio enkuvierto (Gaon, Poezias) |
|
konsentirse v. refl. |
נוכח לדעת, הרגיש, חש |
to be convinced, to feel, to sense |
|
el de su padre s'akodre. I el konsentiendose d'esto, (Odisea) |
|
I eya, en los viendo kon la nariz en basho, se konsentio kulpavle, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
Shimshon, esta en prezio en sus sivdad, i eyos, fideles sivdadinos i buenos Pelishteos, se konsentian fuertes, en alto, viktoriozos, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
konsentrar v. |
ריכז; צבר; דחס |
to concentrate; to accumulate; to compress |
|
kavzan ke el kuerpo konsentre poderes (Gaon, Poezias) |
|
konservar v. |
שימר, שמר על; הכין שימורים |
to preserve; to make preserves |
|
pues eya konserva dita esperansa - (Gaon, Poezias) |
|
konsiderar v. |
העריך, החשיב, כיבד; הביא בחשבון, עיין ב- |
to consider |
|
yo lo konsidero komo muy seriozo (Gaon, Poezias) |
|
konsolar v. |
ניחם; עינג; סיפק מאווי |
to console |
|
de los ke biven en el mundo no mos konsola i dize (Odisea) |
|
konsternado adj. |
נדהם, נרעש, מוכה אכזבה |
amazed, shocked, disappointed |
|
Onde korre esta linda muchacha konsternada, (Papo, Navot) |
|
konsuelo m. |
ניחומים, תנחומים |
condolences |
|
siempre sus istoria - me trae konsuelo. (Gaon, Poezias) |
|
konsumirse v. refl. |
נצרך; נחלש, תשש, כילה כוחו, כילה עצמו, אכל את עצמו, התכלה, דעך |
to be consumed |
|
Ansi de ora en ora, de dia en semana, s'aflaka, se konsume, se aze muzelmana. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
kontar v. |
סיפר; ספר, חישב; הביא בחשבון, החשיב, כלל; סמך על |
to tell; to count, to calculate; to take into account, to consider, to include; to count on |
|
kontar los misterios de su santo nido, (Gaon, Poezias) |
|
sin tajarlo i kontarlo komo un movito! (Papo, Navot) |
|
Sierto, Baal no te va kontar por pekado (Papo, Navot) |
|
Kontame, Muza, del ombre astuto k'estuvo errando (Odisea) |
|
vas a skapar la komida, mos vas a kontar ke te prime.'' (Odisea) |
|
I si vas a toparlo i mos vas a kontarlo, i vamos aferrado, te lo aseguramos ke tu seras kerida de la nasion entera, por siempre bendizida. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
De mas nos mandas la blanka nieve ke vagarozamente / kae de los sielos kantando silensiozamente / komo la mirada de una madre serka la kuna / kuando durme su kriatura kontandole de luna (La Amerika, 1917) |
|
konteksto m. |
הקשר, קונטקסט |
context |
|
o vuestro konteksto kon la providensia; (Gaon, Poezias) |
|
kontemplar v. |
הסתכל ב-, התבונן ב-; הגה ב-; ריכך, החליש, השפיל (קול) |
to contemplate; to weaken, to lower (voice) |
|
El viajador kansado kontempla las blankas palombas ke vienen a banyarsen... (Rinio, 1906) |
|
kontener v. |
הכיל, כלל, החזיק |
to contain |
|
en una kasha bien echa, la ke muchas lansas kontuvo (Odisea) |
|
kontentado adj. |
שבע רצון, שהשביעו את רצונו |
satisfied |
|
Oy fue kontentado el rav dezeozo (Gaon, Poezias) |
|
kontentar v. |
השביע, השביע רצון, גרם קורת רוח |
satisfy |
|
I yo, para kontentar el ijo de mi soverano (Papo, Navot) |
|
me akayi, me kontenti kon su repuesta vana, (Papo, Navot) |
|
kontente (port.) adj. |
מרוצה, שבע רצון |
satisfied |
|
Eya bever save - i dansar kontente (Gaon, Poezias) |
|
i entro kontente sorver sus kerensias - (Gaon, Poezias) |
|
se raste kontente por bushkarse nido. (Gaon, Poezias) |
|
I nos deshara en nuestro repozo kontente. (La segunda Ester, 1911) |
|
Induljente, kontente, plaziente i modesto. (La segunda Ester, 1911) |
|
kontino- de kontino |
בהתמדה, תמיד, כל הזמן, בלי הפסק, לנצח |
constantly, always, all the time, without a break, forever |
|
i perdida dizen seer de kontino. (Gaon, Poezias) |
|
kolga de kontino sovre sus garganta - (Gaon, Poezias) |
|
kontinuar v. |
המשיך, נמשך, התמיד |
to continue |
|
despues kontinua el kon boz mas flaka: (Gaon, Poezias) |
|
i la enemistad kon nozotros kontinuo i rekresio. (La segunda Ester, 1911) |
|
espera dunke asta ke el komandan arrive i nozotros |
|
kontra prep. |
נגד, כנגד, בנגוד ל-, לעומת |
against, contrary to, vs |
|
kontra los kreentes a el Dio del sielo- (Gaon, Poezias) |
|
kontra el divino Odises, fina ke yego a su tierra. (Odisea) |
|
de Femios, ke kontra su veluntad el tanyia a los novios. (Odisea) |
|
kontraatakar v. |
התקיף התקפת נגד |
to counterattack |
|
de atakar kon ira sus ofensador insolente. (Papo, Navot) |
|
kontrariar v. |
הפריע, התנגד ל- |
to hinder, to oppose |
|
'Madre kerida, de ke te kontrarias, k'el karo poeta, (Odisea) |
|
kontrariedad/kontrarietá f. |
הפרעה, תקלה, מכשול; דעה נגדית |
disturbance, fault, obstacle; contrary opinion |
|
Loke vos esto avlando de mi kavesa no lo vo kitando: son palavras del Dio bivo, kontrariedad no resivo. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
konveniente adj. |
נוח, מועיל, מתאים, הולם, בא בעתו; סביר (מחיר) |
convenient; reasonable (price) |
|
Ma si a vos vos parese k'es mijor i mas konveniente, (Odisea) |
|
konvenser v. |
שיכנע, הוכיח |
to convince, to prove |
|
no konvensio a Egistos, i agora pago el por todo.'' (Odisea) |
|
I ara konvenser al rey de baldar su ravia fuerte (La segunda Ester, 1911) |
|
konvenserse v. refl. |
השתכנע |
to be convinced |
|
Se konvensio ke no, ma kedo desepsionada, porke no le pagaron, porke ovro por nada. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
konvensido adj. |
משוכנע |
convinced |
|
era siempre konvensido ke por mi kresen las rozas. (Gaon, Poezias) |
|
ma afin so konvensido ke mijor fue lo de antes. (Gaon, Poezias) |
|
Konvensida de traer una rehmision a mi puevlo kon mi dulsura buena (La segunda Ester, 1911) |
|
konvento m. |
מנזר |
convent |
|
dirijir se vienen para el konvento. (Gaon, Poezias) |
|
konversasión f. |
שיחה |
conversation |
|
Kered bien meldar kon atansion esta konversasion entre Chevi Moshonachi i Lapsa Senyorachi. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
espera dunke asta ke el komandan arrive i nozotros kontinuaremos la |
|
loke topo interesante es la |
|
konvertir v. |
שינה, החליף, המיר (מטבע); המיר דת |
to convert |
|
pues la konvertieron trokaron sus panyos (Gaon, Poezias) |
|
konvokar v. |
הזמין, זימן, קרא |
to convoke |
|
i de meterle koraje en su korason, ke konvoke (Odisea) |
|
kopo (port.) m. |
כוס, גביע |
cup |
|
de varias karnes, i kopos de oro pozo a sus lado; (Odisea) |
|
koraje m. |
אומץ, אומץ לב. עוז; גבורה; כעס, זעם |
courage; heroism; anger, rage |
|
i de meterle koraje en su korason, ke konvoke (Odisea) |
|
komo una ave en alto bolo; i koraje i huersa (Odisea) |
|
todos mudriendo sus mushos, porke kon koraje favlava. (Odisea) |
|
Esterina, ya vas a tener el koraje de azer esta echa (La segunda Ester, 1911) |
|
korajozo adj. |
אמיץ, עז לב, נועז |
brave, daring |
|
se korajozo, afin ke los ke a naser van, t'alaven. (Odisea) |
|
de las ke apartenian al muy korajozo Odises. (Odisea) |
|
Este modo de Ester korajoza nos ara para nozotros nesesava (La segunda Ester, 1911) |
|
korán m. |
הקוראן |
The Koran |
|
ken el Koran santo guarda i abrasa (Gaon, Poezias) |
|
korasón m. |
לב, לבב, ליבה; מרכז |
heart, core; center |
|
korasones rotos ken mirar dezea (Gaon, Poezias) |
|
ma siempre palpitan nuestros korasones (Gaon, Poezias) |
|
en tu korason de piedra repoza la krueldad; (Papo, Navot) |
|
se disputo tu prea i te yago el korason? (Papo, Navot) |
|
Ah! regreto ke konoses mal mi povre korason! (Papo, Navot) |
|
Ma el korason me se kema por el talentozo Odises, (Odisea) |
|
A ken ke sienta? A la konsensia o al korason? (Rinio, 1906) |
|
eya enborracha mi korason de amor. (Rinio, 1906) |
|
Mi korason esta yeno de amor por mi kerido Lefteri. (Rinio, 1906) |
|
Nos das los envigorantes aires las tempestas / ke los desho azer mis karas koloradas / i mi alegria es dulse komo la de fiestas / i mi korason late un kante de enamoradas (La Amerika, 1917) |
|
koro m. |
מקהלה; לב |
choir; heart |
|
porke l'entro en su koro la savia dicha de su fijo. (Odisea) |
|
korona f. |
כתר, נזר, עטרה, זר; כתר לשן |
crown, garland; dental crown |
|
Kon las piesas de tu oro se amasa la korona (Gaon, Poezias) |
|
koronar v. |
הכתיר, המליך |
to crown |
|
Nunka el fijo de Kronos, ke no te korone en Itaka, (Odisea) |
|
korreo m. |
דואר; דוור רכוב, בלדר, רץ, שליח; שותף לדבר עבירה |
mail; mounted postman, courier, runner, messenger; accomplice |
|
El untado lugo manda sus koreos (Gaon, Poezias) |
|
korrer m. |
זרימה, שטף, זרם; מרוץ |
flow, flux, current; race |
|
sin avlar palavra korre i rekoje. (Gaon, Poezias) |
|
Los ombres al templo korrieron tremando (Gaon, Poezias) |
|
para korrer detras de siertas mujeres ajenas. (Papo, Navot) |
|
Ansi yo a este enshempio korro i me angajo (La segunda Ester, 1911) |
|
Es gerras ke uvo aki? D'aki un poko de raki por meter en la ferida, azer kedar la sangre korrida (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
korrer v. |
רץ; (על נוזלים:) זרם, שטף; נבע; דלף |
to run; (of liquids:) to flow; to leak |
|
Komo una agua ke korre i no se estanka (Papo, Navot) |
|
Esta fuente ke sintio munchas vezes mis suspiros korre dulsemente i vagarozamente, (Rinio, 1906) |
|
kortar v. |
גזר, חתך, כרת, קיצר; שבר, הפסיק, אסר; סיפר (תספורת) |
to cut, to shorten; to break, to stop, to forbid; to cut hair |
|
Shimshon ke kon sus manos i sus potentes brasos, un gran leon avia kortado en pedasos; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
Elas! sin ti o bienfeziente blanko tanto /el mundo temblaria kon espanto / porke sin ti el segador en el verano / no kortaria espigas el presiozo grano (La Amerika, 1917) |
|
korte f. |
חצר; חצר המלך, אנשי החצר; בית משפט; חוד, להב; חתך; בד גזור לבגד; גזרה; חיזור |
yard; the king's court, the courtiers; court; point, blade; cut; cloth cut for clothing; courtship |
|
i sea testigo el Dio de mi korte (Gaon, Poezias) |
|
azen la korte a mi madre i stan devastando mi kaza. (Odisea) |
|
ma yo veo todo eskuro, dia por dia vemos las intrigas de la |
|
kortijo m. |
חצר, חצר פנימית, פטיו |
courtyard, patio |
|
en el kortijo ermozo, en sitio kon vista muy vasta, (Odisea) |
|
serka el umbral del kortijo; la lansa de bronzo en su palma, (Odisea) |
|
A la vezina kale ver, ke eya kon su saver al marido i su ijo te los kito al kortijo. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Rikeza sin ijo / la kaza sin rijo / konak sin kortijo / takserat del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
kosho adj. & m. |
צולע, פיסח, חיגר, נכה |
lame, crippled |
|
Kamino komo kosha, tengo grande kongosha de levantar mender i kavesales ke es echo de animales. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
kostiya /kostía f. |
צלע; רעיה |
rib; wife |
|
Avagar de sus kostias saka pues su vieja lira (Gaon, Poezias) |
|
kovdisia f. |
תשוקה, חמדה, חשק |
desire |
|
mentira su vida kon kovdisias pasa. (Gaon, Poezias) |
|
ke vuestra |
|
kovrar v. |
גבה; קיבל, רכש; קיבל בחזרה; השיג, זכה ל- |
to collect; to receive, to acquire; to get back; to achieve |
|
del padre suyo, i kovre buen nombre de entre los ombres.'' (Odisea) |
|
kovre m. |
נחושת |
copper |
|
Pues dientro mares de kovre buyendo (Gaon, Poezias) |
|
Los sielos se izieron de kovre por tus maldades, (Papo, Navot) |
|
favlan, para merkar kovre; i fierro lumbrozo por kargo (Odisea) |
|
koza f. |
דבר, חפץ, דבר מה, עניין |
a thing, an object, something, matter |
|
i no veluntava avlar otra koza (Gaon, Poezias) |
|
kozak/o (fr.) m. |
קוזק |
Cossack |
|
dientro de los templos kozakos entraron (Gaon, Poezias) |
|
Al templo del geto entran los kozakos (Gaon, Poezias) |
|
kozina f. |
מטבח; (איסטנבול: שרותים) |
kitchen; (Istanbul: toilets) |
|
Oy ize la kozina, me pelei kon la vezina por arena ke no tenia de antes ya me devia. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
kreado m. |
יצור |
creature |
|
Para kumplir dover de un kreado, de un ombre: (Papo, Navot) |
|
kreador m. |
יוצר, בורא |
creator |
|
el vero repentimiento kalmara la ravia del |
|
O |
|
krear v. |
יצר, עיצב; המציא |
to create; to invent |
|
Solo un Dio firme krea i podesta (Gaon, Poezias) |
|
kreasión f. |
יצירה, בריאה; ייסוד; המצאה |
creation; invention |
|
kualo es el mundo i la kreadura. (Gaon, Poezias) |
|
kreensa/kreensia f. |
אמונה, אמון |
faith, trust |
|
En ansi kestiones de fey i kreensa (Gaon, Poezias) |
|
Onde la kreensa adulsa la suerte (Gaon, Poezias) |
|
ma si tu kreensa viene enkulkarse (Gaon, Poezias) |
|
kreente n. |
מאמין |
believer |
|
tambien sus kreentes el puevlo sinsero. (Gaon, Poezias) |
|
salvar sus kreentes una ora antes. (Gaon, Poezias) |
|
kontra los kreentes a el Dio del sielo- (Gaon, Poezias) |
|
deklarar se azen asus kreedores; (Gaon, Poezias) |
|
kreer v. |
האמין; סבר, הניח |
to believe; to suppose |
|
ma ninguno kree ke puede ser esto (Gaon, Poezias) |
|
ke se kreeron en loke el suenyo les deklaro. (Papo, Navot) |
|
La aze kreer ke va ser de invidiar su suerte, (Papo, Navot) |
|
kreido adj. |
שמאמינים בו |
who is trusted, believable |
|
por puevlos murientes sea el kreido. (Gaon, Poezias) |
|
kreser v. |
גדל, צמח, צמח לגובה, התארך; גידל; הגדיל, האריך |
to grow, to grow to height, to extend; to grow; to increase, to extend |
|
era siempre konvensido ke por mi kresen las rozas. (Gaon, Poezias) |
|
kriado adj. |
שגודל, שנוצר |
that grew, created |
|
bovos kriados, los kualos los bueyes de Elios Iperion (Odisea) |
|
kriar v. |
ברא, יצר; הניק; גידל (ילדים) |
to create; to breastfeed; to raise (children) |
|
metales, animales, plantas i flores / en diferentes kolores i golores / todo maraviyozo i admiravle / i por kualo el ombre eskojido de la kreasion / lo |
|
kriarse v. refl. |
נברא, נוצר |
to be created |
|
se krio al sielo su fey verdadera. (Gaon, Poezias) |
|
kriatura f. |
תינוק, ילדון; יונק, ינוקא; אדם חסר נסיון |
a baby, a child, suckling; an inexperienced person |
|
pedasos de madres i de kriaturas (Gaon, Poezias) |
|
Esta kriatura Dio enaltesido (Gaon, Poezias) |
|
Inda tierna kriatura me armi yo kon pasensia (Gaon, Poezias) |
|
i maldicha fuera la ora ke me ize padre, i ke tengo agora dos kriaturas. (Rinio, 1906) |
|
La djente van a dezir ke Lefteri tiene dos kriaturas i ke es verguensa lo ke esto aziendo... (Rinio, 1906) |
|
De Rikita ke non tiene piadad de viejo ni de kriatura? (La segunda Ester, 1911) |
|
No es djugo de kriaturas i fasfechas (La segunda Ester, 1911) |
|
Kuando se meten a penar se olvidan ke ay senar; las kriaturas yoran, maldizen i dezonran: (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Mas de ochenta ombres, mujeres, kriaturas, tratados komo perros, pasavan oras duras. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
krimen m. |
פשע, פשע חמור, מעשה רצח |
crime |
|
yo no desharia vuestros krimenes sin kondana, (Papo, Navot) |
|
kriminal adj. & m. |
פלילי; פושע פלילי, רוצח |
criminal |
|
guadrame sovre todo de akel falsador / ke se amostra a la kara amigo mijor / i aze atras mano un tal grande mal / ke non lo aria ni un |
|
krío m. |
תינוק, יונק, עולל; תקופת ההנקה; תקופת חינוכו וגידולו של ילד קטן; אופן הטיפול בתינוק |
baby, nursing infant; raising a baby; the period of breastfeeding and caring for the baby; the way of raising a baby |
|
Su marido es buen krio ke mizmo kon frio alo ke eya dize el ni avla ni maldize. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
kristal m. |
בדולח, אלגביש; גביש |
crystal |
|
el mar asemeja kristal echizante (Gaon, Poezias) |
|
kruel adj. |
אכזר, אכזרי |
cruel |
|
Kruel! Ke kuando vee una donzeya enfrente de el, (Papo, Navot) |
|
Ansi son los ombres! Ansi es el jenero kruel! (Papo, Navot) |
|
siendo sos un kruel persekutor de sus profetas. (Papo, Navot) |
|
|
|
krueldad f. |
אכזריות |
cruelty |
|
en tu korason de piedra repoza la krueldad; (Papo, Navot) |
|
Todo djidio ke no es nasido de aki sera echado kon krueldad. (La segunda Ester, 1911) |
|
O Dio guadrame del ipokrita / komo akel animal ke non grita / ma kon kalmo mostra su maldad / en mudriendo kon ravia i |
|
kruz f. |
צלב |
cross |
|
diozes sin portretos kruses i koliares (Gaon, Poezias) |
|
La kruse relumbra i su luz es vista (Gaon, Poezias) |
|
kuajarse v. refl. |
נקרש, קפא; התגבש, הסתדר, התממש |
to freeze; to take shape, to manage, to materialize |
|
yo tembli, i mi sangre se enkuajo en mis venas. (Papo, Navot) |
|
kual /kuala? kualos?/kualas |
מי/מה זה?, מי/מה זו?, מי/מה אלה? |
who/what is this?, who/what are these? |
|
kual a oprimidos es vero amigo (Gaon, Poezias) |
|
kualo ? interog. |
מה? איזה? |
what? which? |
|
i kualo promete despues dela muerte. (Gaon, Poezias) |
|
kualo no rekeren mizmo ni los reyes. (Gaon, Poezias) |
|
Kualo azer? Kualo rijir? No se. Esto komo un loko. (Rinio, 1906) |
|
kualunke adj. |
לא חשוב איזה/מה/כמה, יהיה אשר יהיה, כלשהו |
it doesn't matter which/what/who/how much, whatever, any |
|
Kualunke, Delila, kien dezea aferrarme, el deve de atarme, kon siete kuedras freskas ke no se enshugaron. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
kuando adv. |
כאשר, כש- |
when |
|
Siempre kuando eya termina sus echos (Gaon, Poezias) |
|
Kuando penso ke yo esto kazado i ke tengo dos kriaturas, mi konsensia me grita: Kualo estas aziendo? (Rinio, 1906) |
|
kuanto/kuantos/kuantas adv. |
כמה |
how many, how much? |
|
Son ya kuantos dias ke mi alma kansa (Gaon, Poezias) |
|
por ver kuanto antes luz de delivransa. (Gaon, Poezias) |
|
Dio este suenyo kuanto es estranyo (Gaon, Poezias) |
|
Ah! El amar kuanto dulse es! (Rinio, 1906) |
|
kuatro num. |
ארבע, ארבעה |
four |
|
esparzio su puevlo por kuatro kantones (Gaon, Poezias) |
|
kuchiyo/kuchío m. |
סכין |
knife |
|
Solti el kuchio, i me di todas las penas (Papo, Navot) |
|
kudiado m. |
דאגה, טיפול |
care |
|
Duerme komo rey sin penserios i sin kudiados. (Papo, Navot) |
|
Vos en komer es loke pensash, mas kudiado no estash ke se kere la boya por enkalar la ornaya, kierech i arena demaziado por la pared i el tavlado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
kudiar v. |
טיפל ב-, דאג ל- |
to take care of |
|
Aki dezir todo no se va, siendo no es yeshiva; ma komo un amigo, por la verdad vos digo ke los savios kudiaron i todo bien aranjaron: (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
kudio m. |
השגחה, דאגה, טיפול מסור |
supervision, concern, dedicated care |
|
remishkan kon kudio todos sus burakos (Gaon, Poezias) |
|
kuedra f. |
חבל, מיתר, רצועה, מיתר של כלי נגינה |
rope, string, strap, string of a musical instrument |
|
kada uno kuerdas fiere i resone siertos kantes. (Gaon, Poezias) |
|
El, aharvando las kuedras, kito melodiozas sonadas. (Odisea) |
|
Entiende lo ke pasa, un djesto brusko aze, i komo si son filos las kuedras las dezaze. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
kuenta f. |
חשבון; חרוז |
account; bead |
|
Ya kansimos de darle muncho dinero sin kuenta. (La segunda Ester, 1911) |
|
kuero m. |
עור |
skin |
|
La noche entera ayi, kon un kuero de kavra kuvierto, (Odisea) |
|
sovre los kueros de bueyes, los kualos eyos kon sus manos (Odisea) |
|
de plata, i el kadenado serro kon la fita de kuero. (Odisea) |
|
guadrame de akel vizino ensavanado / ke manyana i tadre aze orasion / sin entender ke kon lodo es amasado / en eskorchando el |
|
kuerpo m. |
גוף |
body |
|
Kuerpos de muchachas rastan por la plasa (Gaon, Poezias) |
|
Bendizir los kuerpos rotos i razgados (Gaon, Poezias) |
|
renova el kuerpo torna kada dia. (Gaon, Poezias) |
|
kavzan ke el kuerpo konsentre poderes (Gaon, Poezias) |
|
si la alma gia el kuerpo siyado (Gaon, Poezias) |
|
rondjaria vuestros kuerpos a perros ambresidos (Papo, Navot) |
|
kuervo m. |
עורב |
crow |
|
Kuantos dias yo refrego por mis palmas estos kuervos (Gaon, Poezias) |
|
kuesta f. |
גבעה, תל; מדרון, שיפוע; גדה, חוף; כתף |
hill, mound; slope; bank, shore; shoulder |
|
Sovre kuestas de espinos me sarea presurozo (Gaon, Poezias) |
|
En Tsion la nueva de sovre sus kuestas (Gaon, Poezias) |
|
de Reitron, de debasho de la kuesta del arvoleado (Odisea) |
|
kuidador m. |
מטפל, שומר, נושא באחריות |
one who takes care |
|
la kuidadera, la fija de Ops, el fijo de Pesenor |
|
kuidar v. |
דאג, טיפל |
to take care of |
|
i una muchacha lo kuida aedada - le traye komida (Odisea) |
|
kulevra f. |
נחש, צפע, אפעה |
a snake, a viper, an adder |
|
O tirana! O kulevra mala! Tigresa feros! (Papo, Navot) |
|
kulevro m. |
נחש |
a snake |
|
guadrame del menterozo del falsador / komo de akel |
|
kulpa f. |
אשמה, אשם; עבירה, חטא, עוון |
guilt; offense, sin, iniquity |
|
Si demando una kopa me dezis ke tengo kulpa, ke se guadro por la fiesta en una limpia sesta: Si keresh una rota ya la tenesh aki pronta. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
kulpar v. |
חטא, אשם, היה אשם |
to sin, to be guilty |
|
Yo nada no kulpo Dio ke atestigue (Gaon, Poezias) |
|
eyos no kulpan, es Zeus ke kulpa, ke da a los ombres, (Odisea) |
|
kulpavle adj. |
אשם |
guilty |
|
I eya, en los viendo kon la nariz en basho, se konsentio kulpavle, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
kulpozo adj. |
אשם |
guilty |
|
i alos kulpozos alimpia del yerro (Gaon, Poezias) |
|
viertira su sanya sovre el kulpozo. (Gaon, Poezias) |
|
kultivar v. |
עיבד (אדמה), חרש; טיפח |
to cultivate (earth), to plow |
|
kultivar mis sekas rozas i pensar por mi azienda. (Gaon, Poezias) |
|
kulto m. |
פולחן, דת |
cult |
|
Puevlo vil, abandono su kulto a Adonay! (Papo, Navot) |
|
kumplido adj. |
משכיל מאוד, מלומד; שלם, מושלם, גמור, מלא |
very educated, learned; complete, perfect, finished |
|
siendo apromete salvasion kumplida. (Gaon, Poezias) |
|
kumplir v. |
השלים, גמר, סיים; קיים, מילא |
to complete, to finish, to end; to fulfill |
|
por ke se someta a kumplir doveres. (Gaon, Poezias) |
|
Para kumplir dover de un kreado, de un ombre: (Papo, Navot) |
|
Dio este en tu ayuda i kumpla tu demanda (La segunda Ester, 1911) |
|
kuna f. |
עריסה, ערש, ערסל, נדנדה; צלחת חרסינה עמוקה וגדולה |
cradle, hammock, swing; deep porcelain plate |
|
De mas nos mandas la blanka nieve ke vagarozamente / kae de los sielos kantando silensiozamente / komo la mirada de una madre serka la kuna / kuando durme su kriatura kontandole de luna (La Amerika, 1917) |
|
kunarse v. refl. |
התנדנד, התערסל, התנענע |
to swing, to sway, to wiggle |
|
sovre lo seko, o bien en la onda s'estan kuneando. (Odisea) |
|
kunduria (t.) f. |
נעל |
shoe |
|
No tiene mas kaveyos, no le desharon nada, aparte de kundurias i djuba envarada. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
kupa f. |
כוס, גביע; ''הלב'' בקלפים |
cup, goblet; the ''heart'' in the deck of cards |
|
Si demando una kopa me dezis ke tengo kulpa, ke se guadro por la fiesta en una limpia sesta: Si keresh una rota ya la tenesh aki pronta. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
kura f. |
תרופה, סם מרפא; טיפול הניתן לחולה; דייטה לחולה; שיטת ריפוי; פתרון, תקנה; אחריות |
medicine, medicinal drug; treatment provided to the patient; a diet for the patient; healing method; solution, regulation; responsibility |
|
Dishe yamar un mediko, eya izo aldulko. Por sanar su ijo eya kuras no kijo (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Torpedad, lokura / hazindad sin kura / prizion sin mankura / desplazer del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
kurar v. |
ריפא, טיפל ב-, דאג ל-; כבש בחומץ/במלח תחת השמש |
to cure, to take care of; to pickle in vinegar/salt under the sun |
|
Ken komo el pudo kurar los hazinos (Gaon, Poezias) |
|
kuriozo adj. |
סקרן, מתעניין; מעניין, מוזר, משונה |
curious, interested; Interesting, strange |
|
Este fenomeno es basta kuriozo (Gaon, Poezias) |
|
kurnaz/a (t.) adj. |
ערמומי, פיקח, ממולח, שנון; רמאי, נוכל |
cunning, clever, shrewd, witty; cheater, crook |
|
loke topo interesante es la konversasion ke tuvi anoche al kafe de Frederiko, este es un ombre mucho |
|
kurso m. |
קורס; מרוצה, מרוץ, רצף, מהלך, התנהלות |
course; race, sequence, move, conduct |
|
Ansi una nasion salvada, delos puevlos alavada, no ternes ningun remorso sigiendo este kurso. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
kurto adj. |
קצר, תמציתי; חולף, בן חלוף, רגעי, ארעי; ביישן, חסר עוז |
short, concise; transient, transitory, momentary, ephemeral; shy, lacks courage |
|
En korto, promete mas de loke puede detener. (Papo, Navot) |
|
eyos tendrian una kurta vida i mal kazamiento! (Odisea) |
|
kurvo adj. |
עקום, מעוקל, מעוקם |
crooked, curved |
|
de los Argeos se hueron tambien kon los kurvos navios; (Odisea) |
|
kuvierto adj. |
מכוסה |
covered |
|
La noche entera ayi, kon un kuero de kavra kuvierto, (Odisea) |
|
kuvrir v. |
כיסה, זרה, פיזר על; הטריד |
to cover, to sprinkle; to bother |
|
la kuvren i presto sin detenimiento (Gaon, Poezias) |
|
Nuves atorvantes kuvren vuestro sielo (Gaon, Poezias) |
|
i kuvrir se viene, ma ke temerozo (Gaon, Poezias) |
|
Sin kererme sentir, de keshas sin razon, me kuvres! (Papo, Navot) |
|
lo kuvrio, i le karreo para sus pies un bankito. (Odisea) |
|
Samos, Dulihion i Zakintos k'entera sharas la kuvren, (Odisea) |
|
kuvrirse v. refl. |
השתעמם; התעטף, התכסה; כיסה עצמו כספית; רכש כנגד מכירות באשראי |
to be bored; to wrap up, to cover up; to cover himself in financial coverage; to purchase against sales on credit |
|
Kuvridvos sako i siniza, razgad vuestros mantos! (Papo, Navot) |
|
I kaje kada noche estando a la kama, se kuvre la kavesa, los yora i esklama: ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
laboratorio m. |
מעבדה |
laboratory |
|
verso las nueve yo fui al |
|
lado m. |
צד; צד הגוף |
side; body side |
|
pues ordena ke yo ande kalmamente asu lado. (Gaon, Poezias) |
|
uno viene ami lado i kon boz muy ezmoviente: (Gaon, Poezias) |
|
de varias karnes, i kopos de oro pozo a sus lado; (Odisea) |
|
Tiempo enuvlado / haver malavlado / mirada de lado / angustia del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
ladrón m. & adj. |
גנב, גזלן, פורץ; נוכל, רמאי |
thief, robber, burglar; swindler |
|
el paiz esta yena de eshpiones, el keda ainda en las tinievlas del despotizmo, basho un govierno suzio i |
|
|
|
lager m. |
מחנה ריכוז |
Concentration Camp |
|
Un dia los almanes del nido l'arrankaron, kon su padre i madre al lager la yevaron. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
lagrimar/lagrimear v. |
דמע, הזיל דמעות |
to shed tears |
|
Lagrimeando, despues, al poeta divino le disho: (Odisea) |
|
laja f. |
מרצפת, אבן שיש או גרניט, אריח; חריץ (גבינה); אדם אטום כמו אבן |
paving stone, marble or granite, tile; cheese slice; a man who is as opaque as a stone |
|
Me rezvali en la laja en boltando la tinaja (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
lamentasión f. |
קינה, יללה, מספד, אנחה, גניחה |
lament, wail, lamentation, sigh, groan |
|
las mizerias i las desgrasias me azen suspirar / las |
|
lana f. |
צמר |
wool |
|
Echar me kero repozado, el kavesal desfronyado, del kolchon un poko blando las lanas arrastando. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
lansa f. |
חנית, כידון, רומח |
spear, javelin, lance |
|
serka el umbral del kortijo; la lansa de bronzo en su palma, (Odisea) |
|
se aserko, l'aferro por la mano, su lansa de bronzo (Odisea) |
|
La rezia lansa aferro, kon la punta aguda de bronzo, (Odisea) |
|
d'este palasio, yevando su kasko, dos lansas i eskudo, (Odisea) |
|
largamente adv. |
בהרחבה; ברווח, בשפע; בנדיבות, ביד רחבה, ברוחב לב; לאורך זמן |
by extension; in abundance; generously, with a broad hand, with a broad heart; during long time |
|
en abondansa, les dio largamente de los ke tenia. (Odisea) |
|
largo adj. |
ארוך; רחוק; נדיב לב |
long; far away; generous |
|
Atras - dize el kon sanya, largo es este kamino (Gaon, Poezias) |
|
laso adj. |
לאה, עייף, יגע, תשוש |
tired, exhausted |
|
Sovre lazos enreshados ezmeraldas i zafira (Gaon, Poezias) |
|
Del sielo entonses el Alla muy laso (Gaon, Poezias) |
|
latir v. |
דפק, פעם |
to knock, to throb |
|
Nos das los envigorantes aires las tempestas / ke los desho azer mis karas koloradas / i mi alegria es dulse komo la de fiestas / i mi korason late un kante de enamoradas (La Amerika, 1917) |
|
lavar v. |
רחץ, כיבס |
to wash |
|
Lugo la lavaron izieron su trensa (Gaon, Poezias) |
|
lavarse v. refl. |
התרחץ |
to wash up |
|
en una paila de plata la echo, ke se laven sus manos, (Odisea) |
|
Ire serka la fuente me lavare la kara por refreskarme un poko... (Rinio, 1906) |
|
Su kaveyera blonda al ombro abashava, en banyo de parfumes el puerpo se lavava. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
lavio m. |
שפה (שפתים) |
lip |
|
viene kon sus lavios sangre estilantes (Gaon, Poezias) |
|
por aki entonan sus lavios loores (Gaon, Poezias) |
|
Ke nuestros veros savios pronunsiaron kon sus lavios: (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
lavorar v. |
עבד; פעל, תיפקד |
to work; to act, to function |
|
Lavora kon la pala, kavaka kon la chapa, s'aboka, s'alevanta, el dia no s'eskapa! ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
lavoro (it.) m. |
עבודה, עמל, יגיעה; עסק, עיסוק; תפקיד, משימה; מוצר מעובד היטב, מוצר אמנותי |
work, toil; business, occupation; role, task; a well-made product, an artistic product |
|
Las yevan al lavoro, se deve yir al paso, al son de la orkestra, sin manear un braso. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
yo alkansi a tomar siertos pozes, kuando okupado en mi |
|
lazeria/lazerio (port.) f./m. |
עבודה, עמל; עבודת פרך |
work, toil; drudgery |
|
ke biven de sus lazeria, segun ke anel le envelunta. (Odisea) |
|
lecho m. |
ערש, יצוע, מיטה; שכבת חומר |
a cradle, a couch, a bed; layer of material |
|
Atorvado de el lecho por seguirlo yo me also (Gaon, Poezias) |
|
Despues ael lecho dirije sus brasos (Gaon, Poezias) |
|
i serka el lecho sospirando kae. (Gaon, Poezias) |
|
leer v. |
קרא |
to read |
|
leendo tus eskrituras mas i mas siempre me also. (Gaon, Poezias) |
|
aprender la eskritura por leer tu onda sensia. (Gaon, Poezias) |
|
sauman i tornan por leer sus salmo. (Gaon, Poezias) |
|
legar v. |
הוריש, ציווה, הנחיל |
to bequeath |
|
i grande fama iya a legar para siempre a su fijo. (Odisea) |
|
legumbre m. |
ירק, ירקות |
vegetable, vegetables |
|
Por los rikos ordenaron komer trigo ke guadraron; por los povres ombres todo modo de legumbres. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
lenya f. |
עץ (חומר), עץ הסקה; חבטות, מלקות; יער |
wood (material), firewood; beatings, whippings; forest |
|
Se le tuersio la spalda de tanto esforsarse, de lenya la estanyan, si oza apozarse. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
león m. |
אריה, לביא, ארי; כינוי לאדם אמיץ לב |
lion; nickname for a brave person |
|
En un guerto sareado kon luengas de leones (Gaon, Poezias) |
|
asta Dio vos regma de entre leones (Gaon, Poezias) |
|
Shimshon ke kon sus manos i sus potentes brasos, un gran leon avia kortado en pedasos; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
leshor m. |
מרחק, רוחק, ריחוק |
distance, remoteness |
|
Serka de eya metio para si, a leshor de los novios, (Odisea) |
|
leshos adv. |
רחוק, הרחק |
far |
|
supito resta parado al sentir de leshos sones. (Gaon, Poezias) |
|
Leshos de prekantes tu Dio poder tiene (Gaon, Poezias) |
|
Leshos de mi sezo abordar tu dicha (Gaon, Poezias) |
|
leshos de figura i de pensamiento. (Gaon, Poezias) |
|
leshura f. |
מרחק, רוחק |
distance |
|
De leshuras se eskuchan chuchuleos envisiantes (Gaon, Poezias) |
|
letra f. |
מכתב, איגרת; אות; כתב |
letter, epistle; letter; writing |
|
Kon esta letra yo me prezentare en dia de su nasimiento (La segunda Ester, 1911) |
|
Le aremos una letra al rey yena de loores. (La segunda Ester, 1911) |
|
Yo senyor Haham, yo me prezentare kon la letra onde el rey (La segunda Ester, 1911) |
|
ley (2) f. |
תורה, חוק; אמונה, דת |
Torah, law; faith, religion |
|
ma es imposivle se guarden dos leyes (Gaon, Poezias) |
|
i bezar las Leyes kuando el se yega. (Gaon, Poezias) |
|
Nuestra fey fue siempre ley dela kerensia (Gaon, Poezias) |
|
ke por su persona nuestra Ley aviza. (Gaon, Poezias) |
|
ma pues ke se avla de ley i destino (Gaon, Poezias) |
|
kuala ley al mundo es mas renomada (Gaon, Poezias) |
|
i su Ley fiela madre alas leyes. (Gaon, Poezias) |
|
kon sangre de puerkos las Leyes mancharon. (Gaon, Poezias) |
|
Puevlo ke ulvido la ley resivida en Sinay! (Papo, Navot) |
|
Si bushko de kazarme tambien kon Rinio, segun la ley no se puede. (Rinio, 1906) |
|
Dezilde al puevlo djudio: na la pura Ley del Dio, no mesklada de tantos uzos, kometiendo abuzos. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
líbero (it.) adj. |
חופשי, עצמאי |
free, independent |
|
El penserio libero takso i renyega (Gaon, Poezias) |
|
libertad f. |
חופש, חירות, חופש פעולה |
freedom, liberty, freedom of action |
|
I rejisto para un ermano de la libertad. (Papo, Navot) |
|
lijero adj. |
זריז; פועל בלי לחשוב; שטחי |
agile; acts without thinking; superficial |
|
Kuantas alvoradas se also lijero (Gaon, Poezias) |
|
los degoyaron. I mosos lijeros los stavan serviendo, (Odisea) |
|
al mesajero lijero, a Ermes, el matador d'Argos, (Odisea) |
|
líkido/líkvido/likuido m. & adj. |
נוזל; נוזלי; שנמכר במכירת חיסול |
liquid, liquidated |
|
d'oro, turavles, ke sovre la likida mar i la tierra (Odisea) |
|
limón m. |
לימון |
lemon |
|
Es una maraviya el prekante dela tia: la endevina ordeno de meter al sereno limon i agua de mar (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
limpio adj. |
נקי, טהור, זך, צח |
clean, pure, clear, fresh |
|
i su frente limpia komo nieve blanka (Gaon, Poezias) |
|
Si demando una kopa me dezis ke tengo kulpa, ke se guadro por la fiesta en una limpia sesta: Si keresh una rota ya la tenesh aki pronta. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
linaje m. |
ייחוס, שושלת, צאצאים; אבות המשפחה |
pedigree, lineage, descendants; the ancestors of the family |
|
'No te taksaron, seguro, los diozes linaje sin nombre (Odisea) |
|
lindo adj. |
יפה, נאה; נחמד; חינני; הדור; מקסים |
beautiful, handsome; nice; graceful; elegant; charming |
|
Una linda ninya le dono la suerte (Gaon, Poezias) |
|
no ay komo eya grasioza i linda (Gaon, Poezias) |
|
Onde korre esta linda muchacha konsternada, (Papo, Navot) |
|
a los Ahayos, de lindos kaveyos, a la asamblea, (Odisea) |
|
La konduizio i asento en un asiento, ke kon panyo lindo (Odisea) |
|
skoje un lindo, i uno de mizma valor vo a darte.'' (Odisea) |
|
De prezentarte delantre el rey tu, una linda muchacha. (La segunda Ester, 1911) |
|
Al punto k'ambezaron, k'el grande enemigo ke tanto lo bushkaron, de muevo atorno i kon Delila estava, la linda Pelishtea, la mosa ke amava. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
La linda djovinika, ijika muy kerida, ke sus parientes todo le davan en su vida. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
Invierno, sezon indjustamente aborresida / sos mi amiga, porke debasho tu kara palida / ay ermozuras komo las ke en suenyo pasan / figuras, vistas, tanto lindas ke plasan la realidad / ma son mas puras ke la verdad (La Amerika, 1917) |
|
lingua f. |
שפה, לשון; לשון (אבר בפה) |
language; tongue |
|
yendo por la skura mar a Temesa, onde estranya lingua (Odisea) |
|
linia f. |
שורה, קו |
row, line |
|
en arrivando en las |
|
lira f. |
נבל (כלי נגינה); לירה (מטבע) |
lira (musical instrument); lira (currency) |
|
Avagar de sus kostias saka pues su vieja lira (Gaon, Poezias) |
|
kon tronkos aberlantados resakados de tu lira. (Gaon, Poezias) |
|
Esto es ke les importa aneyos, la lira i el kante. (Odisea) |
|
Un pregonero metio una lira ermoza en las manos (Odisea) |
|
liviano adj. |
קל, נוח, זריז; שטחי |
easy, convenient, quick; superficial |
|
vasta la yevan, liviana ansi ke el soplo del aire. (Odisea) |
|
livrizón m. |
מסירה |
delivery |
|
lo ke me da a pensar es la prometa de una grande suma de moneda ke el me aze kontra |
|
livro m. |
ספר |
book |
|
Estos livros dela djente todos son keridos mios (Gaon, Poezias) |
|
De chikez ke yo traziero i leo livros de sensia (Gaon, Poezias) |
|
dizen en sus livros ke esto es vero (Gaon, Poezias) |
|
un livro pezgado en su mano trae (Gaon, Poezias) |
|
Es menester saver ke un livro deve aver, Shulhan Aruh nombrado: todo din es topado; todos los diritos enel son eskritos. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
loar v. |
הילל, שבח, פאר, רומם |
to praise, to glorify, to exalt |
|
i sin biervos loa al Dio eternelo (Gaon, Poezias) |
|
loar al Eterno Dio ke todo gia. (Gaon, Poezias) |
|
lodo m. |
בוץ, רפש, טיט; בהשאלה: אדם חסר מוסר, חסר אופי |
mud, slush, clay; metaphorically: a person without morals/without character |
|
guadrame de akel vizino ensavanado / ke manyana i tadre aze orasion / sin entender ke kon |
|
porke non estiende su braso poderozo / i los esparze en el aire komo polvo? / porke non se avre la tierra kon gozo / i los aze despareser dientro el |
|
lokanda (it.) f. |
מזנון, מסעדה קטנה, פונדק דרכים, אכסניה, קנטינה |
buffet, small restaurant, road inn, hostel, canteen |
|
Vistete agora presto ke los ministros vienen a la lokanda. (La segunda Ester, 1911) |
|
loko m. & adj. |
משוגע, מטורף, חולה נפש; שוטה, אויל; של טרוף, שגעוני |
crazy, insane, mentally ill; fool; of a frenzy, crazy |
|
todo falso i impuro todo loko trokamiento. (Gaon, Poezias) |
|
de esta tempesta loka i espesa (Gaon, Poezias) |
|
Kualo azer? Kualo rijir? No se. Esto komo un loko. (Rinio, 1906) |
|
Eres muy bien loka en kitando de vuestra boka maldision al ke vos toka kon intelijensia poka. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Barajas en kaza / insonia sin kavza / kon lokas kien kaza / postemas del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
O! ombres bovos, |
|
lokura f. |
שגעון, טרוף, איוולת, סכלות |
madness, frenzy, folly |
|
porke a kavza de sus lokeria se depedrieron; (Odisea) |
|
Ke es esta dezventura? Loke avlas es lokura. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Torpedad, lokura / hazindad sin kura / prizion sin mankura / desplazer del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
londje (port.) adv. |
הרחק, במרחקים |
far, far away |
|
tengo. Mi nave esta londje d'esta sivdad, en el porto (Odisea) |
|
el desgrasiado, ke londje de sus kamaradas mal yeva (Odisea) |
|
ver de su tierra alsarse el fumo, aun ke de londje, (Odisea) |
|
longura f. |
אורך |
length |
|
es el rio Lumnipeza onde en toda su |
|
loores f. pl. |
שבח, תשבחות, תהילות |
praise, glories |
|
No se donde se empesa la loor determinada (Gaon, Poezias) |
|
por aki entonan sus lavios loores (Gaon, Poezias) |
|
El templo se avre kon loores presto - (Gaon, Poezias) |
|
Le aremos una letra al rey yena de loores. (La segunda Ester, 1911) |
|
lovo v. |
זאב |
wolf |
|
Avlas de bovo / ojada de lovo / de fuego I rovo / te guadre el Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
luchar v. |
נאבק, נלחם, התקוטט |
to wrestle, to fight, to quarrel |
|
de pasharos ke reluchan por versar sus salmo antes. (Gaon, Poezias) |
|
ke lucho oras enteras sin tener ventura. (Papo, Navot) |
|
luego adv. |
אז, תכף ומיד, סמוך אחר כך; אחר כך, אחרי כן |
immediately, soon after; then, after that |
|
lugo todos restan kalmos i se prenden de el pazmo. (Gaon, Poezias) |
|
i todos luego de rodiyas kaen (Gaon, Poezias) |
|
Lugo la lavaron izieron su trensa (Gaon, Poezias) |
|
a esta sonyante lugo la atina. (Gaon, Poezias) |
|
i ken la enkontra lugo la abrasa. (Gaon, Poezias) |
|
El untado lugo manda sus koreos (Gaon, Poezias) |
|
luenga f. |
לשון |
tongue |
|
En un guerto sareado kon luengas de leones (Gaon, Poezias) |
|
luengo adj. |
ארוך |
long |
|
su talia svelta apretada en su longo sayo? (Papo, Navot) |
|
lugar m. |
מקום, אתר, מושב, איזור; תפקיד |
place, site, seat, area; role |
|
En lugar de tomar enshemplo de sus malos gios, (Papo, Navot) |
|
en el lugar ke yo me topo siempre su suvenir esta serka de mi... (Rinio, 1906) |
|
Por el otro lugar el korason me grita: Tu sos mansevo, la vida es la vida, (Rinio, 1906) |
|
lumbre f. |
אש, להבה |
fire, flame |
|
dez entonses sirkulando entre mi ire su lumbre. (Gaon, Poezias) |
|
dita fey parese mucha lumbre tiene. (Gaon, Poezias) |
|
Komo puedra defenderme vea yo su lumbre santa (Gaon, Poezias) |
|
lumbrozo adj. |
זוהר, מבריק, נוצץ, מזהיר, לוהט |
glowing, brilliant, glittering, bright, fiery |
|
favlan, para merkar kovre; i fierro lumbrozo por kargo (Odisea) |
|
luna f. |
ירח, לבנה, סהר; ראי, מראה; שהרון, סהרון |
moon, crescent; mirror; lunar |
|
Por nuves kargadas la luna se trasa (Gaon, Poezias) |
|
suven, i azen estremeser el sol i la luna. (Papo, Navot) |
|
lustrar/lustrear v. |
הבריק |
to polish, to shine |
|
i serka d'eyos travo i metio una meza lustrada. (Odisea) |
|
luvia f. |
גשם, מטר; כינוי לשפע |
rain; a nickname for abundance |
|
Piedrisko de brazas, luvia de tizones (Gaon, Poezias) |
|
La luvia no rebive mas tus kampos i soledades, (Papo, Navot) |
|
d'uno ke los guesos blankos s'estan pudriendo de luvia (Odisea) |
|
Luvia arrojada / kamiza mojada / mujer anojada / kastigo del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
luz f. |
אור |
light |
|
enfrente las luzes del plazo sagrado. (Gaon, Poezias) |
|
kon la luz del dia salio ezmovido (Gaon, Poezias) |
|
por ver kuanto antes luz de delivransa. (Gaon, Poezias) |
|
La kruse relumbra i su luz es vista (Gaon, Poezias) |
|
La luz rosiada avagar se trae (Gaon, Poezias) |
|
antes se amate la luz de mi vida (Gaon, Poezias) |
|
Luz del kativerio i gloria de Israel! (La segunda Ester, 1911) |
|
luzido adj. |
נוגה, בוהק, מזהיר |
bright, warning |
|
Vendi yo al sol luzido por kandelas fumeantes (Gaon, Poezias) |
|
luzio adj. |
יפה, נאה, הדור, נחמד, חמוד; בוהק, זוהר; מסודר; בעל מידות טובות |
beautiful, handsome, nice, cute; shining; arranged; with good manners |
|
un tablo de vidro luzio espejante. (Gaon, Poezias) |
|
para dar mas luzio relumbror a su ermozura, (Papo, Navot) |
|
ma (it./gr.) conj. |
אך, אבל, אולם |
but, however |
|
ma entre el geto kantan las mujeres (Gaon, Poezias) |
|
machukar v. |
כתש, כתת, שחק, מעך, דרס ברגליים, מחץ, פצע, הכאיב, חבל, היכה, דיכא; לעס |
to crush, to wear out, to trample, to injure, to hurt, to bruise, to strike, to oppress; to chew |
|
kijera el Alto machukarte kon su trueno (Papo, Navot) |
|
madre f. |
אם, אמא; רחם; שמרים; מקור, מעיין |
mother; uterus; yeast; a spring |
|
i su Ley fiela madre alas leyes. (Gaon, Poezias) |
|
madrugada f. |
שחר |
dawn |
|
delas kualas luz del dia espunta por madrugadas. (Gaon, Poezias) |
|
maestad/maestá (it.) f. |
הוד, תפארת, הוד מלכות; פנית כבוד: הוד רוממותו |
majesty; address of honor: His Highness |
|
Agora la reina ke tomo de la Boemia su maestad (La segunda Ester, 1911) |
|
magna f. |
מן (שאכלו בני ישראל במדבר), הפרשה מתוקה של גזע מילה; רווח קל, ברכת שמים |
Manna (that the Israelites ate in the desert), a sweet secretion of the stem of Mila; easy profit, God bless |
|
En el dezierto nos governo kon la magna (La segunda Ester, 1911) |
|
makat (t.) m. |
כיסוי למינדיר (ספה תורכית) |
cover for minder (Turkish sofa) |
|
Mirad i azed dikat ke no kedo urti ni makat (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
mal m. |
כאב, מכאוב; רע, רעה; חטא; מחלה; נזק; הרגל רע; רכילות, לשון הרע |
pain; bad, evil; sin; disease; damage; bad habit; gossip, slander |
|
ekspuestos a males angustias i penas (Gaon, Poezias) |
|
i sufrio muchos males en su korason en las mares, (Odisea) |
|
a la sivdad, ma ke londje a los kampos sta males yevando, (Odisea) |
|
No seas komo el vezino ke perdio el buen kamino: no miran sus keazeres, avlan mal delas mujeres. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
guadrame sovre todo de akel falsador / ke se amostra a la kara amigo mijor / i aze atras mano un tal grande |
|
malavlado m. |
רכילות; מוציא דיבה, הולך רכיל, סלפן |
gossip; a person who slanders/gossips |
|
Tiempo enuvlado / haver malavlado / mirada de lado / angustia del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
maldad f. |
רשע, רשעות, רעה, רוע, רוע לב, נבלות, מעשה רע |
evil, wickedness, malice, scoundrels, evil deed |
|
Los sielos se izieron de kovre por tus maldades, (Papo, Navot) |
|
por sus maldad es ke sufren mas de lo ke es sentensiado. (Odisea) |
|
O Dio guadrame del ipokrita / komo akel animal ke non grita / ma kon kalmo mostra su |
|
maldezir/maldizir v. |
קילל, דיבר רעות |
to curse, to speak ill of |
|
despues la maldizen delante la djente (Gaon, Poezias) |
|
Maldiz mi vano poder! Desterame! Umiyame! (Papo, Navot) |
|
Kuando se meten a penar se olvidan ke ay senar; las kriaturas yoran, maldizen i dezonran: (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Su marido es buen krio ke mizmo kon frio alo ke eya dize el ni avla ni maldize. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
maldicho adj. & m. |
ארור, מקולל |
cursed |
|
Andad vos maldichos kon vuestro proekto (Gaon, Poezias) |
|
maldicho - ainda al Dio orasionas (Gaon, Poezias) |
|
Si, maldision sovre ti Ah'av, avliston maldicho! (Papo, Navot) |
|
i maldicha fuera la ora ke me ize padre, i ke tengo agora dos kriaturas. (Rinio, 1906) |
|
No sea ke esta maldicha de Katerina no lo esta deshando venir, (Rinio, 1906) |
|
Rikita la maldicha le trusho entre nozotros una grande enemistad (La segunda Ester, 1911) |
|
Sus malisias de esta maldicha Rikita yo le deskuvrire (La segunda Ester, 1911) |
|
Yo kale este ensanyado, kon vos averme keshado vos eres la maldicha ke me trushites dezdicha. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
maldisión f. |
קללה, אלה; חרם, נידוי |
curse; excommunication |
|
Si, maldision sovre ti Ah'av, avliston maldicho! (Papo, Navot) |
|
A ken ke salve..? Komo es su nombre?.O maldision (Papo, Navot) |
|
Eres muy bien loka en kitando de vuestra boka maldision al ke vos toka kon intelijensia poka. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
malgrado (it.) prep. |
אף על פי, למרות |
although |
|
malgrado de todos resta enkuvierto. (Gaon, Poezias) |
|
Ma no salvo sus kompanyos malgrado ke lo dezeava, (Odisea) |
|
Ermes ansi le favlo; ma malgrado su bueno intento, (Odisea) |
|
malino adj. |
אוהב להקניט, קנטרן; מזיק |
annoying; harmful |
|
I una boz grito en el aire: ''Tembla malino! (Papo, Navot) |
|
malisia f. |
זדון, רשע, רשעות, רוע לב |
malice, wickedness |
|
Elenos vinieron mostrar sus malisia (Gaon, Poezias) |
|
Sus malisias de esta maldicha Rikita yo le deskuvrire (La segunda Ester, 1911) |
|
malo m. |
רשע, אדם מזיק, נוטה לעשות רע |
wicked, a harmful person, inclined to do evil |
|
no derroka justos i malos ensalsa - (Gaon, Poezias) |
|
malonesto (fr.) adj. |
בלתי ישר, רמאי |
dishonest, deceitful |
|
Sesa la rebuelta fatal malonesta (Gaon, Poezias) |
|
malor (fr.) m. |
אירוע מצער, צרה, פורענות, אסון |
an unfortunate event, trouble, calamity, disaster |
|
Ansi kaves enrejistrarle todos los malores (La segunda Ester, 1911) |
|
salvarmos de todos malores ke mos akontesio. (La segunda Ester, 1911) |
|
malorozamente (fr.) adv |
לרוע המזל, למרבה הצער, לדאבון לב |
unfortunately |
|
Malorozamente lo ke oyimos es verdad (La segunda Ester, 1911) |
|
malorozo (fr.) adj. |
אומלל, מסכן; עצוב |
unfortunate, poor; sad |
|
Ma so muy malorozo de tener mujer inyorante komo las de avante. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Las echan de las kamas. Un chay, i a la kaye. Appel! Es maloroza kien tadra, kien se kaye. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
maltratar v. |
הציק ל-, עינה, התאכזר ל-, התעלל ב-, הטריד; גער ב- |
to harass, to torture, to be cruel to, to abuse; to scold at |
|
a maltratarvos, golpearvos delantre la djente (Papo, Navot) |
|
mama/mamá(n) f. |
אמא |
mother |
|
La noche kaye preta, 'stan tres en una kama, se siente desgrasiada. Si 'stava aki su mama! ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
mamparansa f. |
עזרה, הגנה, חסות, תמיכה; מסך |
help, protection, patronage, support; screen |
|
I ken les sera a eyos una mamparansa. (La segunda Ester, 1911) |
|
manadero m. |
מקור, מוצא ; מעיין, עין |
source, origin; spring |
|
Ke yo bushki sin estanko manadero suprimados. (Gaon, Poezias) |
|
Azanos, grupos, grupos, se vian adjuntados, en un lugar o otro oyendo enkantados de bokas de personas ke kon sus ojos vieron, o de buen manadero las kozas las sintieron. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
manar v. |
נבע, קלח, זרם, שפע, זב |
to flow |
|
Shimshon, tu fuersa, dime, de onde esta manando? ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
manchar v. |
הכתים, לכלך; התווה אות קלון, הכתים, הדביק סטיגמה, הטיל דופי |
to stain, to dirty; to stigmatize, o reproach |
|
kon sangre de puerkos las Leyes mancharon. (Gaon, Poezias) |
|
mandamiento m. |
מצווה; צו, פקודה, חוק; דיבר (עשרת הדיברות) |
order; decree, law; commandment (the ten commandments) |
|
trusho el profeta los dies mandamientos. (Gaon, Poezias) |
|
mandar v. |
שלח, שיגר; פקד, ציווה, הורה; הזמין |
to send, to dispatch; to command, to instruct; to order |
|
i pues ke Dio kijo mandarlo agora (Gaon, Poezias) |
|
ke oy de los sielos lo aven mandado (Gaon, Poezias) |
|
komo fue mandado por el Dio bendicho (Gaon, Poezias) |
|
El untado lugo manda sus koreos (Gaon, Poezias) |
|
i lo mandaron de sus tierra para tener repozo? (Papo, Navot) |
|
I vo mandarlo a Sparta i a Pilos, la arenoza, (Odisea) |
|
Miramos remedio de mandarle un buen prezente (La segunda Ester, 1911) |
|
El Dio es muy grande, terna piadad i nos mande loke nos es menester el nos ara remeter. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Ke dezde su nasensia el Dio lo protejava, i en lo ke azia sukseso le mandava; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
De mas nos mandas la blanka nieve ke vagarozamente / kae de los sielos kantando silensiozamente / komo la mirada de una madre serka la kuna / kuando durme su kriatura kontandole de luna (La Amerika, 1917) |
|
mandjar (it.) m. |
מצרכי מזון, מזון |
foodstuffs, food |
|
Maniton i Afion kon fyel la mandjaron (Gaon, Poezias) |
|
mandra (1) (gr./it.) f. |
מכלאה, גדרת צאן, דיר; שטח פתוח מגודר לאחסון חומרי בניה |
corral, sheep fence, barn; a fenced open area for storing building materials |
|
Estas muntanyas de enfrente onde yo pasi kaje toda mi chikez en la mandra de mi padre, (Rinio, 1906) |
|
manera f. |
אופן, דרך, שיטה; צורה, תבנית; נימוס, גינונים; כפפה |
manner, way, method; form, pattern; etiquette, manners; glove |
|
de ke manera los novios los vas a echar del palasio. (Odisea) |
|
va a kalmarse, porke no puedra en ninguna manera (Odisea) |
|
mango m. |
ידית (של כלי), ניצב; ננס, נמוך קומה; קטין; אדם פחות ערך |
handle (of a tool); dwarf, short in stature; minor; a less valuable person |
|
i de la sala salio, i la puerta travo por el mango (Odisea) |
|
mania f. |
שגעון לדבר אחד, בולמוס, הרגל רע; טיב |
mania, binge, bad habit; quality |
|
segun se uzaron i ere su mania. (Gaon, Poezias) |
|
mankar (it./fr.) v. |
חסר, היה חסר; שגה, החטיא; נעדר; לא קיים (את החובה) |
to lack, to be lacking; to err, to miss; to be absent; not fulfill (the duty) |
|
demas ke no manke el harem aparte (Gaon, Poezias) |
|
anjel de los sielos es i nada manka. (Gaon, Poezias) |
|
no manke komanya i mucha bevienda. (Gaon, Poezias) |
|
mankan en su vida sensia i pureza. (Gaon, Poezias) |
|
Ma 2 semanas manka, mi alma se arranka ke no ay por la Paskua otro ke sal i agua. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
muestras trupas estan dezorganizadas, |
|
mankeza f. |
חסר, חסך, חסרון, משגה |
lack, shortcoming, error |
|
Sus muchas mankezas son sin importansa (Gaon, Poezias) |
|
manko adj. |
לקוי, פגום, חסר; עני, חסר כל |
defective, lacking; poor, destitute |
|
en |
|
metales, animales, plantas i flores / en diferentes kolores i golores / todo maraviyozo i admiravle / i por kualo el ombre eskojido de la kreasion / lo kriates |
|
O! ombres bovos, lokos |
|
manko adv. |
פחות |
less |
|
Esto todo blanko se kijo dos dias a lo manko (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Shimshon, ke los Daneos, la djente de su trivo, kontavan ke un andjel viniendo del Dio bivo, predisho a su madre, mujer ke no paria, k'en manko de un anyo un ijo teneria, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
mankura f. |
כתם, רבב; חסרון, מום, פגם, משגה; תעלול, סטיה מדרך הישר; אשמה |
a stain; defect, deformity, flaw; trick, deviation from the straight path |
|
Torpedad, lokura / hazindad sin kura / prizion sin mankura / desplazer del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
mano f. |
יד |
hand |
|
andando kon una roza en su mano (Gaon, Poezias) |
|
un livro pezgado en su mano trae (Gaon, Poezias) |
|
i pregoneros enriva sus manos agua les vertian, (Odisea) |
|
para ke sovre los novios gavientos el meta sus manos! (Odisea) |
|
El salvo a nuestros padres de Mitsrayim de mano del rey Par'o (La segunda Ester, 1911) |
|
Una letra bien eskrita Su Eminensia entrege en mis manos (La segunda Ester, 1911) |
|
Sus manos delikadas en agua no metía, brodando o meldando, ansi pasava el dia. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
guadrame sovre todo de akel falsador / ke se amostra a la kara amigo mijor / i aze atras |
|
mansevez/mansevés f. |
נעורים, עלומים |
youth |
|
Oh! Ek un dia grande! Ek un dia onde todos los sentimientos de mi manseves se despiertan... (Rinio, 1906) |
|
Por el otro lugar el korason me grita: Tu sos mansevo, la vida es la vida, (Rinio, 1906) |
|
mansevo m. |
בחור, עלם; רווק |
lad; bachelor |
|
i ayi mansevos de los deredores (Gaon, Poezias) |
|
i muchos mansevos aven rekerido (Gaon, Poezias) |
|
mantener v. |
כִּלְכֵּל, פִּרְנֵס, החזיק, תמך כלכלית, קיים, זן, האכיל |
to maintain |
|
i la mantuvieron dies i ocho anyos. (Gaon, Poezias) |
|
ke de mil plazeres i delisios la va mantener. (Papo, Navot) |
|
de todas las servideras, i en su chikez lo mantuvo. (Odisea) |
|
Mujeres, puevlo aparte, tienen leyes en disparte, todo el penserio tienen a sus dinim ke mantienen (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
manto m. |
גלימה, מעיל |
cloak, coat |
|
Rabi Meir presto deznuda su manto (Gaon, Poezias) |
|
Kuvridvos sako i siniza, razgad vuestros mantos! (Papo, Navot) |
|
los kampos estan vestidos de sus mantos vedres i kolorados, (Rinio, 1906) |
|
manuvra f. |
תחבולה |
trick, artifice |
|
eyos tiravan, tiravan sin destankar i fue kon grandes penas i |
|
manyanada f. |
שעות שלפני הצהרים; הצגה יומית |
the hours before noon; matinee |
|
Ma mos andemos i mos asentemos a la manyanada (Odisea) |
|
manzía/manziya f. |
עצב, אומללות |
sadness, unhappiness |
|
I ke a los enemigos les azia vengansas i manzias. (La segunda Ester, 1911) |
|
mar f. |
ים |
sea |
|
Komo olas palpitantes de mares tempesteozos (Gaon, Poezias) |
|
Pues dientro mares de kovre buyendo (Gaon, Poezias) |
|
ay Dio ke podesta por seko i mares. (Gaon, Poezias) |
|
avrirsen los sielos razgarsen los mares; (Gaon, Poezias) |
|
el mar asemeja kristal echizante (Gaon, Poezias) |
|
me pensava son senteas en un mar preto de yelo. (Gaon, Poezias) |
|
este mar de plata enfrente mi guerto (Gaon, Poezias) |
|
i sufrio muchos males en su korason en las mares, (Odisea) |
|
maravía/maraviya f. |
פלא, נפלאות |
wonder, wonders |
|
seran deklaradas ditas maraviyas (Gaon, Poezias) |
|
Ya pasaron los tienpos ke azia Dio maraviyas (La segunda Ester, 1911) |
|
Es una maraviya el prekante dela tia: la endevina ordeno de meter al sereno limon i agua de mar (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
No era esto prova, el Pelishti pensava, ke una maraviya akontesiendo stava? ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
maraviyado adj. |
נקסם, מתפעל |
enchanted, amazed |
|
Maraviyada entera, atras s'atorno a su sala, (Odisea) |
|
maraviyarse/maravíarse v. refl. |
התפלא, התפעל, תמה |
to wonder, to marvel |
|
mucho se maraviyo, i un dio entendio ke el era. (Odisea) |
|
Esto el disho; i de Telemahos se maraviyavan, (Odisea) |
|
maraviyozo/maravíozo adj. |
נפלא, מפליא, פלאי, מעורר פליאה, מעורר השתאות, מקסים; מפואר, נהדר |
wonderful, marvelous, amazement-inspiring, charming; magnificent, great |
|
metales, animales, plantas i flores / en diferentes kolores i golores / todo |
|
marekía (t.) cf. merekía |
|
|
|
Ke sepa! Si, ke Katerina sepa ke yo amo a su marido, esto no me importa! (Rinio, 1906) |
|
marido m. |
בעל, בן זוג |
husband, spouse |
|
eya yoro, su kerido marido, fin k'un dulse es.huenyo (Odisea) |
|
A la vezina kale ver, ke eya kon su saver al marido i su ijo te los kito al kortijo. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
marinero m. |
מלח, ימאי, יורד ים |
a sailor, a seafarer |
|
Kon ke navio venites; i los marineros, komodo (Odisea) |
|
i se el rey de los Tafios, ke son marineros kapaches. (Odisea) |
|
martiyo/martío m. |
פטיש, מקבת |
hammer |
|
Un kozak supito alsa su martio (Gaon, Poezias) |
|
mas adv. |
יותר, עוד |
more |
|
leendo tus eskrituras mas i mas siempre me also. (Gaon, Poezias) |
|
Eyos enkonaron todo lo mas santo (Gaon, Poezias) |
|
masá (ebr.) f. |
מצה |
Matzah |
|
Ke vos sale esto? La masa es mas presto. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Por la masa pensaremos, esto todo desharemos. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
masakrar v. |
טבח, הרג, השמיד |
to slaughter, to kill, to destroy |
|
de masakrar todo nuestro puevlo por su grande aborrision. (La segunda Ester, 1911) |
|
mashiah (ebr.) m. |
משיח |
Messiah |
|
ser Dio al Mashiah desidio por darte. (Gaon, Poezias) |
|
mashkar v. |
לעס |
to chew |
|
Todos siernen lo molido i lo mashkan sin espanto (Gaon, Poezias) |
|
Mashki mi ravia kon mis dientes? La deshi amatar (Papo, Navot) |
|
maska (fr.) f. |
מסכה |
mask |
|
Razgar la maska de esta odioza dinastia, (Papo, Navot) |
|
matador/dera m. & adj. |
רוצח; תליין; מטאדור; מהמם, ''הורג'' |
killer; executioner; matador; stunning, "killing" |
|
en embiando a Ermes ke bien viza, matador d'Argos, (Odisea) |
|
matansa f. |
טבח, הרג, רצח, הריגה |
massacre, killing, murder |
|
se aparejaron para la matansa. (Gaon, Poezias) |
|
matar v. |
הרג, המית; הטריד, הפריע |
to kill; to bother, to disturb |
|
antes vente anyos ke fuimos matados (Gaon, Poezias) |
|
ke matados sean padre junto ijo. (Gaon, Poezias) |
|
k'el fijo de Agamemnon, Orestes, l'avia matado. (Odisea) |
|
maya f. |
חוליה בשרשרת; שריון; בד תחרה, בד רשת |
a link in a chain; armor; lace fabric, mesh fabric |
|
ke es el último de los Ahayos kon mayas de kovre (Odisea) |
|
mayor m. & adj. |
בכור; בכיר, גדול יותר, בוגר; ראש עיר |
firstborn; senior, older, mature; mayor |
|
Los kapitanes muestros, son los governadores de Aza i las kuatro sivdades mas mayores de muestro bravo puevlo, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
médiko m. |
רופא |
doctor, physician |
|
Dishe yamar un mediko, eya izo aldulko. Por sanar su ijo eya kuras no kijo (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
medio m. |
חצי; אמצע; סביבה |
half; middle; surrounding |
|
Bushkaremos remedio siendo es a kuatro i medio. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
mediodía m. |
צהרים, צהרי היום |
noon |
|
Ya es serka mediodia, el sol esta serka la fuente, i ainda mi kerido no paso. (Rinio, 1906) |
|
meditar v. |
הרהר, התבונן התבוננות פנימית, העמיק חשוב |
to meditate |
|
En vezes a la kama, djuzgando su estado, al avenir medita, i a lo sentensiado. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
melankóliko |
מדוכדך, דכאוני, מלנכולי |
melancholic |
|
tan melankolika, pensativle i dolorioza. (Papo, Navot) |
|
meldar v. |
קרא; למד; הגה בתורה; התפלל |
to read; to learn; to study the Torah; to pray |
|
El ya tuvo meldado, ansi el es akavidado de no suvir kon kalsado i sin averse eskarvado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Sus manos delikadas en agua no metía, brodando o meldando, ansi pasava el dia. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
meleskar v. |
ערבב, ערב, מהל |
to mix, to stir |
|
unos, en anforas, vino kon agua stavan meleskando, (Odisea) |
|
melezina f. |
תרופה, סם מרפא |
medicine, medicinal drug |
|
Ni kere otra koza ke kave en la mezuza; por buena melezina un poko de orina. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
melodiozo adj. |
מלודי, ערב לאוזן |
melodic |
|
El, aharvando las kuedras, kito melodiozas sonadas. (Odisea) |
|
membrado adj. |
זכור |
remembered |
|
De mas, en la istoria vas a kedar membrada, onrada, alavada i mucho estimada''. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
membrasión f. |
זֵכֶר, זכרון, זכרון העובר במשפחה מדור לדור |
a memory, a memory that passes through the family from generation to generation |
|
El ministro es mi amigo, le rogare ke lo tenga en membrasion (La segunda Ester, 1911) |
|
memoria f. |
זכרון, זכר |
memory |
|
Las memorias brutas ke el sezo rekoje (Gaon, Poezias) |
|
de algunos mizmo no ay ni memoria (Gaon, Poezias) |
|
Ke Esterina va tener reusita i memorasion. (La segunda Ester, 1911) |
|
de la virtud el ombre pedrio la |
|
menear v. |
זז, נע, התנועע; הזיז, הניד, הניע, נענע, זעזע, הרעיד, טלטל, ערבב |
to move, to wiggle; to move, to shake, to stir |
|
Las yevan al lavoro, se deve yir al paso, al son de la orkestra, sin manear un braso. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
menester m. |
צורך, נחיצות, הכרח, כורח |
need, necessity |
|
El Dio es muy grande, terna piadad i nos mande loke nos es menester el nos ara remeter. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Es menester ke se avle por el estado deploravle; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
menesterozo adj. & m. |
נצרך, עני, אביון; שזקוקים לו, שצריכים אותו |
poor, destitute; who is needed |
|
porke el menesterozo mengue algun uzo, no es pekado grande; ni ay ken le komande al prove sin para ke vaya merkar ketsira. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Yo so vuestro marido ke siempre vo akorrido por traer lo menesterozo; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
kruel malo infame i imprudente / de la rasa de los bandidos prezidente / son sin duvda kalidades muy presiozas / i por ser gran sinyor son muy |
|
menguar v. |
חסר, פחת; החסיר, הפחית, הקטין; הפחית עיניים (בסריגה) |
to lessen, to diminish; to subtract, to reduce; to reduce eyes (in knitting) |
|
porke el menesterozo mengue algun uzo, no es pekado grande; ni ay ken le komande al prove sin para ke vaya merkar ketsira. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
menos/meno adv. |
פחות |
less, minus |
|
Mi amor por ti, no es oy menos ke akel dia, (Papo, Navot) |
|
menospresiado adj. |
מגונה, בזוי, מבוזה |
Indecent, despicable, despised |
|
lo menospresiado ayi se eskoje - (Gaon, Poezias) |
|
Guay senyores! Oy nos topamos bashos i menospresiados (La segunda Ester, 1911) |
|
mentira f. |
שקר, רמיה, תרמית, כזב |
lie, deception, fraud, falsehood |
|
Shimshon, me enganyates, mintiras me dishites i me averguensates. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
mentirozo m. & adj. |
שקרן, כזבן, רמאי |
liar |
|
kolmaron de prezentes Avraam el mentirozo (Papo, Navot) |
|
Vizino borozo / haver mentirozo / amigo selozo / enfastio del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
guadrame del |
|
meoyo m. |
מוח, שכל, חכמה; מצח |
brain, mind, wisdom; forehead |
|
Ma, segun veo, tienes el meoyo atakado. (Papo, Navot) |
|
Esto sefte ke vide yo pedrer ansi el meoyo: marido i mujer harvarsen, ke tienen de kesharsen? (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
meoyudo adj. & m. |
בעל מוח, פיקח, נבון, בר דעת, בעל שכל ישר |
having a brain, smart, intelligent, sensible, having common sense |
|
ke Odiseus, el muy meoyudo, a su kaza atorne, (Odisea) |
|
mereser v. |
היה ראוי ל- |
to be worthy of |
|
Meresio a anyos, salud i rikeza (Gaon, Poezias) |
|
durme i ninguno veerla merese (Gaon, Poezias) |
|
no meresio al trezoro por entrar otra persona. (Gaon, Poezias) |
|
Ma despues ke meresites ser dichozo un momento (Gaon, Poezias) |
|
Osman: Vijitar Medina ken bivo merese (Gaon, Poezias) |
|
Ma, tu mereses todas las afrontas ke te aran! (Papo, Navot) |
|
meresido adj. |
ראוי, הראוי לו, שמגיע לו (שכר או עונש) |
deserving, deserving (reward or punishment) |
|
A la fin, arto de vuestros kastigos meresidos, (Papo, Navot) |
|
merkar v. |
קנה, רכש |
to buy, to acquire |
|
kon su moneda al tiempo Laertes l'avia merkado, (Odisea) |
|
mersed f. |
חסד |
benevolence, charity |
|
ayi sus mersedes siempre son topadas (Gaon, Poezias) |
|
Los diozes no keren mersed dela djente (Gaon, Poezias) |
|
mesajero m. |
שליח, רץ, בלדר |
messenger, courier |
|
O Tishbi, santo profeta, mesajero divino! (Papo, Navot) |
|
al mesajero lijero, a Ermes, el matador d'Argos, (Odisea) |
|
meskino adj. |
עני, נצרך, מסכן; קמצן, צר עין |
poor, needy, wretch; stingy, narrow-minded |
|
Dio ke es meskino i es impotente (Gaon, Poezias) |
|
el ke formo vuestra oreja i la mia / non oira los gritos del prove, del |
|
puedes tiranizar a la bivda al |
|
meskla f. |
תערובת, ערוב |
mixture |
|
en meskla de miles salmeos de gayos. (Gaon, Poezias) |
|
mesklado adj. |
מעורב, מעורבב |
mixed |
|
Dezilde al puevlo djudio: na la pura Ley del Dio, no mesklada de tantos uzos, kometiendo abuzos. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
mesklarse v. refl. |
התערבב, התמזג; התערב בענייני האחר |
to mix, to merge; to interfere in another's affairs |
|
Me diran ke tenesh vos en este echo mesklarvos? (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
mestas (t.) f. pl. |
ערדליים; נעלי בד פתוחות מאחור (כנעלי בית) שנהגו לנעול רבנים; כינוי לאדם אדוק וקנאי |
overshoe; cloth shoes open at the back that rabbis used to wear; A nickname for a pious and zealous person |
|
Vieja kon mesta / holera i pesta / mujer mal onesta / punision del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
metal m. |
מתכת; ערך |
metal; value |
|
|
|
metalik (t.) m. |
מטבע תורכי |
Turkish currency |
|
Peni i me fatigi, kualo a ganar ayegi? Un kuarto muy silik ke se piedre un metalik (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
meter v. |
שם, הניח, הציב, קבע; השקיע (כסף) |
to put, to place; to invest (money) |
|
para ke sovre los novios gavientos el meta sus manos! (Odisea) |
|
i serka d'eyos travo i metio una meza lustrada. (Odisea) |
|
Esto diziendo metio a sus pies sus ermozos sandales (Odisea) |
|
I el mundo entero lo mete en rebuelta. (La segunda Ester, 1911) |
|
metio su alma en perikolo de muerte, (La segunda Ester, 1911) |
|
Aparte d'una supa i d'una revanada de pan, el dia entero, no mete en boka nada. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
O es ke la esperansa ke va venir el dia, ke meterá un kavo a esta trajedia, ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
meterse v. refl. |
לבש; החל |
to wear; to begin |
|
me meti a oir brameos de los animales, (Papo, Navot) |
|
Meterse en perikolo de muerte? (La segunda Ester, 1911) |
|
No se meten a pensar ke de todo se pueden pasar (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
meza f. |
שולחן |
table |
|
ma ainda solo kome ensu meza (Gaon, Poezias) |
|
Te estamos esperando, la meza esta puesta! (Papo, Navot) |
|
Eskupes sovre la meza onde komes i beves? (Papo, Navot) |
|
otros, las mezas las arresentavan i las alimpiavan (Odisea) |
|
mezo (it.) prep. |
באמצעות, בתיווך |
through, through mediation |
|
El ke kemo sus kampos de trigo i olivares, por mezo de rapozas - sien i sinkuenta pares ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
mezura (fr.) f. |
מידה, שיעור; סאה; רצינות וכובד ראש; מתינות, שיקול דעת; משורה (כלי מדידה לנוזלים) |
measure, rate; seriousness; moderation, discretion; measuring tool for liquids |
|
se inche por eya de dezeos sin mizura, (Papo, Navot) |
|
mezuzá (ebr.) f. |
מזוזה |
mezuzah |
|
Ni kere otra koza ke kave en la mezuza; por buena melezina un poko de orina. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
miedo m. |
פחד |
fear |
|
i oras de miedo inspira pasensia. (Gaon, Poezias) |
|
Kon miedo la entran ke vea al Santo (Gaon, Poezias) |
|
Mi alma no siente miedo estudiar sus enkuviertas (Gaon, Poezias) |
|
Oras son de miedo i en la tribuna (Gaon, Poezias) |
|
trusheron al mundo miedo i kevranto (Gaon, Poezias) |
|
miembro m. |
אבר; חבר בארגון |
organ; a member of organization |
|
i beveraje, kuando la kanseria aferra sus miembros, (Odisea) |
|
miente f. |
דעה, הבנה, כוונה; זכרון |
opinion, understanding, intention; memory |
|
Ma ven agora i oye, i mete a mi dicha tus mientes: (Odisea) |
|
Ma non un solo punto, le sale de sus mientes, ke muerte temeroza toparon sus parientes. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
Altiguos parientes / dolores de dientes / en rikes las mientes / son penas del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
mientres conj. |
בעת, במשך, בעוד |
while, during |
|
de noche kon el ombre, i mientres ke lo stava bezando i karesando i ke lo abrasava, kon boz ke seduizia le iva demandando: ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
miga f. |
פירור, פתות, תוך הלחם |
crumbs, the inside of the bread |
|
Es ombre patron de Ley, en su mujer tiene fey, no kale ke se lo diga porke no eche miga. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
mijor adv. |
טוב יותר, מוטב |
better |
|
Ma si a vos vos parese k'es mijor i mas konveniente, (Odisea) |
|
todo en siendo aleman, se aze pasar komo sudito italiano por estar |
|
mil ke conj. |
אף על פי ש-, אפילו אם |
although -, even if |
|
en meskla de miles salmeos de gayos. (Gaon, Poezias) |
|
mil num. |
אלף |
one thousand |
|
Miles de gritos orrivles suvieron a los sielos: (Papo, Navot) |
|
ke de mil plazeres i delisios la va mantener. (Papo, Navot) |
|
Akel ke kon keshada de azno en las manos, firio sin apozarse un mil de sus ermanos; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
milagro m. |
נס, פלא |
a miracle, a wonder |
|
a mi negra dezventura al de sinko kilometros tuvi una panne en el motor, i por |
|
militar adj. |
צבאי |
military |
|
la shena reprezenta un buro |
|
minag (ebr.) m. |
מנהג, נוהג |
custom, practice |
|
Verdad: minag Israel Tora; ma segun es la ora, en ora de azer por el Dio mizmo un din balda djudio. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
minder (t.) m. |
ספה תורכית, דרגש, מזרן |
Turkish sofa, mattress |
|
Kamino komo kosha, tengo grande kongosha de levantar mender i kavesales ke es echo de animales. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
ministro m. |
שר, מיניסטר; פקיד |
minister |
|
El ministro es mi amigo, le rogare ke lo tenga en membrasion (La segunda Ester, 1911) |
|
Vistete agora presto ke los ministros vienen a la lokanda. (La segunda Ester, 1911) |
|
mío/míos adj. pos. |
שלי |
my |
|
Es ke se peleo el kon su mujer, i entre las palavras ke se disheron, paso tambien el nombre mio. (Rinio, 1906) |
|
mirada f. |
מבט |
look, gaze |
|
Todo esto delantre de mi es nada, enteramente nada eskuentra de una mirada de Lefteri... (Rinio, 1906) |
|
Tiempo enuvlado / haver malavlado / mirada de lado / angustia del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
De mas nos mandas la blanka nieve ke vagarozamente / kae de los sielos kantando silensiozamente / komo la mirada de una madre serka la kuna / kuando durme su kriatura kontandole de luna (La Amerika, 1917) |
|
mirado adj. |
מטופל, תחת השגחה; (על עוף:) לפני בישול |
patient, under supervision; (on chicken:) before cooking |
|
el es bien mirado en kaza, Katerina lo sierve muy bien i el tambien la kere muncho. (Rinio, 1906) |
|
mirar v. |
הסתכל, הביט, צפה, השקיף; השגיח, נתן דעתו; שקל; ריפא, טיפל ב- |
to look, to watch, to overlook; to supervise; to consider; to cure, to treat |
|
Yo mirando eksitado la vizion estremesiente (Gaon, Poezias) |
|
El su palma me espande i me mira ensanyado (Gaon, Poezias) |
|
los mira i nunka les da su repuesta. (Gaon, Poezias) |
|
ma eya refuza i mira al sielo: (Gaon, Poezias) |
|
beza el terreno i mira el sielo (Gaon, Poezias) |
|
korasones rotos ken mirar dezea (Gaon, Poezias) |
|
Tente ayi en repozo, yo ya miro el resto! (Papo, Navot) |
|
El Dio ke mire i ke se apiade. (Rinio, 1906) |
|
misterio m. |
מסתורין, תעלומה, סוד, חידה |
mystery, secret, riddle |
|
Para sus misterios no ay prendimiento (Gaon, Poezias) |
|
Todos los ke saven deskuvrir misterios (Gaon, Poezias) |
|
Kon muchos misterios tu fey se kompone (Gaon, Poezias) |
|
kontar los misterios de su santo nido, (Gaon, Poezias) |
|
misteriozo adj. |
מסתורי, סודי, נסתר, סתום |
mysterious |
|
Antes sea yo prendido por las fuersas misteriozas (Gaon, Poezias) |
|
Mistrayim (ebr.) f. |
מצרים |
Egypt |
|
entonses de Hina Ashur i Mitsrayim (Gaon, Poezias) |
|
mistrí (ebr.) m. & adj. |
מצרי; צועני |
Egyptian; Gipsy |
|
i undio los mitsriyim en la agua komo la piedra. (La segunda Ester, 1911) |
|
mizeravle adj. & n. |
אומלל, עלוב, מסכן, עני; פעוט ערך |
miserable |
|
Es dezgrasia! Somos tambien vizinos, i esta mizeravle ve kuando salgo i kuando entro. (Rinio, 1906) |
|
No puedo dechizarme a ninguna koza, i es por esta razon ke so oy un mizeravle, (Rinio, 1906) |
|
mizeria f. |
עוני, דלות, מצוקה, מחסור |
misery |
|
De esta mizeria eskaparmos! (La segunda Ester, 1911) |
|
las |
|
mizmo adj |
שווה, דומה; אותו עצמו |
equal, similar |
|
firme en sus livros la mizma setensia. (Gaon, Poezias) |
|
Segunda Amora pintada kon mizmas kolores! (Papo, Navot) |
|
de su retorno, sino k'otros muchos de mizmo murieron. (Odisea) |
|
mizmo adv. |
אפילו, גם, עוד, בנוסף |
even, also, more, in addition |
|
de algunos mizmo no ay ni memoria (Gaon, Poezias) |
|
ke se depiedra ansi todo otro ke aze lo mizmo! (Odisea) |
|
model (fr.) m. & adj. |
דוגמא, דגם, מודל, אב טיפוס, מופת; דוגמן/דוגמנית; מופתי, למופת |
model |
|
pues ere su vista, model-singulara (Gaon, Poezias) |
|
i ke te azian dar por model en tu estado. (Papo, Navot) |
|
modesto adj. |
ענו, צנוע |
modest |
|
Induljente, kontente, plaziente i modesto. (La segunda Ester, 1911) |
|
modo m. |
אופן, דרך, שיטה, צורה, נוהג, סוג, מין |
mode |
|
Este modo de Ester korajoza nos ara para nozotros nesesava (La segunda Ester, 1911) |
|
Por los rikos ordenaron komer trigo ke guadraron; por los povres ombres todo modo de legumbres. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Ke modo kon endjenios, el ombre apanyaron, los ojos le vaziaron i lo enkarselaron. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
modrer v. |
נשך; גרם פצע/חתך; נשא רווח; הבין |
to bite; to cause a wound/cut; to carry profits; to understand |
|
todos mudriendo sus mushos, porke kon koraje favlava. (Odisea) |
|
O Dio guadrame del ipokrita / komo akel animal ke non grita / ma kon kalmo mostra su maldad / en |
|
modrisko m. |
נגיסה, נשיכה; ''מכה'' - רווח חד פעמי גדול |
a bite; a large one-time profit |
|
guadrame del menterozo del falsador / komo de akel kulevro entosegador / ke el veneno de su |
|
mohamedano m. & adj. |
בן דת מוחמד, מוסלמי |
Moslem |
|
Osman: El muhamedano no konose torva (Gaon, Poezias) |
|
mojado adj. |
רטוב, לח |
wet, humid |
|
Luvia arrojada / kamiza mojada / mujer anojada / kastigo del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
molido adj. |
טחון |
ground |
|
Todos siernen lo molido i lo mashkan sin espanto (Gaon, Poezias) |
|
momento m. |
רגע; זמן, הזדמנות |
moment; time, opportunity |
|
Ma despues ke meresites ser dichozo un momento (Gaon, Poezias) |
|
Los visios mundiales son por un momento (Gaon, Poezias) |
|
en dito momento balde la setensia. (Gaon, Poezias) |
|
O, akel momento no lo vo ulvidar en mi vida! (Papo, Navot) |
|
Perdoname Ah'av, si te djuzgi mal un momento. (Papo, Navot) |
|
mónaka (it.) f. |
נזירה |
nun |
|
Aki las monakas vienen i la kasan (Gaon, Poezias) |
|
pues por las monakas un dia rovada. (Gaon, Poezias) |
|
monakas fielas kon sus saumerio - (Gaon, Poezias) |
|
moneda f. |
כסף, מטבע, מטבעות; הון |
money, currency, coins; fortune |
|
todos se enkantan ken le da moneda (Gaon, Poezias) |
|
en su morada a su torno, gastando de vuestra moneda. (Odisea) |
|
Si nozotros lo puedemos venser a poder de moneda (La segunda Ester, 1911) |
|
Sin seer ipokrito kon razon echar grito: fin kuando vas atemar la moneda del djudio tomar? (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Afin d'arresivir la moneda prometida, ke le permeteria d'amijorar su vida. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
Moneda te daremos, en oro, abondante. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
lo ke me da a pensar es la prometa de una grande suma de |
|
de su |
|
montanya f. |
הר |
mountain |
|
i de las muntanyas kayadez se traye (Gaon, Poezias) |
|
O te invito a pasear entre las montanyas (Papo, Navot) |
|
Estas muntanyas de enfrente onde yo pasi kaje toda mi chikez en la mandra de mi padre, (Rinio, 1906) |
|
monte m. |
הר |
mountain |
|
los montes temblaron komo paja seka (Gaon, Poezias) |
|
de suvir los montes se retorsen rayos (Gaon, Poezias) |
|
Fuye, Ye'hu, fuye! Eskondete detras de este monte! (Papo, Navot) |
|
Eskondete detras de este monte, ma, mas presto! (Papo, Navot) |
|
montón m. |
ערימה, גל, תל, תלולית, גיבוב |
pile, heap, mound |
|
A montones de skeletos vienen ser asemejados (Gaon, Poezias) |
|
morada f. |
בית, דירה, מגורים, מקום מגורים, דיור, אכסון |
house, apartment, residential, place of residence, housing |
|
en su morada a su torno, gastando de vuestra moneda. (Odisea) |
|
Tambien en nuestras moradas pasan estas bavajadas: kon los echos dela fiesta nos vazian la testa. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
morar v. |
גר, דר, התגורר |
to live, to dwell |
|
Pasaron siete dias, la meten en komando, En otro blok del kampo agora 'sta morando. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
Gritos de plasa / komida de prasa / morar kon basha klasa / desgusto del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
mortal adj. |
קטלני, מועד לפורענות, גורם למוות; בן תמותה, בן אנוש |
deadly, causing death; a mortal, a human |
|
ke a todos los mortales depasa en sensia, i izo (Odisea) |
|
'Femios, tu saves muchas kozas amadas por los mortales, (Odisea) |
|
'Guay! Kuanto stan los mortales dispostos a blamar los diozes! (Odisea) |
|
guadrame del menterozo del falsador / komo de akel kulevro entosegador / ke el veneno de su modrisko es tal / ke traye la fievre i es kaje |
|
mosa f. |
עלמה, בחורה; עוזרת-בית, משרתת |
maiden, girl; housekeeper, servant |
|
Al punto k'ambezaron, k'el grande enemigo ke tanto lo bushkaron, de muevo atorno i kon Delila estava, la linda Pelishtea, la mosa ke amava. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
moso m. |
משרת, נער (משרת); עלם, בחור |
servant, boy (servant); lad, guy |
|
el rav alos mosos torna enkomenda (Gaon, Poezias) |
|
los degoyaron. I mosos lijeros los stavan serviendo, (Odisea) |
|
i mosos fina los bodres inchian djarros kon bevienda. (Odisea) |
|
mostra f. |
דוגמה, דגם, דוגמית; חתיכת אריג; הפירות בחלקו העליון של הטנא |
example, model, swatch; a piece of fabric; The fruits in the upper part of the basket |
|
Bruklof la umilde mostra seer kalma. (Gaon, Poezias) |
|
mostrar v. |
הראה, הורה, הצביע, הציג, גילה, הסביר, הדגים, הוכיח |
to show, to instruct, to indicate, to present, to discover, to explain, to demonstrate, to prove |
|
Ami me mostraron un grande trezoro (Gaon, Poezias) |
|
Bruklof la umilde mostra seer kalma. (Gaon, Poezias) |
|
i todos sus djestos mostran jentileza (Gaon, Poezias) |
|
Nuestro sakramento mostra el sendero (Gaon, Poezias) |
|
Elenos vinieron mostrar sus malisia (Gaon, Poezias) |
|
el rio mostro un espejo en su agua klara, (Papo, Navot) |
|
Mostrad loke es verdad, bushkad siempre la buendad. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
mostrarse v. refl. |
הופיע, הראה עצמו |
to appear, to show himself |
|
Ken mas te se mostra entre las viziones (Gaon, Poezias) |
|
i kon todos viene mostrarse plaziente (Gaon, Poezias) |
|
motor m. |
מנוע |
motor |
|
a mi negra dezventura al de sinko kilometros tuvi una panne en el |
|
moverse v. refl. |
התנועע, זז, עבר ממקום למקום, עקר עצמו ל- |
to move, to move from place to place, to move oneself to |
|
i eyos se moven sin tener olgansa (Gaon, Poezias) |
|
El kanez alegre se move orozo (Gaon, Poezias) |
|
Muchachos se moven, yendo i viniendo (Gaon, Poezias) |
|
ver nasion moverse en su esklavaje. (Gaon, Poezias) |
|
movimiento m. |
תנועה |
movement |
|
las aze divinas en sus movimiento (Gaon, Poezias) |
|
i entre las venas es su movimiento - (Gaon, Poezias) |
|
movito m. |
נֶפֶל; זַחַל |
abortive; larva |
|
sin tajarlo i kontarlo komo un movito! (Papo, Navot) |
|
moye/moyete adj. |
רך |
soft |
|
se asento a la kama, kito su kamiza moyete, (Odisea) |
|
mozos/mozas pr. pers. |
אנחנו |
we |
|
Konkluir su firmamento entre nozos el parvino. (Gaon, Poezias) |
|
muchacha f. |
עלמה; משרתת |
maiden; maid |
|
Kuerpos de muchachas rastan por la plasa (Gaon, Poezias) |
|
vido la muchacha ke bola su alma (Gaon, Poezias) |
|
Dio, Dio, del esfuenyo la muchacha salta (Gaon, Poezias) |
|
Onde korre esta linda muchacha konsternada, (Papo, Navot) |
|
i una muchacha lo kuida aedada - le traye komida (Odisea) |
|
De prezentarte delantre el rey tu, una linda muchacha. (La segunda Ester, 1911) |
|
muchacho m. |
עלם, בחור; רווק |
lad, a guy; bachelor |
|
Muchachos se moven, yendo i viniendo (Gaon, Poezias) |
|
yamando muchachos ke la akompanyen (Gaon, Poezias) |
|
mudo m. & adj. |
אילם, דומם |
mute, still, silent |
|
Solo algun perro mudo i ambriento (Gaon, Poezias) |
|
Simientos El pozo al abismo mudo (Gaon, Poezias) |
|
En el semeterio una ninya muda (Gaon, Poezias) |
|
mudos sentados oyian - del desgrasiado retorno (Odisea) |
|
muerte f. |
מוות, מיתה, פטירה |
death |
|
ayi no podesta espanto de muerte, (Gaon, Poezias) |
|
i kualo promete despues dela muerte. (Gaon, Poezias) |
|
Kayadez podesta, kayadez de muerte (Gaon, Poezias) |
|
sea en la vida o pues de la muerte. (Gaon, Poezias) |
|
despues de su muerte sera rezgatado. (Gaon, Poezias) |
|
le promete amor, fieldad fin a la muerte; (Papo, Navot) |
|
Todos los ke de la supita muerte s'avian salvado, (Odisea) |
|
Es ke la sufriensa devenira tan fuerte, ke no le kedara mas ke de bushkar la muerte? ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
Ma kuando a Birkenau, el kampo de la muerte entro, d'un punto al otro, se le troko la suerte. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
muestro/muestros adj. pos. |
שלנו |
our |
|
Tu eres kerida nuestra ija vera (Gaon, Poezias) |
|
Al pareser es ke Katerina save muestras relasiones. (Rinio, 1906) |
|
muevo adj. |
חדש, חדיש; מתחיל, ירוק, טירון |
new, modern; beginner, green, novice |
|
ke kada vez ke la oyen, les sona komo si es mueva. (Odisea) |
|
Le dize: ''Delila, el ke kiere apanyarme, kon kuedras muevas, rezias, el deve de atarme. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
izi las reparasiones i reparti de |
|
saludes mi buen Jakof, ke ay de |
|
mujer f. |
אשה, בת זוג, בת לוויה, רעיה, חברה |
wife, partner, companion |
|
para korrer detras de siertas mujeres ajenas. (Papo, Navot) |
|
ke el no mate al ombre, i a su mujer ke no tome: (Odisea) |
|
Si bushko de desbarasarme de mi mujer, mi padre se espozara. (Rinio, 1906) |
|
Yo, le di el aniyo a mi kerida Rinio ke va ser mi mujer... (Rinio, 1906) |
|
Amigo en sensia / haver de konsensia / mujer de pasensia / bendision del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
Luvia arrojada / kamiza mojada / mujer anojada / kastigo del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
Vieja kon mesta / holera i pesta / mujer mal onesta / punision del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
mundial adj. |
עולמי |
mondial |
|
Los visios mundiales son por un momento (Gaon, Poezias) |
|
mundo m. |
עולם, תבל; כל הבריות |
world; all the people |
|
pues de kinze siglos rastar por el mundo (Gaon, Poezias) |
|
sostener el mundo i rebivir almas (Gaon, Poezias) |
|
I yo, yo no se en ke mundo me topo; yo esto borracho, (Rinio, 1906) |
|
Ninguna dulsor en el mundo no iguala a akeya del amor! (Rinio, 1906) |
|
O Dio! Tiene ke venir al mundo otra Ester salvarmos (La segunda Ester, 1911) |
|
Savia ke su vida no es mas lo ke era, se destruyo su mundo, es una prizoniera. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
muriente adj. |
גווע, גוסס, שעומד למות, חולה סופני |
dying, about to die, terminally ill |
|
por puevlos murientes sea el kreido. (Gaon, Poezias) |
|
murir/murirse v./v.refl. |
מת, נפטר |
to die, to pass away |
|
i murio la reina dela Tierra Santa. (Gaon, Poezias) |
|
pues ke ya murieron todas tus personas! (Gaon, Poezias) |
|
seguramente valia k'el ombre akel se muriera; (Odisea) |
|
murmurear v. |
מלמל, למלם, לחש, רטן, רגן, התלונן |
to murmur, to mutter, to whisper, to grumble, to complain |
|
Yo so - el murmura - rav Meir tu padre (Gaon, Poezias) |
|
muza f. |
מוזה, השראה |
Muse, inspiration |
|
Apolon i Zeus - las muzas orozas (Gaon, Poezias) |
|
Kontame, Muza, del ombre astuto k'estuvo errando (Odisea) |
|
muzulman/o m. & adj. |
מוסלמי; מוזלמן (במחנות הריכוז) |
Moslem; Mozalman (in the concentration camps) |
|
Ansi de ora en ora, de dia en semana, s'aflaka, se konsume, se aze muzelmana. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
nada pron. |
מאומה, מאום, שום דבר, לא כלום |
nothing |
|
anjel de los sielos es i nada manka. (Gaon, Poezias) |
|
Yo nada no kulpo Dio ke atestigue (Gaon, Poezias) |
|
Ma no ay nada seguro preguntar yo siempre siento (Gaon, Poezias) |
|
Todas tus repuestas nada no rezolven (Gaon, Poezias) |
|
Se konvensio ke no, ma kedo desepsionada, porke no le pagaron, porke ovro por nada. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
nada f. |
אפס, אין, מאום, מאומה, לא כלום, שום דבר, דבר זניח; כינוי לאדם חסר ערך |
zero, none, nothing, negligible thing; a nickname for a worthless person |
|
seloza sin baza, seloza sin nada, sin razon. (Papo, Navot) |
|
Todo esto delantre de mi es nada, enteramente nada eskuentra de una mirada de Lefteri... (Rinio, 1906) |
|
en manko de |
|
nadar v. |
שחה; שט, צף |
to swim; to sail, to float |
|
Kual nadando en sus olas es felis i muy plaziente. - (Gaon, Poezias) |
|
namaz (t.) m. |
תפילת המוסלמים |
Muslim prayer |
|
i namaz al dia azer sinko vezes (Gaon, Poezias) |
|
nariz f. |
אף, חוטם |
nose |
|
I eya, en los viendo kon la nariz en basho, se konsentio kulpavle, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
nasensia f. |
לידה; ייחוס, מוצא |
childbirth; genealogy, origin |
|
Ke dezde su nasensia el Dio lo protejava, i en lo ke azia sukseso le mandava; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
naser/naserse v. |
נולד; בקע, בצבץ |
to be born; to hatch, to emerge |
|
D'onde tu sos, de ke djente? En kuala sivdad tu nasites? (Odisea) |
|
se korajozo, afin ke los ke a naser van, t'alaven. (Odisea) |
|
Nunka ayegaras a naser, si ansi tenia ke ser (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
nasimiento f. |
לידה, הולדת |
being born, birth |
|
Kon esta letra yo me prezentare en dia de su nasimiento (La segunda Ester, 1911) |
|
nasión f. |
אומה, לאום, עם |
a nation, a people |
|
ma oy las nasiones velan vuestros kavos (Gaon, Poezias) |
|
unidad aprendan de el las nasiones. (Gaon, Poezias) |
|
i podestar venga sovre las nasiones. (Gaon, Poezias) |
|
Dio ke solemnizan todas las nasiones. (Gaon, Poezias) |
|
ver nasion moverse en su esklavaje. (Gaon, Poezias) |
|
kon muchos sermones la nasion djudia. (Gaon, Poezias) |
|
Tu, el intrepidio Ah'av, terror de las nasiones, (Papo, Navot) |
|
alegria i gozo a toda la nasion. (La segunda Ester, 1911) |
|
De dezirlo al rey ke Esterina se prezentara avlar por su nasion. (La segunda Ester, 1911) |
|
ke tuvieron la shans de ganar la nasion komo grandes lotoros (?) (La segunda Ester, 1911) |
|
Ah! Por amor de mi nasion echo gritos de esklamasion. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
I si vas a toparlo i mos vas a kontarlo, i vamos aferrado, te lo aseguramos ke tu seras kerida de la nasion entera, por siempre bendizida. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
guadrame de akel vizino ensavanado / ke manyana i tadre aze orasion / sin entender ke kon lodo es amasado / en eskorchando el kuero de su |
|
nasionalizmo m. |
לאומנות |
nationalism |
|
De sakrifiarme por mi puevlo kon sentimiento nasionalismo. (La segunda Ester, 1911) |
|
natal adj. |
של לידה, של הולדת |
of birth |
|
vente atras a tu tierra natala amada, i un kolmo (Odisea) |
|
I onde esta su famiya, i onde sus kampos natales? (Odisea) |
|
natura f. |
טבע; אופי, טבע, מהות |
nature; character, nature, essence |
|
ensalsar un firme sovre la natura (Gaon, Poezias) |
|
La natura enkargando sovre mi su pezgedumbre (Gaon, Poezias) |
|
Yo. furiozo de natura adopti la pasensia? (Papo, Navot) |
|
El sharmo de la natura me kalmo un momento, (Papo, Navot) |
|
la natura entera esta en fiesta. (Rinio, 1906) |
|
Es imposivle! Non savesh la negra natura (La segunda Ester, 1911) |
|
Ombres de esta natura mejor es su faltura; por esta negregura bolo mi kriatura. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
nave f. |
אניה, ספינה, כלי שיט |
a ship, a vessel |
|
Vine agora aki kon mi nave i mis kompanyeros, (Odisea) |
|
serka las naves de los Argeos, en la tierra de Troya (Odisea) |
|
navegar v. |
שט, הפליג באניה; ניווט, הוביל, הדריך; עבר, סבל; גידל |
to sail, to sail in a ship; to steer, to lead, to guide; to pass; to raise |
|
ke le taksaron los diozes para ke navige a su kaza, (Odisea) |
|
navío m. |
אוניה, ספינה |
ship |
|
Kon ke navio venites; i los marineros, komodo (Odisea) |
|
de los Argeos se hueron tambien kon los kurvos navios; (Odisea) |
|
navrante (fr.) adj. |
מעציב, מצער, מדכא |
sad, depressing |
|
i orasiones navrantes de profetas divinos (Papo, Navot) |
|
negregura f. |
רֶשַע, רשעות, רוע לב, רעה |
wickedness, malice, evil |
|
El prezente lo toma i nos aze mas mal i negregura (La segunda Ester, 1911) |
|
Ombres de esta natura mejor es su faltura; por esta negregura bolo mi kriatura. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
negro m. & adj. |
רשע; רע, גרוע, כעור, מכוער, מזיק; מלוכלך; שחור |
wicked; bad, ugly, harmful; dirty; black |
|
I vos, mi nikochera, porke esta negra kara? (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
a mi |
|
nesesario adj. |
נחוץ, דרוש, הכרחי |
needed, necessary |
|
afeitada kon djoyas, o todo lo nesesario (Papo, Navot) |
|
nesesitar v. |
הצטרך |
to need |
|
Este modo de Ester korajoza nos ara para nozotros nesesava (La segunda Ester, 1911) |
|
nesio m. |
טיפש, שוטה |
stupid, fool |
|
i yo, komo flosho, komo ninyo, komo un nesio, (Papo, Navot) |
|
nido m. |
קן |
nest |
|
se raste kontente por bushkarse nido. (Gaon, Poezias) |
|
ke tu entrar azes dientro mi nido (Gaon, Poezias) |
|
kontar los misterios de su santo nido, (Gaon, Poezias) |
|
por bushkar el nido de su triste rasa. (Gaon, Poezias) |
|
Un dia los almanes del nido l'arrankaron, kon su padre i madre al lager la yevaron. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
niervo m. |
עצב; גיד |
nerve; tendon |
|
dezeando en sus fuego kayentar mis flakos niervos. (Gaon, Poezias) |
|
nieve f. |
שלג |
snow |
|
i su frente limpia komo nieve blanka (Gaon, Poezias) |
|
De mas nos mandas la blanka nieve ke vagarozamente / kae de los sielos kantando silensiozamente / komo la mirada de una madre serka la kuna / kuando durme su kriatura kontandole de luna (La Amerika, 1917) |
|
nikochera/nikocherá (gr.) f. |
אשה מבוגרת, עקרת בית לתפארת, בעלת בית |
an elderly woman, a proud housewife, a homeowner |
|
I vos, mi nikochera, porke esta negra kara? (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
nimfa f. |
נימפה |
nymph |
|
basho de un arvol, komo una nimfa grasioza, (Papo, Navot) |
|
lo detenia la nimfa Kalipso, la dioza ermoza, (Odisea) |
|
ningún/a adj. |
אף (אחד) |
no[body] |
|
sombaer no puede el ninguna djente. (Gaon, Poezias) |
|
i no fui el eroe de ninguna aventura. (Papo, Navot) |
|
Ninguna dulsor en el mundo no iguala a akeya del amor! (Rinio, 1906) |
|
ninguno pr. indef. |
אף אחד; אדם חסר ערך |
nobody; a worthless person |
|
ninguno ainda se ve por la kae (Gaon, Poezias) |
|
ma ninguno kree ke puede ser esto (Gaon, Poezias) |
|
ninyo m. |
ילד, ילדון |
child, little boy |
|
Una linda ninya le dono la suerte (Gaon, Poezias) |
|
la ninya se prende entre la tempesta (Gaon, Poezias) |
|
Todos felisitan esta ninya kara (Gaon, Poezias) |
|
En el semeterio una ninya muda (Gaon, Poezias) |
|
Inos ninyo de diez anyos para mal fui estrenado (Gaon, Poezias) |
|
Yo ninyo delas vejezes veo tu sos ken me gia (Gaon, Poezias) |
|
ven sovre mi alda ninyo regalado (Gaon, Poezias) |
|
No se kere doktor yamar; ansi el ninyo se va kalmar, frios no le va tomar. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
nochada f. |
ליל, נשף, מסיבת לילה, ערב תרבות/שירה וכו' |
night, ball, night party, cultural/singing evening, etc. |
|
Todo dormia basho de una nochada klara. (Papo, Navot) |
|
Kualo? Shemura antes de todo, komo azer otro modo el seder delas dos nochadas? Mizmo si son mal fornadas (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
noche f. |
לילה, ליל |
night |
|
De fatiga akorado las noches ke yo me topo (Gaon, Poezias) |
|
Por guertos la veen noches de verano (Gaon, Poezias) |
|
apenas es noche no se ve mas alma (Gaon, Poezias) |
|
Entre sus viziones una noche kalma (Gaon, Poezias) |
|
ke amedia noche kayo su garganta ... (Gaon, Poezias) |
|
I entindio estonses de ke se espandia un guezmo de asado de noche i de dia. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
nombrado adj. |
מכונה, נקרא, קרוי; נודע, ידוע, מפורסם |
called; known, famous |
|
Es menester saver ke un livro deve aver, Shulhan Aruh nombrado: todo din es topado; todos los diritos enel son eskritos. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
nombrar v. |
קרא שם, קרא בשם, נתן שם, כינה, נקב בשם; ציטט, ציין, העלה זכר |
to call a name, to give a name; to quote, to mention |
|
i nombrarla viene Sara mi ermana. (Gaon, Poezias) |
|
nombre m. |
שם, שם פרטי |
name |
|
komo es tu nombre, tu famiya vera (Gaon, Poezias) |
|
kambiaron su nombre i en su garganta (Gaon, Poezias) |
|
No! La bushko solo para vengarme por tu nombre. (Papo, Navot) |
|
'No te taksaron, seguro, los diozes linaje sin nombre (Odisea) |
|
del padre suyo, i kovre buen nombre de entre los ombres.'' (Odisea) |
|
Es ke se peleo el kon su mujer, i entre las palavras ke se disheron, paso tambien el nombre mio. (Rinio, 1906) |
|
Ke al oyir su nombre, temblavan de espanto mujer ansi ke ombre. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
La gritan, la aharvan, a kada paso i paso, su nombre es agora el numero al braso. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
Nombre gastado / kaer de su stado / vestir emprestado / es flama del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
nominar v. |
מינה; הציע כמועמד |
to nominate |
|
nomino el ijo de Nimshi por rey de Israel. (Papo, Navot) |
|
nota f. |
הערה, רשימה, ציון; חשבון (במסעדה וכו') |
note |
|
Ma lo devesh saver, lo devesh tomar de nota: yo a Shimshon lo amo, refuzo de pedrerlo i todo lo ke puedo are por detenerlo''. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
novedad/novitá f. |
חידוש; חדשה; הודעה על ארוע חדש |
novelty |
|
vas a oyir kon la kuala a la djente les da novedades. (Odisea) |
|
para k'ambeze si ay novedades de la atornada (Odisea) |
|
Los Pelishtim fiestavan en todas sus sivdades, porke fue apanyado, segun las novedades, Shimshon el temerozo, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
las |
|
novio/via n. |
חתן/כלה; ארוס/ארוסה |
bride/groom; fianc? |
|
i a los novios les favle, ke sin fin estan degoyando (Odisea) |
|
novle n. & adj. |
אציל, אריסטוקרט; אצילי |
noble, aristocrat; aristocratic |
|
ken esto akumple noble es su suerte. (Gaon, Poezias) |
|
ke te topi prima vez sin tu noble kompanyia (Papo, Navot) |
|
Visto ke todos los novles ke sovre las izlas podestan, (Odisea) |
|
porke l'avia venido al tino el novle Egistos, (Odisea) |
|
número m. |
מספר, ספרה; גליון (של כתב עת); "מספר" – קטע בהופעה |
number |
|
La gritan, la aharvan, a kada paso i paso, su nombre es agora el numero al braso. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
numerozo adj. |
רב, מרובה |
numerous |
|
kontan ya kemaron numerozas kazas (Gaon, Poezias) |
|
nunka adv. |
אף פעם, בשום אופן, לעולם לא |
never, no way |
|
los mira i nunka les da su repuesta. (Gaon, Poezias) |
|
Nunka ayegaras a naser, si ansi tenia ke ser (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
nuve f. |
ענן, עב |
cloud |
|
Por nuves kargadas la luna se trasa (Gaon, Poezias) |
|
se esforsa i akude surmontar sovre la nuve. (Gaon, Poezias) |
|
suenyos enganyantes i nuves de viento (Gaon, Poezias) |
|
Nuves atorvantes kuvren vuestro sielo (Gaon, Poezias) |
|
Arrespondiendole Zeus, k'akoje las nuves, le disho: (Odisea) |
|
observasión f. |
השקפה; צפיה, הסתכלות; הערה |
observation |
|
el posto de |
|
obus m. |
פגז |
shell |
|
eyos tiravan, tiravan sin destankar i fue kon grandes penas i manuvras ozadiozas ke yo pudi fuirme de dientro de esta rodancha de |
|
ochenta adj. |
שמונים |
eighty |
|
Mas de ochenta ombres, mujeres, kriaturas, tratados komo perros, pasavan oras duras. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
ochesientos/ochosientos num. |
שמונה מאות |
eight hundred |
|
Ditas perlas rekojidas antes ocho sientos anyos (Gaon, Poezias) |
|
odiozo adj. |
מבעית, איום; שנוא, דוחה |
horrible, terrible;odious |
|
O par odiozo! Si mi zelo via el Eterno, (Papo, Navot) |
|
Razgar la maska de esta odioza dinastia, (Papo, Navot) |
|
I eya, ni el kazamiento odiozo l'ajurna, ni puede (Odisea) |
|
ofensador m. |
האדם הפוגע/המעליב |
offender |
|
de atakar kon ira sus ofensador insolente. (Papo, Navot) |
|
ofisial m. |
בעל מקצוע, פועל מקצועי, טכנאי, אומן |
official |
|
Riir kon despecho / paras non en pecho / ofisial sin echo / vengansa del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
ofisialmente adv. |
רשמית, באופן רשמי |
officially |
|
Ofisialmente me eskrivio el rey sin piadad (La segunda Ester, 1911) |
|
ofrenda f. |
מנחה, קרבן מנחה; מתנה |
sacrifice, offering; gift |
|
Non es Odises ke te onoro i te izo ofrendas (Odisea) |
|
ofreser v. |
הקריב, הגיש, הציע |
to offer |
|
i sus orasiones sean al Dio vero ofresidas. (Papo, Navot) |
|
ofrir v. |
הציע; הגיש מנחה, העניק מתנה |
to offer |
|
I eyos a las komidas ofridas tendieron sus manos. (Odisea) |
|
ogar m. |
אח, קמין; מדורה, מוקד; חיק המשפחה, מעון, חדר המשפחה |
fireplace, fireplace; fire; the bosom of the family, daycare center, family room |
|
Paz i amor reinan kuando eskurese / el rededor del ogar paternal / mientres ke afuera todo se estremese / kon las furores de invierno infernal (La Amerika, 1917) |
|
oído m. |
אוזן; חוש שמיעה, אבר שמיעה |
ear; sense of hearing, organ of hearing |
|
todos eyos salmeantes sus kantar en mis oidos. (Gaon, Poezias) |
|
Akostando mi oido i armandome pasensia (Gaon, Poezias) |
|
se aserka del oido i esklama: alevanta. (Gaon, Poezias) |
|
Estas palavras sonan ainda en mis oidos! (Papo, Navot) |
|
sin akostar mi oido a la boz del oraklo. (Papo, Navot) |
|
oír v. |
שמע, הקשיב, האזין; ציית |
to hear, to listen; to obey |
|
Ke al oyir su nombre, temblavan de espanto mujer ansi ke ombre. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
el ke formo vuestra oreja i la mia / non |
|
oja f. |
עלה, טרף; דף |
leaf; page |
|
mas ke una oja de triste istoria. (Gaon, Poezias) |
|
ojada f. |
מבט, הצצה, מעוף עין, רפרוף |
a look, a glance |
|
Avlas de bovo / ojada de lovo / de fuego I rovo / te guadre el Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
ojo m. |
עין |
eye |
|
sus ojos luminan komo las estreas (Gaon, Poezias) |
|
i arankarvos ojo por ojo, diente por diente. (Papo, Navot) |
|
a star en sanya, a kavza del Kiklop k'el le siego el ojo, (Odisea) |
|
Le respondio la de ojos briyantes, la dioza Atena: (Odisea) |
|
oka f. |
אווז |
goose |
|
Sin pensar echash topes de oka? (La segunda Ester, 1911) |
|
oka/oká f. |
אוקיה (מידת משקל - 400 דראמה) |
ounce |
|
Yo, ke so famiyozo, esto muy penseriozo: oka i media de shemura se kere buena para. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Pan ya trushe tres okas kon azeitunas pokas. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
okazión f. |
הזדמנות; ארוע מיוחד (נשף, מסיבה) שיש להתהדר לקראתו; ''מציאה'' מיד שניה |
occasion; a special event to show off for; "Bargain" second hand |
|
atestiguavan no deshar fuyir una okasion (Papo, Navot) |
|
En prima okazion ke estuvo en sus brasos, la djovena, en medio de bezos i abrasos, kon amargura disho ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
okupado adj. |
עסוק, טרוד; תפוס; כבוש |
busy; occupied |
|
yo alkansi a tomar siertos pozes, kuando |
|
okuparse v. refl. |
התעסק |
to occupy oneself |
|
Ma vate agora a tu sala, i okupate de tus echos, (Odisea) |
|
i tu, de ti ke t'okupes, i mete a mi dicha tus mientes.'' (Odisea) |
|
ola f. |
גל |
wave |
|
Komo olas palpitantes de mares tempesteozos (Gaon, Poezias) |
|
ni ser golpeado por furia de olas (Gaon, Poezias) |
|
Kual nadando en sus olas es felis i muy plaziente. - (Gaon, Poezias) |
|
las olas de plata vengan kada dia (Gaon, Poezias) |
|
Anoche, sali furiozo komo olas del Kidron, (Papo, Navot) |
|
olea f. |
זית |
olive |
|
Te espantates no sientan arvoles de la olea, (Papo, Navot) |
|
olgansa/olgansia f. |
נופש, מנוחה, עֹנֶג |
rest, pleasure |
|
Akumpliendo mi ovligo tornare ami olgansa (Gaon, Poezias) |
|
bola por preturas manka de olgansa (Gaon, Poezias) |
|
volve por preturas manka de olgansa (Gaon, Poezias) |
|
la veluntad puede prender su olgansa (Gaon, Poezias) |
|
Es El ke nos ara topar la olgansa. (La segunda Ester, 1911) |
|
Onde toparan estos repozo i olgansa (La segunda Ester, 1911) |
|
olvidado adj. |
שכוח, נשכח |
forgotten |
|
ke desde epokas fueron ulvidados (Gaon, Poezias) |
|
olvidar/olvidarse v./v. refl. |
שכח, נשה |
to forget |
|
Puevlo ke ulvido la ley resivida en Sinay! (Papo, Navot) |
|
olvido m. |
שכחה |
forgetfulness |
|
ke vuestra kovdisia por las rikezas / trokaron estos visios en virtudes presiadas?! / O el ke kastiga al rey el mas sublimo / krees ke por vos se echara al |
|
ombligo m. |
טבור |
navel |
|
k'es de la mar el ombligo, i ayi tiene kaza la dioza, (Odisea) |
|
ombra (fr.) f. |
צל |
shadow |
|
Los arvoles formaron una ombra impozante, (Papo, Navot) |
|
ombre m. |
בן אדם, אדם, אנוש, איש, גבר |
male, human being, person, man |
|
Mas ni ombre bivo anda por la kaye (Gaon, Poezias) |
|
Los ombres al templo korrieron tremando (Gaon, Poezias) |
|
ke no ay un ombre ke se levante i lo depiedra. (Papo, Navot) |
|
Ansi son los ombres! Ansi es el jenero kruel! (Papo, Navot) |
|
Ombres de esta natura mejor es su faltura; por esta negregura bolo mi kriatura. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
ombro m. |
כתף |
shoulder |
|
Ke komo una pluma las tuvo enkargado, enriva de sus ombros i a Hevron yevado; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
Su kaveyera blonda al ombro abashava, en banyo de parfumes el puerpo se lavava. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
onda f. |
גל, נחשול; בחילה, קבס |
wave, a big wave; nausea |
|
sovre lo seko, o bien en la onda s'estan kuneando. (Odisea) |
|
onde adv. |
איפה, היכן; אצל, במקום ש- |
where; at |
|
Onde la kreensa adulsa la suerte (Gaon, Poezias) |
|
kaen i la ronjan onde las judias. (Gaon, Poezias) |
|
D'onde tu sos, de ke djente? En kuala sivdad tu nasites? (Odisea) |
|
Oh! Maldicha fuera la ora onde yo me embabuki a kazarme kon Katerina, (Rinio, 1906) |
|
ondo adj. |
עמוק |
deep |
|
aprender la eskritura por leer tu onda sensia. (Gaon, Poezias) |
|
sospirando ondo ora de transirse. (Gaon, Poezias) |
|
ondura f. |
מעמקים |
depths |
|
fija de Atlas, ke mal akonseja, i todas fonduras (Odisea) |
|
onesto adj. |
ישר, הגון |
honest |
|
se sentiran bozes fieras i onestas (Gaon, Poezias) |
|
Onesto i kalmo de alturas vino (Gaon, Poezias) |
|
El es un ombre savio, bueno i onesto (La segunda Ester, 1911) |
|
Vieja kon mesta / holera i pesta / mujer mal onesta / punision del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
onor f. |
כבוד |
honor |
|
en onor del djusto ijo de klemente (Gaon, Poezias) |
|
Si tienes korason, salva mi vida i mi onor! (Papo, Navot) |
|
Kual es akel patriot ke onor de su puevlo regreta? (La segunda Ester, 1911) |
|
onorado adj. |
מכובד |
honorable |
|
k'este palasio era al pasado muy riko i onrado, (Odisea) |
|
se enrikese, i mas onorado deviene el mizmo. (Odisea) |
|
De mas, en la istoria vas a kedar membrada, onrada, alavada i mucho estimada''. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
onorar v. |
כיבד, הוקיר |
to respect, to esteem |
|
Non es Odises ke te onoro i te izo ofrendas (Odisea) |
|
onra f. |
כבוד, הוקרה; יוקרה |
respect, recognition; prestige |
|
Ke? Insolente! Ulvidas la onra ke me deves? (Papo, Navot) |
|
onrar v. |
כיבד, הוקיר |
to honor |
|
i propio k'a su mujer la onrava en su kaza, i nunka (Odisea) |
|
opinión f. |
דעה, סברה |
opinion |
|
en fin non es a nozotros de dar la |
|
opozar/opozarse (fr.) v./v. refl. |
התנגד, שלל |
to oppose |
|
i nada puede opozarse a loke yo kero. (Papo, Navot) |
|
opremido adj. |
מדוכא |
oppressed |
|
Kon tu pluma en la palma oprimido i pensante (Gaon, Poezias) |
|
kual a oprimidos es vero amigo (Gaon, Poezias) |
|
opremir v. |
לחץ, העיק; דיכא, רדף, הציק ל- |
to oppress |
|
El Dio de Estrahan oprima su frente (Gaon, Poezias) |
|
ora (1) f. |
שעון |
watch |
|
es ke por regmirnos ya sono la ora. (Gaon, Poezias) |
|
Oras son de miedo i en la tribuna (Gaon, Poezias) |
|
ma sono la ora, eskuchad mi dicha (Gaon, Poezias) |
|
salvar sus kreentes una ora antes. (Gaon, Poezias) |
|
ora (2) f. |
שעה |
hour |
|
ke lucho oras enteras sin tener ventura. (Papo, Navot) |
|
vino la ora de la atornada del bravo Odises. (Odisea) |
|
i maldicha fuera la ora ke me ize padre, i ke tengo agora dos kriaturas. (Rinio, 1906) |
|
I el presio la shemura? A 12 por la ora. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Ansi de ora en ora, de dia en semana, s'aflaka, se konsume, se aze muzelmana. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
oraklo/orákulo m. |
אורקל, נבואה |
oracle |
|
sin akostar mi oido a la boz del oraklo. (Papo, Navot) |
|
orasión f. |
תפילה |
prayer |
|
i sus orasiones se dizen kon kalmo (Gaon, Poezias) |
|
Dias inda inosente resitando orasiones (Gaon, Poezias) |
|
i orasiones navrantes de profetas divinos (Papo, Navot) |
|
i sus orasiones sean al Dio vero ofresidas. (Papo, Navot) |
|
Estos djudios se uzaron solo kon taanit i orasion (La segunda Ester, 1911) |
|
guadrame de akel vizino ensavanado / ke manyana i tadre aze |
|
orasionar v. |
התפלל |
to pray |
|
Un viejo ainda ven orasionando (Gaon, Poezias) |
|
maldicho - ainda al Dio orasionas (Gaon, Poezias) |
|
orden f. |
צו, פקודה, הוראה |
order |
|
Me akodro yo su djura, sus ordenes venerados (Gaon, Poezias) |
|
kon orden de reyes i de podestantes (Gaon, Poezias) |
|
fuersa perpetua kon orden i rijo (Gaon, Poezias) |
|
ordenansa f. |
מצווה, חוק, פקודה, צו; מערכה |
ordinance |
|
Segun terna el gerrero fiel dela ordenansa. (Gaon, Poezias) |
|
ordenar v. |
ציווה, הורה, פקד, גזר על; סידר; הזמין (סחורה); חיבר (שיר) |
to order; to compose (a song) |
|
pues ordena ke yo ande kalmamente asu lado. (Gaon, Poezias) |
|
i ordenan fiestas dansas i tanyeres. (Gaon, Poezias) |
|
i ordenan salmos sovre las peleas (Gaon, Poezias) |
|
i el te ordena ke sus fueros ames (Gaon, Poezias) |
|
Empesando el sus salmos ordenar kon entusiasmo (Gaon, Poezias) |
|
de los ke stan en su kaza. I a ti te ordeno ke penses (Odisea) |
|
Por los rikos ordenaron komer trigo ke guadraron; por los povres ombres todo modo de legumbres. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
A la stasion fínala después ke s'abasharon, al grupo de mansevas de yir le ordonaron. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
oreja f. |
אוזן |
ear |
|
el ke formo vuestra |
|
orgolio m. |
גאווה, התנשאות, התרברבות, יוהרה, יהירות, שחצנות, שחץ |
pride, haughtiness, boasting, arrogance, arrogance |
|
ular kon orgolyo su shofar sagrado (Gaon, Poezias) |
|
mizmos, d'avlar kon orgolio i de diskorsar kon koraje. (Odisea) |
|
orgoliozo m. & adj. |
גאוותן, יהיר, רברבן, שחצן; קפדן, נוקדן |
proud, arrogant, boastful; strict, punctilious |
|
ansi son eyos sonantes ansi eren orgoliozos. (Gaon, Poezias) |
|
puedes tiranizar a la bivda al meskino / al triste i abatido, kitarles el tino? / el ser vanitozo stupido i |
|
oriente m. |
מזרח; ארצות המזרח |
orient |
|
i de el oriente un aire delgado (Gaon, Poezias) |
|
orizonte m. |
אופק |
horizon |
|
por el orizonte una boz pregona (Gaon, Poezias) |
|
orkestra/o f./m. |
תזמורת |
orchestra |
|
Las yevan al lavoro, se deve yir al paso, al son de la orkestra, sin manear un braso. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
ornado adj. |
מקושט, מעוטר |
decorated |
|
la enkolgo en un gancho serka de la kama ornada, (Odisea) |
|
ornam(i)ento m. |
קישוט, עיטור |
ornamentation |
|
kantes i bailes, los kualos son los ornamientos del pranso. (Odisea) |
|
ornar v. |
קישט, עיטר; אפה |
to decorate; to bake |
|
Kualo? Shemura antes de todo, komo azer otro modo el seder delas dos nochadas? Mizmo si son mal fornadas (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
ornaya f. |
כירה, אח, מחתת גחלים |
furnace, fireplace, coal pan |
|
Vos en komer es loke pensash, mas kudiado no estash ke se kere la boya por enkalar la ornaya, kierech i arena demaziado por la pared i el tavlado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
orno m. |
תנור, כבשן, כור |
oven, furnace, reactor |
|
Ansi, seguramente, arrivara su torno, De le tomar la vida, de la echar al forno. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
oro m. |
זהב, פז |
gold |
|
Kon las piesas de tu oro se amasa la korona (Gaon, Poezias) |
|
ke de ser rikos i yenos estar d'oro i vestimienta. (Odisea) |
|
Moneda te daremos, en oro, abondante. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
orozo (fr.) adj. |
מאושר, ברוך, בר מזל |
happy |
|
El kanez alegre se move orozo (Gaon, Poezias) |
|
en la alma kalma del Kagan orozo; (Gaon, Poezias) |
|
estavan satisfechos, muy fieros, muy orozos. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
orrivle/orrible adj. |
איום, נורא, מבעית, מטיל אימה, מפחיד |
horrible |
|
Miles de gritos orrivles suvieron a los sielos: (Papo, Navot) |
|
i tormentarte siempre kon sus viziones orrivles, (Papo, Navot) |
|
orror m. |
זוועה, פלצות |
horror |
|
ke tiene en orror vuestras echas abominavles? (Papo, Navot) |
|
Detestavle Sedom nueva yena de sus orrores! (Papo, Navot) |
|
ospitalizar v. |
אשפז; אירח |
to hospitalize |
|
porke i anel le plazia ospitalizar kombidados.'' (Odisea) |
|
otramente adv. |
אחרת |
otherwise |
|
Ma otramente, kon malo eskopo, kijeron los diozes (Odisea) |
|
otro adj. |
אחר, שונה, נבדל |
other |
|
i no vo a otro konsekrar mi vida. (Gaon, Poezias) |
|
Fachile es, porke sin punision el bien d'otro lo komen, (Odisea) |
|
ovedesiente adj. |
ממושמע, צייתן |
obedient |
|
ke le son fielos i obedesientes. (Gaon, Poezias) |
|
ovligo m. |
התחייבות |
obligation |
|
Ovligos kansantes vuestra fey somete (Gaon, Poezias) |
|
La espada presto aze su ovligo (Gaon, Poezias) |
|
Akumpliendo mi ovligo tornare ami olgansa (Gaon, Poezias) |
|
kualo? el Todo Poderozo l Abastado / a estas indjustisias se keda kayado? / porke komo el tiempo antiguo / el kastigar non es su |
|
ovra f. |
יצירה, עבודה, מעשה, מפעל; ארגון, אגודה; קופה |
creation, work, act, enterprise; organization, association; cash register |
|
ovras de ombres i diozes, ke los poetas los afaman, (Odisea) |
|
Por sus negras ovras la kito de su podestania. (La segunda Ester, 1911) |
|
ovrar v. |
פעל, יצר, עבד |
to act, to create, to work |
|
Va dunke! Ovra, Izevel! Furia del inferno! (Papo, Navot) |
|
Se konvensio ke no, ma kedo desepsionada, porke no le pagaron, porke ovro por nada. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
oy adv. |
היום |
today |
|
Oy fue kontentado el rav dezeozo (Gaon, Poezias) |
|
ke oy de los sielos lo aven mandado (Gaon, Poezias) |
|
Mi amor por ti, no es oy menos ke akel dia, (Papo, Navot) |
|
Ah!... Yo me topo valorozo oy, si! valorozo... (Rinio, 1906) |
|
ozadiozo adj. |
אמיץ, אמיץ לב, נועז, הרפתקן |
brave, bold, adventurous |
|
eyos tiravan, tiravan sin destankar i fue kon grandes penas i manuvras |
|
padre m. |
אב, אבא |
father |
|
ke matados sean padre junto ijo. (Gaon, Poezias) |
|
Avrid vuestros ojos, ijos de unos padres santos! (Papo, Navot) |
|
De otra parte tengo un padre viejo ke es bivdo, (Rinio, 1906) |
|
i maldicha fuera la ora ke me ize padre, i ke tengo agora dos kriaturas. (Rinio, 1906) |
|
De nuestros padres vimos, en sus uzos kaminimos. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
paga f. |
שכר, תשלום, משכורת, תגמול, גמול, תמורה, פרעון |
salary, payment, reward, recompense, return, repayment |
|
ninya dainda, i dio vente bueyes, en paga de eya, (Odisea) |
|
Kon paga i sin paga vo a azer esforsos, por dar en vuestras manos el ombre sin remorsos! ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
pagano m. & adj. |
עובד אלילים, פגני |
pagan |
|
De echarmos de la tierra segun izo del puevlo pagano. (La segunda Ester, 1911) |
|
pagar v. |
שילם, פרע, פרע את החשבון, שילם שכר ל- |
to pay, to pay off, to pay off the bill, to pay wages to |
|
d'otra persona los bienes komer, sin pagar, bien, komedlos; (Odisea) |
|
no konvensio a Egistos, i agora pago el por todo.'' (Odisea) |
|
Se konvensio ke no, ma kedo desepsionada, porke no le pagaron, porke ovro por nada. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
paila f. |
גיגית, קערה רחבה, פיילה |
a tub, a wide bowl |
|
en una paila de plata la echo, ke se laven sus manos, (Odisea) |
|
paja f. |
חציר, שחת, קש, תבן; קשית; כינוי לאוכל תפל וחסר טעם |
hay, straw; a nickname for bland and tasteless food |
|
los montes temblaron komo paja seka (Gaon, Poezias) |
|
pala (1) f. |
כף לתנור, מירדה, יעה; את |
shovel |
|
Lavora kon la pala, kavaka kon la chapa, s'aboka, s'alevanta, el dia no s'eskapa! ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
palasio m. |
ארמון, טירה, פלטין; היכל, דביר |
palace |
|
Mi vasto palasio me es ami karga (Gaon, Poezias) |
|
al Olimpos, al palasio de Zeus, tenian adjunta. (Odisea) |
|
i para mi sovre todo, porke se el patron del palasio.'' (Odisea) |
|
munchos |
|
palavra f. |
מילה, דיבור, כשרון הדיבור; שפה; מונח |
word, speech, eloquence; language; term |
|
sin avlar palavra korre i rekoje. (Gaon, Poezias) |
|
O ke chorro de palavras! Izevel me atudres! (Papo, Navot) |
|
Es ke se peleo el kon su mujer, i entre las palavras ke se disheron, paso tambien el nombre mio. (Rinio, 1906) |
|
Si su sekreto tu vas a deskuvrirlo, i mos vas a dizirlo, i vamos a batirlo, te damos la palavra, te lo aprometemos, ke vamos a pagarte. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
pálido adj. |
חיוור |
pale |
|
torsidos, palidos, i deskalavrados (Gaon, Poezias) |
|
El kanez palido torna komo antes (Gaon, Poezias) |
|
Invierno, sezon indjustamente aborresida / sos mi amiga, porke debasho tu kara palida / ay ermozuras komo las ke en suenyo pasan / figuras, vistas, tanto lindas ke plasan la realidad / ma son mas puras ke la verdad (La Amerika, 1917) |
|
palma f. |
כף יד; דקל, תומר, תמר |
palm, hand; date palm |
|
alsaron sus palmas al Dio ensalsado (Gaon, Poezias) |
|
Ma el Dio ke tiene poder en sus palmas (Gaon, Poezias) |
|
i todos las bushkan kon palmas serradas. (Gaon, Poezias) |
|
kandiles pekenyos yevan en sus palmas (Gaon, Poezias) |
|
Kuantos dias yo refrego por mis palmas estos kuervos (Gaon, Poezias) |
|
El su palma me espande i me mira ensanyado (Gaon, Poezias) |
|
Kon tu pluma en la palma oprimido i pensante (Gaon, Poezias) |
|
serka el umbral del kortijo; la lansa de bronzo en su palma, (Odisea) |
|
palo m. |
מקל, אלה, מטה, מוט, כלונס; עץ (החומר) |
a stick, a club, a staff, a pole, a stake; wood (the material) |
|
Konst. Idolos son todos de palo pudrido (Gaon, Poezias) |
|
En ken? - En Baal! un Dio vano de palo i piedra, (Papo, Navot) |
|
Apenas amanese, gritando Aufstehen, kon palos, kon rempushos - afín ke s'adjileen ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
palomba/paloma f. |
יונה |
pigeon |
|
Kavayero, no vites pasar una palombika (Papo, Navot) |
|
Bushkates seguro el biko de una paloma (Papo, Navot) |
|
El viajador kansado kontempla las blankas palombas ke vienen a banyarsen... (Rinio, 1906) |
|
palpitante adj. |
רועד, מרעיד, מרטיט, מפרפר, מפרכס |
palpitating |
|
Komo olas palpitantes de mares tempesteozos (Gaon, Poezias) |
|
palpitar v. |
רעד, רטט, פירכס, דפק, הלם (לב) |
to palpitate |
|
ma siempre palpitan nuestros korasones (Gaon, Poezias) |
|
kual siempre palpita en los korasones - (Gaon, Poezias) |
|
pan m. |
לחם, פת |
bread |
|
Pan, la djerente serioza les trusho, i otros gizados, (Odisea) |
|
Pan ya trushe tres okas kon azeitunas pokas. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
panne (fr.) f. |
כשל, תקלה |
failure, malfunction |
|
a mi negra dezventura al de sinko kilometros tuvi una |
|
panyo m. |
בד, ארג, אריג; לבוש |
fabric; clothing |
|
todo el ke siente sus panyos estrasa, (Gaon, Poezias) |
|
eya kon presura sus panyos eskoje (Gaon, Poezias) |
|
pues la konvertieron trokaron sus panyos (Gaon, Poezias) |
|
La konduizio i asento en un asiento, ke kon panyo lindo (Odisea) |
|
papel m. |
נייר; שטר כסף |
paper; money banknote |
|
verso las nueve yo fui al laboratorio, dezvelopi los klishes i izi un relevo jeometriko en este |
|
par m. |
זוג |
pair |
|
ke este par reinante, para inchir su trezoro, (Papo, Navot) |
|
O par odiozo! Si mi zelo via el Eterno, (Papo, Navot) |
|
El ke kemo sus kampos de trigo i olivares, por mezo de rapozas - sien i sinkuenta pares ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
para prep. |
בשביל, למען, כדי ש-, ל-, לכיוון, לקראת |
for, in order to, to, towards |
|
se aparejaron para la matansa. (Gaon, Poezias) |
|
Mi vida no es mia es suya; mi alma es para el. (Rinio, 1906) |
|
pará (t.) f. |
מטבע עות'מני; כסף |
Ottoman coin; money |
|
porke el menesterozo mengue algun uzo, no es pekado grande; ni ay ken le komande al prove sin para ke vaya merkar ketsira. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Yo, ke so famiyozo, esto muy penseriozo: oka i media de shemura se kere buena para. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Riir kon despecho / paras non en pecho / ofisial sin echo / vengansa del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
parado adj. |
תלוי ועומד, ממשמש ובא |
pending |
|
supito resta parado al sentir de leshos sones. (Gaon, Poezias) |
|
parar v. |
עמד, עצר |
to stand, to stop |
|
Razgo la mar i la izo parar komo al (?) de derecha i isiedra (La segunda Ester, 1911) |
|
pararse v. refl. |
נעצר; הציג עצמו לפני |
to stop; to present oneself before |
|
Si s'atornava agora, i si se parava a la puerta (Odisea) |
|
pardón (fr.) f. |
סליחה, מחילה, כפרה |
forgiveness, atonement |
|
Kon muncho pardon diles a los sinyores de aki ke parto (La segunda Ester, 1911) |
|
pared/paré m. |
קיר, כותל |
wall |
|
Las manos burakadas de paredes enkaladas i de arenar las kashas, las altas i las bashas. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
pareser m. |
מראה, הופעה; עמדה, דעה, שיפוט |
appearance; position, opinion, judgment |
|
parese taksaron ansi de altura (Gaon, Poezias) |
|
su frente parese ardir komo flama - (Gaon, Poezias) |
|
Flamas de su boka parese el saka (Gaon, Poezias) |
|
Segun tu pareser sea todo akomodado! (Papo, Navot) |
|
Al pareser es ke Katerina save muestras relasiones. (Rinio, 1906) |
|
Segun mi pareser muy inyorante deves ser; meldar del todo no savesh, no azes ke lo ke vesh. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
pareser/se v. |
דמה, נדמה, נראה כ-; הופיע |
to resemble, to appear as; to appear |
|
Me parese por alturas supito ke yo deskalso (Gaon, Poezias) |
|
Ma si a vos vos parese k'es mijor i mas konveniente, (Odisea) |
|
estan adonadas i paresen sonreirme. (Rinio, 1906) |
|
Agora nuestro mal non parese komo akel de akeyos dias (La segunda Ester, 1911) |
|
parfum/o (fr.) m. |
בושם |
perfume |
|
Su kaveyera blonda al ombro abashava, en banyo de parfumes el puerpo se lavava. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
pariente m. |
קרוב, קרוב משפחה; מקורב |
relative, close relative; close friend |
|
Desho a sus parientes, se fue sin separarse, segura ke fin poko ya van a enkontrarse. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
La linda djovinika, ijika muy kerida, ke sus parientes todo le davan en su vida. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
Altiguos parientes / dolores de dientes / en rikes las mientes / son penas del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
parir v. |
הוליד/ילדה |
to give birth |
|
al avenir, siendo ke tal ke sos te pario Penelope. (Odisea) |
|
párparo/a m./f. |
עפעף |
eyelid |
|
serra sus parparos i se durme presto. (Gaon, Poezias) |
|
a sus parparas le trusho Atena, de ojos briyantes. (Odisea) |
|
parte f. |
מנה, חלק; אזור; צד |
portion, part; area; side |
|
i le de en parte fruto de famiya. (Gaon, Poezias) |
|
su kavesa salta dela otra parte. (Gaon, Poezias) |
|
Ke sea portanto kon vos nuestra parte (Gaon, Poezias) |
|
i el non estanka bendizir su parte - (Gaon, Poezias) |
|
De otra parte tengo un padre viejo ke es bivdo, (Rinio, 1906) |
|
El, avrio los ojos, miro de parte en parte. Los kapitanes vido, se disho: Sto 'nserklado. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
partido m. |
מפלגה; צד; ''שידוך'' (כינוי לבחור/ה מועמד/ת לשידוך) |
party; side; ''matchmaker'' (a nickname for a candidate for matchmaking) |
|
ser un Dio ke sale bushkarse partido (Gaon, Poezias) |
|
sin ke El insista bushkarse partido (Gaon, Poezias) |
|
partir v. |
עזב, יצא, יצא לדרך, נסע, הפליג; חתך, חצה |
to leave, to go out, to set out, to travel, to sail; to cut, to cross |
|
antes ke el para Troya partio, onde i los mijores (Odisea) |
|
Kon muncho pardon diles a los sinyores de aki ke parto (La segunda Ester, 1911) |
|
partirse v. refl. |
נחצה, נחתך, נבקע; יצא, יצא לדרך, |
to be crossed, to be cut, to split; to set out |
|
el sielo se razga i en dos se parte (Gaon, Poezias) |
|
parvenir/se (fr.) v./v. refl. |
הגיע ל-, הצליח ל- |
to reach, to succeed in |
|
Konkluir su firmamento entre nozos el parvino. (Gaon, Poezias) |
|
pasado m. |
עבר, זמן עבר |
past, past tense |
|
k'este palasio era al pasado muy riko i onrado, (Odisea) |
|
pasar v. |
עבר, חלף, חצה; בילה |
to pass, to pass by, to cross; to spend time |
|
piza kon dezdenyo todo el ke pasa (Gaon, Poezias) |
|
Ma, pasi indiferente sovre este spetaklo, (Papo, Navot) |
|
Kavayero, no vites pasar una palombika (Papo, Navot) |
|
El deve pasar por aki por irse al chiflik serka su padre. (Rinio, 1906) |
|
Es un grande pekado sin shemura averse pasado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
No se meten a pensar ke de todo se pueden pasar (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Mas de ochenta ombres, mujeres, kriaturas, tratados komo perros, pasavan oras duras. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
Sus manos delikadas en agua no metía, brodando o meldando, ansi pasava el dia. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
todo en siendo aleman, se aze |
|
pasear v. |
טייל |
to travel |
|
O te invito a pasear entre las montanyas (Papo, Navot) |
|
O bien kon sus amigas a pasear se iya, en kampos o en guertas, i flores akojia. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
pasensia f. |
סבלנות, אורך רוח |
patience |
|
Inda tierna kriatura me armi yo kon pasensia (Gaon, Poezias) |
|
Kisas los eroes inspiran pasensia (Gaon, Poezias) |
|
Akostando mi oido i armandome pasensia (Gaon, Poezias) |
|
Entre tanto, Ye'hu, te rekomendo la pasensia; (Papo, Navot) |
|
Yo. furiozo de natura adopti la pasensia? (Papo, Navot) |
|
Amigo en sensia / haver de konsensia / mujer de pasensia / bendision del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
kale tener |
|
pásharo/pasharó m. |
ציפור, עוף |
bird |
|
de pasharos ke reluchan por versar sus salmo antes. (Gaon, Poezias) |
|
Ayi ensima, los bilbilis i los pasharos se dan rendevu por kantar i por alavar la gloria del dia. (Rinio, 1906) |
|
pasiente adj. |
סבלן, סבלני |
patient |
|
ser el Dio de siempre ama los pasientes (Gaon, Poezias) |
|
pasión f. |
סבל, כאב, מכאוב, ייסורים; תשוקה עזה, תאווה, חשק, להיטות |
suffering, pain, anguish; intense desire, lust, desire, eagerness |
|
Kada uno sus pasiones teshe el kon embeleko (Gaon, Poezias) |
|
paskua f. |
פסח; חג |
Passover; holiday |
|
Ma 2 semanas manka, mi alma se arranka ke no ay por la Paskua otro ke sal i agua. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
paso (1) m. |
צעד, שעל; מידת צעד; הליך; תוקף; שם טוב, יוקרה; זכות מעבר, כרטיס מנוי בתחבורה ציבורית |
step; measure of step; procedure; validity; good name, prestige; right of passage, public transportation pass |
|
despues el desiende akudir sus pasos (Gaon, Poezias) |
|
despues adelante soltaron sus pasos. (Gaon, Poezias) |
|
i anke estremesivle va por el mi paso fiero. (Gaon, Poezias) |
|
yo te defendo de azer el mas chiko paso por destruir la ventura de tu mujer, (Rinio, 1906) |
|
La gritan, la aharvan, a kada paso i paso, su nombre es agora el numero al braso. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
Las yevan al lavoro, se deve yir al paso, al son de la orkestra, sin manear un braso. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
pastor m. |
רועה; רועה רוחני |
shepherd; spiritual shepherd |
|
pastor komunalo es el i portanto (Gaon, Poezias) |
|
fin devendras el pastor de estos revanyos (Papo, Navot) |
|
patada f. |
עקבות; בעיטה; נקישת עקבים; צעד, שעל; רקיעה |
footsteps; kick; click of heels; step; stamping with feet |
|
bezar sus patadas i enkoronarlo (Gaon, Poezias) |
|
paternal adj. |
אבהי |
paternal |
|
Paz i amor reinan kuando eskurese / el rededor del ogar paternal / mientres ke afuera todo se estremese / kon las furores de invierno infernal (La Amerika, 1917) |
|
pátria f. |
מולדת |
homeland |
|
rendir a mi patria repozo i alegria. (Papo, Navot) |
|
Saviendo ke tu amas, tu patria, tu puevlo, i pronta en las flamas a'ntrar estas por eyos, rogamos muestra ermana, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
patriot/a/o adj. |
פטריוט, אוהב מולדתו |
patriot |
|
Kual es akel patriot ke onor de su puevlo regreta? (La segunda Ester, 1911) |
|
Se topo en nuestro puevlo dos patriotos (La segunda Ester, 1911) |
|
Penso dos, tres minutos, despues les dize esto: ''Sinyores, muchas grasias por vuestro lindo djesto, muy kiero ayudar yo, so buena patriota, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
patriotismo/tizmo m. |
אהבת המולדת, פטריוטיזם |
patriotism |
|
Yo me siento oy un ardor de patriotizmo (La segunda Ester, 1911) |
|
patrón m. |
אדון; מעביד, מעסיק, בוס; בעלים; תומך |
patron |
|
El patron refuzo de vendermela kon buen presio, (Papo, Navot) |
|
ma yo sere el patron de mi kaza i de los esklavos (Odisea) |
|
i para mi sovre todo, porke se el patron del palasio.'' (Odisea) |
|
Es ombre patron de Ley, en su mujer tiene fey, no kale ke se lo diga porke no eche miga. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
payís/payiz f. |
ארץ, מדינה |
country, state |
|
Dezgrasiado pais onde yaze la barbaria! (Papo, Navot) |
|
En tu pais sangretado duerme la tuertaldad, (Papo, Navot) |
|
el |
|
paz f. |
שלום |
peace |
|
El siempre regreta la paz i la armonia de todas sivdades (La segunda Ester, 1911) |
|
El vos favorizara i la paz en vos estabelesera. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Paz i amor reinan kuando eskurese / el rededor del ogar paternal / mientres ke afuera todo se estremese / kon las furores de invierno infernal (La Amerika, 1917) |
|
pazmo m. |
השתוממות, השתאות; הצטננות, התקררות; כאב חזק |
astonishment; cold, chills; severe pain |
|
lugo todos restan kalmos i se prenden de el pazmo. (Gaon, Poezias) |
|
inchirlo de pazmo i de esperansa. (Gaon, Poezias) |
|
abasha su pazmo venga i los vea. (Gaon, Poezias) |
|
pecha f. |
מס; חזה, שד |
tax; chest, breast |
|
I de demandar del rey grasia por la muncha pecha? (La segunda Ester, 1911) |
|
pechadura f. |
חזה, מפלש חזה אשה; לבבית חזיה |
chest, a woman's chest; bra |
|
Aki ay entranyas fyel i pechaduras (Gaon, Poezias) |
|
pecho m. |
שד, דד, חזה, חיק; חזיה גברית |
breast, chest, bosom; waistcoat |
|
Sus pechos deznudos i sus ojos brazas (Gaon, Poezias) |
|
sale por los guertos deznuda sus pechos (Gaon, Poezias) |
|
kayentar la sangre ensender el pecho. (Gaon, Poezias) |
|
si entre el pecho su fuersa resona (Gaon, Poezias) |
|
dientro el pecho produizo danyo. (Gaon, Poezias) |
|
triste, ke siempre arazga mi buen korason en mi pecho, (Odisea) |
|
Riir kon despecho / paras non en pecho / ofisial sin echo / vengansa del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
pedaso m. |
חתיכה, נתח, חלק, מנה, שבר |
piece, chunk, portion, fraction |
|
pedasos de madres i de kriaturas (Gaon, Poezias) |
|
razgaron donzeyas amuchos pedasos (Gaon, Poezias) |
|
Shimshon ke kon sus manos i sus potentes brasos, un gran leon avia kortado en pedasos; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
pedrer v. |
איבד |
to lose |
|
stando, no se truvie de sus tumulto i piedra la gana (Odisea) |
|
Esto sefte ke vide yo pedrer ansi el meoyo: marido i mujer harvarsen, ke tienen de kesharsen? (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Ke te aflakaria? Ke koza te devrian azer por ke la piedras i te apanyarian?'' ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
de la virtud el ombre |
|
pedrido adj. |
אבוד; שאיבד דרכו; מופסד |
lost |
|
ay esperansa si la kavaleria non keda de avansar, altramente estamos |
|
pedrisko m. |
ברד |
hail |
|
Piedrisko de brazas, luvia de tizones (Gaon, Poezias) |
|
peinar v. |
סירק |
to comb |
|
Penya sus kaveos i beza su frente (Gaon, Poezias) |
|
pekado adj. |
מנומש; מכוסה אבעבועות |
freckled; covered with pockmarks |
|
No puedo - responde - azer el pekado (Gaon, Poezias) |
|
kual kargo pekados de toda la djente. (Gaon, Poezias) |
|
Sierto, Baal no te va kontar por pekado (Papo, Navot) |
|
Yo te vo azer alimpiar de todos tus pekados... (Papo, Navot) |
|
pekado m. |
חטא, עוון |
sin,crime |
|
Es un grande pekado sin shemura averse pasado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
pekenyo adj. |
קטן, זעיר, דל ערך |
small, tiny, of little value |
|
de esta pekenya tanto dezeada. (Gaon, Poezias) |
|
kandiles pekenyos yevan en sus palmas (Gaon, Poezias) |
|
pelea f. |
קרב, מערכה, מלחמה, התכתשות |
battle, war, quarrel |
|
i ordenan salmos sovre las peleas (Gaon, Poezias) |
|
pelear v. |
נאבק, נלחם; רב |
to struggle, to fight; to quarrel |
|
El tambien se va raviando kon su mujer peleando ke en estando deskuvierta arenava ventana i puerta. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
pelearse v. refl. |
רב, התקוטט, התכתש, הסתכסך |
to quarrel, to clash, to have a fight |
|
Es ke se peleo el kon su mujer, i entre las palavras ke se disheron, paso tambien el nombre mio. (Rinio, 1906) |
|
Oy ize la kozina, me pelei kon la vezina por arena ke no tenia de antes ya me devia. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
peligro m. |
סכנה |
danger |
|
El Dio del sielo katara, su bendision vos dara, de peligro vos guadrara, sus fases relumbrara. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
pelota f. |
פקעת, סליל (חוטים/צמר); כדור |
coil (threads/wool); ball |
|
en manko de nada yo me via entornado por |
|
pena (1) f. |
מאמץ, טורח; צער, עצב, סבל, מכאוב, ענות, ענות; עונש |
effort, trouble; sorrow, sadness, suffering, pain, torment; punishment |
|
Sin saver yo delas penas para mi aparejadas (Gaon, Poezias) |
|
ekspuestos a males angustias i penas (Gaon, Poezias) |
|
ditas instruksiones me kavzan mas penas (Gaon, Poezias) |
|
Solti el kuchio, i me di todas las penas (Papo, Navot) |
|
i se arrasta kon pena suviendo a su vinya fekonda. (Odisea) |
|
Ke amargo a nuestro puevlo kon penas i dolores. (La segunda Ester, 1911) |
|
Altiguos parientes / dolores de dientes / en rikes las mientes / son penas del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
eyos tiravan, tiravan sin destankar i fue kon grandes |
|
penar v. |
התאמץ, עמל; הכאיב, עינה |
to strive; to hurt, to torment |
|
Les dizes esta penando a favor de los djudios ke los apretan. (La segunda Ester, 1911) |
|
Ken vos disho ke penesh? Tantos dinim ke tenesh bivir no estas deshando, tanto vas enshugando. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Kuando se meten a penar se olvidan ke ay senar; las kriaturas yoran, maldizen i dezonran: (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
pendón m. |
נס, דגל |
flag |
|
la ke enrezio tu reinado, levanto tu pendon, (Papo, Navot) |
|
pensada f. |
מחשבה, מזימה; דעה; השראה |
thought, plot; opinion; inspiration |
|
se estiro en su kama ayi, en pensadas undido. (Odisea) |
|
pensamiento m. |
מחשבה |
thought |
|
ma mis pensamientos siempre mas rebolven, (Gaon, Poezias) |
|
Siempre El Untado - son sus pensamientos (Gaon, Poezias) |
|
Fuersa ke domina en el pensamiento (Gaon, Poezias) |
|
leshos de figura i de pensamiento. (Gaon, Poezias) |
|
ke el pensamiento truviado aklara (Gaon, Poezias) |
|
No mi Dio! Tu ke konoses todos los pensamientos, (Papo, Navot) |
|
el ve, no tengas duvdo el siente todo / i mizmo los |
|
pensar/se v./v. refl. |
חשב, הרהר, הגה, העלה על הדעת; דאג |
to think, to ponder; to worry |
|
me pensava son senteas en un mar preto de yelo. (Gaon, Poezias) |
|
i le preguntaron loke eya pensa (Gaon, Poezias) |
|
sin pensar los vino yelar la ferida (Gaon, Poezias) |
|
Ke dezvareavas? Pensavas en mi, mi kerida! (Papo, Navot) |
|
i el pensava en su padre kerido, k'en supto si iya (Odisea) |
|
En mi echar i en mi alevantar yo no penso ke a el. (Rinio, 1906) |
|
me inklino a eya sin avlar, sin pensar, i sin razonar. (Rinio, 1906) |
|
No se meten a pensar ke de todo se pueden pasar (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Por la masa pensaremos, esto todo desharemos. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
solo asi |
|
pensativle adj. |
חושש, חרד, מודאג; מהורהר, שקוע במחשבות |
anxious, worried; pensive, lost in thought |
|
tan melankolika, pensativle i dolorioza. (Papo, Navot) |
|
penserio m. |
דאגה; מחשבה |
worry; thought |
|
vengan i aklaren mis tristes penserios (Gaon, Poezias) |
|
El penserio libero takso i renyega (Gaon, Poezias) |
|
Duerme komo rey sin penserios i sin kudiados. (Papo, Navot) |
|
Eya de su penserio negro non se repienta (La segunda Ester, 1911) |
|
Mujeres, puevlo aparte, tienen leyes en disparte, todo el penserio tienen a sus dinim ke mantienen (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
penseriozo adj. |
מודאג, חרד, חושש; מהורהר, שקוע בהרהורים |
worried, anxious, fearful; pensive, absorbed in contemplation |
|
Kon tu pluma en la palma oprimido i pensante (Gaon, Poezias) |
|
El eskucha penseriozo los kantares resitados (Gaon, Poezias) |
|
Veo bien? Ah'av penseriozo traversa el ponte! (Papo, Navot) |
|
Yo, ke so famiyozo, esto muy penseriozo: oka i media de shemura se kere buena para. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
penyasko m. |
סלע גדול |
big rock |
|
Los chikos vayes entornados de pinyaskos i de yervas forman un lugar de resfolgo i repozo (Rinio, 1906) |
|
penyaskozo adj. |
סלעי |
rocky |
|
i los ke sovre Itaka la penyaskoza reinan, todos (Odisea) |
|
peor adj. & adv. |
יותר גרוע, רע יותר |
worse |
|
ke arastan por las kaes peor ke los zinganos, (Papo, Navot) |
|
perdé (t.) m. |
וילון, מסך; מפרש; אקרן; תיאטרון צלליות |
curtain, screen; sail; silhouette theater |
|
Los perdes se dezazieron, los menderes se purieron, se kere una esterika para la kamaretika. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
perdjurar v. |
נשבע במשנה תוקף; נשבע לשקר |
to swear by a valid oath; to swear a false oath |
|
Eliya'hu, porke? Sere yo kapase de pardjurar? (Papo, Navot) |
|
perdonansa f. |
מחילה, סליחה |
forgiveness, pardon |
|
bushko perdonansa del Dio por su yerro (Gaon, Poezias) |
|
perdonar v. |
סלח, מחל |
to forgive, to pardon |
|
Perdoname Ah'av, si te djuzgi mal un momento. (Papo, Navot) |
|
peresozo/perezozo m. |
עצלן |
lazy |
|
puedes tiranizar a la bivda al meskino / al triste i abatido, kitarles el tino? / el ser vanitozo stupido i orgoliozo / inyorante insolente |
|
perfeksión f. |
שלימות |
perfection |
|
metales, animales, plantas i flores / en diferentes kolores i golores / todo maraviyozo i admiravle / i por kualo el ombre eskojido de la kreasion / lo kriates manko de |
|
períkolo/kulo (it.) m. |
סכנה, סיכון |
danger, risk |
|
Meterse en perikolo de muerte? (La segunda Ester, 1911) |
|
metio su alma en perikolo de muerte, (La segunda Ester, 1911) |
|
Sin entender ke sus puevlo esta en gran perikolo i afliksion. (La segunda Ester, 1911) |
|
perkurar/se v./v. refl. |
התאמץ, השתדל, ניסה, טיפל ב- |
to strive, to endeavor, to try, to treat |
|
i perkuro de salvarse i a kaza trayer sus kompanyos. (Odisea) |
|
Ni ken perkure salvasion por nozotros! (La segunda Ester, 1911) |
|
perla f. |
פנינה, מרגלית |
pearl |
|
Ditas perlas rekojidas antes ocho sientos anyos (Gaon, Poezias) |
|
permeter v. |
התיר, הרשה, איפשר |
allow, permit, enable |
|
Me forsa de prometer, i no me permete djurar? (Papo, Navot) |
|
si Zeus va permeter, ke se agan aktos de vengansa; (Odisea) |
|
Afin d'arresivir la moneda prometida, ke le permeteria d'amijorar su vida. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
perpetuar v. |
עשה לנצחי, הנציח |
to perpetuate |
|
fuersa perpetua kon orden i rijo (Gaon, Poezias) |
|
perpétuo adj. |
נצחי, תמידי |
Perpetual |
|
dize - un supremo perpetue gia (Gaon, Poezias) |
|
perro m. |
כלב |
dog |
|
Solo algun perro mudo i ambriento (Gaon, Poezias) |
|
rondjaria vuestros kuerpos a perros ambresidos (Papo, Navot) |
|
En viendo las banyeras, los postos, los soldados, kon armas en sus manos i perros a sus lados, ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
persegido adj. |
נרדף, שעוקבים אחריו |
persecuted, followed |
|
El puevlo Ebreo anke presigido (Gaon, Poezias) |
|
kale ver enkantos ke Dio presigido (Gaon, Poezias) |
|
persegir/perseguir v. |
רדף אחר; ביקש, חיפש; המשיך |
persecute |
|
te djuro ke no fue para presigir los amores, (Papo, Navot) |
|
El kruel prinsipe Yoram me esta presigiendo! (Papo, Navot) |
|
Esta rasa aborresida siempre nos presigio (La segunda Ester, 1911) |
|
I todo el ke lo apreto i lo presigio devino kavo. (La segunda Ester, 1911) |
|
Por el kamino nos presigio el rey Amalek, (La segunda Ester, 1911) |
|
persekutidor m. |
רודף |
persecutor |
|
siendo sos un kruel persekutor de sus profetas. (Papo, Navot) |
|
persona f. |
בן אדם, איש |
person |
|
pues ke ya murieron todas tus personas! (Gaon, Poezias) |
|
aparese una ermoza persona (Gaon, Poezias) |
|
no meresio al trezoro por entrar otra persona. (Gaon, Poezias) |
|
ke por su persona nuestra Ley aviza. (Gaon, Poezias) |
|
Eya es un andjel, enfin es una ija kon la kuala la persona puede bivir venturoza, (Rinio, 1906) |
|
Azanos, grupos, grupos, se vian adjuntados, en un lugar o otro oyendo enkantados de bokas de personas ke kon sus ojos vieron, o de buen manadero las kozas las sintieron. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
entre nozotros se topan inda |
|
pesta f. |
דבר, מגיפה |
plague, epidemic |
|
Vieja kon mesta / holera i pesta / mujer mal onesta / punision del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
pezar (1) v. |
שקל |
to weigh |
|
Su puerpo, antes fino i yeno de supleza, parese komo muerto, kien save kuanto peza! ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
pezgado adj. |
כבד, כבד משקל, מעיק; כבד תנועה, מגושם; בלתי נסבל בשל פדנטיות; מטומטם, טיפש; חמוּר |
heavy, weighty, oppressive; cumbersome, clumsy; unbearable due to pedantry; stupid; severe |
|
un livro pezgado en su mano trae (Gaon, Poezias) |
|
grande, pezgada i huerte, kon eya sumete en su sanya (Odisea) |
|
Akel ke arrankado avia de sus baza, las puertas muy pezantes de la sivdad de Aza, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
pezgadumbre f. |
כבדות, טרדנות, טרחנות; מועקה, נקיפות מצפון; טמטום, איוולת |
heaviness, annoyance, bother; distress, remorse; stupidity, folly |
|
La natura enkargando sovre mi su pezgedumbre (Gaon, Poezias) |
|
pezo m. |
מאזנים, משקל; משקולת |
scales, weight; sinker |
|
O! ombres bovos, lokos mankos de sezo! / ombres ke las kozas klaras komo el dia / la metes kon la eskuridad al mizmo |
|
piadad f. |
רחמים, רחמנות, חמלה, חסד; חסידות |
mercy, compassion, kindness; piety |
|
i kon peadades eyas la abrasan (Gaon, Poezias) |
|
degoyados sin piadad por todos sus kaminos. (Papo, Navot) |
|
De Rikita ke non tiene piadad de viejo ni de kriatura? (La segunda Ester, 1911) |
|
Del rey de una piadad suprema implorare. (La segunda Ester, 1911) |
|
Ofisialmente me eskrivio el rey sin piadad (La segunda Ester, 1911) |
|
El Dio es muy grande, terna piadad i nos mande loke nos es menester el nos ara remeter. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
piadozo adj. |
רחום, רחמן, חסוד, בעל צדקה, נדיב לב, חנון |
compassionate, merciful, pious, charitable, generous, kind-hearted |
|
El rey tiene un korason tierno i piadozo (La segunda Ester, 1911) |
|
pie m. |
רגל; מידת רגל |
foot; foot size |
|
i kayendo atus piezes eskucho la poezia: (Gaon, Poezias) |
|
i komo ke atan mis pies kon kadenas. (Gaon, Poezias) |
|
De echarme a sus pies kon yoros i rogativa. (La segunda Ester, 1911) |
|
piedra f. |
אבן; חומר קשה מאוד; אבן מצבה, מצבה |
stone; very hard material; tombstone, gravestone |
|
En ken? - En Baal! un Dio vano de palo i piedra, (Papo, Navot) |
|
en tu korason de piedra repoza la krueldad; (Papo, Navot) |
|
i undio los mitsriyim en la agua komo la piedra. (La segunda Ester, 1911) |
|
piedrikas f. pl. |
חצץ; אבנים בכליות |
gravel; kidney stones |
|
Vido ayi a los novios gavientos. Djugando piedrikas (Odisea) |
|
piesa f. |
מטבע; נתח; חריץ גבינה; מחזה |
coin; chunk; slice of cheese; drama, play |
|
Kon las piesas de tu oro se amasa la korona (Gaon, Poezias) |
|
piezes m. pl. |
רגליים |
feet |
|
las kavras godras, i los bueyes ke sus piezes los arrastan. (Odisea) |
|
eyos devrian rogar de tener mas prestez en los piezes (Odisea) |
|
pilar m. |
עמוד |
pillar |
|
se metio komo un pilar sovre mi kamino (Papo, Navot) |
|
ke en la mar las konose, i el, los pilares los altos, (Odisea) |
|
pintado adj. |
צבוע, מצוייר; ירוד מבחינה חומרית/בריאותית |
painted, drawn; poor in material/healthy terms |
|
Segunda Amora pintada kon mizmas kolores! (Papo, Navot) |
|
pintarse v. refl. |
התאפר, התפרכס, הצטבע |
to put on makeup, to make up, to paint oneself |
|
Yo sinti la verguensa pintarse sovre mi frente, (Papo, Navot) |
|
pizar v. |
דרך, דרס, רמס, בטש, מעך; השיג גבול; כתש; ניצב על |
to step on, to run over, to trample, to crush; to encroach; to stand on |
|
piza kon dezdenyo todo el ke pasa (Gaon, Poezias) |
|
plan/o m. |
תכנית, מתווה, תרשים, שרטוט, מפת שטח |
plan, outline, diagram, drawing, area map |
|
Ke vengansa me digas barbara! ke plan infernal (Papo, Navot) |
|
No vo ser el instrumento de tus planes infernales, (Papo, Navot) |
|
plano adj. |
חלק, שטוח |
smooth, flat |
|
lo ke me da a pensar es la prometa de una grande suma de moneda ke el me aze kontra livrizones de siertos |
|
planta f. |
שתיל, נטע, צמח; כף (רגל/יד) |
plant; palm (foot/hand) |
|
metales, animales, |
|
plasa f. |
כיכר; כיכר השוק, שוק |
square; market square, market |
|
Kuerpos de muchachas rastan por la plasa (Gaon, Poezias) |
|
pues eya desiende kalma ala plasa (Gaon, Poezias) |
|
De puevlo torvado yena es la plasa (Gaon, Poezias) |
|
rasta por las plasas bushkando resiento - (Gaon, Poezias) |
|
ma kon las estreas sale ala plasa (Gaon, Poezias) |
|
Anoche kaminates por todas las plasas de Shomron. (Papo, Navot) |
|
Gritos de plasa / komida de prasa / morar kon basha klasa / desgusto del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
plasar v. |
הציב, הניח, שם, מיקם, שם במקום, קבע, השקיע (כסף); מכר בקמעונאות, הציע למכירה |
to place, to set, to invest (money); to sell at retail, to offer for sale |
|
Invierno, sezon indjustamente aborresida / sos mi amiga, porke debasho tu kara palida / ay ermozuras komo las ke en suenyo pasan / figuras, vistas, tanto lindas ke plasan la realidad / ma son mas puras ke la verdad (La Amerika, 1917) |
|
plata f. |
כסף; הון; סכו''ם מכסף |
money; capital; silverware |
|
este mar de plata enfrente mi guerto (Gaon, Poezias) |
|
las olas de plata vengan kada dia (Gaon, Poezias) |
|
en una paila de plata la echo, ke se laven sus manos, (Odisea) |
|
y a este ombre komo mi formado / le dates muncha |
|
plato m. |
צלחת, מגש; מנה; שי פירות/ממתקים/פרחים הנשלח לרגל ארוע |
a plate, tray; a dish; of fruit/candy/flowers sent on the occasion of an event |
|
Alevanto un garson i aneyos servio platos yenos (Odisea) |
|
plazer m. |
עונג, תענוג, הנאה, עדנה; טובה, חסד |
pleasure, delight, enjoyment, grace; goodness, kindness |
|
ke de mil plazeres i delisios la va mantener. (Papo, Navot) |
|
la impedi de fuyir. Ek la, az segun tu plazer!'' (Papo, Navot) |
|
Si me dara esto Zeus, kon grande plazer vo tomarlo. (Odisea) |
|
Mi konsejo si vos plaze karos senyores (La segunda Ester, 1911) |
|
plazer v. |
מצא חן, נשא חן, נעם, ערב |
to be liked, to be favored |
|
porke i anel le plazia ospitalizar kombidados.'' (Odisea) |
|
si en verdad esto es k'a los diozes bendichos les plaze, (Odisea) |
|
plazerse v. refl. |
נהנה; מצא חן הדדית |
to enjoy; to find mutual liking |
|
Andadvos, si vos plaze, a vuestro echo, si vos digo, ke provecho? (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
plaziente adj. |
נעים, נוח, ערב |
pleasant |
|
i kon todos viene mostrarse plaziente (Gaon, Poezias) |
|
Kual nadando en sus olas es felis i muy plaziente. - (Gaon, Poezias) |
|
Del kombite salen todos muy plazientes (Gaon, Poezias) |
|
El save plaziente repetar su dicho (Gaon, Poezias) |
|
Induljente, kontente, plaziente i modesto. (La segunda Ester, 1911) |
|
Puede ser ke la reina se topara plaziente (La segunda Ester, 1911) |
|
plazo m. |
מועד |
festival |
|
enfrente las luzes del plazo sagrado. (Gaon, Poezias) |
|
pluma f. |
נוצה, פוך; ציפורן, עט, קולמוס |
feather, down; nib, pen |
|
Kon tu pluma en la palma oprimido i pensante (Gaon, Poezias) |
|
Ke komo una pluma las tuvo enkargado, enriva de sus ombros i a Hevron yevado; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
poder m. |
יכולת, סמכות, יפוי כח, עצמה, כוח, שלטון; רווחה, מצב כלכלי טוב, אמצעים כלכליים |
ability, authority, power, strength, rule; well-being, good financial situation, financial means |
|
ma Dio ke domina i su poder bloka (Gaon, Poezias) |
|
Komo deshare la sensia pues ke el poder divino (Gaon, Poezias) |
|
Ma el Dio ke tiene poder en sus palmas (Gaon, Poezias) |
|
Te se tome el poder i te se seke la mano (Papo, Navot) |
|
Maldiz mi vano poder! Desterame! Umiyame! (Papo, Navot) |
|
Si nozotros lo puedemos venser a poder de moneda (La segunda Ester, 1911) |
|
K'el Dio de Israel ke ninguno no lo via, i ande se topava ninguno no savia, sus diozes esta vez lo avian sometido, i pedrio poder de guadrar a su kerido? ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
lo ke me da a pensar es la prometa de una grande suma de moneda ke el me aze kontra livrizones de siertos planos importantes ke se toparan al |
|
poderozo adj. |
עשיר, בעל יכולת; חזק, כל יכול |
rich, capable; powerful, omnipotent |
|
No saves tu ke yo so siervo del Dio poderozo (Papo, Navot) |
|
A Dio, Sinyor del Mundo! Dio tanto poderozo! Te rogo, en Gan-Eden, ke durman en repozo. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
kualo? el Todo |
|
O Kreador! Dio santo i |
|
porke non estiende su braso |
|
podestador m. |
שליט, אדון |
ruler, master |
|
kon orden de reyes i de podestantes (Gaon, Poezias) |
|
podestanía f. |
שלטון; שליטה |
rule; control |
|
Por sus negras ovras la kito de su podestania. (La segunda Ester, 1911) |
|
podestar v. |
שלט על, חלש על, משל, רדה ב-; הכריע (אויבים) |
to control, to dominate, to rule over; to overcome (enemies) |
|
siempre podestaron i fueron enkanto (Gaon, Poezias) |
|
ayi no podesta espanto de muerte, (Gaon, Poezias) |
|
ay Dio ke podesta por seko i mares. (Gaon, Poezias) |
|
Solo un Dio firme krea i podesta (Gaon, Poezias) |
|
Kayadez podesta, kayadez de muerte (Gaon, Poezias) |
|
fuersa ke podesta sin atemamiento (Gaon, Poezias) |
|
i podestar venga sovre las nasiones. (Gaon, Poezias) |
|
Visto ke todos los novles ke sovre las izlas podestan, (Odisea) |
|
poet/a m. |
משורר |
poet |
|
El renomado poeta les stava kantando - i eyos, (Odisea) |
|
Lagrimeando, despues, al poeta divino le disho: (Odisea) |
|
poezía f. |
שירה |
poetry |
|
i kayendo atus piezes eskucho la poezia: (Gaon, Poezias) |
|
poko adj. |
מועט |
little |
|
Ma en semejantes amores tienes poka shansa, (Papo, Navot) |
|
poko adv. |
מעט |
few |
|
Fin poko, en si en reveniendo, se van los kapitanes. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
polisía f. |
משטרה; תחנת משטרה |
police; police station |
|
somos unos dezgrasiados sotometidos a unos kuantos burokrates i una |
|
polítika f. |
פוליטיקה, מדיניות; דרכים דיפלומטיות |
politics, policy; diplomatic ways |
|
en fin non es a nozotros de dar la opinion sovre la |
|
poltrón adj. |
נרפה, עצלן |
lazy |
|
todos en rangos de komodas siyas i d'altas poltronas; (Odisea) |
|
polvo m. |
אבק, עפר; אבקה; קמח |
dust; powder; flour |
|
asta el devenga polvo i seniza (Gaon, Poezias) |
|
porke non estiende su braso poderozo / i los esparze en el aire komo |
|
poner v. |
שם, הניח; הניח הנחה, דמיין |
to put; to assume, to imagine |
|
Asus pies puzieron buketos de flores (Gaon, Poezias) |
|
ponte m. |
גשר; סיפון, גשר הספינה |
bridge; deck, ship's bridge |
|
el dia del djuzgo al ponte delgado (Gaon, Poezias) |
|
Dito ponte invizivle ami sierve por sendero (Gaon, Poezias) |
|
Pasando el ponte de la salida de la shara, (Papo, Navot) |
|
Veo bien? Ah'av penseriozo traversa el ponte! (Papo, Navot) |
|
popular adj. |
עממי; פופולרי |
popular |
|
Entre las kreensas la mas populara (Gaon, Poezias) |
|
por prep. |
בתור; מחמת, בגלל; בשביל, בעבור, כדי, למען; בעד, מבעד ל-, דרך; באמצעות; למשך, במשך; ב-, בתוך |
as; because of; for, in order to, for the sake of; in favor of, through; by means of; for, during; in, within |
|
Mas ni ombre bivo anda por la kaye (Gaon, Poezias) |
|
ninguno ainda se ve por la kae (Gaon, Poezias) |
|
no meresio al trezoro por entrar otra persona. (Gaon, Poezias) |
|
sea por ventura i por alegria (Gaon, Poezias) |
|
ay Dio ke podesta por seko i mares. (Gaon, Poezias) |
|
porfía/porfidia f. |
עקשנות, קשיות עורף |
stubbornness |
|
el ke formo vuestra oreja i la mia / non oira los gritos del prove, del meskino / enfin de las viktimas de vuestra |
|
porke interog. |
מדוע, למה |
why? |
|
Eliya'hu, porke? Sere yo kapase de pardjurar? (Papo, Navot) |
|
portanto (fr.) conj. |
בכל זאת, למרות זאת, אולם, אף על פי כן, מכל מקום; לכן, על כן, משום כך |
despite this, however, nevertheless, in any case; therefore, therefore, therefore |
|
no senyor portanto ereska tu sanya. (Gaon, Poezias) |
|
portanto su kaza es sentro de gozo (Gaon, Poezias) |
|
Ke sea portanto kon vos nuestra parte (Gaon, Poezias) |
|
portanto es eya a todos kerida (Gaon, Poezias) |
|
dezean portanto saver sus destino (Gaon, Poezias) |
|
portar v. |
נשא |
to bear |
|
i eya es ke portava las torchas; i mas lo amava (Odisea) |
|
Torchas flamantes portando, se iya kon el Evrikleya, (Odisea) |
|
porto m. |
נמל |
port |
|
tengo. Mi nave esta londje d'esta sivdad, en el porto (Odisea) |
|
portofolio m. |
תיק, ארנק; תיק מיניסטריאלי, משרת שר |
purse; ministerial portfolio |
|
|
|
portré/portret/o (fr.) m. |
דיוקן, פורטרט |
portrait |
|
diozes sin portretos kruses i koliares (Gaon, Poezias) |
|
posedar (fr.) v. |
החזיק ב-, החזיק בבעלותו, היה לו |
to possess, to own, to have |
|
bushka todos los remedios para poseerla, (Papo, Navot) |
|
poste m. |
כלונס; מזוזת הפתח, מזוזת השער |
picket; door jamb, gate jamb |
|
al poste se apozo de la sala, la muy bien fraguada, (Odisea) |
|
postema (gr.) f. |
מורסה, אבצס, פרונקל; בהשאלה: מכאוב; כינוי למישהו מאוס ומכביד; עוגמה ישנה ומכבידה |
absces; figuratively: painful; a nickname for someone who is disgusting and burdensome; an old and burdensome affliction |
|
Barajas en kaza / insonia sin kavza / kon lokas kien kaza / postemas del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
posto (it.) m. |
תפקיד, משרה; מקום, מושב |
position, office; place, seat |
|
En viendo las banyeras, los postos, los soldados, kon armas en sus manos i perros a sus lados, ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
el |
|
potensia f. |
עצמה, כח, אפשרות; מעצמה |
strength, possibility; power |
|
los ombres nasidos no tienen potensia (Gaon, Poezias) |
|
Mars mostro potensia i mucha bravura (Gaon, Poezias) |
|
potente adj. |
חזק, תקיף, בעל עוצמה; עשיר |
strong, firm, powerful; rich |
|
Los diozes potentes ke al Olimp santo (Gaon, Poezias) |
|
i si es potente firme i eterno (Gaon, Poezias) |
|
rangos de ombres eroes, la fija del padre potente. (Odisea) |
|
Shimshon ke kon sus manos i sus potentes brasos, un gran leon avia kortado en pedasos; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
póvero (it.) adj. |
מסכן, אומלל; אביון |
poor, unfortunate, pauper |
|
i akea vieja tu povera madre (Gaon, Poezias) |
|
povre adj. & n. |
עני, מסכן |
poor |
|
i deskuvreme el nombre de este povre kanez! (Papo, Navot) |
|
Ah! regreto ke konoses mal mi povre korason! (Papo, Navot) |
|
I yir no desha su fija al povre ke yora, i todo (Odisea) |
|
La povre no savia, lo ambezo mas tadre, ke dizde el primo dia kedo sin padre i madre. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
poza f. |
מעמד הגוף; הפסקה; שלולית, ביצה |
body position; pause; puddle, swamp |
|
yo alkansi a tomar siertos |
|
pozar v. |
חנה, נטה אוהלו; הציב, הניח, שׂם, הציג; דיגמן; הציג עצמו לראווה |
to park; to place, to put up, to display; to model; to put oneself on display |
|
Simientos El pozo al abismo mudo (Gaon, Poezias) |
|
de varias karnes, i kopos de oro pozo a sus lado; (Odisea) |
|
en arrivando en las linias enemigas, sin pedrer tiempo izi |
|
pozo m. |
באר, בור |
well, pit |
|
El gozo mos kayo al pozo. (La segunda Ester, 1911) |
|
prado m. |
אחו, נאות דשא |
meadow, grassy area |
|
i el rosio [no] viene kaentar mas tus praderas. (Papo, Navot) |
|
pransar v. |
סעד, אכל ארוחת ערב; חגג |
to dine, to have dinner; to celebrate |
|
ke estas salas devesh de deshar, i pransar kada uno (Odisea) |
|
pranso (it.) m. |
משתה, סעודה חגיגית, מסיבה, בנקט |
banquet, festive meal, party |
|
k'es este pranso, i esta djentoria? Para ke te prime? (Odisea) |
|
kantes i bailes, los kualos son los ornamientos del pranso. (Odisea) |
|
El, stando ayi se gozava del pranso; ma los otros diozes (Odisea) |
|
prasa (t.) f. |
כרשה, כרתי, פראסה |
leek |
|
Gritos de plasa / komida de prasa / morar kon basha klasa / desgusto del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
prea f. |
קרבן; טרף; שוד, גזל, בז |
victim; prey; robbery, plunder |
|
se dezraygen i vayan arankarte tu prea? (Papo, Navot) |
|
Yo ke no desho una prea de mi mano rezgatar? (Papo, Navot) |
|
se disputo tu prea i te yago el korason? (Papo, Navot) |
|
prear v. |
שדד, בזז, שלל, גזל, חטף |
to rob, to plunder, to kidnap |
|
Ma desfamado, anel lo prearon agora las boras. (Odisea) |
|
prechizamente (it.) adv. |
במדוייק |
exactly |
|
'Bueno, yo prechizamente las kozas te vo a kontarlas. (Odisea) |
|
Ma ven i dime agora, i kontame prechizamente, (Odisea) |
|
predesesor m. |
הקודם |
previous |
|
Yo no so dinyo de mis sobervios predesesores! (Papo, Navot) |
|
predezir v. |
ניחש, ניבא |
to guess, to predict |
|
Shimshon, ke los Daneos, la djente de su trivo, kontavan ke un andjel viniendo del Dio bivo, predisho a su madre, mujer ke no paria, k'en manko de un anyo un ijo teneria, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
pregonar v. |
הכריז, הכריז בקול (רוכל); הצהיר, הודיע, פרסם |
to announce, to proclaim aloud (peddler); to declare |
|
En Kairo pregonan un Shabetay vino (Gaon, Poezias) |
|
tambien las trompetas tanyan i pregonen (Gaon, Poezias) |
|
por el orizonte una boz pregona (Gaon, Poezias) |
|
antes la albersia sea pregonada (Gaon, Poezias) |
|
pregonero m. |
כרוז |
announcer |
|
i pregoneros enriva sus manos agua les vertian, (Odisea) |
|
Un pregonero metio una lira ermoza en las manos (Odisea) |
|
preguntar v. |
שאל, חקר, ברר, הציג שאלות; שאל בשלום |
to ask, to investigate, to inquire, to pose questions; to ask in peace |
|
i le preguntaron loke eya pensa (Gaon, Poezias) |
|
Ma no ay nada seguro preguntar yo siempre siento (Gaon, Poezias) |
|
'Siendo, ajeno, ke kieres saver i preguntas: es fakto (Odisea) |
|
Vate en primero a Pilos, i a Nestor el novle pregunta, (Odisea) |
|
I tu alimpies todo i apareja, i si por mi te preguntan, (La segunda Ester, 1911) |
|
prekante m. |
לחש |
spell |
|
Leshos de prekantes tu Dio poder tiene (Gaon, Poezias) |
|
Es una maraviya el prekante dela tia: la endevina ordeno de meter al sereno limon i agua de mar (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
prender v. |
לקח, נטל; לכד, תפס |
to take, to take away; to capture, to seize |
|
lugo todos restan kalmos i se prenden de el pazmo. (Gaon, Poezias) |
|
la ninya se prende entre la tempesta (Gaon, Poezias) |
|
la veluntad puede prender su olgansa (Gaon, Poezias) |
|
prenderse v. |
נלקח; נלכד, נתפס |
to be taken; to be caught |
|
i eya se prende dientro sus brasos. (Gaon, Poezias) |
|
prendido adj. |
לכוד, תפוס |
trapped, caught |
|
Antes sea yo prendido por las fuersas misteriozas (Gaon, Poezias) |
|
preokupasión f. |
דאגה |
concern |
|
ma supito me sakudi de mi preokupasion. (Papo, Navot) |
|
preparado adj. |
מוכן, מוכן מראש, נכון |
ready, prepared in advance |
|
El ombre sospechando - s'avia akodrado, de lo ke se paso i estava preparado - ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
presiado adj. |
יקר; מוערך, נישום |
dear; valued |
|
Ey, avia! Onde vas por ayi donzeya presiada? (Papo, Navot) |
|
ke vuestra kovdisia por las rikezas / trokaron estos visios en virtudes |
|
presio m. |
מחיר; ערך |
price; value |
|
El patron refuzo de vendermela kon buen presio, (Papo, Navot) |
|
Yo vo korrer a salvarlo al presio de mi vida ...! (Papo, Navot) |
|
I el presio la shemura? A 12 por la ora. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
presiozo adj. |
יקר |
expensive |
|
Elas! sin ti o bienfeziente blanko tanto /el mundo temblaria kon espanto / porke sin ti el segador en el verano / no kortaria espigas el presiozo grano (La Amerika, 1917) |
|
kruel malo infame i imprudente / de la rasa de los bandidos prezidente / son sin duvda kalidades muy |
|
prestez/presteza f. |
זריזות, מהירות, להיטות, זריזות כפיים |
agility, speed, eagerness, dexterity |
|
eyos devrian rogar de tener mas prestez en los piezes (Odisea) |
|
prestidjio/prestijio m. |
יוקרה, שם טוב, מוניטין, פרסטיז'ה |
prestige |
|
i perdi mi prestidjio de rey triumfante. (Papo, Navot) |
|
presto adj. |
זריז, מהיר |
agile, fast |
|
mandan delegados saludarle presto. (Gaon, Poezias) |
|
serra sus parparos i se durme presto. (Gaon, Poezias) |
|
la kuvren i presto sin detenimiento (Gaon, Poezias) |
|
La espada presto aze su ovligo (Gaon, Poezias) |
|
Presto basho de las simas d'Olimpos, i fue a Itaka (Odisea) |
|
presto adv. |
מהר, חיש, מיד, בקרוב; מוקדם |
quickly, immediately, soon; early |
|
Eskondete detras de este monte, ma, mas presto! (Papo, Navot) |
|
O, Ah'av, ya me despasensiates! Konta mas presto! (Papo, Navot) |
|
Vistete agora presto ke los ministros vienen a la lokanda. (La segunda Ester, 1911) |
|
Ke dezgrasia es esto? Sentid, vos digo, presto. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Ke vos sale esto? La masa es mas presto. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Les dize ke se vaygan, ke topen siete kuedras i presto ke las traygan. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
ma yo veo todo eskuro, dia por dia vemos las intrigas de la korte, eyos miran mas |
|
prestozo adj. |
מהיר, זריז; שנעשה בחפזה |
quick, agile; done in haste |
|
porke Odises se hue fina ayi kon su nave prestoza, (Odisea) |
|
prestura f. |
מהירות, זריזות, חפזון |
speed, agility, haste |
|
eya kon presura sus panyos eskoje (Gaon, Poezias) |
|
presurozo adj. |
דחוף; מהיר, זריז, נחפז; שאוהב לפעול מהר ובלי לחכות |
urgent; quick, agile, hasty; who likes to act quickly and without waiting |
|
Sovre kuestas de espinos me sarea presurozo (Gaon, Poezias) |
|
pretender/pretendear v. |
טען, התיימר, תבע זכות |
to claim, to assert, to claim a right |
|
a Itaka te trusheron? I kien pretenden ke son eyos? (Odisea) |
|
preto adj. & m. |
שחור; כושי; אומלל, עצוב, אבל; אדם אלים |
black; unhappy, sad, mourning; violent person |
|
me pensava son senteas en un mar preto de yelo. (Gaon, Poezias) |
|
El rey Ahashverosh abolto todo de preto a blanko (La segunda Ester, 1911) |
|
La noche kaye preta, 'stan tres en una kama, se siente desgrasiada. Si 'stava aki su mama! ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
remarkad bien estos puntos |
|
ladron, ipokrita, ingrato i traishedor / andjel de aparensia, satan de korason / esto loke en este sieklo tiene valor / saves azer lo |
|
pretura f. |
רשעות; כעור; שְחור |
evil; ugliness; blackness |
|
bola por preturas manka de olgansa (Gaon, Poezias) |
|
volve por preturas manka de olgansa (Gaon, Poezias) |
|
preva f. |
הוכחה, ראיה; נסיון |
proof, evidence; trial |
|
Prevas ke mi puevlo vieron sus katares (Gaon, Poezias) |
|
Ke Dio se venere sin ninguna preva (Gaon, Poezias) |
|
previzión f. |
ראיית הנולד, תחזית |
foresight, prediction |
|
Venerar se deven vuestras provezias (Gaon, Poezias) |
|
prezentar v. |
הציג, הראה, הגיש, מסר |
to present, to show, to submit, to deliver |
|
te prezenti mi korason, viktima la mas tierna, (Papo, Navot) |
|
Eliya'hu, ven! Prezentame una segunda vez (Papo, Navot) |
|
prezentarse v. refl. |
התייצב, הציג עצמו |
to present oneself |
|
i ken se prezenta kon dita flakeza (Gaon, Poezias) |
|
De dezirlo al rey ke Esterina se prezentara avlar por su nasion. (La segunda Ester, 1911) |
|
de prezentarse onde el rey komo voluntaria. (La segunda Ester, 1911) |
|
Ken de nozotros agora ke delantre del rey se pueda prezentar? (La segunda Ester, 1911) |
|
prezente m. |
הווה; מתנה, שי, מתן, דורון, מנחה |
present; gift, present, offering |
|
kolmaron de prezentes Avraam el mentirozo (Papo, Navot) |
|
Yo no vendo la derechedad por ningun prezente, (Papo, Navot) |
|
El prezente lo toma i nos aze mas mal i negregura (La segunda Ester, 1911) |
|
Miramos remedio de mandarle un buen prezente (La segunda Ester, 1911) |
|
prezidente m. |
נשיא, ראש ועדה |
president |
|
kruel malo infame i imprudente / de la rasa de los bandidos |
|
prima adv. |
ראשית כל |
first of all, primerly |
|
Prima, a los novios da orden de yirsen, kada uno i uno, (Odisea) |
|
prime adv. |
יש צורך ב-, צריך ל- |
there is a need for |
|
ma esperar prime ke guesos podridos (Gaon, Poezias) |
|
Deshar prime todo detras la espalda (Gaon, Poezias) |
|
primer (it.) v. |
היה זקוק ל-, היה צריך |
to need |
|
'Guay! Kuanto mucho te prime Odises, ke sta tanto londje, (Odisea) |
|
vas a skapar la komida, mos vas a kontar ke te prime.'' (Odisea) |
|
k'es este pranso, i esta djentoria? Para ke te prime? (Odisea) |
|
primero/en primero adv. |
בתחילה, ראשית, קודם כל |
initially, first of all |
|
De entre eyos primero favlo Telemahos, el savio: (Odisea) |
|
primo adj. & m. |
ראשון, ראשון במעלה, מעולה |
prime, first, foremost, excellent |
|
Supi prima vez en mi vida respektar la vejes? (Papo, Navot) |
|
vienes por la prima vez, o tu sos de mi padre amigo, (Odisea) |
|
Primo de eyos, el padre favlo de los ombres i diozes; (Odisea) |
|
En prima okazion ke estuvo en sus brasos, la djovena, en medio de bezos i abrasos, kon amargura disho ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
La povre no savia, lo ambezo mas tadre, ke dizde el primo dia kedo sin padre i madre. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
prínchipe m. |
נסיך |
prince |
|
El kruel prinsipe Yoram me esta presigiendo! (Papo, Navot) |
|
No, mi joven prinsipe, yo nunka esto vo azer! (Papo, Navot) |
|
prisa f. |
חפזון, פזיזות, מהירות |
haste, recklessness, speed |
|
ke bushkava kon prisa rezgatarse de tu mano. (Papo, Navot) |
|
Korri kon tanta prisa ke perdi la respirasion. (Papo, Navot) |
|
privado adj. |
פרטי |
private |
|
o puede ser ke aki arrivo por un echo privado? (Odisea) |
|
prizión f. |
כלא, בית סוהר, בית אסורים |
prison, jail |
|
Shimshon, esta en prezio en sus sivdad, i eyos, fideles sivdadinos i buenos Pelishteos, se konsentian fuertes, en alto, viktoriozos, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
Agora se topava a la prizion, atado, sin ojos, sin kaveyos, firido, umiliado. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
Torpedad, lokura / hazindad sin kura / prizion sin mankura / desplazer del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
prizionero m. |
אסיר; שבוי |
prisoner; captive |
|
Savia ke su vida no es mas lo ke era, se destruyo su mundo, es una prizoniera. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
produizir v. |
ייצר |
to produce |
|
dientro el pecho produizo danyo. (Gaon, Poezias) |
|
profán/profano adj. |
חילוני; גשמי, חומרי; זר לתחום |
secular; material, materialistic; foreign to the realm |
|
de la virtud el ombre pedrio la memoria / de la santedad non kedo ke la estoria / la fey la karedad son una vana koza / el ser |
|
profeta m. |
נביא |
prophet |
|
batio su espalda del rasul profeta (Gaon, Poezias) |
|
Dicho de profetas romper el eskudo (Gaon, Poezias) |
|
ke solo Muhamed fue vero profeta. (Gaon, Poezias) |
|
trusho el profeta los dies mandamientos. (Gaon, Poezias) |
|
siendo sos un kruel persekutor de sus profetas. (Papo, Navot) |
|
En baldes les avlarian ansi sus santos profetas. (Papo, Navot) |
|
no ay ken le avize ni profeta ke le profetize por azer loke es djusto: guadrar la Ley a su punto. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
profetizía/profetezía f. |
נבואה |
prophecy |
|
ni meto tino en profetezias, k'en vezes mi madre (Odisea) |
|
profetizar v. |
ניבא, התנבא |
to prophesy |
|
nasido en Izmir i el profetiza (Gaon, Poezias) |
|
Ma yo agora vo profetizarte segun ke lo meten (Odisea) |
|
no ay ken le avize ni profeta ke le profetize por azer loke es djusto: guadrar la Ley a su punto. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
profondura f. |
עמקות, מעמקים; חומרה |
depths; severity |
|
Nuestro puevlo kaye munchas vezes asta la profondura (La segunda Ester, 1911) |
|
projeto (fr./it.) m. |
תכנית, מיזם, פרוייקט |
plan, enterprise, project |
|
Andad vos maldichos kon vuestro proekto (Gaon, Poezias) |
|
prometa f. |
הבטחה; נדר |
promise; vow |
|
Dios no te favoriza mas de sus buenas prometas (Papo, Navot) |
|
lo ke me da a pensar es la |
|
prometer v. |
הבטיח; נדר; הועיד, יעד |
to promise; to vow; to appoint, to designate |
|
i kualo promete despues dela muerte. (Gaon, Poezias) |
|
i verso las otras mucho mas promete (Gaon, Poezias) |
|
Si, Eliya'hu! yo te lo prometo! Te lo djuro (Papo, Navot) |
|
en prometiendo de ser siempre fiel a sus leyes. (Papo, Navot) |
|
En korto, promete mas de loke puede detener. (Papo, Navot) |
|
Me forsa de prometer, i no me permete djurar? (Papo, Navot) |
|
le promete amor, fieldad fin a la muerte; (Papo, Navot) |
|
prometido adj. |
מאורש, יעוד |
engaged, designated |
|
Afin d'arresivir la moneda prometida, ke le permeteria d'amijorar su vida. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
pronto adj. |
מוכן, נכון; מהיר, זריז |
ready; quick, agile |
|
pronto a juisios del dia sagrado (Gaon, Poezias) |
|
Saviendo ke tu amas, tu patria, tu puevlo, i pronta en las flamas a'ntrar estas por eyos, rogamos muestra ermana, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
pronunsiar v. |
הגה, ביטא, הביע, נאם, חרץ |
to pronunciate |
|
biervo pronunsado por diozes djigantes (Gaon, Poezias) |
|
Ke nuestros veros savios pronunsiaron kon sus lavios: (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
propaganda f. |
תעמולה |
propaganda |
|
Kon eyos tengo ke azer un rolo i una propaganda (La segunda Ester, 1911) |
|
propio adj. |
אישי, עצמי, ייחודי; הולם; עצם (בעצמו), זהה, אותו ה- |
personal, self, unique; appropriate; identical, the same |
|
i propio k'a su mujer la onrava en su kaza, i nunka (Odisea) |
|
O! ombres bovos, lokos mankos de sezo! / ombres ke las kozas klaras komo el dia / la metes kon la eskuridad al mizmo pezo? / ke el ombre a su |
|
protejar v. |
גונן, הגן על, נתן חסותו |
to protect |
|
I Dio la engrasio i la protejo, (La segunda Ester, 1911) |
|
Ke dezde su nasensia el Dio lo protejava, i en lo ke azia sukseso le mandava; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
protestant/e m. & adj. |
פרוטסטנט/י |
protestant |
|
Si akel es un sharlatan, vos eres un prodestan: de pekado no vos espantash, a vuestra mujer gritash porke azen lo djusto kada una a su gusto. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
prova f. |
הוכחה, ראיה; נסיון, ניסוי |
proof, evidence; experience, experiment |
|
No era esto prova, el Pelishti pensava, ke una maraviya akontesiendo stava? ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
prove n. & adj. |
עני, רש; מסכן |
poor, miserable |
|
Segid lo derecho en fin ke el prove tenga provecho; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
el ke formo vuestra oreja i la mia / non oira los gritos del |
|
solo asi se pensa del |
|
provecho m. |
רווח, תועלת, הנאה, יתרון; יעילות; הקלה, הרווחה |
profit, benefit, pleasure, advantage; efficiency; relief, welfare |
|
Andadvos, si vos plaze, a vuestro echo, si vos digo, ke provecho? (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Segid lo derecho en fin ke el prove tenga provecho; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
de su moneda ni de su korason ninguno tiene |
|
provenir v. |
בא מ-, יצא, נבע מ- |
to come from, to emerge from, to emanate from |
|
Kontame, dunke, tu desgusto de kualo proviene. (Papo, Navot) |
|
Providensia f. |
ההשגחה העליונה |
Supreme Providence |
|
pues bushkan abrigo de la providensia. (Gaon, Poezias) |
|
o vuestro konteksto kon la providensia; (Gaon, Poezias) |
|
prudensia f. |
זהירות, מתינות, תבונה |
caution, moderation, wisdom |
|
Giate kon espirito, kondusete kon prudensia, (Papo, Navot) |
|
prudente adj. |
זהיר, מתון, נבון |
cautious, moderate, prudent |
|
Filon el prudente siervo ala sensia (Gaon, Poezias) |
|
públiko m. |
ציבור, קהל |
public |
|
esperando bendisiones resivir de el publiko. (Gaon, Poezias) |
|
despues al publiko el se aderesa (Gaon, Poezias) |
|
pudrido adj. |
רקוב, נרקב, מקולקל, נשחת, אכול תולעים, מתולע |
rotten, putrefied, spoiled, ruined, worm-eaten |
|
ma esperar prime ke guesos podridos (Gaon, Poezias) |
|
Konst. Idolos son todos de palo pudrido (Gaon, Poezias) |
|
pudrirse v. refl. |
רקב, נרקב, כורסם, נכסס; דאג מאוד, נכסס מדאגה |
to rot, to gnaw, to gnaw; to worry a lot, to gnaw with worry |
|
d'uno ke los guesos blankos s'estan pudriendo de luvia (Odisea) |
|
pueder v. |
יכול, היה מסוגל, היה בעל יכולת |
can, to be able, to be capable |
|
En korto, promete mas de loke puede detener. (Papo, Navot) |
|
Eya es un andjel, enfin es una ija kon la kuala la persona puede bivir venturoza, (Rinio, 1906) |
|
puederse v. refl. |
ניתן ל-, אפשר |
to be possible to |
|
Si bushko de kazarme tambien kon Rinio, segun la ley no se puede. (Rinio, 1906) |
|
puerko m. |
חזיר; ''חזיר'' - כינוי לנבל; כינוי לאדם שמן ודוחה |
pig; ''pig'' - nickname for a villain; nickname for a fat and disgusting person |
|
kon sangre de puerkos las Leyes mancharon. (Gaon, Poezias) |
|
puerpo m. |
גוף |
body |
|
Tambi?n se konsentio ke su puerpo sta atado. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
Se ferira el puerpo. Se kedara echada. Se fuyira del rango. Ensultara soldada. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
Su kaveyera blonda al ombro abashava, en banyo de parfumes el puerpo se lavava. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
Su puerpo, antes fino i yeno de supleza, parese komo muerto, kien save kuanto peza! ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
puerta f. |
דלת, שער, פתח |
door, gate, opening |
|
derokando puertas kon folor i sanya (Gaon, Poezias) |
|
I por todo ken dezea ditas puertas son aviertas. (Gaon, Poezias) |
|
Las puertas el avrio de la sala la muy bien fraguada, (Odisea) |
|
ke un ajeno tan mucho aspere a la puerta; de eya (Odisea) |
|
Si s'atornava agora, i si se parava a la puerta (Odisea) |
|
Akel ke arrankado avia de sus baza, las puertas muy pezantes de la sivdad de Aza, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
pues adv. |
אחרי, אחר כך, אז |
after, afterwards, then |
|
pues komo los guarda entre la talega (Gaon, Poezias) |
|
pues impresionados salen ala dansa, (Gaon, Poezias) |
|
pues ke ya murieron todas tus personas! (Gaon, Poezias) |
|
pues eya desiende kalma ala plasa (Gaon, Poezias) |
|
saka sus aniyos i pues kon kevranto (Gaon, Poezias) |
|
Pues, kuando i de komer i bever s'afartaron los novios, (Odisea) |
|
puevlo m. |
עם, גוי; ציבור |
people, gentile; public |
|
por puevlos murientes sea el kreido. (Gaon, Poezias) |
|
se ranken los puevlos por sus dezonores. - (Gaon, Poezias) |
|
kombatio kon puevlos dias de avante (Gaon, Poezias) |
|
Existieron puevlos flakos o gerreros (Gaon, Poezias) |
|
De puevlo torvado yena es la plasa (Gaon, Poezias) |
|
tambien sus kreentes el puevlo sinsero. (Gaon, Poezias) |
|
a regmir su puevlo de el enkonio (Gaon, Poezias) |
|
Prevas ke mi puevlo vieron sus katares (Gaon, Poezias) |
|
Puevlo siego sin verguensarse adora Baal, (Papo, Navot) |
|
Puevlo vil, abandono su kulto a Adonay! (Papo, Navot) |
|
Amostradme kon kual puevlo non sufrio Israel i fue salvo (La segunda Ester, 1911) |
|
De echarmos de la tierra segun izo del puevlo pagano. (La segunda Ester, 1911) |
|
Ansi una nasion salvada, delos puevlos alavada, no ternes ningun remorso sigiendo este kurso. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Mujeres, puevlo aparte, tienen leyes en disparte, todo el penserio tienen a sus dinim ke mantienen (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Los kapitanes muestros, son los governadores de Aza i las kuatro sivdades mas mayores de muestro bravo puevlo, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
Saviendo ke tu amas, tu patria, tu puevlo, i pronta en las flamas a'ntrar estas por eyos, rogamos muestra ermana, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
pujar v. |
הוסיף, הגדיל; התייקר; גדל, התווסף |
to add, to increase; to become more expensive; to grow, to be added |
|
El Dio se va ensanyando por lo negro ke va pujando, en deshando su komando males nos van harvando. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
pulso m. |
דופק, פעימה; פרק היד |
pulse; wrist |
|
Los pusos i los punyos yenos de reskunyos delos klavos ke enkontri enel armario i yukuri; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
punisión (fr.) f. |
עונש; קנס |
punishment; fine |
|
Fachile es, porke sin punision el bien d'otro lo komen, (Odisea) |
|
Vieja kon mesta / holera i pesta / mujer mal onesta / punision del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
punta f. |
קצה, סוף, פסגה; נקודה; כף |
edge, end, peak; point; cape |
|
La rezia lansa aferro, kon la punta aguda de bronzo, (Odisea) |
|
punto (2) m. |
רגע, דקה; נקודה; סימן פיסוק; רגישות יתר, נוחות להשפעה; תפר, תפר כירורגי; נקודה לדיון; מידת אורך (ס''מ) |
moment, minute; period; punctuation mark; hypersensitivity, ease of influence; suture, surgical suture; point for discussion; measure of length (cm) |
|
un punto sakude su grande kavesa (Gaon, Poezias) |
|
I sin kedar un punto, de kuatro chemineas, suvia al sielo fumo i flamas kon sinteas. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
Ma kuando a Birkenau, el kampo de la muerte entro, d'un punto al otro, se le troko la suerte. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
Ma non un solo punto, le sale de sus mientes, ke muerte temeroza toparon sus parientes. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
remarkad bien estos |
|
punyo m. |
אגרוף; מכת אגרוף; חופן |
fist; punch; fistful |
|
Los pusos i los punyos yenos de reskunyos delos klavos ke enkontri enel armario i yukuri; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
pureza f. |
טוהר, זוך, צחות, טהרה; צלילות, שקיפות |
purity, clarity, transparency |
|
mankan en su vida sensia i pureza. (Gaon, Poezias) |
|
Purim (ebr.) m. |
פורים |
Purim |
|
De kuando salio Purim vamos diziendo Allah kierim: (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
puro adj. |
טהור, זך, נקי, צלול, בהיר, ברור, צח, שקוף |
pure |
|
en nombre ...Ye'hu, no ensuzies tu korason puro! (Papo, Navot) |
|
El sielo esta puro, el sol relumbra kon muncha grasia, (Rinio, 1906) |
|
Dezilde al puevlo djudio: na la pura Ley del Dio, no mesklada de tantos uzos, kometiendo abuzos. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Invierno, sezon indjustamente aborresida / sos mi amiga, porke debasho tu kara palida / ay ermozuras komo las ke en suenyo pasan / figuras, vistas, tanto lindas ke plasan la realidad / ma son mas puras ke la verdad (La Amerika, 1917) |
|
guadrame de la falsa testimoniansa / de akel ke pushado por la vengansa / va delantre el tribunal i djura / por kondanar a una alma |
|
pushado adj. |
הדוף, דחוף, לחוץ |
pushy, stressed |
|
guadrame de la falsa testimoniansa / de akel ke |
|
pushar v. |
דחף, הדף, דחק, לחץ, שידל, המריץ, עודד |
to push |
|
I yo, vo yirme a Itaka afin de pushar a su fijo, (Odisea) |
|
rafinado (fr./it.) adj. |
עדין, ענוג, מזוקק |
|
|
i porke siempre estesa su savor es rafinada. (Gaon, Poezias) |
|
rakí (t.) m. |
יי''ש, עראק |
|
|
Es gerras ke uvo aki? D'aki un poko de raki por meter en la ferida, azer kedar la sangre korrida (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
ramazán/ramadán (t.) m. |
חודש רמדאן; צום הרמדאן |
|
|
Ayunar Ramadan kada dodje mezes (Gaon, Poezias) |
|
randevú (fr.) m. |
ראיון, פגישה |
|
|
Ayi ensima, los bilbilis i los pasharos se dan rendevu por kantar i por alavar la gloria del dia. (Rinio, 1906) |
|
rango m. |
תור, טור, שורה; מקום, מעמד, עמדה, מעלה |
|
|
rangos de ombres eroes, la fija del padre potente. (Odisea) |
|
todos en rangos de komodas siyas i d'altas poltronas; (Odisea) |
|
Se ferira el puerpo. Se kedara echada. Se fuyira del rango. Ensultara soldada. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
rápido adj. |
מהיר, זריז |
|
|
Ama agora andar yo me vo a la rápida nave, (Odisea) |
|
rapoza/o f./m. |
שועל; אדם ערום, ערמומי כשועל |
|
|
El ke kemo sus kampos de trigo i olivares, por mezo de rapozas - sien i sinkuenta pares ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
de la virtud el ombre pedrio la memoria / de la santedad non kedo ke la estoria / la fey la karedad son una vana koza / el ser profano falso i |
|
rasa f. |
גזע; יוחסין |
|
|
por bushkar el nido de su triste rasa. (Gaon, Poezias) |
|
Ma su rasa viene en la eskritura (Gaon, Poezias) |
|
Esta rasa aborresida siempre nos presigio (La segunda Ester, 1911) |
|
kruel malo infame i imprudente / de la |
|
raskunyar v. |
שרט |
|
|
Travan sus kaveyos rezgunian su frente (Gaon, Poezias) |
|
rav (ebr.) m. |
רב |
|
|
Oy fue kontentado el rav dezeozo (Gaon, Poezias) |
|
Meir es tu siervo rav dela kompania (Gaon, Poezias) |
|
ravia f. |
כעס, רוגז, חרון, זעם, זעף, חימה |
|
|
Si, es la ravia, el despecho i la verguensa (Papo, Navot) |
|
Fin estonses, El tiene ke mostrar todas sus ravias. (Papo, Navot) |
|
Mashki mi ravia kon mis dientes? La deshi amatar (Papo, Navot) |
|
I ara konvenser al rey de baldar su ravia fuerte (La segunda Ester, 1911) |
|
el vero repentimiento kalmara la |
|
O Dio guadrame del ipokrita / komo akel animal ke non grita / ma kon kalmo mostra su maldad / en mudriendo kon |
|
rayo m. |
קרן; ברק; מגררת, פומפיה; משוף; חישור (בגלגל); כינוי לאדם המטריד בדרישות/עצות |
|
|
de suvir los montes se retorsen rayos (Gaon, Poezias) |
|
razgado adj. |
קרוע, עשוי סחבות |
|
|
Bendizir los kuerpos rotos i razgados (Gaon, Poezias) |
|
razgar v. |
קרע |
|
|
razgaron donzeyas amuchos pedasos (Gaon, Poezias) |
|
razgan su vestido - yorando bramando (Gaon, Poezias) |
|
Razgar la maska de esta odioza dinastia, (Papo, Navot) |
|
Kuvridvos sako i siniza, razgad vuestros mantos! (Papo, Navot) |
|
Gritos de donzeyas tristes ke razgaron sus velos, (Papo, Navot) |
|
Razgo la mar i la izo parar komo al (?) de derecha i isiedra (La segunda Ester, 1911) |
|
razón f. |
שכל, תבונה; טעם, סיבה, נימוק, הצדקה, הוכחה; יכולת חשיבה, הגיוניות |
|
|
seloza sin baza, seloza sin nada, sin razon. (Papo, Navot) |
|
Sin kererme sentir, de keshas sin razon, me kuvres! (Papo, Navot) |
|
Ke digan, si! Yo no entiendo razon, yo amo a Lefteri, lo amo, i lo amare. (Rinio, 1906) |
|
No puedo dechizarme a ninguna koza, i es por esta razon ke so oy un mizeravle, (Rinio, 1906) |
|
ladron, ipokrita, ingrato i traishedor / andjel de aparensia, satan de korason / esto loke en este sieklo tiene valor / saves azer lo preto blanko sin |
|
razonar v. |
הסיק דבר מתוך דבר; התווכח, התפלמס |
|
|
La sensia razona i bushka kamino (Gaon, Poezias) |
|
me inklino a eya sin avlar, sin pensar, i sin razonar. (Rinio, 1906) |
|
real adj. |
מלכותי; מציאותי |
|
|
Kerias ke te respondiera: ''Si, alteza real, (Papo, Navot) |
|
realidad/realitá f. |
מציאות |
|
|
Invierno, sezon indjustamente aborresida / sos mi amiga, porke debasho tu kara palida / ay ermozuras komo las ke en suenyo pasan / figuras, vistas, tanto lindas ke plasan la realidad / ma son mas puras ke la verdad (La Amerika, 1917) |
|
realsar v. |
הרים, העלה, הגביה; הלל, שיבח |
|
|
realsandose tu alma konponiendo akel kante. (Gaon, Poezias) |
|
dezeo agora seer realsado (Gaon, Poezias) |
|
rebashado adj. |
מושפל, עלוב |
|
|
i kuala mas simple i mas rebashada. (Gaon, Poezias) |
|
rebolver/se v. |
חזר; חזר בו, התכחש; גילגל (בזכרונו), נזכר, החיה בזכרונו |
|
|
ma mis pensamientos siempre mas rebolven, (Gaon, Poezias) |
|
rebuelta f. |
התקוממות, מרד, מרי, מרידה, הפיכה, מהפכה; בלבול, סכסוך; מהומה |
|
|
los judios no saven kualo es rebuelta. (Gaon, Poezias) |
|
Sesa la rebuelta fatal malonesta (Gaon, Poezias) |
|
i todas se alsan sentir la rebuelta ... (Gaon, Poezias) |
|
I el mundo entero lo mete en rebuelta. (La segunda Ester, 1911) |
|
reflektar v. |
החזיר, שיקף |
|
|
reflektando la figura de un asasino; (Papo, Navot) |
|
reflo m. |
נשימה, הבל פה; נשמת אף אחרונה |
|
|
reflos revatados son vuestra pasada (Gaon, Poezias) |
|
i todos sin reflo i sin esperansa (Gaon, Poezias) |
|
refregar v. |
שפשף, חיכך |
|
|
Kuantos dias yo refrego por mis palmas estos kuervos (Gaon, Poezias) |
|
refreskarse v. refl. |
התרענן, שתה משקה מרענן |
|
|
Ire serka la fuente me lavare la kara por refreskarme un poko... (Rinio, 1906) |
|
refuzar (fr.) v. |
סירב, מאן |
|
|
ma eya refuza i mira al sielo: (Gaon, Poezias) |
|
El patron refuzo de vendermela kon buen presio, (Papo, Navot) |
|
Ma lo devesh saver, lo devesh tomar de nota: yo a Shimshon lo amo, refuzo de pedrerlo i todo lo ke puedo are por detenerlo''. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
regalado adj. |
יחיד, מיוחד במינו; אהוב מאוד |
|
|
pario i tu fuites anos regalada (Gaon, Poezias) |
|
ven sovre mi alda ninyo regalado (Gaon, Poezias) |
|
Ma kale deshar sin kalsado ami ijo regalado, o seer endevdado o rovado por no azer pekado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
regalo m. |
מתנה, שי, מתן, דורון |
|
|
Ma el regalo, ke tu korason kiere darme agora, (Odisea) |
|
regmir v. |
גאל, הושיע, פדה |
|
|
asta Dio vos regma de entre leones (Gaon, Poezias) |
|
es ke por regmirnos ya sono la ora. (Gaon, Poezias) |
|
a regmir su puevlo de el enkonio (Gaon, Poezias) |
|
regmisión f. |
ישועה, תשועה, גאולה, ישע, שחרור, פדיון |
|
|
Esto nos sera una regmision de nuestra alma i vida (La segunda Ester, 1911) |
|
regretar (fr.) v. |
התחרט; הצטער על, נעצב |
|
|
Ah! regreto ke konoses mal mi povre korason! (Papo, Navot) |
|
El siempre regreta la paz i la armonia de todas sivdades (La segunda Ester, 1911) |
|
Kual es akel patriot ke onor de su puevlo regreta? (La segunda Ester, 1911) |
|
Venir onde el rey salvasion de su puevlo regrete (La segunda Ester, 1911) |
|
rehmisión cf. regmisión |
|
|
|
Konvensida de traer una rehmision a mi puevlo kon mi dulsura buena (La segunda Ester, 1911) |
|
reina f. |
מלכה |
|
|
i Venus fue reina dela ermozura (Gaon, Poezias) |
|
i murio la reina dela Tierra Santa. (Gaon, Poezias) |
|
Agora la reina ke tomo de la Boemia su maestad (La segunda Ester, 1911) |
|
Yo me rendre onde el rey i komo Ester la reina (La segunda Ester, 1911) |
|
reinado m. |
מלכות |
|
|
terrivle reinado amasado kon tirania! (Papo, Navot) |
|
la ke enrezio tu reinado, levanto tu pendon, (Papo, Navot) |
|
Resive de mi mano este seo de reinado. (Papo, Navot) |
|
reinante adj. |
המושל, המולך |
|
|
ke este par reinante, para inchir su trezoro, (Papo, Navot) |
|
reinar v. |
מלך, משל, שלט על |
|
|
Por dientro, la indjustisia reina en tu tierra, (Papo, Navot) |
|
kien d'entre los Ahayos va reinar en Itaka; tus bienes, (Odisea) |
|
fija de Forkis, ke sovre la tumultuoza mar reina, (Odisea) |
|
Paz i amor reinan kuando eskurese / el rededor del ogar paternal / mientres ke afuera todo se estremese / kon las furores de invierno infernal (La Amerika, 1917) |
|
rejisto m. |
בושה, צניעות, כפיפות ראש |
|
|
I rejisto para un ermano de la libertad. (Papo, Navot) |
|
rekerer/rekerir v. |
דרש; חקר, בדק |
|
|
kualo no rekeren mizmo ni los reyes. (Gaon, Poezias) |
|
i muchos mansevos aven rekerido (Gaon, Poezias) |
|
El Kagan rekere avles kon silensio (Gaon, Poezias) |
|
o del Dio supremo rekerer ayudo - (Gaon, Poezias) |
|
rekerido adj. |
דרוש, נדרש |
|
|
a El lo adoran i es rekirido. (Gaon, Poezias) |
|
i kuala kreensa es mas rekerida. (Gaon, Poezias) |
|
rekeriente m. |
חוקר, דורש |
|
|
asus rekirientes sera deskuvierto. (Gaon, Poezias) |
|
reklamar v. |
תבע, דרש |
|
|
Reklamar deritos revatados antes (Gaon, Poezias) |
|
rekojido adj. |
צָבוּר, מלוקט; דחוס; לבוש ומוכן ליציאה |
|
|
Ditas perlas rekojidas antes ocho sientos anyos (Gaon, Poezias) |
|
rekomendar v. |
יעץ, המליץ, נתן המלצה; פקד |
|
|
Entre tanto, Ye'hu, te rekomendo la pasensia; (Papo, Navot) |
|
rekompensa f. |
פרס, גמול, תגמול, שכר |
|
|
Sin bushkar su grasia i su rekompensa (Gaon, Poezias) |
|
rekonosensia f. |
הכרת טובה; אבחנה; הודאה במשגה |
|
|
Yo no topo komo eksprimir mi rekonosensia. (Papo, Navot) |
|
rekonoser v. |
זיהה; הכיר ב-; הודה |
|
|
Azerte rekonoser a los dishiplos de Yarov'am (Papo, Navot) |
|
rekontar v. |
דקלם, השמיע, סיפר, הגיד |
|
|
kuala nuestro puevlo rekonta kon gloria (Gaon, Poezias) |
|
segun lo rekonta nuestro testamento (Gaon, Poezias) |
|
i en bueno rekontaremos. (La segunda Ester, 1911) |
|
rekordar v. |
זכר |
|
|
mucho ermozo i karo, rekordo a ti de mi parte, (Odisea) |
|
rekreser v. |
קרה, התרחש; פיתח, הגדיל; גדל; הוסיף ''עיניים'' (בסריגה) |
|
|
i la enemistad kon nozotros kontinuo i rekresio. (La segunda Ester, 1911) |
|
relasión f. |
קשר, יחס, זיקה; סיפור המעשה; דו''ח |
|
|
Al pareser es ke Katerina save muestras relasiones. (Rinio, 1906) |
|
relevamiento m. |
הקמה, הרמה, העלאה |
|
|
verso las nueve yo fui al laboratorio, dezvelopi los klishes i izi un |
|
relijión/religión f. |
דת, אמונה |
|
|
Ensenyadles la religion djusta, arvol de vidas, (Papo, Navot) |
|
I porke non abandono su relidjion es viktoriozo en kada kombate i gerra. (La segunda Ester, 1911) |
|
relumbrar v. |
זהר, האיר, זרח, נצץ, נצנץ, הבהיק, הבריק |
|
|
La kruse relumbra i su luz es vista (Gaon, Poezias) |
|
relumbrando sovre el altar de su santuario, (Papo, Navot) |
|
El sielo esta puro, el sol relumbra kon muncha grasia, (Rinio, 1906) |
|
El Dio del sielo katara, su bendision vos dara, de peligro vos guadrara, sus fases relumbrara. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
relumbror m. |
זוהר, ברק; מראה זוהר |
|
|
para dar mas luzio relumbror a su ermozura, (Papo, Navot) |
|
remador m. |
חותר (בסירה) |
|
|
dize k'el rey de los Tafios el es, remadores kapaches.'' (Odisea) |
|
la mijor nave apronta, i toma vente remadores, (Odisea) |
|
remarkar (fr.) v. |
העיר; הבחין ב-, שם לב ל-; קבע, נוכח לדעת |
|
|
O, esto ya lo remarki yo de oy demanyana. (Papo, Navot) |
|
|
|
remedio m. |
תרופה, מרפא; פתרון, תקנה, תיקון, מוצא, תקווה, אמצעי, עזרה |
|
|
bushka todos los remedios para poseerla, (Papo, Navot) |
|
Miramos remedio de mandarle un buen prezente (La segunda Ester, 1911) |
|
Bushkaremos remedio siendo es a kuatro i medio. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
remeter (fr.) v. |
החזיר למקומו; שיפר (מצב כלכלי); דחה; העביר העברה בנקאית |
|
|
El Dio es muy grande, terna piadad i nos mande loke nos es menester el nos ara remeter. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
remishkar v. |
חיפש בדקדקנות בכל פינה |
|
|
remishkan kon kudio todos sus burakos (Gaon, Poezias) |
|
remorso (it./port.) m. |
יסורי מצפון, מוסר כליות, חרטה |
|
|
Ansi una nasion salvada, delos puevlos alavada, no ternes ningun remorso sigiendo este kurso. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Kon paga i sin paga vo a azer esforsos, por dar en vuestras manos el ombre sin remorsos! ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
rempusho m. |
הדיפה, דחיפה; הלם, זעזוע, מהלומה |
|
|
Apenas amanese, gritando Aufstehen, kon palos, kon rempushos - afín ke s'adjileen ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
render/rendir (fr.) v. |
הקיא, הקיא את נשמתו; החזיר, השיב, נתן, העניק; הפך ל-; נשא פירות (רווחים); מכר במכירה פומבית |
|
|
I de rendir el gozo a toda la djuderia. (Papo, Navot) |
|
rendir a mi patria repozo i alegria. (Papo, Navot) |
|
renderse/rendirse (fr.) v. refl. |
השתעבד, התמסר לאויב, מסר עצמו לאויב, נכנע, ''הרים ידים''; התעייף, התייגע; הלך ל-, נסע ל-; נתן לעצמו |
|
|
Yo me rendre onde el rey i komo Ester la reina (La segunda Ester, 1911) |
|
rengrasiar (it.) v. |
הודה |
|
|
Rengrasio sinyores vuestra bienvenida, (La segunda Ester, 1911) |
|
reniegante m. & adj. |
משומד, כופר, מומר, בוגד; סותר |
|
|
i los renyegantes se sierven kon eya. (Gaon, Poezias) |
|
reniegar v. |
השתמד, המיר דתו, כפר, התכחש ל-; סתר את |
|
|
ken en el renyega sera arazgado. (Gaon, Poezias) |
|
El penserio libero takso i renyega (Gaon, Poezias) |
|
renyegar no puede, ser ora de penas (Gaon, Poezias) |
|
renomado (fr.) adj. |
מפורסם, ידוע |
|
|
kuala ley al mundo es mas renomada (Gaon, Poezias) |
|
El renomado poeta les stava kantando - i eyos, (Odisea) |
|
renovado adj. |
מחודש, משופץ |
|
|
ma no konklueron sus ley renovada (Gaon, Poezias) |
|
renovar v. |
חידש, שיפץ, תיקן |
|
|
renova el kuerpo torna kada dia. (Gaon, Poezias) |
|
en este mundo todo muere todo pasa / todo |
|
reparasión f. |
תיקון, שיפוץ, בדק; פיצוי |
|
|
izi las |
|
repartir v. |
חילק, הפיץ |
|
|
izi las reparasiones i |
|
repasar v. |
גיהץ; שנה, חזר על; שינן |
|
|
Konfiame el kargo de repasar tu flosheza! (Papo, Navot) |
|
repensar v. |
העמיק לחשוב, חשב פעם נוספת |
|
|
por tu suerte yo repenso i enfrente mi te veo. (Gaon, Poezias) |
|
repetir v. |
חזר על, שנה, אמר שוב; חזר לסורו |
|
|
El save plaziente repetar su dicho (Gaon, Poezias) |
|
replikar v. |
השיב, ענה, הגיב, הגיב תגובה מהירה |
|
|
despues el replika kon alma trublada: (Gaon, Poezias) |
|
repozado adj. |
שלו, שקט, שוקט, רוגע, רגוע, נינוח, שאנן |
|
|
ke ya mos desho muy repozados bivir. (La segunda Ester, 1911) |
|
Echar me kero repozado, el kavesal desfronyado, del kolchon un poko blando las lanas arrastando. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
repozar v. |
הרגיע, השקיט; נח, חדל מעבודתו/מפעילותו |
|
|
en tu korason de piedra repoza la krueldad; (Papo, Navot) |
|
repozarse v. refl. |
נח, נפש, התרגע, נרגע |
|
|
Repozate, dezbarasate de las iluziones! (Papo, Navot) |
|
i a repozarse, estonses, se hue kada uno a su kaza. (Odisea) |
|
repozo m. |
שלווה, מנוחה, רוגע, מרגוע, שקט, שאננות, הפוגה; מתינות, שיקול דעת |
|
|
konsentia ke mi alma serka ti bushka repozo. (Gaon, Poezias) |
|
Su kolcha estira torna kon repozo (Gaon, Poezias) |
|
Kualas son las kavzas ke no ay repozo (Gaon, Poezias) |
|
kualos entre el repozo son al Dio aderesados. (Gaon, Poezias) |
|
El nos de repozo siempre sin tu falta - (Gaon, Poezias) |
|
Konsintiendo yo repozo subordeno mi garganta (Gaon, Poezias) |
|
Tente ayi en repozo, yo ya miro el resto! (Papo, Navot) |
|
rendir a mi patria repozo i alegria. (Papo, Navot) |
|
i lo mandaron de sus tierra para tener repozo? (Papo, Navot) |
|
Los chikos vayes entornados de pinyaskos i de yervas forman un lugar de resfolgo i repozo (Rinio, 1906) |
|
I nos deshara en nuestro repozo kontente. (La segunda Ester, 1911) |
|
A Dio, Sinyor del Mundo! Dio tanto poderozo! Te rogo, en Gan-Eden, ke durman en repozo. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
reprezentar v. |
דימה, תאר, צייר; הציג; ייצג; מילא תפקיד על הבמה |
|
|
la shena |
|
repudio m. |
גועל, תיעוב; אדם דחוי מקהילתו |
|
|
Repudio grande para Ah'av ijo de Omri, (Papo, Navot) |
|
repuesta f. |
תשובה, מענה |
|
|
los mira i nunka les da su repuesta. (Gaon, Poezias) |
|
Todas tus repuestas nada no rezolven (Gaon, Poezias) |
|
me akayi, me kontenti kon su repuesta vana, (Papo, Navot) |
|
Amanyana kale ke le de una repuesta, ke repuesta ke le de? (Rinio, 1906) |
|
Penso i penso i no topo ninguna repuesta para todo esto. (Rinio, 1906) |
|
resfolgo m. |
מנוחה, הפוגה, מרגוע, הקלה, נופש; נוחות; תזונה; מזווה; חדר אורחים |
|
|
Los chikos vayes entornados de pinyaskos i de yervas forman un lugar de resfolgo i repozo (Rinio, 1906) |
|
resiento m. |
סדר, סידור שיטתי הנעשה בישוב דעת |
|
|
todo El dirije kon muncho resiento (Gaon, Poezias) |
|
rasta por las plasas bushkando resiento - (Gaon, Poezias) |
|
resitar v. |
דקלם, השמיע |
|
|
El eskucha penseriozo los kantares resitados (Gaon, Poezias) |
|
Dias inda inosente resitando orasiones (Gaon, Poezias) |
|
resivido adj. |
שהתקבל |
|
|
Puevlo ke ulvido la ley resivida en Sinay! (Papo, Navot) |
|
resivir v. |
קיבל, ערך קבלת פנים/מסיבה; יילד, קיבל את היילוד |
|
|
esperando bendisiones resivir de el publiko. (Gaon, Poezias) |
|
por resivir ekatomba de bueyes i godros kodreros. (Odisea) |
|
Loke vos esto avlando de mi kavesa no lo vo kitando: son palavras del Dio bivo, kontrariedad no resivo. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
respektar (fr.)/respetar v. |
כיבד, הוקיר, העריך, העריץ |
|
|
eya no respekta ni siente kastigo (Gaon, Poezias) |
|
siendo respektaron la fuersa sagrada. (Gaon, Poezias) |
|
Supi prima vez en mi vida respektar la vejes? (Papo, Navot) |
|
respekto (fr.)/respeto m. |
הערכה, הוקרה, כבוד, כבוד עצמי, יראת כבוד, הערצה, התחשבות |
|
|
kuando del Untado no tenesh respekto (Gaon, Poezias) |
|
respirasión f. |
נשימה, שאיפה |
|
|
Korri kon tanta prisa ke perdi la respirasion. (Papo, Navot) |
|
resplandesiente/respladiente adj. |
זוהר, מבריק, זורח, נוצץ, קורן, מסנוור |
|
|
un velo resplandesiente tuviendo delantre sus karas; (Odisea) |
|
responder v. |
השיב, ענה |
|
|
No puedo - responde - azer el pekado (Gaon, Poezias) |
|
Le respondio la de ojos briyantes, la dioza Atena: (Odisea) |
|
restar/restarse (fr.) v./. refl. |
השתייר; נשאר, נותר, עצר, עמד מלכת |
|
|
si ainda restas ayi de sus parte (Gaon, Poezias) |
|
Ayi el kadavre resta sin enterro (Gaon, Poezias) |
|
supito resta parado al sentir de leshos sones. (Gaon, Poezias) |
|
Bruklof la judia trankuela resta (Gaon, Poezias) |
|
malgrado de todos resta enkuvierto. (Gaon, Poezias) |
|
Ke ivan a seer kavzantes de non restar un djidio ni en Kushan. (La segunda Ester, 1911) |
|
resto m. |
שארית, מותר, יתרה, עודף, שיור, שריד |
|
|
Ma ... orror! ... Izevel, ke te konto el resto? (Papo, Navot) |
|
Tente ayi en repozo, yo ya miro el resto! (Papo, Navot) |
|
retomar v. |
לקח מחדש; התחיל מחדש |
|
|
i |
|
retornar v. |
החזיר, השיב; חזר, שב; הפליג/נסע מחדש; התאושש אחר התעלפות |
|
|
Siendo save ke yo vine a inchir agua i ke ainda no retorni? (Rinio, 1906) |
|
retorno m. |
החזרה, השבה; חזרה, שיבה; התחדשות, התאוששות |
|
|
komo va ser su retorno. I el, Poseidon, de su ravia (Odisea) |
|
damelo a mi retorno, i lo yevare a mi kaza; (Odisea) |
|
mudos sentados oyian - del desgrasiado retorno (Odisea) |
|
se los komieron, i el les vedo el dia del retorno. (Odisea) |
|
ke el atras va venir. Ya se hue el dia de su retorno! (Odisea) |
|
reunido adj. |
מאוחד |
|
|
A los gritos i djemidos los vezinos son reunidos (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
reushida/reushita (fr.) f. |
הצלחה |
|
|
Ke Esterina va tener reusita i memorasion. (La segunda Ester, 1911) |
|
reushir (fr.) v. |
הצליח, עלה יפה |
|
|
Alegres se alavan: ''Ermanos, reushimos!'' ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
El ombre ke avia diez vezes reushido, de se fuir de eyos i avia surbivido; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
revanada f. |
פרוסה, נתח, פלח |
|
|
Aparte d'una supa i d'una revanada de pan, el dia entero, no mete en boka nada. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
revanyo m. |
עדר בהמות, מקנה; עדר אנושי, ציבור מונהג |
|
|
fin devendras el pastor de estos revanyos (Papo, Navot) |
|
revenir (fr.) v. |
חזר, שב; התאים; השתווה בערכו ל-; הגיע לו; עלה (כסף) |
|
|
Fin poko, en si en reveniendo, se van los kapitanes. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
rey m. |
מלך |
|
|
kualo no rekeren mizmo ni los reyes. (Gaon, Poezias) |
|
Adonay es uno el rey delos reyes (Gaon, Poezias) |
|
A el rey untado es eya espoza (Gaon, Poezias) |
|
Ma aparesiendo nuestro rey untado (Gaon, Poezias) |
|
yo so la espoza de el rey untado. (Gaon, Poezias) |
|
Sakudidvos del yugo de vuestros reyes impios! (Papo, Navot) |
|
Amostradme onde esta Amalek, Moav, Sihon i Og, reyes antigos (La segunda Ester, 1911) |
|
rezio adj. |
חסון, חזק, יציב, מוצק; בריא |
|
|
La rezia lansa aferro, kon la punta aguda de bronzo, (Odisea) |
|
Le dize: ''Delila, el ke kiere apanyarme, kon kuedras muevas, rezias, el deve de atarme. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
rezolver v. |
החליט; פתר |
|
|
Todas tus repuestas nada no rezolven (Gaon, Poezias) |
|
rezonar v. |
הדהד |
|
|
i asta la tierra trema i resona. (Gaon, Poezias) |
|
I los alaudes batan i resonen (Gaon, Poezias) |
|
rezumir |
סיכם, קיצר, תמצת |
|
|
ora ke se viene rezumir lo sierto - (Gaon, Poezias) |
|
riente adj. |
חייכני, עליז |
|
|
alegres, gozozos, borrachos, rientes, (Gaon, Poezias) |
|
rigor m. |
קפדנות, הקפדה, חומרה, קשיחות, קשיות |
|
|
el vero repentimiento kalmara la ravia del Kreador / i solo apaziguara su djusta |
|
riir v. |
צחק |
|
|
Riir kon despecho / paras non en pecho / ofisial sin echo / vengansa del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
rijir v. |
אירגן, ניהל, סידר, ערך, התקין, טיפל ב-; סיפק, נתן; רחץ את המת; הכין אוכל, בישל |
|
|
Kualo azer? Kualo rijir? No se. Esto komo un loko. (Rinio, 1906) |
|
Uf! Kualo digo, yo ya tengo mujer, no se kualo vo rijir, (Rinio, 1906) |
|
rijo m. |
ניהול, ארגון, סידור, טיפול; עבודה, מטלה; בישול; סעודת חג; תבשיל עשיר להבראת חולים |
|
|
fuersa perpetua kon orden i rijo (Gaon, Poezias) |
|
Ya eskapo su rijo segun eya kijo: areno bien las puertas, ya adovo dos kamaretas, (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Rikeza sin ijo / la kaza sin rijo / konak sin kortijo / takserat del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
rikeza f. |
עושר, הון, רכוש; שפע |
|
|
Meresio a anyos, salud i rikeza (Gaon, Poezias) |
|
Altiguos parientes / dolores de dientes / en rikes las mientes / son penas del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
Rikeza sin ijo / la kaza sin rijo / konak sin kortijo / takserat del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
ke vuestra kovdisia por las |
|
munchos palasios munchas grandezas / bienes averes muncha |
|
riko adj. & m. |
עשיר, אמיד; שופע; מוצלח, יפה |
|
|
ke de ser rikos i yenos estar d'oro i vestimienta. (Odisea) |
|
rimá f. |
מזנון; ארון בגדים; ארון מזרחי שקוע בקיר |
|
|
La chilte en la rima no se echa mas ensima. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
río m. |
נהר, נחל, פלג |
|
|
el rio mostro un espejo en su agua klara, (Papo, Navot) |
|
es el |
|
rodancha f. |
מעגל אנשים/ילדים; פשטידה גלולה וספירלית במילוי גבינה תרד ודלעת |
|
|
eyos tiravan, tiravan sin destankar i fue kon grandes penas i manuvras ozadiozas ke yo pudi fuirme de dientro de esta |
|
rodiyas/rodías f. pl. |
ברכיים |
|
|
Sovre sus rodiyas el se endevana (Gaon, Poezias) |
|
i todos luego de rodiyas kaen (Gaon, Poezias) |
|
de rodias deve kaer la persona. (Gaon, Poezias) |
|
O Dios!! De rodiyas! De rodiyas delantre de El! (Papo, Navot) |
|
rogar v. |
ביקש, הפציר, התחנן, הפגיע, התפלל |
|
|
rogo le aklare su eskuro dia (Gaon, Poezias) |
|
rogando kon yoros i kon despasensia (Gaon, Poezias) |
|
eyos devrian rogar de tener mas prestez en los piezes (Odisea) |
|
El ministro es mi amigo, le rogare ke lo tenga en membrasion (La segunda Ester, 1911) |
|
Rogando en favor de mis infortunados ermanos (La segunda Ester, 1911) |
|
Saviendo ke tu amas, tu patria, tu puevlo, i pronta en las flamas a'ntrar estas por eyos, rogamos muestra ermana, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
Te roga muestro puevlo, ke topes d'onde mana la fuersa d'este ombre. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
A Dio, Sinyor del Mundo! Dio tanto poderozo! Te rogo, en Gan-Eden, ke durman en repozo. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
rogativa f. |
תחינה, תפילה, תחנון, בקשה |
|
|
De echarme a sus pies kon yoros i rogativa. (La segunda Ester, 1911) |
|
rolo (2) (fr.) m. |
רשימה, תור; תפקיד (בתיאטרון וכו') |
|
|
Kon eyos tengo ke azer un rolo i una propaganda (La segunda Ester, 1911) |
|
romaneser v. |
נותר, נשאר; חידש כוחו, אזר כוח |
|
|
alguno de eyos fue romanesido, (Gaon, Poezias) |
|
romano m. & adj. |
רומאי; רומני |
|
|
Tambien los romanos Seneka, Tsitsero (Gaon, Poezias) |
|
romper v. |
שבר, ניפץ, ריסק; קלקל; עצר, הפסיק, ביטל; הפר ברית, חילל שבועה |
|
|
Dicho de profetas romper el eskudo (Gaon, Poezias) |
|
rosiar v. |
ירד טל |
|
|
La luz rosiada avagar se trae (Gaon, Poezias) |
|
rosío m. |
טל |
|
|
i el rosio [no] viene kaentar mas tus praderas. (Papo, Navot) |
|
roto adj. |
שבור, מקולקל |
|
|
korasones rotos ken mirar dezea (Gaon, Poezias) |
|
Bendizir los kuerpos rotos i razgados (Gaon, Poezias) |
|
Si demando una kopa me dezis ke tengo kulpa, ke se guadro por la fiesta en una limpia sesta: Si keresh una rota ya la tenesh aki pronta. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
rovar v. |
גנב, גזל |
|
|
pues por las monakas un dia rovada. (Gaon, Poezias) |
|
Ma kale deshar sin kalsado ami ijo regalado, o seer endevdado o rovado por no azer pekado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
rovo m. |
גניבה, גזל, חטיפה, תרמית, הונאה |
|
|
Avlas de bovo / ojada de lovo / de fuego I rovo / te guadre el Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
roza f. |
ורד, שושנה; פרח |
|
|
kultivar mis sekas rozas i pensar por mi azienda. (Gaon, Poezias) |
|
era siempre konvensido ke por mi kresen las rozas. (Gaon, Poezias) |
|
andando kon una roza en su mano (Gaon, Poezias) |
|
rueka n. |
כישור, פלך |
|
|
del fuzo i la rueka; i dales a tus servideras (Odisea) |
|
ruido m. |
רעש, המולה, שאון; שקשוק, קרקוש; שמועה |
|
|
i todo se gia kon muncho ruido (Gaon, Poezias) |
|
Paresen estar akompanyadas de munchos ruidos (Papo, Navot) |
|
I desbrocharon los novios en ruido en las salas skuras, (Odisea) |
|
La mujer se aserka del dormiente sin ruido. A la kama lo ata fuertemente. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
ruír v. |
הרעיש, הקים רעש |
|
|
Roivan, inchian el aire de vosiferasion, (Papo, Navot) |
|
ruisenyor m. |
זמיר |
|
|
el ruisenyor aze a sentir su dulse kante (Papo, Navot) |
|
ruvina f. |
הרס, מפולת, חורבה, חורבות, הריסות, עיי חורבות; התרוששות |
|
|
yorar por ruvina de el santuvario. (Gaon, Poezias) |
|
las novedades non las topo del todo buenas, los enemigos kontinuan a avansar, ke desgrasia, es la |
|
saeta f. |
חץ; בוכייר |
Arrow; Bochier |
|
En lugar de sintirlos les rondjavan sus saetas. (Papo, Navot) |
|
sagrado adj. |
קדוש |
holy |
|
pronto a juisios del dia sagrado (Gaon, Poezias) |
|
enfrente las luzes del plazo sagrado. (Gaon, Poezias) |
|
siendo respektaron la fuersa sagrada. (Gaon, Poezias) |
|
Alos eskalones del saver sagrado (Gaon, Poezias) |
|
ular kon orgolyo su shofar sagrado (Gaon, Poezias) |
|
sakar v. |
הוציא, הסיר, הוריד, סילק |
Removed, removed, lowered, eliminated |
|
saka sus aniyos i pues kon kevranto (Gaon, Poezias) |
|
Flamas de su boka parese el saka (Gaon, Poezias) |
|
kon tronkos aberlantados resakados de tu lira. (Gaon, Poezias) |
|
Avagar de sus kostias saka pues su vieja lira (Gaon, Poezias) |
|
sako m. |
שק; מעיל קצר, וסט, מותניה |
Sack; short coat, vest, waistcoat |
|
bolvidas de sako digan en ayuno: (Gaon, Poezias) |
|
Kuvridvos sako i siniza, razgad vuestros mantos! (Papo, Navot) |
|
sakramento m. |
סקרמנט (טכס נוצרי) |
Sacrament (Christian rite) |
|
Nuestro sakramento mostra el sendero (Gaon, Poezias) |
|
sakrifikar v. |
הקריב, העלה קרבן; הקדיש |
Sacrifice, offer a sacrifice; dedicate |
|
sakrifisiar a los diavlos o segir el viento. (Papo, Navot) |
|
Su vida por su puevlo sakrifiar i detestar? (La segunda Ester, 1911) |
|
sakrifikarse v. refl. |
הקריב את עצמו, התמסר |
Sacrificed himself, devoted himself |
|
De sakrifiarme por mi puevlo kon sentimiento nasionalismo. (La segunda Ester, 1911) |
|
sakro adj. |
קדוש, מקודש |
Holy, consecrated |
|
o sakras enigmas - oyere el resto; (Gaon, Poezias) |
|
sakudir v. |
נענע, זעזע, טלטל, ניער; איבק, ניקה באופן יסודי |
Shake, shock, jolt, shake; dust, clean thoroughly |
|
un punto sakude su grande kavesa (Gaon, Poezias) |
|
Ken las noches viene mis venas sakude (Gaon, Poezias) |
|
sakudirse v. refl. |
התנענע, הזדעזע, התנער |
Shaken, shaken, shaken off |
|
Otra vez el se sakude i por sferas venir suve (Gaon, Poezias) |
|
Eya se sakude dientro su kama (Gaon, Poezias) |
|
Sakudidvos del yugo de vuestros reyes impios! (Papo, Navot) |
|
ma supito me sakudi de mi preokupasion. (Papo, Navot) |
|
sal f. |
מלח |
salt |
|
Ma 2 semanas manka, mi alma se arranka ke no ay por la Paskua otro ke sal i agua. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
sala f. |
אולם, טרקלין, חדר |
Hall, lounge, room |
|
I de su sala arriva oyo Penelope la savia, (Odisea) |
|
al poste se apozo de la sala, la muy bien fraguada, (Odisea) |
|
salida f. |
יציאה, מוצא; יציאה לבילוי; תירוץ; מוצאי; הוצאה; יציאת קיבה, צואה |
Exit, exit; going out for fun; excuse; exit; exit; stomach exit, feces |
|
Mi salida inkonito, sin akompanyadores, (Papo, Navot) |
|
Pasando el ponte de la salida de la shara, (Papo, Navot) |
|
salir v. |
יצא מ-, עזב את; יצא לבילוי |
left, left; went out for a walk |
|
pues impresionados salen ala dansa, (Gaon, Poezias) |
|
un kanez entonses salio ensanyado (Gaon, Poezias) |
|
Espiritos santos salen ala dansa (Gaon, Poezias) |
|
kon la luz del dia salio ezmovido (Gaon, Poezias) |
|
Komo del tino me puede salir el divino Odises (Odisea) |
|
Nos entrimos en un abizmo ke es fuerte de salir. (Rinio, 1906) |
|
De kuando salio Purim vamos diziendo Allah kierim: (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Ke vos sale esto? La masa es mas presto. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
salmeamiento m. |
שירים ותשבחות |
Songs and praises |
|
en meskla de miles salmeos de gayos. (Gaon, Poezias) |
|
algunos atestan sentir su salmeo (Gaon, Poezias) |
|
Oras serias ke mi senso abordar puede salmeo (Gaon, Poezias) |
|
eskucho yo ezmovido tu salmeo por la sensia: (Gaon, Poezias) |
|
salmear v. |
שיבח, הילל, שר תהילות, קרא מזמורי תהילים |
Praise, extol, sing praises, read psalms |
|
todos eyos salmeantes sus kantar en mis oidos. (Gaon, Poezias) |
|
salmo m. |
מזמור (תהילים) |
Psalm (Psalms) |
|
Empesando el sus salmos ordenar kon entusiasmo (Gaon, Poezias) |
|
i ordenan salmos sovre las peleas (Gaon, Poezias) |
|
sauman i tornan por leer sus salmo. (Gaon, Poezias) |
|
de pasharos ke reluchan por versar sus salmo antes. (Gaon, Poezias) |
|
salpikar v. |
טפטף, ירד גשם; התיז, הטיל בוץ על |
It drizzled, it rained; it splashed, it threw mud on |
|
salpike su frente kon la agua santa. (Gaon, Poezias) |
|
saltar v. |
קפץ, דילג, ניתר, זינק, התפרץ; פוצץ; קפץ לביקור; נבהל |
Jumped, skipped, leaped, sprang, burst out; exploded; popped in for a visit; spooked |
|
No se ken un enkuvrido salta sovre mi garganta (Gaon, Poezias) |
|
Dio, Dio, del esfuenyo la muchacha salta (Gaon, Poezias) |
|
su kavesa salta dela otra parte. (Gaon, Poezias) |
|
veo los karnerikos saltar el uno ensima del otro (Rinio, 1906) |
|
salud/salut/salú f. |
בריאות |
health |
|
Meresio a anyos, salud i rikeza (Gaon, Poezias) |
|
saludar v. |
ברך לשלום, דרש בשלום |
Greet in peace, pray in peace |
|
todos se saludan i dizen bon djorno (Gaon, Poezias) |
|
mandan delegados saludarle presto. (Gaon, Poezias) |
|
'Yo te saludo, ajeno! Seras bien tratado; i kuando (Odisea) |
|
saludo m. |
ברכת שלום, דרישת שלום, הצדעה |
Greeting, greeting, salutation |
|
|
|
salvado adj. |
מוצל, ניצול |
Shady, exploited |
|
i de el esperan por seer salvados. (Gaon, Poezias) |
|
de El esperamos por seer salvados. (Gaon, Poezias) |
|
Ansi una nasion salvada, delos puevlos alavada, no ternes ningun remorso sigiendo este kurso. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
salvaje m. & adj. |
פרא, פראי, בר; אכזר |
Wild, savage, barbaric; cruel |
|
d'agua en las vastas mares, en manos de ombres salvajes, (Odisea) |
|
salvar v. |
הציל, הושיע, גאל |
Save, savior, redeem |
|
salvar sus kreentes una ora antes. (Gaon, Poezias) |
|
Ken fue venturozo salvar su kavesa (Gaon, Poezias) |
|
kon sus sinko ijos salvar el fonsado. (Gaon, Poezias) |
|
A ken ke salve..? Komo es su nombre?.O maldision (Papo, Navot) |
|
Yo vo korrer a salvarlo al presio de mi vida ...! (Papo, Navot) |
|
Si tienes korason, salva mi vida i mi onor! (Papo, Navot) |
|
Ma no salvo sus kompanyos malgrado ke lo dezeava, (Odisea) |
|
El salvo a nuestros padres de Mitsrayim de mano del rey Par'o (La segunda Ester, 1911) |
|
O Dio! Tiene ke venir al mundo otra Ester salvarmos (La segunda Ester, 1911) |
|
non puedo |
|
salvarse v. refl. |
ניצל, נושע, נגאל |
Saved, saved, redeemed |
|
Todos los ke de la supita muerte s'avian salvado, (Odisea) |
|
i perkuro de salvarse i a kaza trayer sus kompanyos. (Odisea) |
|
En segida kon gritos: ''Shimshon, te aferrimos! Estas en muestras manos! No puedes mas salvarte!'' ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
salvasión f. |
הצלה, תשועה, ישע, גאולה |
Salvation, salvation, deliverance, redemption |
|
siendo apromete salvasion kumplida. (Gaon, Poezias) |
|
Esto ainda aki? ... No korro a la salvasion ...? (Papo, Navot) |
|
Ni ken perkure salvasion por nozotros! (La segunda Ester, 1911) |
|
Por mano de Yeoshua nos vino la salvasion, (La segunda Ester, 1911) |
|
salvo adj. |
שלם, בריא ושלם; נושע |
Whole, healthy and whole; saved |
|
stavan deja en sus kazas, salvos de la mar i la gerra; (Odisea) |
|
stavan deja en sus kazas, salvos de la mar i la gerra; (Odisea) |
|
Amostradme kon kual puevlo non sufrio Israel i fue salvo (La segunda Ester, 1911) |
|
sanar v. |
הבריא, ריפא |
Healed, healed |
|
Dishe yamar un mediko, eya izo aldulko. Por sanar su ijo eya kuras no kijo (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
sandal (t.) m. |
סירת משוטים קטנה |
Small rowboat |
|
Esto diziendo metio a sus pies sus ermozos sandales (Odisea) |
|
sangre f. |
דם; קרבה משפחתית |
Blood; family relationship |
|
viene kon sus lavios sangre estilantes (Gaon, Poezias) |
|
kon sangre de puerkos las Leyes mancharon. (Gaon, Poezias) |
|
rabi Meir kae su sangre se vierte (Gaon, Poezias) |
|
kayentar la sangre ensender el pecho. (Gaon, Poezias) |
|
Djuro por mi sangre favulas son esto (Gaon, Poezias) |
|
yo tembli, i mi sangre se enkuajo en mis venas. (Papo, Navot) |
|
destruir el avenir de tus chikos ke son tu alma i tu sangre, (Rinio, 1906) |
|
sangret(e)ar v. |
הכתים בדם |
The blood stains |
|
En tu pais sangretado duerme la tuertaldad, (Papo, Navot) |
|
santedad/santidad f. |
קודש, קדושה |
Holy, sacred |
|
de la virtud el ombre pedrio la memoria / de la |
|
santo adj. & m. |
קדוש |
holy |
|
tornar ala Tierra Santa i Bendicha. (Gaon, Poezias) |
|
i murio la reina dela Tierra Santa. (Gaon, Poezias) |
|
salpike su frente kon la agua santa. (Gaon, Poezias) |
|
Kisas este santo dirije i gia (Gaon, Poezias) |
|
eyas le kolgaron la kadena santa. (Gaon, Poezias) |
|
Kon miedo la entran ke vea al Santo (Gaon, Poezias) |
|
Eyos enkonaron todo lo mas santo (Gaon, Poezias) |
|
Espiritos santos salen ala dansa (Gaon, Poezias) |
|
deve ser por todos santo i bendicho. (Gaon, Poezias) |
|
kontar los misterios de su santo nido, (Gaon, Poezias) |
|
Avrid vuestros ojos, ijos de unos padres santos! (Papo, Navot) |
|
En baldes les avlarian ansi sus santos profetas. (Papo, Navot) |
|
O Kreador! Dio |
|
santuario/santuvario m. |
מקדש, דביר |
Temple, Dvir |
|
yorar por ruvina de el santuvario. (Gaon, Poezias) |
|
relumbrando sovre el altar de su santuario, (Papo, Navot) |
|
sanya f. |
זעם, זעף, רוגז, כעס |
Fury, fury, irritation, anger |
|
Atras - dize el kon sanya, largo es este kamino (Gaon, Poezias) |
|
viertira su sanya sovre el kulpozo. (Gaon, Poezias) |
|
no senyor portanto ereska tu sanya. (Gaon, Poezias) |
|
derokando puertas kon folor i sanya (Gaon, Poezias) |
|
sin zelo, sin sanya, ansi yo setensio (Gaon, Poezias) |
|
ke kon sanya, me invitavan a ser sus iguales. (Papo, Navot) |
|
a star en sanya, a kavza del Kiklop k'el le siego el ojo, (Odisea) |
|
grande, pezgada i huerte, kon eya sumete en su sanya (Odisea) |
|
sapateta f. |
נעל בלה; כינוי לאדם ראוי לבוז |
A shoelace; a nickname for a person worthy of contempt |
|
No desho sapatetas ke no frego las soletas. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
sarear/sareyar (t.) v. |
עטף, ליפף, כרך |
Envelope, wrap, volume |
|
En un guerto sareado kon luengas de leones (Gaon, Poezias) |
|
Sovre kuestas de espinos me sarea presurozo (Gaon, Poezias) |
|
ora sus tefilin el es sareando (Gaon, Poezias) |
|
satán (ebr.) m. |
שטן, שד; מלאך המוות |
Satan, demon; angel of death |
|
ladron, ipokrita, ingrato i traishedor / andjel de aparensia, |
|
satisfecho adj. |
שבע רצון |
satisfied |
|
estavan satisfechos, muy fieros, muy orozos. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
saumar v. |
הקטיר קטורת; חיטא, טיהר בעישון; הזליף בושם; להניח כרעי עוף על אש כדי להקל על המריטה והוצאת הקרביים |
Burn incense; purify, purify by smoking; sprinkle perfume; place chicken thighs on fire to make it easier to pluck and remove the entrails |
|
i la saumaron kon muchos golores (Gaon, Poezias) |
|
sauman i tornan por leer sus salmo. (Gaon, Poezias) |
|
saumerio m. |
קטורת |
incense |
|
monakas fielas kon sus saumerio - (Gaon, Poezias) |
|
saver m. |
ידע, הבנה, שכל, דעה |
Knowledge, understanding, intellect, opinion |
|
Alos eskalones del saver sagrado (Gaon, Poezias) |
|
saver v. |
ידע, היה מלומד, הכיר |
Knew, was learned, was familiar with |
|
El save plaziente repetar su dicho (Gaon, Poezias) |
|
Eya bever save - i dansar kontente (Gaon, Poezias) |
|
dezean portanto saver sus destino (Gaon, Poezias) |
|
Despues ke veluntas saver la istoria (Gaon, Poezias) |
|
Sin saver yo delas penas para mi aparejadas (Gaon, Poezias) |
|
ya saves ke Ye'hu no falsa en sus djuramientos, (Papo, Navot) |
|
Al pareser es ke Katerina save muestras relasiones. (Rinio, 1906) |
|
Ke sepa! Si, ke Katerina sepa ke yo amo a su marido, esto no me importa! (Rinio, 1906) |
|
La povre no savia, lo ambezo mas tadre, ke dizde el primo dia kedo sin padre i madre. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
savio m. |
חכם, מלומד, ידען, למדן |
Wise, learned, knowledgeable, learned |
|
ke el Eterno entregara en tus manos savias. (Papo, Navot) |
|
Mentes so yo, te deklaro, el fijo d'Anhialos, el savio, (Odisea) |
|
El es un ombre savio, bueno i onesto (La segunda Ester, 1911) |
|
Ke nuestros veros savios pronunsiaron kon sus lavios: (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
savor f. |
טעם; עונג; רושם, קסם |
Taste; pleasure; impression, charm |
|
sorven sus dulsuras kon muchos savores. (Gaon, Poezias) |
|
i porke siempre estesa su savor es rafinada. (Gaon, Poezias) |
|
sayo m. |
שלמת גבר; שמלה; מקטורן, חזיה; מעיל ארוך; שכמית משי (ללא שרוולים) |
Men's suit; dress; jacket, bra; long coat; silk cape (sleeveless) |
|
su talia svelta apretada en su longo sayo? (Papo, Navot) |
|
sed f. |
צמא, צמאון |
Thirst, thirst |
|
Bruklof la umilde mostra seer kalma. (Gaon, Poezias) |
|
ser el Dio de siempre ama los pasientes (Gaon, Poezias) |
|
La ambre, la sed te apuran; i tu mas esperas! (Papo, Navot) |
|
seda f. |
משי |
silk |
|
bolvida en sedas i en klavedones (Gaon, Poezias) |
|
Kon seda la vistian, yevava djoyas d'oro, la alondjavan siempre de males i de yoro. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
séder (ebr.) m. |
ליל הסדר; הגדה של פסח |
Seder Night; Passover Haggadah |
|
Kualo? Shemura antes de todo, komo azer otro modo el seder delas dos nochadas? Mizmo si son mal fornadas (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
seduzir v. |
פיתה, השיא, הסית; הקסים, משך את הלב |
Tempted, the climax, the incitement; charmed, attracted the heart |
|
de noche kon el ombre, i mientres ke lo stava bezando i karesando i ke lo abrasava, kon boz ke seduizia le iva demandando: ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
sefté (t.) |
מכירה ראשונה של היום/ השבוע/ החודש, ''סיפתח'' |
First sale of the day/week/month, ''Opens'' |
|
Esto sefte ke vide yo pedrer ansi el meoyo: marido i mujer harvarsen, ke tienen de kesharsen? (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
segador m. |
קוצר |
harvester |
|
Elas! sin ti o bienfeziente blanko tanto /el mundo temblaria kon espanto / porke sin ti el segador en el verano / no kortaria espigas el presiozo grano (La Amerika, 1917) |
|
seguida f. |
המשך, המשכה |
Continue, continue |
|
En segida kon gritos: ''Shimshon, te aferrimos! Estas en muestras manos! No puedes mas salvarte!'' ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
seguir v. |
הלך אחרי, הלך בעקבות, בא אחרי, עקב; המשיך |
followed me, followed, came after me, followed; continued |
|
Atorvado de el lecho por seguirlo yo me also (Gaon, Poezias) |
|
I el Dio bendicho siguo su kamino (Gaon, Poezias) |
|
sakrifisiar a los diavlos o segir el viento. (Papo, Navot) |
|
Esto diziendo gio, i Palas Atena lo seguia. (Odisea) |
|
Ansi una nasion salvada, delos puevlos alavada, no ternes ningun remorso sigiendo este kurso. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Segid lo derecho en fin ke el prove tenga provecho; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
séguita (it.) f. |
המשך, תוצאה; פמליה |
Continuation, result; entourage |
|
vate en sigueta a Sparta, ende Menelaos el blondo, (Odisea) |
|
según prep. |
כפי, לפי, בהתאם ל- |
As, according to, in accordance with |
|
segun se uzaron i ere su mania. (Gaon, Poezias) |
|
Segun terna el gerrero fiel dela ordenansa. (Gaon, Poezias) |
|
Segun mi pareser muy inyorante deves ser; meldar del todo no savesh, no azes ke lo ke vesh. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Los Pelishtim fiestavan en todas sus sivdades, porke fue apanyado, segun las novedades, Shimshon el temerozo, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
segundo adj. |
שני |
other |
|
Segunda Amora pintada kon mizmas kolores! (Papo, Navot) |
|
segundo m. |
שניה, רגע |
Wait a second. |
|
venga el Untado en este sekundo. (Gaon, Poezias) |
|
seguramente adv. |
בוודאי, לבטח |
Certainly, certainly |
|
seguramente valia k'el ombre akel se muriera; (Odisea) |
|
''Seguramente, ajeno, toda la verdad vo dizirte. (Odisea) |
|
Ansi, seguramente, arrivara su torno, De le tomar la vida, de la echar al forno. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
seguro adj. & adv. |
בטוח, מובטח, ודאי |
Safe, guaranteed, certain |
|
Ma no ay nada seguro preguntar yo siempre siento (Gaon, Poezias) |
|
este es seguro el Dio verdadero (Gaon, Poezias) |
|
Bushkates seguro el biko de una paloma (Papo, Navot) |
|
Dimelo esto en verdad, para ke por seguro lo sepa, (Odisea) |
|
Desho a sus parientes, se fue sin separarse, segura ke fin poko ya van a enkontrarse. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
sekante (it.) adj. |
מטריד, מוגיע, משעמם |
Disturbing, annoying, boring |
|
Yerno vakante / esfuegro sekante / su bien al enkante / dezgrasia del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
sekarse v. refl. |
התייבש, יבש, הוביש, חרב; השתעמם |
Dried up, dried up, withered, withered; became bored |
|
Te se tome el poder i te se seke la mano (Papo, Navot) |
|
sekiozo/sekiyozo adj. |
צמֵא |
thirst |
|
Almas sekeozas ke el pensamiento (Gaon, Poezias) |
|
seko adj. |
יבש, צחיח |
Dry, arid |
|
los montes temblaron komo paja seka (Gaon, Poezias) |
|
ay Dio ke podesta por seko i mares. (Gaon, Poezias) |
|
kultivar mis sekas rozas i pensar por mi azienda. (Gaon, Poezias) |
|
sovre lo seko, o bien en la onda s'estan kuneando. (Odisea) |
|
sekreto adj. |
חשאי, סודי, חבוי, נסתר |
Secret, confidential, hidden, concealed |
|
el ve, no tengas duvdo el siente todo / i mizmo los pensamientos los mas |
|
sekreto m. |
סוד, רז |
Secret, secret |
|
pues verso Muhamed su duva sekreta. (Gaon, Poezias) |
|
I no duvdesh del todo, deskuvrire el sekreto. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
selozo adj. |
מקנא, קנאי |
Envious, jealous |
|
El marido de tu ermoza, selozo kon razon, (Papo, Navot) |
|
ma no savia asta oy ke puedes ser seloza, (Papo, Navot) |
|
seloza sin baza, seloza sin nada, sin razon. (Papo, Navot) |
|
Vizino borozo / haver mentirozo / amigo selozo / enfastio del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
semana f. |
שבוע |
week |
|
La semana venidera ke es tamien dia de su enkoronamiento. (La segunda Ester, 1911) |
|
Una semana paso ke el ijo trespaso; I dize ke es mi pekado loke le tuvo arrivado! (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Ansi de ora en ora, de dia en semana, s'aflaka, se konsume, se aze muzelmana. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
semejante adj. |
דומה, כזה, תואם |
Similar, similar, compatible |
|
Ma en semejantes amores tienes poka shansa, (Papo, Navot) |
|
no te vo ayudar nunka en semejantes males! (Papo, Navot) |
|
semen m. |
זרע, גזע |
Seed, stem |
|
Dios djuro a la fin de tajar Ah'av i su semen. (Papo, Navot) |
|
semeterio m. |
בית קברות, בית עלמין |
Cemetery, graveyard |
|
En el semeterio una ninya muda (Gaon, Poezias) |
|
sémpliche (it.) adj. |
תם, תמים, פתי; פשוט, בסיסי |
Innocent, innocent, gullible; simple, basic |
|
lo konoskamos; i no paresia un sempliche ombre.'' (Odisea) |
|
senar v. |
אכל ארוחת ערב, סעד ליבו |
Ate dinner, feasted his heart out |
|
Kuando se meten a penar se olvidan ke ay senar; las kriaturas yoran, maldizen i dezonran: (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
sendero m. |
נתיב, משעול, שביל, מסלול; דרך החיים |
Path, lane, trail, route; way of life |
|
Dito ponte invizivle ami sierve por sendero (Gaon, Poezias) |
|
Nuestro sakramento mostra el sendero (Gaon, Poezias) |
|
seniza f. |
אפר, רמץ |
Ash, ashes |
|
asta el devenga polvo i seniza (Gaon, Poezias) |
|
Kuvridvos sako i siniza, razgad vuestros mantos! (Papo, Navot) |
|
sensia f. |
מדע, השכלה; ידע, דעת, תבונה |
Science, education; knowledge, intelligence, wisdom |
|
aprender la eskritura por leer tu onda sensia. (Gaon, Poezias) |
|
De chikez ke yo traziero i leo livros de sensia (Gaon, Poezias) |
|
Filon el prudente siervo ala sensia (Gaon, Poezias) |
|
La sensia razona i bushka kamino (Gaon, Poezias) |
|
Yo vo ser rey? Grasias Dios! Si, me vo giar kon sensia! (Papo, Navot) |
|
ke a todos los mortales depasa en sensia, i izo (Odisea) |
|
i vido muchas sivdades de djente, i supo sus sensia, (Odisea) |
|
Amigo en sensia / haver de konsensia / mujer de pasensia / bendision del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
senso (it.) m. |
חוש; משמעות, הוראה; מניע, סיבה, מטרה; כיוון; שכל ישר |
Sense; meaning, instruction; motive, reason, purpose; direction; common sense |
|
Mi senso no puede abordar favulas (Gaon, Poezias) |
|
Oras serias ke mi senso abordar puede salmeo (Gaon, Poezias) |
|
Sintiendo de dinero, sus sensos se agudan. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
sentensia f. |
גזר, גזר דין, פסק דין, חריצת דין, גזירה; פתגם, אימרה |
sentence, verdict, verdict, judgment, decree; proverb, saying |
|
en dito momento balde la setensia. (Gaon, Poezias) |
|
el baldo devista todas las setensias (Gaon, Poezias) |
|
firme en sus livros la mizma setensia. (Gaon, Poezias) |
|
de los Ahayos de Troya, segun la setensia d'Atena. (Odisea) |
|
demando del rey baldar la mala sentensia i suerte (La segunda Ester, 1911) |
|
I todas malas sentensias de Aman las baldo. (La segunda Ester, 1911) |
|
sentensiar v. |
גָזַר דין, החליט בצורה נחרצת |
He passed judgment, decided firmly. |
|
sin zelo, sin sanya, ansi yo setensio (Gaon, Poezias) |
|
por sus maldad es ke sufren mas de lo ke es sentensiado. (Odisea) |
|
En vezes a la kama, djuzgando su estado, al avenir medita, i a lo sentensiado. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
senteya f. |
ניצוץ, זיק, גץ |
Spark, gleam, spark |
|
me pensava son senteas en un mar preto de yelo. (Gaon, Poezias) |
|
I sin kedar un punto, de kuatro chemineas, suvia al sielo fumo i flamas kon sinteas. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
sentimiento m. |
רגש, תחושה, הרגשה, נטיה טבעית |
Emotion, feeling, sensation, natural tendency |
|
Si el sentimiento esto lo reeva (Gaon, Poezias) |
|
Oh! Ek un dia grande! Ek un dia onde todos los sentimientos de mi manseves se despiertan... (Rinio, 1906) |
|
De sakrifiarme por mi puevlo kon sentimiento nasionalismo. (La segunda Ester, 1911) |
|
sentir v. |
חש, הרגיש; שמע, הקשיב, האזין; שמע בקול; הבין; הריח, רחרח |
felt, felt; heard, listened, listened; heard aloud; understood; smelled, sniffed |
|
todo el ke siente sus panyos estrasa, (Gaon, Poezias) |
|
eya no respekta ni siente kastigo (Gaon, Poezias) |
|
i todas se alsan sentir la rebuelta ... (Gaon, Poezias) |
|
Todos se ezmoven sentir al Untado (Gaon, Poezias) |
|
En lugar de sintirlos les rondjavan sus saetas. (Papo, Navot) |
|
Sin kererme sentir, de keshas sin razon, me kuvres! (Papo, Navot) |
|
A ken ke sienta? A la konsensia o al korason? (Rinio, 1906) |
|
De aki, yo siento el son de los chuflitikos de los chobanes, (Rinio, 1906) |
|
Ke dezgrasia es esto? Sentid, vos digo, presto. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
sentirse v. refl. |
נשמע; הורגש; חש עצמו |
Heard; felt; felt oneself |
|
se sentiran bozes fieras i onestas (Gaon, Poezias) |
|
Mas boz no se siente - todos son kayados (Gaon, Poezias) |
|
Yo me siento oy un ardor de patriotizmo (La segunda Ester, 1911) |
|
La noche kaye preta, 'stan tres en una kama, se siente desgrasiada. Si 'stava aki su mama! ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
sentro m. |
מרכז, אמצע |
Center, middle |
|
portanto su kaza es sentro de gozo (Gaon, Poezias) |
|
senyalar v. |
ציין, סימן, שם סימן, התווה |
Mark, mark, name a mark, outline |
|
de aki asta Espanya se senyala su termino. (Gaon, Poezias) |
|
separarse v. refl. |
נפרד (להיפרד), נבדל (להיבדל); התגרש |
separated (to separate), separated (to separate); divorced |
|
Desho a sus parientes, se fue sin separarse, segura ke fin poko ya van a enkontrarse. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
ser (2) m. |
בן תמותה, יצור, חי; מציאות |
Mortal, creature, living; reality |
|
puedes tiranizar a la bivda al meskino / al triste i abatido, kitarles el tino? / el |
|
seremonía f. |
טקס, טכס |
Ceremony, ritual |
|
alsale grande, i azele seremonias de muertos (Odisea) |
|
sereno m. |
טללי בוקר, אגלי טל בוקר על זגוגית החלון (משמשים בתרופות ביתיות) |
Morning dew, morning dewdrops on window glass (used in home remedies) |
|
Es una maraviya el prekante dela tia: la endevina ordeno de meter al sereno limon i agua de mar (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
serio adj. |
רציני, חמור |
Serious, severe |
|
Oras serias ke mi senso abordar puede salmeo (Gaon, Poezias) |
|
seriozo (fr.) adj. |
רציני |
serious |
|
yo lo konsidero komo muy seriozo (Gaon, Poezias) |
|
Pan, la djerente serioza les trusho, i otros gizados, (Odisea) |
|
serka adv. |
קרוב ל-, לקראת, בערך |
Close to, towards, approximately |
|
i serka el lecho sospirando kae. (Gaon, Poezias) |
|
konsentia ke mi alma serka ti bushka repozo. (Gaon, Poezias) |
|
serka las naves de los Argeos, en la tierra de Troya (Odisea) |
|
El deve pasar por aki por irse al chiflik serka su padre. (Rinio, 1906) |
|
Ire serka la fuente me lavare la kara por refreskarme un poko... (Rinio, 1906) |
|
Ya es serka mediodia, el sol esta serka la fuente, i ainda mi kerido no paso. (Rinio, 1906) |
|
serkano adj. |
קרוב, סמוך |
Close, nearby |
|
serkana desierto es la alvorada (Gaon, Poezias) |
|
sermón m. |
דרשה, הטפה |
Sermon, preaching |
|
kon muchos sermones la nasion djudia. (Gaon, Poezias) |
|
i fadarla viene kon muchos sermones. (Gaon, Poezias) |
|
serner/sernir v. |
ניפה, כבר; סרק ביסודיות |
Nipa, already; thoroughly scanned |
|
Todos siernen lo molido i lo mashkan sin espanto (Gaon, Poezias) |
|
serradero m. |
בריח; נטיה לסגור ולנעול בלי הרף |
A latch; a tendency to close and lock constantly |
|
muchos serraderos ven de kada parte (Gaon, Poezias) |
|
serrado adj. |
סגור, נעול; משונן (כמשור); קמצן, קפוץ יד; ערל, לא נימול |
Closed, locked; serrated (as a saw); stingy, stingy; uncircumcised, uncircumcised |
|
i todos las bushkan kon palmas serradas. (Gaon, Poezias) |
|
serradura f. |
נעילה, סגירה; מנעול; שעת נעילה; עורלה |
Lock, closure; lock; locking time; foreskin |
|
de afuera yo senti el sonido de |
|
serrar v. |
סגר, נעל, חסם, רכס, פרף |
closure, lock, barrier, ridge, ridge |
|
serra sus parparos i se durme presto. (Gaon, Poezias) |
|
de plata, i el kadenado serro kon la fita de kuero. (Odisea) |
|
Despu?s de poko tiempo la djovena en viendo ke el serro sus ojos i ya esta durmiendo, se va a la ventana, los kapitanes yama - ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
serrarse v. refl. |
נסגר |
Closed |
|
Kuantas noches espasiozas me serri yo en mi tienda (Gaon, Poezias) |
|
servidor/dera m. |
משרת/ת, מלצר/ית |
Maid, waiter |
|
visto ke dos servideras aneya la akompanyavan. (Odisea) |
|
I agua trusho en djarro de oro una servidera, (Odisea) |
|
servir v. |
שירת, היה משרת, שימש כ-; עבד (עבודת אלילים) |
Served, was a servant, served as; slave (idolatry) |
|
Dito ponte invizivle ami sierve por sendero (Gaon, Poezias) |
|
Mas eya no sierve i sola se keda (Gaon, Poezias) |
|
los degoyaron. I mosos lijeros los stavan serviendo, (Odisea) |
|
Alevanto un garson i aneyos servio platos yenos (Odisea) |
|
el es bien mirado en kaza, Katerina lo sierve muy bien i el tambien la kere muncho. (Rinio, 1906) |
|
servirse (de alguno kon) v. refl. |
התנהג (עם מישהו ב-), השתמש (ב-) |
behave (with someone in), use (in) |
|
i los renyegantes se sierven kon eya. (Gaon, Poezias) |
|
sesar v. |
הפסיק, חדל |
Stop, cease |
|
Sesa la rebuelta fatal malonesta (Gaon, Poezias) |
|
sesto m. |
שישית, החלק השישי |
Sixth, the sixth part |
|
Si demando una kopa me dezis ke tengo kulpa, ke se guadro por la fiesta en una limpia sesta: Si keresh una rota ya la tenesh aki pronta. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
severidad/severitá f. |
קפדנות, חומרה |
Rigor, severity |
|
Si, so indinyo, porke abandoni la severidad. (Papo, Navot) |
|
sezo m. |
מוח, בינה |
Brain, intelligence |
|
Leshos de mi sezo abordar tu dicha (Gaon, Poezias) |
|
El sezo ke bushke entender lo justo (Gaon, Poezias) |
|
Las memorias brutas ke el sezo rekoje (Gaon, Poezias) |
|
O! ombres bovos, lokos mankos de |
|
sezón (fr.) f. |
עונה |
season |
|
Invierno, sezon indjustamente aborresida / sos mi amiga, porke debasho tu kara palida / ay ermozuras komo las ke en suenyo pasan / figuras, vistas, tanto lindas ke plasan la realidad / ma son mas puras ke la verdad (La Amerika, 1917) |
|
shans (fr.) f. |
מזל, שעת כושר, הזדמנות |
Luck, opportunity, chance |
|
Ma en semejantes amores tienes poka shansa, (Papo, Navot) |
|
ke tuvieron la shans de ganar la nasion komo grandes lotoros (?) (La segunda Ester, 1911) |
|
shara f. |
יער |
forest |
|
Pasando el ponte de la salida de la shara, (Papo, Navot) |
|
Inkonsientemente me topi dientro la shara: (Papo, Navot) |
|
Samos, Dulihion i Zakintos k'entera sharas la kuvren, (Odisea) |
|
sharlatán m. |
נוכל, רמאי, שרלטן |
Crook, swindler, charlatan |
|
el sharlatan, ke avia a su padre famozo matado? (Odisea) |
|
Si akel es un sharlatan, vos eres un prodestan: de pekado no vos espantash, a vuestra mujer gritash porke azen lo djusto kada una a su gusto. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
sharm/o (fr.) m. |
קסם |
magic |
|
El sharmo de la natura me kalmo un momento, (Papo, Navot) |
|
shemurá (ebr.) f. |
מצה שמורה |
Preserved matzah |
|
Es un grande pekado sin shemura averse pasado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Kualo? Shemura antes de todo, komo azer otro modo el seder delas dos nochadas? Mizmo si son mal fornadas (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
shena (it.) f. |
במה, בימה; קטע ממחזה (סצנה, תמונה) |
Stage, stage; part of a play (scene, image) |
|
la |
|
shofar (ebr.) m. |
שופר |
Shofar |
|
ular kon orgolyo su shofar sagrado (Gaon, Poezias) |
|
siedra (1) f. |
שמאל |
left |
|
Razgo la mar i la izo parar komo al de derecha i isiedra (La segunda Ester, 1911) |
|
siegar v. |
עיוור, גרם עוורון; האפיל; סינוור |
Blind, caused blindness; darkened; blinded |
|
ma el entropeso mucha djente siega (Gaon, Poezias) |
|
a star en sanya, a kavza del Kiklop k'el le siego el ojo, (Odisea) |
|
siego m. & adj. |
עיוור, סגי נהור |
Blind, Segi Nehor |
|
Puevlo siego sin verguensarse adora Baal, (Papo, Navot) |
|
siékolo (it.) m. |
מאה (המאה העשרים) |
Century (20th century) |
|
ladron, ipokrita, ingrato i traishedor / andjel de aparensia, satan de korason / esto loke en este |
|
sielo m. |
שמים, רקיע |
Heaven, firmament |
|
avrirsen los sielos razgarsen los mares; (Gaon, Poezias) |
|
beza el terreno i mira el sielo (Gaon, Poezias) |
|
Yo mirava las estreas devanarsen por el sielo (Gaon, Poezias) |
|
kontra los kreentes a el Dio del sielo- (Gaon, Poezias) |
|
Kon tembla la alsa i mira el sielo (Gaon, Poezias) |
|
anjel de los sielos es i nada manka. (Gaon, Poezias) |
|
ma eya refuza i mira al sielo: (Gaon, Poezias) |
|
ke oy de los sielos lo aven mandado (Gaon, Poezias) |
|
formo sielos, tierra, sin tener ayudo (Gaon, Poezias) |
|
el sielo se razga i en dos se parte (Gaon, Poezias) |
|
Los sielos se izieron de kovre por tus maldades, (Papo, Navot) |
|
Miles de gritos orrivles suvieron a los sielos: (Papo, Navot) |
|
porke de los |
|
siempre adv. |
תמיד, בכל עת |
Always, at any time |
|
de el para siempre fui yo eskojida (Gaon, Poezias) |
|
leendo tus eskrituras mas i mas siempre me also. (Gaon, Poezias) |
|
era siempre konvensido ke por mi kresen las rozas. (Gaon, Poezias) |
|
Siempre kuando eya termina sus echos (Gaon, Poezias) |
|
Nuestra fey fue siempre ley dela kerensia (Gaon, Poezias) |
|
dia el exilo por siempre se balda. (Gaon, Poezias) |
|
avidas de siempre seran rebividos. - (Gaon, Poezias) |
|
i por afuera siempre te menaza la gerra. (Papo, Navot) |
|
Yo te djuri amor por siempre, fieldad eterna, (Papo, Navot) |
|
en el lugar ke yo me topo siempre su suvenir esta serka de mi... (Rinio, 1906) |
|
siendo prep. |
היות ש-, מאחר ש- |
Since, since, since |
|
siendo apromete salvasion kumplida. (Gaon, Poezias) |
|
siendo respektaron la fuersa sagrada. (Gaon, Poezias) |
|
siendo sos un kruel persekutor de sus profetas. (Papo, Navot) |
|
Siendo save ke yo vine a inchir agua i ke ainda no retorni? (Rinio, 1906) |
|
Aki dezir todo no se va, siendo no es yeshiva; ma komo un amigo, por la verdad vos digo ke los savios kudiaron i todo bien aranjaron: (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
sierto adj. |
וודאי, בטוח; מסויים |
Certainly, certain; certain |
|
kada uno kuerdas fiere i resone siertos kantes. (Gaon, Poezias) |
|
ke sierto domina un Dio grandiozo (Gaon, Poezias) |
|
para korrer detras de siertas mujeres ajenas. (Papo, Navot) |
|
sierto adv. |
לבטח, בוודאי |
Surely, surely |
|
El es ke dirije esta tierra sierto (Gaon, Poezias) |
|
siervo (1) m. |
צבי, אייל |
Zvi, Eyal |
|
Siervos vozos fuitesh por tierras ajenas (Gaon, Poezias) |
|
i solo Muhamed su siervo fielo (Gaon, Poezias) |
|
Meir es tu siervo rav dela kompania (Gaon, Poezias) |
|
Filon el prudente siervo ala sensia (Gaon, Poezias) |
|
siervo (2) m. |
עבד, משרת |
Slave, servant |
|
Esklava devino i sierva vendida - (Gaon, Poezias) |
|
No saves tu ke yo so siervo del Dio poderozo (Papo, Navot) |
|
i la metio en las manos de la vieja sierva, la savia. (Odisea) |
|
siglo m. |
מאה שנים |
A hundred years |
|
pues de kinze siglos rastar por el mundo (Gaon, Poezias) |
|
silensio m. |
שקט, דממה, שתיקה, דומיה |
Quiet, stillness, silence, stillness |
|
pues venir i ser parados kanta el en el silensio: (Gaon, Poezias) |
|
El Kagan rekere avles kon silensio (Gaon, Poezias) |
|
silensiozamente adv. |
בשקט, בדממה |
Quietly, in silence |
|
De mas nos mandas la blanka nieve ke vagarozamente / kae de los sielos kantando silensiozamente / komo la mirada de una madre serka la kuna / kuando durme su kriatura kontandole de luna (La Amerika, 1917) |
|
silik (t.) adj. |
בלה, שחוק, מטושטש |
Blah, worn, blurry |
|
Peni i me fatigi, kualo a ganar ayegi? Un kuarto muy silik ke se piedre un metalik (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
sima f. |
פסגה, שיא, צמרת, קדקד, זניט |
Summit, peak, top, apex, zenith |
|
Presto basho de las simas d'Olimpos, i fue a Itaka (Odisea) |
|
simiento m. |
יסוד, בסיס, מסד |
Foundation, base, foundation |
|
Simientos El pozo al abismo mudo (Gaon, Poezias) |
|
simple adj. |
פשוט, צנוע |
Simple, modest |
|
i kuala mas simple i mas rebashada. (Gaon, Poezias) |
|
sin prep. |
בלי, בלא, ללא |
Without, without, without |
|
Sin bushkar su grasia i su rekompensa (Gaon, Poezias) |
|
i todos sin reflo i sin esperansa (Gaon, Poezias) |
|
seloza sin baza, seloza sin nada, sin razon. (Papo, Navot) |
|
Elas! sin ti o bienfeziente blanko tanto /el mundo temblaria kon espanto / porke sin ti el segador en el verano / no kortaria espigas el presiozo grano (La Amerika, 1917) |
|
singular adj. |
של יחיד (דק.);יחיד,יחיד במינו, מיוחד; מוזר |
of a single (min.); unique, one of a kind, special; strange |
|
pues ere su vista, model-singulara (Gaon, Poezias) |
|
sinsero adj. |
כן, גלוי לב |
Yes, frankly. |
|
i tambien la djente mucho mas sinsera (Gaon, Poezias) |
|
tambien sus kreentes el puevlo sinsero. (Gaon, Poezias) |
|
sinyo m. |
סימן, אות, סמל, רמז, תסמין |
Sign, signal, symbol, hint, symptom |
|
es ke va ser, mizmo ke endevino no se, ni los sinyos (Odisea) |
|
sirkular f. |
חוזר, מכתב חוזר |
Circular, return letter |
|
dez entonses sirkulando entre mi ire su lumbre. (Gaon, Poezias) |
|
sitadela f. |
מצודה, מבצר |
Citadel, fortress |
|
mucho despues k'estruyo la santa sitadela de Troya, (Odisea) |
|
sitio m. |
אתר, מקום; מצור; מעון קיץ |
Site, place; siege; summer residence |
|
en el kortijo ermozo, en sitio kon vista muy vasta, (Odisea) |
|
sivdad f. |
עיר, קרת, כרך |
City, Keret, Vol. |
|
Yena es de vida la sivdad Livorno (Gaon, Poezias) |
|
i vido muchas sivdades de djente, i supo sus sensia, (Odisea) |
|
D'onde tu sos, de ke djente? En kuala sivdad tu nasites? (Odisea) |
|
El siempre regreta la paz i la armonia de todas sivdades (La segunda Ester, 1911) |
|
Akel ke arrankado avia de sus baza, las puertas muy pezantes de la sivdad de Aza, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
porke de los sielos non rondja sovre eyos / komo tambien en las |
|
sivdadino adj. |
עירוני |
Urban |
|
Shimshon, esta en prezio en sus sivdad, i eyos, fideles sivdadinos i buenos Pelishteos, se konsentian fuertes, en alto, viktoriozos, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
siya f. |
כסא, מושב; אוכף |
chair, seat; saddle |
|
todos en rangos de komodas siyas i d'altas poltronas; (Odisea) |
|
siyado adj. |
חתום (בחותם), מוחתם |
Sealed (with seal), sealed |
|
si la alma gia el kuerpo siyado (Gaon, Poezias) |
|
Sesh dias i sesh noches, stuvieron enserrados, adientro de vagones, eskuros i siyados. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
siyo m. |
חותמת, חותם |
Stamp, seal |
|
Resive de mi mano este seo de reinado. (Papo, Navot) |
|
sobervio adj. |
גאוותן, רברבן, יהיר; נשגב, מרומם, נישא, מפואר |
Proud, boastful, arrogant; lofty, exalted, lofty, magnificent |
|
Yo no so dinyo de mis sobervios predesesores! (Papo, Navot) |
|
sodro m. & adj. |
חרש; מטושטש, לא ברור |
Dull; blurry, unclear |
|
transformar keria en sordo dezierto. (Gaon, Poezias) |
|
sokorro/sokurro m. |
עזרה, תמיכה, סעד; נדבה |
Help, support, relief; charity |
|
non puedo salvar, non puedo venir al |
|
sol m. |
שמש, חמה; אור השמש, חום השמש |
Sun, heat; sunlight, heat of the sun |
|
El sol de Aifto ora enserrarse (Gaon, Poezias) |
|
suven, i azen estremeser el sol i la luna. (Papo, Navot) |
|
solamente adv. |
רק, אך, בלבד |
Only, but, only |
|
Alla solamente es Dio eternelo (Gaon, Poezias) |
|
ser tu solamente sos mi kompaniera. (Gaon, Poezias) |
|
ma yo yoro solamente ke por mi son muy vazios. (Gaon, Poezias) |
|
sino solamente la espesa nuve (Gaon, Poezias) |
|
soldado m. |
חייל, איש צבא |
Soldier, military man |
|
En viendo las banyeras, los postos, los soldados, kon armas en sus manos i perros a sus lados, ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
Se ferira el puerpo. Se kedara echada. Se fuyira del rango. Ensultara soldada. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
soledad f. |
בדידות, בידוד |
Loneliness, isolation |
|
La luvia no rebive mas tus kampos i soledades, (Papo, Navot) |
|
solenizar v. |
פיאר |
Pierre |
|
Dio ke solemnizan todas las nasiones. (Gaon, Poezias) |
|
soleta f. |
סוליה |
Sole |
|
No desho sapatetas ke no frego las soletas. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
solid/sólido adj. |
מוצק, קשה, חזק, איתן, יציב |
Solid, hard, strong, firm, stable |
|
ala vista es solido pero kavza ataganto. (Gaon, Poezias) |
|
solo adv. |
רק, בלבד, לבד |
Only, solely, alone |
|
Solo algun perro mudo i ambriento (Gaon, Poezias) |
|
Solo al Untado sere yo espoza (Gaon, Poezias) |
|
i solo Muhamed su siervo fielo (Gaon, Poezias) |
|
solo adj. |
בודד, מבודד, גלמוד |
Lonely, isolated, solitary |
|
Ma non un solo punto, le sale de sus mientes, ke muerte temeroza toparon sus parientes. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
solombra f. |
צל; מחסה |
Shade; shelter |
|
en este mundo todo muere todo pasa / todo se renova todo se envejese / todo komo el esfuenyo avansa / todo komo la |
|
soltar v. |
פענח חלום; שיחרר, הירפה, התיר קשר; גרש (את אשתו) |
Interpreted a dream; released, let go, untied a bond; dismissed (his wife) |
|
despues adelante soltaron sus pasos. (Gaon, Poezias) |
|
Deshi soltar de mis ojos flamas de aboresion. (Papo, Navot) |
|
Solti el kuchio, i me di todas las penas (Papo, Navot) |
|
Todas estas esklamasiones soltadas en una, (Papo, Navot) |
|
soltura f. |
התרופפות; שחרור; גירושין, גט; פתרון חלומות |
Loosening; release; divorce, get; dream interpretation |
|
eyos no konosen ni topan soltura (Gaon, Poezias) |
|
sombayer/sombaer/sombayir v. |
פיתה, שידל, השיא, הסית; הקסים, משך לב |
Tempted, enticed, enticed, incited; charmed, attracted |
|
sombaer no puede el ninguna djente. (Gaon, Poezias) |
|
emplea su jentileza para sombaerla, (Papo, Navot) |
|
someter v. |
הכניע, שעבד, השתלט על, התגבר |
Subdue, subjugate, dominate, overcome |
|
por ke se someta a kumplir doveres. (Gaon, Poezias) |
|
Ovligos kansantes vuestra fey somete (Gaon, Poezias) |
|
grande, pezgada i huerte, kon eya sumete en su sanya (Odisea) |
|
K'el Dio de Israel ke ninguno no lo via, i ande se topava ninguno no savia, sus diozes esta vez lo avian sometido, i pedrio poder de guadrar a su kerido? ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
sometido adj. |
כפוף, כנוע, נתון ל- |
Submissive, submissive, subject to |
|
alos sometidos a el firmamiento. (Gaon, Poezias) |
|
son m. |
צליל, קול; לחן, נעימה, מנגינה |
Sound, voice; melody, tune, melody |
|
supito resta parado al sentir de leshos sones. (Gaon, Poezias) |
|
De aki, yo siento el son de los chuflitikos de los chobanes, (Rinio, 1906) |
|
Las yevan al lavoro, se deve yir al paso, al son de la orkestra, sin manear un braso. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
de afuera yo senti el sonido de aserradura de yave, |
|
sonada f. |
צליל, קול |
Sound, voice |
|
El, aharvando las kuedras, kito melodiozas sonadas. (Odisea) |
|
sonante adj. |
מצלצל |
Ringing |
|
ansi son eyos sonantes ansi eren orgoliozos. (Gaon, Poezias) |
|
sonar v. |
צלצל, הדהד; ניגן בכלי נגינה |
Ring, resonate; play a musical instrument |
|
resonando sus chufletes estos livros empolvados. (Gaon, Poezias) |
|
ma sono la ora, eskuchad mi dicha (Gaon, Poezias) |
|
kada uno kuerdas fiere i resone siertos kantes. (Gaon, Poezias) |
|
no ay templo sin ke kampana resone (Gaon, Poezias) |
|
si entre el pecho su fuersa resona (Gaon, Poezias) |
|
es ke por regmirnos ya sono la ora. (Gaon, Poezias) |
|
Estas palavras sonan ainda en mis oidos! (Papo, Navot) |
|
ke kada vez ke la oyen, les sona komo si es mueva. (Odisea) |
|
sonido m. |
צליל, קול |
Sound, voice |
|
de afuera yo senti el |
|
sonreir/sonriir v. |
חייך |
Smile |
|
estan adonadas i paresen sonreirme. (Rinio, 1906) |
|
sonyador m. |
חולם, הוזה, בעל חלומות, בעל דמיון |
Dreamer, hallucinator, dreamer, imaginative |
|
esta sonyadera topara abrigo. (Gaon, Poezias) |
|
a esta sonyante lugo la atina. (Gaon, Poezias) |
|
sonyar/sonyarse v. refl. |
חלם |
Dreamed |
|
Es ke s'esta sonyando? Es ke esta despierta? La aferró el espanto, su alma se alerta. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
soplar v. |
נשף, נשב, נפח |
Blow, blow, blow |
|
Las almas se soplan i Dio las rekoje (Gaon, Poezias) |
|
sopla i deviene todo resumado. (Gaon, Poezias) |
|
Osman: Soplaron los vientos del Sahara santo (Gaon, Poezias) |
|
soplo m. |
נשיפה, נשיבה, משב |
Exhalation, blowing, gust |
|
vasta la yevan, liviana ansi ke el soplo del aire. (Odisea) |
|
sorprendido adj. |
מופתע, המום, נדהם |
Surprised, shocked, astonished |
|
Inda sorprendida del mucho espanto (Gaon, Poezias) |
|
sorta/sorte (fr.) f. |
סוג, מין, אופן, צורה |
Type, gender, manner, form |
|
Tengo otra sorte de briyor, otra kaentura! (Papo, Navot) |
|
su sorte fue para Hilek i Bilek. (La segunda Ester, 1911) |
|
sorver v. |
גמע, גמא, גמע ברעש, מצץ; שאף, הריח, רחרח; כרסם; נחלש בשל פעילות יתר מינית |
Swallow, gulp, gulp noisily, suck; inhale, smell, sniff; gnaw; weaken due to sexual overactivity |
|
sorven sus dulsuras kon muchos savores. (Gaon, Poezias) |
|
i entro kontente sorver sus kerensias - (Gaon, Poezias) |
|
sospechar v. |
חשד, האשים ללא יסוד |
Suspicion, unfounded accusation |
|
El ombre sospechando - s'avia akodrado, de lo ke se paso i estava preparado - ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
sospecho/sospejo m. |
חשד |
suspicion |
|
mirandole kon sospecho ser deznudo i deskalso. (Gaon, Poezias) |
|
sospechozo adj. |
חשדן; חשוד |
Suspicious; suspicious |
|
sin egzaminar la kavza devini sospechoza. (Papo, Navot) |
|
sospirar v. |
נאנח, גנח |
Sigh, groan |
|
sospirando ondo ora de transirse. (Gaon, Poezias) |
|
i serka el lecho sospirando kae. (Gaon, Poezias) |
|
el me desho; i no solo por el, en yorando, sospiro, (Odisea) |
|
las mizerias i las desgrasias me azen |
|
las mizerias i las desgrasias me azen suspirar / las lamentasiones i los djemidos me azen yorar / ma en vano |
|
sospiro f. |
אנחה, גניחה |
Sigh, groan |
|
Suspiros de bivdas amargadas i de guerfanos (Papo, Navot) |
|
Esta fuente ke sintio munchas vezes mis suspiros korre dulsemente i vagarozamente, (Rinio, 1906) |
|
sostener v. |
החזיק, תמך ב-, עודד, פרנס |
Held, supported, encouraged, provided |
|
El es existensia ke todo sostiene (Gaon, Poezias) |
|
sostener el mundo i rebivir almas (Gaon, Poezias) |
|
sostenimiento m. |
סיוע, תמיכה, משען; אמצעי פרנסה |
Assistance, support, prop; means of livelihood |
|
I Dio sera mi sostenimiento i mi sulajo (La segunda Ester, 1911) |
|
soto (it.) adv. |
תחת, מתחת ל- |
Under, beneath |
|
Soto la dinastia de Vladislav teniamos derechedades (La segunda Ester, 1911) |
|
sotometido (it.) adj. |
כנוע, נכנע, צייתן, מקבל את הדין; משועבד; תלוי, סמוך על |
Submissive, surrendered, obedient, accepting the law; enslaved; dependent, dependent on |
|
somos unos dezgrasiados |
|
soverano m. & adj. |
שליט, מלך, ריבון; ריבוני, עליון |
Ruler, king, sovereign; sovereign, supreme |
|
I yo, para kontentar el ijo de mi soverano (Papo, Navot) |
|
Eya abolto el korason de nuestro bien amado soverano (La segunda Ester, 1911) |
|
Tamien nuestro aaugusto soverano el rey Kazimir (La segunda Ester, 1911) |
|
sovre prep. |
על, מעל, על גבי; בקשר ל- בענין |
On, above, on top of; in relation to - in the matter of |
|
ensalsar un firme sovre la natura (Gaon, Poezias) |
|
viertira su sanya sovre el kulpozo. (Gaon, Poezias) |
|
Por las sferas el me gia sovre torres enkaladas (Gaon, Poezias) |
|
La natura enkargando sovre mi su pezgedumbre (Gaon, Poezias) |
|
No se ken un enkuvrido salta sovre mi garganta (Gaon, Poezias) |
|
ven sovre mi alda ninyo regalado (Gaon, Poezias) |
|
ma derroka torres sovre los berbantes (Gaon, Poezias) |
|
se esforsa i akude surmontar sovre la nuve. (Gaon, Poezias) |
|
i ordenan salmos sovre las peleas (Gaon, Poezias) |
|
i podestar venga sovre las nasiones. (Gaon, Poezias) |
|
En Tsion la nueva de sovre sus kuestas (Gaon, Poezias) |
|
sovrebivir v. |
שרד, נשאר בחיים |
Survived, stayed alive |
|
El ombre ke avia diez vezes reushido, de se fuir de eyos i avia sovrebivido; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
subalterno m. |
קצין זוטר |
subaltern |
|
me azia vuestro rey en lugar de subalterno, (Papo, Navot) |
|
súblimo adj. |
נשגב, נעלה, נערץ, דגול, נישא, רם |
Sublime, exalted, revered, great, lofty, high |
|
ke vuestra kovdisia por las rikezas / trokaron estos visios en virtudes presiadas?! / O el ke kastiga al rey el mas |
|
subordinar v. |
שעבד, הכפיף |
Who served, who subordinated |
|
Konsintiendo yo repozo subordeno mi garganta (Gaon, Poezias) |
|
sudicho adj. |
הנזכר לעיל, האמור לעיל |
The aforementioned, the aforementioned |
|
De sufrir la insolensia de un basho sudito, (Papo, Navot) |
|
súdito m. |
נתין, אזרח |
Subject, citizen |
|
todo en siendo aleman, se aze pasar komo |
|
suelo m. |
אדמה, קרקע; רצפה; סף, מפתן |
Earth, ground; floor; threshold, threshold |
|
kae al suelo komo un templario (Gaon, Poezias) |
|
No lo del suelo alas sferas suve (Gaon, Poezias) |
|
asta el suelo espandio su braso (Gaon, Poezias) |
|
dez ke uzurpado vos fue el suelo - (Gaon, Poezias) |
|
suenyo m. |
חלום; שינה |
Dream; sleep |
|
suenyos enganyantes i nuves de viento (Gaon, Poezias) |
|
Dio este suenyo kuanto es estranyo (Gaon, Poezias) |
|
Es suenyo o fantazia loke me kontates? (Papo, Navot) |
|
Invierno, sezon indjustamente aborresida / sos mi amiga, porke debasho tu kara palida / ay ermozuras komo las ke en suenyo pasan / figuras, vistas, tanto lindas ke plasan la realidad / ma son mas puras ke la verdad (La Amerika, 1917) |
|
suerte f. |
גורל, מזל |
Fate, luck |
|
Una linda ninya le dono la suerte (Gaon, Poezias) |
|
Onde la kreensa adulsa la suerte (Gaon, Poezias) |
|
ere kompetente adulsar la suerte (Gaon, Poezias) |
|
ken esto akumple noble es su suerte. (Gaon, Poezias) |
|
I pensando ami suerte oyo bozes konortantes (Gaon, Poezias) |
|
por tu suerte yo repenso i enfrente mi te veo. (Gaon, Poezias) |
|
La aze kreer ke va ser de invidiar su suerte, (Papo, Navot) |
|
Ma el agora, por su mala suerte, murio i ninguno, (Odisea) |
|
demando del rey baldar la mala sentensia i suerte (La segunda Ester, 1911) |
|
Ma kuando a Birkenau, el kampo de la muerte entro, d'un punto al otro, se le troko la suerte. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
sufriensa (it.) f. |
סבל, ייסורים, ענות, כאב, מכאוב |
Suffering, agony, torment, pain, aching |
|
I ke va ser kavo de nuestra sufriensa. (La segunda Ester, 1911) |
|
Es ke la sufriensa devenira tan fuerte, ke no le kedara mas ke de bushkar la muerte? ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
sufriente adj. |
סובל, כואב, חולה |
Suffering, painful, sick |
|
ma su korason guay duro i indiferente / non tiene kompasion, non apiada al |
|
sufrir v. |
סבל, התייסר; עבר, ספג |
Suffered, suffered; went through, endured |
|
De sufrir la insolensia de un basho sudito, (Papo, Navot) |
|
No puedes mas sufrir mis kadenas, (Papo, Navot) |
|
i sufrio muchos males en su korason en las mares, (Odisea) |
|
non eskapo de sufrir - d'el los diozes se apiadaron (Odisea) |
|
Amostradme kon kual puevlo non sufrio Israel i fue salvo (La segunda Ester, 1911) |
|
a mi tu esklavo me dates korason ke bate / viendo ombres ke |
|
sujeto m. |
נושא; נתין, אזרח |
Subject; subject, citizen |
|
devienes sujeto a las alusinasiones? (Papo, Navot) |
|
sukseso (it.) m. |
הצלחה |
success |
|
Ke dezde su nasensia el Dio lo protejava, i en lo ke azia sukseso le mandava; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
suksesor m. |
הבא אחריו, היורש |
The successor, the heir |
|
el altigozo suksesor del terrivle Zimri. (Papo, Navot) |
|
Un flosho no puede ser uno de sus suksedores! (Papo, Navot) |
|
sulajamiento m. |
הקלה |
relief |
|
I Dio sera mi sostenimiento i mi sulajo (La segunda Ester, 1911) |
|
suma f. |
סכום, חיבור, סך הכל; כמות גדולה |
Amount, sum, total; large quantity |
|
lo ke me da a pensar es la prometa de una grande |
|
supa f. |
מרק |
soup |
|
Aparte d'una supa i d'una revanada de pan, el dia entero, no mete en boka nada. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
supitanio/supitiano adj. |
פתאומי |
sudden |
|
Todos los ke de la supita muerte s'avian salvado, (Odisea) |
|
súpito (it.) adv. |
פתאום, לפתע |
Suddenly, suddenly |
|
Un kozak supito alsa su martio (Gaon, Poezias) |
|
supito resta parado al sentir de leshos sones. (Gaon, Poezias) |
|
Me parese por alturas supito ke yo deskalso (Gaon, Poezias) |
|
supito, una kavesa kon una barva blanka (Papo, Navot) |
|
ma supito me sakudi de mi preokupasion. (Papo, Navot) |
|
i el pensava en su padre kerido, k'en supto si iya (Odisea) |
|
I supito se alevanta i suve asta la altura. (La segunda Ester, 1911) |
|
supleza f. |
גמישות |
flexibility |
|
Su puerpo, antes fino i yeno de supleza, parese komo muerto, kien save kuanto peza! ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
supremo adj. |
עליון, עילאי, ראשון במעלה, רם ונישא |
Supreme, supreme, first in rank, high and lofty |
|
Anjelos supremos ora nuestro templo (Gaon, Poezias) |
|
Ke yo bushki sin estanko manadero suprimados. (Gaon, Poezias) |
|
pues ansi velunta la fuersa suprema. (Gaon, Poezias) |
|
dize - un supremo perpetue gia (Gaon, Poezias) |
|
o del Dio supremo rekerer ayudo - (Gaon, Poezias) |
|
Del rey de una piadad suprema implorare. (La segunda Ester, 1911) |
|
surmontar (fr.) v. |
התגבר על |
Overcome |
|
se esforsa i akude surmontar sovre la nuve. (Gaon, Poezias) |
|
suseder v. |
בא אחרי, ירש; קרה |
Came after, succeeded, followed ; happened |
|
Los dias se suksiden, la vida es muy dura, su korason 'sta triste i yeno d'amargura. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
suvenir (fr.) m. |
זכרון; מזכרת |
Memory; souvenir |
|
en el lugar ke yo me topo siempre su suvenir esta serka de mi... (Rinio, 1906) |
|
suvir v. |
עלה, טיפס, העפיל; העלה |
Ascended, climbed, ascended; raised |
|
Otra vez el se sakude i por sferas venir suve (Gaon, Poezias) |
|
i suvir aki podites ven veras tu mi asiento. (Gaon, Poezias) |
|
de suvir los montes se retorsen rayos (Gaon, Poezias) |
|
Miles de gritos orrivles suvieron a los sielos: (Papo, Navot) |
|
i se arrasta kon pena suviendo a su vinya fekonda. (Odisea) |
|
I supito se alevanta i suve asta la altura. (La segunda Ester, 1911) |
|
El ya tuvo meldado, ansi el es akavidado de no suvir kon kalsado i sin averse eskarvado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
suyo adj. pos. |
שלו |
his |
|
son a los suyos; i al tiempo akorruto enkontros tuvimos, (Odisea) |
|
Mi vida no es mia es suya; mi alma es para el. (Rinio, 1906) |
|
suziedad f. |
לכלוך, זוהמה, טינופת, סחי |
Dirt, filth, filth, filth |
|
ke kon suziedades fueron amasados (Gaon, Poezias) |
|
De alimpiar la suziedad de la idolatria, (Papo, Navot) |
|
suzio adj. |
מלוכלך, מזוהם, מטונף; ''מלוכלך'' - נבל |
Dirty, polluted, filthy; ''dirty'' - slang |
|
de degoyar este suzio guertelano. (Papo, Navot) |
|
el paiz esta yena de eshpiones, el keda ainda en las tinievlas del despotizmo, basho un govierno |
|
taanit (ebr.) cf. taní/tanid |
|
|
|
Estos djudios se uzaron solo kon taanit i orasion (La segunda Ester, 1911) |
|
tabló (fr.) m. |
לוח (לכתיבה); מסגרת; תמונה, ציור; תמונה דרמטית, תיאור; טבלא (טבלת נתונים) |
board (for writing); frame; picture, drawing; dramatic image, description; table (data table) |
|
un tablo de vidro luzio espejante. (Gaon, Poezias) |
|
tadrada f. |
ערב, ערבית; הצגת ערב, מופע ערב; מסיבת ערבית; איחור |
evening; evening show; evening party; lateness |
|
Ma na ... las tardadas por eskondidijos (Gaon, Poezias) |
|
tadrar v. |
איחר; דחה |
to be late; to postpone |
|
Las echan de las kamas. Un chay, i a la kaye. Appel! Es maloroza kien tadra, kien se kaye. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
tadre f. |
ערב |
evening |
|
i mientres ke se gozavan, les vino la tadre eskura; (Odisea) |
|
se atornaron kon gozo, asperando ke venga la tadre; (Odisea) |
|
tajar v. |
חתך, גזר, כרת; חצב; הכרית, טבח, השמיד, רצח, ניתח אברים אברים |
to cut, to cut down; to quarry; to slaughter, to destroy, to murder, to dissect into limbs |
|
sin tajarlo i kontarlo komo un movito! (Papo, Navot) |
|
Dios djuro a la fin de tajar Ah'av i su semen. (Papo, Navot) |
|
taksado adj. |
שנגזר, שנקבע מראש |
predetermined |
|
kisas fue taksado ke esta ermoza (Gaon, Poezias) |
|
i kuando este torno, lo mato sin ke huera taksado. (Odisea) |
|
a la nimfa, de los bukles ermozos, lo ke es taksado: (Odisea) |
|
taksar v. |
הטיל מס, מיסה, קבע שיעור המס; גזר, קבע, החליט |
to impose a tax, to set the tax rate; to decree, to determine, to decide |
|
kisas fue taksado ke esta ermoza (Gaon, Poezias) |
|
El penserio libero takso i renyega (Gaon, Poezias) |
|
parese taksaron ansi de altura (Gaon, Poezias) |
|
'No te taksaron, seguro, los diozes linaje sin nombre (Odisea) |
|
ke le taksaron los diozes para ke navige a su kaza, (Odisea) |
|
taksirat/takserat (t.) m. |
נזק הנגרם בשל רשלנות, לא מתוך כוונה; גורל |
damage caused by negligence, not by intent; fate |
|
Rikeza sin ijo / la kaza sin rijo / konak sin kortijo / takserat del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
talega f. |
שק, שק טלית |
sack, tallit sack |
|
pues komo los guarda entre la talega (Gaon, Poezias) |
|
talentozo/talentuozo (fr.) adj. |
מוכשר, מחונן |
talented, gifted |
|
Mentes se yama, i fijo del talentuozo Anh?alos (Odisea) |
|
Ma el korason me se kema por el talentozo Odises, (Odisea) |
|
talia f. |
מידה, גיזרה, קומה, גובה; חלק הגוף העליון, פרוטומה; מותן |
size, figure, stature, height; upper body part, bust; waist |
|
su talia svelta apretada en su longo sayo? (Papo, Navot) |
|
tanto adj. |
כה הרבה |
so much |
|
de esta pekenya tanto dezeada. (Gaon, Poezias) |
|
Estas tantas bondades de Dios me toman el tino; (Papo, Navot) |
|
Ken vos disho ke penesh? Tantos dinim ke tenesh bivir no estas deshando, tanto vas enshugando. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
tanto adv. |
כל כך, כה, עד כדי כך; באותה מידה, אותה כמות |
so much, to that extent; to the same extent, the same amount |
|
Entre tanto, Ye'hu, te rekomendo la pasensia; (Papo, Navot) |
|
tanyedor/dera n. |
נגן, מוסיקאי |
player, musician |
|
i ayi se beza kon los tanyedores. (Gaon, Poezias) |
|
tanyer v. |
ניגן |
to play |
|
ayi onde siente ke kantan i tanyen. (Gaon, Poezias) |
|
tambien las trompetas tanyan i pregonen (Gaon, Poezias) |
|
de Femios, ke kontra su veluntad el tanyia a los novios. (Odisea) |
|
tanyeres m. pl. |
נגינות |
music |
|
i ordenan fiestas dansas i tanyeres. (Gaon, Poezias) |
|
tapar v. |
סתם, חסם, אטם, כיסה; עמעם, האפיל על |
to block, to seal, to cover; to dim, to overshadow |
|
Por tapar nozotros la boka de Rikita (La segunda Ester, 1911) |
|
tavla f. |
לוח, קרש, עץ (חומר), משטח; מדף; מגש; אחת מאבני ''חמש אבנים'' |
board, plank, wood (material), surface; shelf; tray; one of the ''five stones'' |
|
Eya rondja la tavla i el la menaza kon el fierro (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Si mas siento esta avla vos harvo kon esta tavla. I yo kon este fierro la kavesa vo la fiero (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
tavlado m. |
קרש, מדף; רצפת עץ |
plank, shelf; wooden floor |
|
Vos en komer es loke pensash, mas kudiado no estash ke se kere la boya por enkalar la ornaya, kierech i arena demaziado por la pared i el tavlado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
tefilín/m (ebr.) m. pl. |
תפילין |
tefillin |
|
ora sus tefilin el es sareando (Gaon, Poezias) |
|
temblar v. |
רעד, חרד, הזדעזע |
to tremble, to bother, to shudder |
|
Kon tembla la alsa i mira el sielo (Gaon, Poezias) |
|
El kanez temblando mira la espada (Gaon, Poezias) |
|
los montes temblaron komo paja seka (Gaon, Poezias) |
|
i eya empesa temblar del espanto (Gaon, Poezias) |
|
yo tembli, i mi sangre se enkuajo en mis venas. (Papo, Navot) |
|
I una boz grito en el aire: ''Tembla malino! (Papo, Navot) |
|
Ma Poseidon, el ke aze la tierra temblar, kontinua (Odisea) |
|
Ke al oyir su nombre, temblavan de espanto mujer ansi ke ombre. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
Elas! sin ti o bienfeziente blanko tanto /el mundo temblaria kon espanto / porke sin ti el segador en el verano / no kortaria espigas el presiozo grano (La Amerika, 1917) |
|
temblarse v. refl. |
רעד |
to tremble |
|
i todo se tembla de su fuerte chio (Gaon, Poezias) |
|
temer v. |
פחד מ-, חשש מ- |
to fear of, to be afraid of |
|
i ken de demones teme i se espanta (Gaon, Poezias) |
|
Eskojo en sus lugar uno de los ke lo temen, (Papo, Navot) |
|
temerozo adj. |
מפחיד, מטיל אימה; אלים, חזק מאוד; ירא |
frightening, terrifying; violent, very strong; fearsome |
|
i kuvrir se viene, ma ke temerozo (Gaon, Poezias) |
|
Los Pelishtim fiestavan en todas sus sivdades, porke fue apanyado, segun las novedades, Shimshon el temerozo, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
Ma non un solo punto, le sale de sus mientes, ke muerte temeroza toparon sus parientes. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
tempesta (it.)/tempestad f. |
סופה, סער |
storm |
|
la ninya se prende entre la tempesta (Gaon, Poezias) |
|
de esta tempesta loka i espesa (Gaon, Poezias) |
|
Nos das los envigorantes aires las tempestas / ke los desho azer mis karas koloradas / i mi alegria es dulse komo la de fiestas / i mi korason late un kante de enamoradas (La Amerika, 1917) |
|
tempestozo/tempestuozo adj. |
סוער, רוגש, גועש; מבשר בוא סערה |
stormy, exciting, raging; heralding the coming of a storm |
|
Komo olas palpitantes de mares tempesteozos (Gaon, Poezias) |
|
templo m. |
מקדש, היכל, דביר; בית כנסת |
temple, hall, sanctuary; synagogue |
|
dientro de los templos kozakos entraron (Gaon, Poezias) |
|
Anjelos supremos ora nuestro templo (Gaon, Poezias) |
|
El templo se avre kon loores presto - (Gaon, Poezias) |
|
no ay templo sin ke kampana resone (Gaon, Poezias) |
|
Al templo del geto entran los kozakos (Gaon, Poezias) |
|
Los ombres al templo korrieron tremando (Gaon, Poezias) |
|
A grupos a grupos al templo se traeen (Gaon, Poezias) |
|
tender v. |
נטה; מתח |
to tend; to cause tension |
|
I eyos a las komidas ofridas tendieron sus manos. (Odisea) |
|
tendido adj. |
מתוח, פרוש, שרוע |
tense, spread out, stretched out |
|
Kon su mano tendido El se enfortisio, (La segunda Ester, 1911) |
|
tener v. |
היה לו/יש לו, החזיק, הכיל; התנגד, עמד בפני |
to have; to resist |
|
Shimshon, ke los Daneos, la djente de su trivo, kontavan ke un andjel viniendo del Dio bivo, predisho a su madre, mujer ke no paria, k'en manko de un anyo un ijo teneria, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
terminar v. |
גמר, סיים, השלים |
to finish, to complete |
|
Siempre kuando eya termina sus echos (Gaon, Poezias) |
|
i ansi se viene terminar la fiesta. (Gaon, Poezias) |
|
término m. |
גבול, תחום, ספר, חזית; מונח |
border, boundary, front; term |
|
de aki asta Espanya se senyala su termino. (Gaon, Poezias) |
|
terreno m. |
קרקע, שדה, חלקת אדמה; רצפה לא מרוצפת |
ground, field, plot of land; unpaved floor |
|
beza el terreno i mira el sielo (Gaon, Poezias) |
|
terrivle adj. |
נורא, איום, מבעית, מפחיד, מטיל אימה |
terrible, horrific, frightening, terrifying |
|
terrivle reinado amasado kon tirania! (Papo, Navot) |
|
el altigozo suksesor del terrivle Zimri. (Papo, Navot) |
|
a dezbarasarme de la terrivle aparision. (Papo, Navot) |
|
i aparejarte una fin de las mas terrivles! (Papo, Navot) |
|
O, los ombres, los ombres! Jenero terrivle! (Papo, Navot) |
|
terror m. |
אימה, בעתה, טרור |
horror, terror |
|
Tu, el intrepidio Ah'av, terror de las nasiones, (Papo, Navot) |
|
tesher v. |
ארג; איחה/הטליא אריג/בגד/ גרב; הקים עסק, ארג תכניות |
to weave; to patch fabric/garment/sock; to start a business, to weave plans |
|
Kada uno sus pasiones teshe el kon embeleko (Gaon, Poezias) |
|
testa (it.) f. |
ראש |
head |
|
en aserkando su testa afin ke los otros no oygan: (Odisea) |
|
visto ke siempre me vo eskarinyar de la testa del ombre (Odisea) |
|
Tambien en nuestras moradas pasan estas bavajadas: kon los echos dela fiesta nos vazian la testa. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
testamento/testamiento m. |
צוואה; ברית |
will, testament; covenant |
|
segun lo rekonta nuestro testamento (Gaon, Poezias) |
|
testigo/testiguo m. |
עד |
witness |
|
i sea testigo el Dio de mi korte (Gaon, Poezias) |
|
diles aneyos tu dicha, i aze los diozes testigos. (Odisea) |
|
testimoniansa f. |
מתן עדות |
giving testimony |
|
guadrame de la falsa |
|
testimoniar v. |
העיד |
to testify |
|
esto testimonian dodje apostolos. (Gaon, Poezias) |
|
todos testimonian - antes el nasiera (Gaon, Poezias) |
|
tía f. |
דודה, דודה גדולה; שם המשמש בפניה לאשה מבוגרת במקרה של קרבה או לאשה משכבה עממית |
aunt, great aunt; a name used to address an older woman in the case of kinship or a woman from the common people |
|
Es una maraviya el prekante dela tia: la endevina ordeno de meter al sereno limon i agua de mar (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
tiempo m. |
זמן, עת, מועד, תקופה, שהות, ארכה; מזג אוויר |
time, season, date, period, duration; weather |
|
En akeos tiempos empeso el zelo (Gaon, Poezias) |
|
Ma kuando vino el tiempo, despues ke pasaron los anyos (Odisea) |
|
son a los suyos; i al tiempo akorruto enkontros tuvimos, (Odisea) |
|
Tiempo enuvlado / haver malavlado / mirada de lado / angustia del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
en arrivando en las linias enemigas, sin pedrer |
|
tienda f. |
יריעה נטויה לצל; אוהל, אפיריון; מפרש |
a sheet spread out for shade; a tent, canopy; a sail |
|
Kuantas noches espasiozas me serri yo en mi tienda (Gaon, Poezias) |
|
tierno adj. |
רך |
soft |
|
Inda tierna kriatura me armi yo kon pasensia (Gaon, Poezias) |
|
te prezenti mi korason, viktima la mas tierna, (Papo, Navot) |
|
El rey tiene un korason tierno i piadozo (La segunda Ester, 1911) |
|
tierra f. |
ארץ, קרקע; אדמה, עפר, אבק; רצפה; ארץ, מדינה, כדור הארץ |
land, ground; earth, soil, dust; floor; country, globe |
|
tornar ala Tierra Santa i Bendicha. (Gaon, Poezias) |
|
Siervos vozos fuitesh por tierras ajenas (Gaon, Poezias) |
|
formo sielos, tierra, sin tener ayudo (Gaon, Poezias) |
|
i fue en la tierra turva i kevranto. (Gaon, Poezias) |
|
El es ke dirije esta tierra sierto (Gaon, Poezias) |
|
por seer dichozo torna en su tierra (Gaon, Poezias) |
|
i asta la tierra trema i resona. (Gaon, Poezias) |
|
i asta la tierra trema i resona. (Gaon, Poezias) |
|
i murio la reina dela Tierra Santa. (Gaon, Poezias) |
|
Por dientro, la indjustisia reina en tu tierra, (Papo, Navot) |
|
kontra el divino Odises, fina ke yego a su tierra. (Odisea) |
|
De echarmos de la tierra segun izo del puevlo pagano. (La segunda Ester, 1911) |
|
Ke se depedrieron de la tierra porke eran nuestros enemigos, (La segunda Ester, 1911) |
|
tigresa f. |
נמרת פסים, נקבת הטיגריס |
striped tigress, female tiger |
|
O tirana! O kulevra mala! Tigresa feros! (Papo, Navot) |
|
tinaja f. |
כד, לגין, כד גדול למים |
jug, large jug for water |
|
Me rezvali en la laja en boltando la tinaja (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
tinievla/s f./f. pl. |
חשיכה, חושך, אפילה; קדרות, אבל, עצב עמוק; כנוי לאדם קודר |
darkness, gloom; gloom, mourning, deep sadness; nickname for a gloomy person |
|
el paiz esta yena de eshpiones, el keda ainda en las |
|
tino (2) m. |
תשומת לב, שימת לב, מודעות, זהירות, שקידה; דעת, שכל; זכרון |
attention, heedfulness, awareness, caution, diligence; mind, intellect; memory |
|
Eyos oy kombaten adientro mi tino (Gaon, Poezias) |
|
' Estas palavras de fuego me tomaron el tino, (Papo, Navot) |
|
Estas tantas bondades de Dios me toman el tino; (Papo, Navot) |
|
porke l'avia venido al tino el novle Egistos, (Odisea) |
|
Komo del tino me puede salir el divino Odises (Odisea) |
|
puedes tiranizar a la bivda al meskino / al triste i abatido, kitarles el |
|
tiranía f. |
עריצות, רודנות |
tyranny |
|
terrivle reinado amasado kon tirania! (Papo, Navot) |
|
Djemidos de munchas viktimas de la tirania, (Papo, Navot) |
|
tiranizar v. |
רדה |
to tyrannize |
|
puedes |
|
tirano m. |
עריץ, רודן, טירן |
tyrant |
|
O tirana! O kulevra mala! Tigresa feros! (Papo, Navot) |
|
tirar v. |
ירה, קלע; זרק, השליך; הדפיס, הדפיס מהדורה; לקח, משך, קיבל |
to shoot; to throw, threw; to print edition; to take, to pull, to receive |
|
el posto de observasion enemigo me avia visto i azia |
|
eyos |
|
tiro m. |
יריה, כדור; קול נפץ, קול יריה; ''פצצה'' - ידיעה מרעישה; אסון; פחד ממכת גורל; תותח |
shot, bullet; explosive sound, gunshot; ''bomb'' - shocking news; disaster; fear of a blow of fate; cannon |
|
el posto de observasion enemigo me avia visto i azia tirar los |
|
yo alkansi a tomar siertos pozes, kuando okupado en mi lavoro, kolpos de |
|
tizón m. |
גחלת, אוד; כינוי לאדם מזיק ודוחה |
ember; a nickname for a harmful and repulsive person |
|
ditas oras me parese ser tornado de tizones (Gaon, Poezias) |
|
Piedrisko de brazas, luvia de tizones (Gaon, Poezias) |
|
todo adj. & adv. |
כל- |
all- |
|
Ke me valen todos los karneros ke me desho mi padre? (Rinio, 1906) |
|
tolerante adj. |
סובלני, טולרנטי |
tolerant |
|
Devini tolerante delantre de este kanez? (Papo, Navot) |
|
Yo sufri la insolensia, devini tolerante, (Papo, Navot) |
|
tolerar v. |
התייחס בסובלנות, גילה סובלנות, סבל |
to treat with tolerance, to show tolerance, to tolerate |
|
la verdad konkreta ere tolerada (Gaon, Poezias) |
|
tomar v. |
לקח, נטל; תפס; לקח אשה/לקחה בעל - התחתן/נה; קיבל; קנה |
to take; to catch; to take a wife/a husband - to marry; to receive; to buy |
|
En lugar de tomar enshemplo de sus malos gios, (Papo, Navot) |
|
' Estas palavras de fuego me tomaron el tino, (Papo, Navot) |
|
ke el no mate al ombre, i a su mujer ke no tome: (Odisea) |
|
Si me dara esto Zeus, kon grande plazer vo tomarlo. (Odisea) |
|
Agora la reina ke tomo de la Boemia su maestad (La segunda Ester, 1911) |
|
Ansi, seguramente, arrivara su torno, De le tomar la vida, de la echar al forno. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
tomarse v. refl. |
החשיב עצמו; לקח לעצמו; נתפס; נישאו |
to consider oneself; to take for himself; to be caught; to be married |
|
Kon su marido se toma, no lo desha ni ke koma (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
top (t.) m. & adj. |
כדור, כדור בד, כדור נייר; גליל/חבילה (של בד/של חוטים); גוּלה; פגז; חידוד לא מוצלח; מגושם |
ball, ball of cloth, ball of paper; roll/package (of cloth/of threads); pellet; shell; unsuccessful wit; clumsy |
|
Sin pensar echash topes de oka? (La segunda Ester, 1911) |
|
topar v. |
מצא, גילה, מצא שוב |
to find, to discover, to find again |
|
esta sonyadera topara abrigo. (Gaon, Poezias) |
|
Yo no topo komo eksprimir mi rekonosensia. (Papo, Navot) |
|
ke te topi prima vez sin tu noble kompanyia (Papo, Navot) |
|
Ma non un solo punto, le sale de sus mientes, ke muerte temeroza toparon sus parientes. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
las novedades non las |
|
toparse v. |
נמצא (להמצא), מצא עצמו, נתקל ב-, נוכח |
to be found, to find oneself, to encounter |
|
De fatiga akorado las noches ke yo me topo (Gaon, Poezias) |
|
Kuando los dos se toparon adientro de la kaza alta, (Odisea) |
|
Ah!... Yo me topo valorozo oy, si! valorozo... (Rinio, 1906) |
|
en el lugar ke yo me topo siempre su suvenir esta serka de mi... (Rinio, 1906) |
|
I yo, yo no se en ke mundo me topo; yo esto borracho, (Rinio, 1906) |
|
Puede ser ke la reina se topara plaziente (La segunda Ester, 1911) |
|
Agora se topava a la prizion, atado, sin ojos, sin kaveyos, firido, umiliado. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
entre nozotros |
|
torá (ebr.) f. |
תורה |
torah |
|
Verdad: minag Israel Tora; ma segun es la ora, en ora de azer por el Dio mizmo un din balda djudio. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
torcha/torcho f./m. |
לפיד, אבוקה, פנס |
torch, flashlight |
|
Torchas flamantes portando, se iya kon el Evrikleya, (Odisea) |
|
i eya es ke portava las torchas; i mas lo amava (Odisea) |
|
Ke dos, dos por sus kodas las tuvo el atado, i torcha asendida en eyas afinkado; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
tormentar v. |
הכאיב, עינה, ייסר, לחץ, הטריד, רדף, הציק ל- |
to hurt, to torment, to press, to harass, to persecute |
|
i tormentarte siempre kon sus viziones orrivles, (Papo, Navot) |
|
tornar v. |
סובב, סבב, הפך, פנה, השתנה; חזר; החזיר |
to turn, to revolve, to change oneself; to return; to return |
|
Akumpliendo mi ovligo tornare ami olgansa (Gaon, Poezias) |
|
Su kolcha estira torna kon repozo (Gaon, Poezias) |
|
por seer dichozo torna en su tierra (Gaon, Poezias) |
|
renova el kuerpo torna kada dia. (Gaon, Poezias) |
|
el rav alos mosos torna enkomenda (Gaon, Poezias) |
|
El kanez palido torna komo antes (Gaon, Poezias) |
|
tornar ala Tierra Santa i Bendicha. (Gaon, Poezias) |
|
Ma si un dia anel lo verian tornar a Itaka, (Odisea) |
|
torno m. |
סיבוב, סיור, הקפה; כננת, אבניים (קדר); מחרטה; תור; טריק |
rotation, tour, lap; winch, potter's wheel; lathe; turn; trick |
|
en su morada a su torno, gastando de vuestra moneda. (Odisea) |
|
Ansi, seguramente, arrivara su torno, De le tomar la vida, de la echar al forno. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
torpe n. & adj. |
טיפש, אויל, חסר דעת, קשה הבנה, שוטה, מטומטם; מגושם, כבד תנועה, חסר כשרון, בעל ידיים שמאליות, נרפה |
stupid, foolish, mindless, hard to understand, dumb; clumsy, slow-witted, untalented, left-handed, lazy |
|
I a ti torpe Ah'av, aleshado de lo bueno, (Papo, Navot) |
|
torpedad f. |
קשי הבנה, טפשות, אטימות שכל; מעשה סכלות, מעשה של טמטום מוח |
stupidity, dullness of mind; an act of foolishness, an act of mental stupidity |
|
Torpedad, lokura / hazindad sin kura / prizion sin mankura / desplazer del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
torre f. |
מגדל, צריח |
tower, spire |
|
Por las sferas el me gia sovre torres enkaladas (Gaon, Poezias) |
|
ma derroka torres sovre los berbantes (Gaon, Poezias) |
|
torsido adj. |
מפותל, מעוקם, עקמומי, פתלתול, שזור, מושזר |
twisted, crooked, winding, intertwined, |
|
torsidos, palidos, i deskalavrados (Gaon, Poezias) |
|
torva f. |
סופת שלגים; אימה, פחד, חרדה, בעתה |
blizzard; terror, fear, anxiety, anguish |
|
Osman: El muhamedano no konose torva (Gaon, Poezias) |
|
i fue en la tierra turva i kevranto. (Gaon, Poezias) |
|
traer v. |
הביא, לקח איתו, הוליך; גרם |
to bring, to take with him, to lead; to cause |
|
un livro pezgado en su mano trae (Gaon, Poezias) |
|
siempre sus istoria - me trae konsuelo. (Gaon, Poezias) |
|
Eya es traida kon delikadeza (Gaon, Poezias) |
|
i perkuro de salvarse i a kaza trayer sus kompanyos. (Odisea) |
|
Yo so vuestro marido ke siempre vo akorrido por traer lo menesterozo; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Les dize ke se vaygan, ke topen siete kuedras i presto ke las traygan. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
traerse v. refl. |
הביא על עצמו |
to bring upon himself |
|
i de las muntanyas kayadez se traye (Gaon, Poezias) |
|
traido adj. |
מובא; מרופט, בלוי; אסופי |
brought; tattered, worn; foundling |
|
Un vino se beve otro es traido (Gaon, Poezias) |
|
traishedor m. |
בוגד |
traitor |
|
ladron, ipokrita, ingrato i |
|
trajedia f. |
טרגדיה, דרמה; ארוע מעציב |
tragedy, drama; sad event |
|
O es ke la esperansa ke va venir el dia, ke meterá un kavo a esta trajedia, ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
trankuelo adj. |
שָׁלֵו, שוקט, שקט |
peaceful, quiet |
|
Bruklof la judia trankuela resta (Gaon, Poezias) |
|
transformar v. |
חידש, שינה/החליף את הצורה |
to renew, to change the form |
|
transformar keria en sordo dezierto. (Gaon, Poezias) |
|
transirse v. refl. |
מת |
to die |
|
sospirando ondo ora de transirse. (Gaon, Poezias) |
|
trasar v. |
שרטט, רשם, התווה |
to sketch, to outline |
|
Por nuves kargadas la luna se trasa (Gaon, Poezias) |
|
sovre el kamino, k'Atena l'avia trasado, pensava. (Odisea) |
|
tratar v. |
התמקח, נשא ונתן; התייחס אל, עסק ב-, טיפל ב-; ניסה |
to bargain; to deal with; to try |
|
'Yo te saludo, ajeno! Seras bien tratado; i kuando (Odisea) |
|
Mas de ochenta ombres, mujeres, kriaturas, tratados komo perros, pasavan oras duras. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
travajar v. |
עבד, עמל; קיים יחסי מין |
to work, to labor; to have sexual relations |
|
me asento verguensozo travajar en la Ley Santa. (Gaon, Poezias) |
|
travajo m. |
עבודה, עמל, יגיעה; יצירה |
work, labor, toil; creation |
|
por los fuertes travajos ke les dio kon tuvlas i barro. (La segunda Ester, 1911) |
|
travar v. |
משך, הוציא, גרר, סחב, הוציא, משך (כסף), משך (בקסם); דמה ל-; סבל |
to pull, to bring out, to drag, to carry, to pull (money), to pull (by magic); to resemble; to suffer |
|
Travan sus kaveyos rezgunian su frente (Gaon, Poezias) |
|
i serka d'eyos travo i metio una meza lustrada. (Odisea) |
|
i de la sala salio, i la puerta travo por el mango (Odisea) |
|
traversar (fr.) v. |
עבר, חצה |
to pass, to cross |
|
Veo bien? Ah'av penseriozo traversa el ponte! (Papo, Navot) |
|
travestido adj. |
לבוש בגדי המין הנגדי, מחופש |
wearing the clothes of the opposite sex, disguised |
|
Solo entravestido komo un vero espion, (Papo, Navot) |
|
trazyerrar v. |
התעה, הטעה |
to lead astray, to mislead |
|
De chikez ke yo traziero i leo livros de sensia (Gaon, Poezias) |
|
tremblando (fr.) adj. |
רופף, רועד, רוטט |
loose, shaking, vibrating |
|
Los ombres al templo korrieron tremando (Gaon, Poezias) |
|
tremblar (fr.) v. |
רעד, רטט, הבהב, התנועע, הזדעזע, חרד |
to tremble, to vibrate, to flicker, to move, to shake, to be afraid |
|
i asta la tierra trema i resona. (Gaon, Poezias) |
|
trensa f. |
מקלעת, מחלפה, צמה |
braid, plait |
|
Lugo la lavaron izieron su trensa (Gaon, Poezias) |
|
trespasar (port.) v. |
עבר, חצה לעבר השני; פילח, חילחל; חלף על פני, הקדים, עבר את, עלה על, הצטיין; אפה יתר על המידה; מת |
to pass, to cross towards the other side; to penetrate; to pass by, to precede, to surpass, to excell; to die |
|
Una semana paso ke el ijo trespaso; I dize ke es mi pekado loke le tuvo arrivado! (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
trezoro (fr.) m. |
אוצר, מטמון; ''אוצר'' (שם חיבה) |
treasure, hoard; ''treasure'' (nickname) |
|
Ami me mostraron un grande trezoro (Gaon, Poezias) |
|
no meresio al trezoro por entrar otra persona. (Gaon, Poezias) |
|
i por su trezoro eskojo un dia (Gaon, Poezias) |
|
ke este par reinante, para inchir su trezoro, (Papo, Navot) |
|
tribuna f. |
דוכן, תיבה, במה |
stand, box, stage |
|
Oras son de miedo i en la tribuna (Gaon, Poezias) |
|
tribunal m. |
טריבונל, בית דין |
tribunal, court |
|
al tribunal firme se savra lo djusto (Gaon, Poezias) |
|
guadrame de la falsa testimoniansa / de akel ke pushado por la vengansa / va delantre el |
|
trigo m. |
תבואה, דגן, חיטה |
grain, cereal, wheat |
|
i servideras kanistros kon panes de trigo servian, (Odisea) |
|
Por los rikos ordenaron komer trigo ke guadraron; por los povres ombres todo modo de legumbres. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
El ke kemo sus kampos de trigo i olivares, por mezo de rapozas - sien i sinkuenta pares ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
trionfante adj. |
מנצח |
triumphant |
|
i perdi mi prestidjio de rey triumfante. (Papo, Navot) |
|
tripa f. |
מעי; בטן, כרס |
intestine; stomach, belly |
|
nasido de tripa ken ke este sea (Gaon, Poezias) |
|
triste adj. |
עצוב, נוגה, עגום, קודר |
sad, mournful, gloomy |
|
vengan i aklaren mis tristes penserios (Gaon, Poezias) |
|
yeno era igualmente i de tristes impresiones. (Gaon, Poezias) |
|
por bushkar el nido de su triste rasa. (Gaon, Poezias) |
|
kon tanta dezorden, triste i dezmelenada? (Papo, Navot) |
|
Gritos de donzeyas tristes ke razgaron sus velos, (Papo, Navot) |
|
visto ke entre los novios estava asentado muy triste, (Odisea) |
|
triste, ke siempre arazga mi buen korason en mi pecho, (Odisea) |
|
Los dias se suksiden, la vida es muy dura, su korason 'sta triste i yeno d'amargura. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
portefolio vazio non puedo apiadar segun kero / yo bivo |
|
puedes tiranizar a la bivda al meskino / al |
|
tristeza f. |
עצבות, עצב, צער, יגון, תוגה |
sadness, grief, sorrow, melancholy |
|
ke kargan mi alma de una tristeza imensa! (Papo, Navot) |
|
porke i a mi me taksaron los diozes tristeza i males. (Odisea) |
|
porke mas d'otra mujer tengo inolvidavle tristeza; (Odisea) |
|
trivo m. |
שבט, מטה |
tribe |
|
a el lo adoran trivos kativados (Gaon, Poezias) |
|
Shimshon, ke los Daneos, la djente de su trivo, kontavan ke un andjel viniendo del Dio bivo, predisho a su madre, mujer ke no paria, k'en manko de un anyo un ijo teneria, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
trokamiento f. |
חילוף, התחלפות, שינוי, שינוי צורה, גלגול, תמורה, היפוך; חידוש, שינוי, מפנה, רפורמה; סילוף, זיוף |
exchange, substitution, change, transformation, reversal; renewal, turnaround, reform; distortion, forgery |
|
todo falso i impuro todo loko trokamiento. (Gaon, Poezias) |
|
trokar v. |
החליף, המיר, שינה, חידש; סילף, פגם |
to replace, to convert, to change, to renew; to distort, to flaw |
|
pues la konvertieron trokaron sus panyos (Gaon, Poezias) |
|
ke vuestra kovdisia por las rikezas / |
|
trokarse v. refl. |
השתנה, התחלף; החליף בגדים |
to be changed; to change clothes |
|
Ma kuando a Birkenau, el kampo de la muerte entro, d'un punto al otro, se le troko la suerte. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
trompeta f. |
חצוצרה; שופר |
trumpet; shofar |
|
tambien las trompetas tanyan i pregonen (Gaon, Poezias) |
|
A nuestra trompeta venga el fonsado (Gaon, Poezias) |
|
tronko m. |
גזע |
trunk |
|
kon tronkos aberlantados resakados de tu lira. (Gaon, Poezias) |
|
trublado adj. |
עכור, דלוח; מסוחרר, סובל מסחרחורת; נבוך, מבולבל; מעורפל |
turbid, hazy; dizzy; confused |
|
despues el replika kon alma trublada: (Gaon, Poezias) |
|
trueno m. |
רעם |
thunder |
|
i kon una boz de trueno grito: ''Tembla malino! (Papo, Navot) |
|
kijera el Alto machukarte kon su trueno (Papo, Navot) |
|
trupa (fr.) f. |
קבוצה, להקה, חבורה; גדוד |
group, band, troop; battalion |
|
muestras |
|
truviado adj. |
דואג, נטרד |
worried |
|
ke el pensamiento truviado aklara (Gaon, Poezias) |
|
truviarse v. refl. |
נבוך, התבלבל, איבד את בטחונו, דאג |
to be embarrassed, to be confused, to lose confidence, to worry |
|
ma oy konosi el yerro pues truviarse mi konsensia. (Gaon, Poezias) |
|
stando, no se truvie de sus tumulto i piedra la gana (Odisea) |
|
tuerserse v. refl. |
התעוות (גם מוסרית) |
to be distorted, to be perverted |
|
Se le tuersio la spalda de tanto esforsarse, de lenya la estanyan, si oza apozarse. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
tuertedad/tuerteldad f. |
עקמומיות, עקלקלות, עיוות; עיוות דין |
crookedness, distortion; perversion of justice |
|
En tu pais sangretado duerme la tuertaldad, (Papo, Navot) |
|
tumulto m. |
רעש, שאון, מהומה |
noise, uproar, commotion |
|
mos gozaremos agora komiendo, sin azer tumulto, (Odisea) |
|
stando, no se truvie de sus tumulto i piedra la gana (Odisea) |
|
tumultuozo adj. |
רועש, מקים מהומות |
noisy, causing a riot |
|
fija de Forkis, ke sovre la tumultuoza mar reina, (Odisea) |
|
turavle adj. |
חסון, חזק, יציב, חסין, מאריך ימים, קבוע, בר קיימא |
sturdy, strong, stable, durable, long-lasting, permanent, sustainable |
|
d'oro, turavles, ke sovre la likida mar i la tierra (Odisea) |
|
tuvla (t.) f. |
לבֵנה |
brick |
|
por los fuertes travajos ke les dio kon tuvlas i barro. (La segunda Ester, 1911) |
|
ultimamente adv. |
לאחרונה |
recently |
|
ma ultimamente danyo su kamino (Gaon, Poezias) |
|
último adj. |
אחרון, קיצוני; סופי, מוחלט |
last, extreme; final, absolute |
|
ke es el último de los Ahayos kon mayas de kovre (Odisea) |
|
umbral m. |
סף, מפתן |
threshold |
|
serka el umbral del kortijo; la lansa de bronzo en su palma, (Odisea) |
|
umilde adj. |
ענו, צנוע |
humble. |
|
Bruklof la umilde mostra seer kalma. (Gaon, Poezias) |
|
umiliado adj. |
פגוע, נעלב |
hurt, offended |
|
Agora se topava a la prizion, atado, sin ojos, sin kaveyos, firido, umiliado. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
umiliar v. |
העליב, פגע, הקניט, השפיל, דיכא |
to insult, to hurt, to tease, to humiliate, to oppress |
|
Maldiz mi vano poder! Desterame! Umiyame! (Papo, Navot) |
|
umiliarse v. refl. |
השפיל עצמו, נכנע, התבזה |
to humble himself, to surrender, to be humiliated. |
|
vernan umiyarsen en Yerushalayim. (Gaon, Poezias) |
|
umiliasión f. |
הטרדה, הרגזה, הקנטה, השפלה |
harassment, irritation, teasing, humiliation |
|
Viniendo a su kaza: ''Ermana'', le disheron, ''los aktos de Shimshon, ya lo saves, mos trusheron, umiliasion, verguensa. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
umo m. |
עשן |
smoke |
|
ver de su tierra alsarse el fumo, aun ke de londje, (Odisea) |
|
I sin kedar un punto, de kuatro chemineas, suvia al sielo fumo i flamas kon sinteas. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
un/una adj. |
תווית מסתמת; אחד/אחת |
objective label; one |
|
Ke vos diga una: parese ke vos izites a la una kon el vezino de alado, ke i el es un atavanado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
undido adj. |
טבוע, שקוע; מוטבע |
embedded, sunk; embedded |
|
se estiro en su kama ayi, en pensadas undido. (Odisea) |
|
undir v. |
הטביע, טיבע |
to embed, to embroider |
|
i undio los mitsriyim en la agua komo la piedra. (La segunda Ester, 1911) |
|
unidad/unitá f. |
אחדות, תמימות דעים; יחידת מידה |
unity, unanimity; unit of measure |
|
unidad aprendan de el las nasiones. (Gaon, Poezias) |
|
unión f. |
איגוד, איגוד מקצועי, אגודה, התאגדות, איחוד, התאחדות; אחדות, הרמוניה, התחברות |
union, professional association, association; unity, harmony, connection |
|
La union i la konkordia de todas komunidades. (La segunda Ester, 1911) |
|
universo m. |
תבל, יקום, עולם |
universe, world |
|
O Kreador! Dio santo i poderozo / kreates un mundo grande i ermozo / sielo i tierra todo inmenso / nada non manka en tu |
|
uno/una num. |
אחד/אחת |
one |
|
Adonay es uno i su nombre uno. (Gaon, Poezias) |
|
untado adj. |
משוח; שקיבל שוחד (ש''מרחו'' את ידו) |
anointed; who received a bribe |
|
Ma aparesiendo nuestro rey untado (Gaon, Poezias) |
|
Todos se ezmoven sentir al Untado (Gaon, Poezias) |
|
yo so la espoza de el rey untado. (Gaon, Poezias) |
|
Solo al Untado sere yo espoza (Gaon, Poezias) |
|
El untado lugo manda sus koreos (Gaon, Poezias) |
|
kantos al Untado yenos de dezeo. (Gaon, Poezias) |
|
solo al Untado espera ainda. (Gaon, Poezias) |
|
A el rey untado es eya espoza (Gaon, Poezias) |
|
kuando del Untado no tenesh respekto (Gaon, Poezias) |
|
venga el Untado en este sekundo. (Gaon, Poezias) |
|
untar v. |
משח, סך, מרח; טבל, הרטיב, שרה |
to anoint, to spread; to dip, to moisten |
|
para untarlas kon eya; ma akel de los diozes temiendo, (Odisea) |
|
urina f. |
שתן |
urine |
|
Ni kere otra koza ke kave en la mezuza; por buena melezina un poko de orina. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
urtí (t.) m. |
כיסוי |
cover |
|
Mirad i azed dikat ke no kedo urti ni makat (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
uzar v. |
היה רגיל, היה בעל הרגל; השתמש ב-; השמיש (עשה משומש); הרגיל |
to be used to, to be habitual; to use; to make use of; to be accustomed to |
|
segun se uzaron i ere su mania. (Gaon, Poezias) |
|
uzarse v. refl. |
היה נהוג; התרגל, רכש הרגל, הרגיל עצמו |
to be customary; to get used to, to acquire the habit |
|
Estos djudios se uzaron solo kon taanit i orasion (La segunda Ester, 1911) |
|
uzo (gr.) m. |
יי''ש יווני |
greek brandy |
|
De nuestros padres vimos, en sus uzos kaminimos. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Dezilde al puevlo djudio: na la pura Ley del Dio, no mesklada de tantos uzos, kometiendo abuzos. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
uzurpar v. |
תפס שלא כדין, הסיג גבול, עשק, חמס |
to seize unlawfully, to trespass, to oppress, to plunder |
|
dez ke uzurpado vos fue el suelo - (Gaon, Poezias) |
|
vagarozamente adv. |
לאט, באיטיות |
slowly |
|
Esta fuente ke sintio munchas vezes mis suspiros korre dulsemente i vagarozamente, (Rinio, 1906) |
|
De mas nos mandas la blanka nieve ke vagarozamente / kae de los sielos kantando silensiozamente / komo la mirada de una madre serka la kuna / kuando durme su kriatura kontandole de luna (La Amerika, 1917) |
|
vagón m. |
קרון |
car |
|
Sesh dias i sesh noches, stuvieron enserrados, adientro de vagones, eskuros i siyados. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
vakante adj. |
פנוי |
vacant |
|
Yerno vakante / esfuegro sekante / su bien al enkante / dezgrasia del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
valer v. |
היה שווה, עלה; היה יעיל, היה בעל תועלת |
to be worth it; to be effective, to be beneficial. |
|
seguramente valia k'el ombre akel se muriera; (Odisea) |
|
Ke me vale todos estos kampos de mi padre ke me kedaran a mi por eredad, (Rinio, 1906) |
|
Ke me valen todos los karneros ke me desho mi padre? (Rinio, 1906) |
|
valor m. |
ערך, שווי; תוקף של תעודה; בבנקאות: יום ערך; גבורה |
value, worth; validity of a certificate; in banking: value day; valor |
|
skoje un lindo, i uno de mizma valor vo a darte.'' (Odisea) |
|
ladron, ipokrita, ingrato i traishedor / andjel de aparensia, satan de korason / esto loke en este sieklo tiene |
|
valorozo adj. |
בעל ערך, יקר; אמיץ, גיבור |
valuable, precious; brave, heroic |
|
Ah!... Yo me topo valorozo oy, si! valorozo... (Rinio, 1906) |
|
valutozo/valudozo adj. |
בעל ערך, יקר |
valuable, expensive |
|
Yo no tengo en el mundo ninguna koza mas valutoza ke el amor de mi amante. (Rinio, 1906) |
|
vanitozo adj. |
יהיר, גאה, גאוותן, פוחז |
arrogant, proud, haughty, boastful |
|
puedes tiranizar a la bivda al meskino / al triste i abatido, kitarles el tino? / el ser |
|
vano adj. |
ריק, ריקא, איש ריק ונבוב, יהיר, רברבן, שחצן; טפל, של שוא/הבל/סרק |
empty, vain, an empty and vain person, arrogant, boastful, arrogant; careless |
|
En ken? - En Baal! un Dio vano de palo i piedra, (Papo, Navot) |
|
me akayi, me kontenti kon su repuesta vana, (Papo, Navot) |
|
Maldiz mi vano poder! Desterame! Umiyame! (Papo, Navot) |
|
de la virtud el ombre pedrio la memoria / de la santedad non kedo ke la estoria / la fey la karedad son una |
|
las mizerias i las desgrasias me azen suspirar / las lamentasiones i los djemidos me azen yorar / ma en |
|
portefolio |
|
vario adj. |
שונה, מגוון, רבגוני |
different, diverse, multifaceted |
|
de varias karnes, i kopos de oro pozo a sus lado; (Odisea) |
|
varón m. |
גבר, בן אדם, אדם, איש, אדון |
man, human being, person, gentleman |
|
vieron de el sielo kayer los varones (Gaon, Poezias) |
|
vasto adj. |
רחב, נרחב, רחב ידיים |
wide, extensive, expansive |
|
Mi vasto palasio me es ami karga (Gaon, Poezias) |
|
d'agua en las vastas mares, en manos de ombres salvajes, (Odisea) |
|
en el kortijo ermozo, en sitio kon vista muy vasta, (Odisea) |
|
vaye m. |
עמק, בקעה |
valley |
|
Los chikos vayes entornados de pinyaskos i de yervas forman un lugar de resfolgo i repozo (Rinio, 1906) |
|
vaziar v. |
שפך, הגיר, הערה; יצק; רוקן, הריק |
to pour; to empty |
|
vazian asus bokas kon apresuransa (Gaon, Poezias) |
|
Tambien en nuestras moradas pasan estas bavajadas: kon los echos dela fiesta nos vazian la testa. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Ke modo kon endjenios, el ombre apanyaron, los ojos le vaziaron i lo enkarselaron. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
vedar v. |
חדל, הפסיק; התחמק מ-, השתמט מ-, נמנע מ-; אסר, מנע |
to cease; to evade, to avoid; to forbid, to prevent |
|
se los komieron, i el les vedo el dia del retorno. (Odisea) |
|
vedre adj. |
ירוק; לא בשל, בוסרי; טירון; טיפש, חסר דעה והשכלה; שפניו הוריקו |
green; unripe, immature; novice; stupid, lacking in opinion and education; whose face has turned green |
|
los kampos estan vestidos de sus mantos vedres i kolorados, (Rinio, 1906) |
|
vedrolí adj. |
ירקרק, נוטה לירוק |
greenish, tending to green |
|
empesavan ser mis venas verdolientes i yeladas. (Gaon, Poezias) |
|
vedrugo m. |
נצר; שרביט; פרגול, רצועה, גיד של שור לשימוש כשוט; טבעת; חבּוּרה; שוחט בהמות; רוצח, תליין |
a scion; a rod; a whip, a strap, a sinew of an ox for use as a whip; a ring; a bruise; a slaughterer of animals; a murderer, an executioner |
|
Verdugos eternos asombrantes flama (Gaon, Poezias) |
|
vejés/vejez f. |
זיקנה |
old age |
|
Yo ninyo delas vejezes veo tu sos ken me gia (Gaon, Poezias) |
|
Supi prima vez en mi vida respektar la vejes? (Papo, Navot) |
|
vela f. |
מפרש; וילון, מסך, מחיצה; שבשבת, דגל, נס; אדם הפכפך; שמירה (מת/יולדת), ליל שימורים; נר |
sail; curtain, screen, partition; weathervane, flag; fickle person; guard (dead/in childbirth), watch night; candle |
|
la shena reprezenta un buro militar, dos eskritorios, uno enfrente del otro, serka la puerta de una chika ventana ? la |
|
velar v. |
היה ער, שמר כל הלילה, עמד על המשמר, השגיח על מישהו; ציעף, כיסה בצעיף |
to stay awake, to keep watch all night, to stand guard, to watch over someone; to cover, to cover with a scarf |
|
ma oy las nasiones velan vuestros kavos (Gaon, Poezias) |
|
velo m. |
צעיף, רדיד, רעלה, הינומה, לוט (הסיר את הלוט) |
veil |
|
Gritos de donzeyas tristes ke razgaron sus velos, (Papo, Navot) |
|
un velo resplandesiente tuviendo delantre sus karas; (Odisea) |
|
veluntad f. |
רצון |
desire |
|
la veluntad puede prender su olgansa (Gaon, Poezias) |
|
Verguensa por un rey ke governa kon su voluntad! (Papo, Navot) |
|
No, yo governo siempre kon mi veluntad de fierro, (Papo, Navot) |
|
star kontra la veluntad de todos los diozes imortales.'' (Odisea) |
|
de Femios, ke kontra su veluntad el tanyia a los novios. (Odisea) |
|
vena f. |
וריד, עורק (של שיש, עץ); רובד; מצב רוח, שגעון חולף |
vein, artery (of marble, wood); layer; mood, passing madness |
|
i entre las venas es su movimiento - (Gaon, Poezias) |
|
Ken las noches viene mis venas sakude (Gaon, Poezias) |
|
empesavan ser mis venas verdolientes i yeladas. (Gaon, Poezias) |
|
dientro las venas es su influensa (Gaon, Poezias) |
|
yo tembli, i mi sangre se enkuajo en mis venas. (Papo, Navot) |
|
vender v. |
מכר |
to sale |
|
vender no lo viene a el enemigo - (Gaon, Poezias) |
|
'No vendo eredad de mi padre''. O ke repuesta! (Papo, Navot) |
|
El patron refuzo de vendermela kon buen presio, (Papo, Navot) |
|
vendido adj. |
מכור, מסור, נכנע, צייתן |
sold, devoted, submissive, obedient |
|
Esklava devino i sierva vendida - (Gaon, Poezias) |
|
veneno m. |
רעל, ארס |
poison, venom |
|
guadrame del menterozo del falsador / komo de akel kulevro entosegador / ke el |
|
venerado adj. |
מכובד, נשוא פנים, נערץ |
respected, honored, revered |
|
Me akodro yo su djura, sus ordenes venerados (Gaon, Poezias) |
|
venerar v. |
העריץ, כיבד, הוקיר; עבד את ה' |
to admire, to honor, to cherish; to worship the lord. |
|
Ke Dio se venere sin ninguna preva (Gaon, Poezias) |
|
Venerar se deven vuestras provezias (Gaon, Poezias) |
|
vengansa f. |
נקמה, פעולת גמול |
revenge, act of retaliation |
|
seran esforsadas dias de vengansa. (Gaon, Poezias) |
|
Ke vengansa me digas barbara! ke plan infernal (Papo, Navot) |
|
i iria ver ansi la vengansa del Dio bendicho. (Papo, Navot) |
|
si Zeus va permeter, ke se agan aktos de vengansa; (Odisea) |
|
I ke a los enemigos les azia vengansas i manzias. (La segunda Ester, 1911) |
|
Riir kon despecho / paras non en pecho / ofisial sin echo / vengansa del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
guadrame de la falsa testimoniansa / de akel ke pushado por la |
|
vengar v. |
נקם |
to revenge |
|
porke Orestes se va a vengar por el fijo de Atres, (Odisea) |
|
vengarse v. refl. |
התנקם |
to take revenge |
|
podia vengarse i sin el inferno. (Gaon, Poezias) |
|
No! La bushko solo para vengarme por tu nombre. (Papo, Navot) |
|
si el atras va tornar i si va o no va a vengarse, (Odisea) |
|
venidero adj. |
הקרוב, הבא |
the nearest, the next |
|
La semana venidera ke es tamien dia de su enkoronamiento. (La segunda Ester, 1911) |
|
venir v. |
בא, הגיע; התאים; היה לה מחזור |
to come, to arrive; to suit; to have her period |
|
Muchachos se moven, yendo i viniendo (Gaon, Poezias) |
|
Otra vez el se sakude i por sferas venir suve (Gaon, Poezias) |
|
i el rosio [no] viene kaentar mas tus praderas. (Papo, Navot) |
|
ke el atras va venir. Ya se hue el dia de su retorno! (Odisea) |
|
No sea ke esta maldicha de Katerina no lo esta deshando venir, (Rinio, 1906) |
|
O es ke la esperansa ke va venir el dia, ke meterá un kavo a esta trajedia, ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
venirse v. refl. |
הגיע; טרף חלבון עד שעשהו סמיך |
to arrive; to blend protein until it becomes thick |
|
i ansi se viene terminar la fiesta. (Gaon, Poezias) |
|
dirijir se vienen para el konvento. (Gaon, Poezias) |
|
venser v. |
ניצח, הכריע, גבר; ריסן, הבליג |
to conquer, to overcome, to prevail; to restrain, to restrain oneself |
|
Si nozotros lo puedemos venser a poder de moneda (La segunda Ester, 1911) |
|
ventana f. |
חלון, צוהר |
window, skylight |
|
El tambien se va raviando kon su mujer peleando ke en estando deskuvierta arenava ventana i puerta. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
vente num. |
עשרים |
twenty |
|
antes vente anyos ke fuimos matados (Gaon, Poezias) |
|
ventura f. |
מזל, אושר; מציאת בעל |
luck, happiness; finding a husband |
|
sea por ventura i por alegria (Gaon, Poezias) |
|
kisas por ventura kisas por kastigo. (Gaon, Poezias) |
|
ke lucho oras enteras sin tener ventura. (Papo, Navot) |
|
yo te defendo de azer el mas chiko paso por destruir la ventura de tu mujer, (Rinio, 1906) |
|
venturozo adj. |
מאושר, בר מזל |
happy, fortunate |
|
el es venturozo veer su grandeza (Gaon, Poezias) |
|
Ken fue venturozo salvar su kavesa (Gaon, Poezias) |
|
ver v. |
ראה, הסתכל; בחן, שפט, העריך |
to see, to look; to examine, to judge, to evaluate |
|
Prevas ke mi puevlo vieron sus katares (Gaon, Poezias) |
|
En mi esfuenyo yo no veo ke su dulse figura, (Rinio, 1906) |
|
este andjel ke kuando la veo todas mis fuersas se abaten, (Rinio, 1906) |
|
verdad f. |
אמת |
truth |
|
si en verdad esto es k'a los diozes bendichos les plaze, (Odisea) |
|
Mostrad loke es verdad, bushkad siempre la buendad. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Invierno, sezon indjustamente aborresida / sos mi amiga, porke debasho tu kara palida / ay ermozuras komo las ke en suenyo pasan / figuras, vistas, tanto lindas ke plasan la realidad / ma son mas puras ke la verdad (La Amerika, 1917) |
|
verdadero adj. |
אמיתי, נכון, נאמן, כן, מקורי, ממשי |
real, true, faithful, original, actual |
|
se krio al sielo su fey verdadera. (Gaon, Poezias) |
|
este es seguro el Dio verdadero (Gaon, Poezias) |
|
verdjel m. |
בוסתן, גינה; גן יפה המרחיב את הלב; אדם המביא שמחה ומצב רוח טוב; אדם קודר ועגמומי |
orchard, garden; a beautiful garden that expands the heart; a person who brings joy and good mood; a gloomy person |
|
Al verdjel eterno afin delos dias (Gaon, Poezias) |
|
verga f. |
מטה, שבט, שרביט, מקל, מוט, מקל הליכה, מקל להורדת פירות |
staff, scepter, stick, pole, walking stick, fruit-picking stick |
|
Harvaron kanezes kon virgas de fierro, (Gaon, Poezias) |
|
kualo vezes akontese - ma son virgas de demones. (Gaon, Poezias) |
|
verguensa f. |
בושה, בושת, בושת פנים, חרפה, כלימה, בזיון; ביישנות, צניעות; האברים האינטימיים בגוף |
shame, disgrace; shyness, modesty; the intimate parts of the body |
|
Verguensa por un rey ke governa kon su voluntad! (Papo, Navot) |
|
Si, es la ravia, el despecho i la verguensa (Papo, Navot) |
|
Yo sinti la verguensa pintarse sovre mi frente, (Papo, Navot) |
|
La djente van a dezir ke Lefteri tiene dos kriaturas i ke es verguensa lo ke esto aziendo... (Rinio, 1906) |
|
Viniendo a su kaza: ''Ermana'', le disheron, ''los aktos de Shimshon, ya lo saves, mos trusheron, umiliasion, verguensa. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
verguensozo adj. |
ביישן, בוש, נכלם, מבוייש; מביש |
shy, embarrassed, ashamed; shameful |
|
me asento verguensozo travajar en la Ley Santa. (Gaon, Poezias) |
|
verguensozamente |
בצורה מבישה, באופן מביש |
shamefully |
|
Imitas verguensozamente Avimeleh i Par'o, (Papo, Navot) |
|
vero adj. |
אמיתי, נכון, מקורי, נאמן |
true, original, faithful |
|
dizen en sus livros ke esto es vero (Gaon, Poezias) |
|
Tu eres kerida nuestra ija vera (Gaon, Poezias) |
|
komo es tu nombre, tu famiya vera (Gaon, Poezias) |
|
ke solo Muhamed fue vero profeta. (Gaon, Poezias) |
|
Solo entravestido komo un vero espion, (Papo, Navot) |
|
i sus orasiones sean al Dio vero ofresidas. (Papo, Navot) |
|
Ke nuestros veros savios pronunsiaron kon sus lavios: (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
el |
|
versar (fr.) v. |
הפקיד (כסף); יצק |
to deposit (money); to pour |
|
de pasharos ke reluchan por versar sus salmo antes. (Gaon, Poezias) |
|
verse v. refl. |
ראה עצמו, נראה, השתקף; התראה |
to see himself, to be seen, to be reflected; to see each other |
|
alguno djimiendo inda desha verse (Gaon, Poezias) |
|
apenas es noche no se ve mas alma (Gaon, Poezias) |
|
verso (it.) prep. |
אל, לעבר, לקראת, כלפי, לעומת, נגד, בערך |
to, towards, versus, against, approximately |
|
ser verso Medina siempre se enkorva (Gaon, Poezias) |
|
pues verso Muhamed su duva sekreta. (Gaon, Poezias) |
|
i verso las otras mucho mas promete (Gaon, Poezias) |
|
|
|
verter v. |
שפך, הריק, יצק, הגיר, הערה |
to pour, to empty |
|
viertira su sanya sovre el kulpozo. (Gaon, Poezias) |
|
i pregoneros enriva sus manos agua les vertian, (Odisea) |
|
verterse v. refl. |
נשפך |
to be spilt |
|
rabi Meir kae su sangre se vierte (Gaon, Poezias) |
|
vertud f. |
מעלה; טוהר מידות, יושר, מוסריות, יושרה |
virtue; purity, honesty, morality, integrity |
|
de la |
|
ke vuestra kovdisia por las rikezas / trokaron estos visios en |
|
vestido adj. |
לָבוּש |
dressed |
|
los kampos estan vestidos de sus mantos vedres i kolorados, (Rinio, 1906) |
|
vestido m. |
בגד, לבוש, מלבוש, חליפה; שמלה; מעיל לספר תורה |
garment, clothing, attire, suit; dress; torah scroll coat |
|
razgan su vestido - yorando bramando (Gaon, Poezias) |
|
vestimienta/vestimiento f./m. |
לבוש, הלבשה, ביגוד |
clothing, apparel |
|
ke de ser rikos i yenos estar d'oro i vestimienta. (Odisea) |
|
vestir v. |
הלביש; נהג ללבוש |
to wear; used to wear |
|
Kon seda la vistian, yevava djoyas d'oro, la alondjavan siempre de males i de yoro. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
Nombre gastado / kaer de su stado / vestir emprestado / es flama del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
vestirse v. refl. |
התלבש, לבש |
to get dressed, to wear |
|
se viste i kome siempre a artura. (Gaon, Poezias) |
|
Vistete agora presto ke los ministros vienen a la lokanda. (La segunda Ester, 1911) |
|
vez f. |
פעם |
time |
|
Vezes akontese ke eya durmiendo (Gaon, Poezias) |
|
vezes se ensanya i repuesta tiene (Gaon, Poezias) |
|
En vezes a la kama, djuzgando su estado, al avenir medita, i a lo sentensiado. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
vezino m. |
שכן |
neighbor |
|
Es dezgrasia! Somos tambien vizinos, i esta mizeravle ve kuando salgo i kuando entro. (Rinio, 1906) |
|
A la vezina kale ver, ke eya kon su saver al marido i su ijo te los kito al kortijo. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Ke vos diga una: parese ke vos izites a la una kon el vezino de alado, ke i el es un atavanado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Vizino borozo / haver mentirozo / amigo selozo / enfastio del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
guadrame de akel |
|
viajador/dera n. |
נוסע |
passenger |
|
El viajador kansado kontempla las blankas palombas ke vienen a banyarsen... (Rinio, 1906) |
|
vid f. |
גפן |
vine |
|
basho de sus vides i de su igera. (Gaon, Poezias) |
|
vida f. |
חיים, קיום |
life, existence |
|
i no vo a otro konsekrar mi vida. (Gaon, Poezias) |
|
antes se amate la luz de mi vida (Gaon, Poezias) |
|
sea en la vida o pues de la muerte. (Gaon, Poezias) |
|
Yena es de vida la sivdad Livorno (Gaon, Poezias) |
|
Yo vo korrer a salvarlo al presio de mi vida ...! (Papo, Navot) |
|
Si tienes korason, salva mi vida i mi onor! (Papo, Navot) |
|
Mi vida no es mia es suya; mi alma es para el. (Rinio, 1906) |
|
Por el otro lugar el korason me grita: Tu sos mansevo, la vida es la vida, (Rinio, 1906) |
|
La azera mas fuerte i muy mas dechidida, de garrear la gerra i a kedar en vida? ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
Los dias se suksiden, la vida es muy dura, su korason 'sta triste i yeno d'amargura. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
vidro m. |
זכוכית, זגוגית |
glass |
|
un tablo de vidro luzio espejante. (Gaon, Poezias) |
|
viejo m. & adj. |
זקן, בא בימים; ישן, ישן נושן, עתיק; בלה, משומש |
old, out of date; ancient; worn, used |
|
Avagar de sus kostias saka pues su vieja lira (Gaon, Poezias) |
|
Un viejo ainda ven orasionando (Gaon, Poezias) |
|
De otra parte tengo un padre viejo ke es bivdo, (Rinio, 1906) |
|
destorvar los dias de alkavo de tu viejo padre. (Rinio, 1906) |
|
De Rikita ke non tiene piadad de viejo ni de kriatura? (La segunda Ester, 1911) |
|
Tomad un poko konsejo de este ombre viejo, seash un buen djudio i seed kerido del Dio; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Vieja kon mesta / holera i pesta / mujer mal onesta / punision del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
viento m. |
רוח |
wind |
|
Osman: Soplaron los vientos del Sahara santo (Gaon, Poezias) |
|
sakrifisiar a los diavlos o segir el viento. (Papo, Navot) |
|
yevado en el aire sovre las alas del viento. (Papo, Navot) |
|
vijitar v. |
ביקר |
to visit |
|
Djente de Livorno vienen vijitarlo (Gaon, Poezias) |
|
Osman: Vijitar Medina ken bivo merese (Gaon, Poezias) |
|
siempre en fiestas mos veremos i mos vijitaremos (La segunda Ester, 1911) |
|
víktima f. |
קרבן |
victim |
|
te prezenti mi korason, viktima la mas tierna, (Papo, Navot) |
|
Djemidos de munchas viktimas de la tirania, (Papo, Navot) |
|
el ke formo vuestra oreja i la mia / non oira los gritos del prove, del meskino / enfin de las |
|
viktoriozo adj. |
מנצח, עטור נצחון |
victorious, crowned with victory |
|
I porke non abandono su relidjion es viktoriozo en kada kombate i gerra. (La segunda Ester, 1911) |
|
Shimshon, esta en prezio en sus sivdad, i eyos, fideles sivdadinos i buenos Pelishteos, se konsentian fuertes, en alto, viktoriozos, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
vil adj. |
שפל, נבזה, נבל, נקלה |
vile, villainous, scoundrel |
|
Puevlo vil, abandono su kulto a Adonay! (Papo, Navot) |
|
vino m. |
יין |
wine |
|
Un vino se beve otro es traido (Gaon, Poezias) |
|
invitar el vino asus kompanieros (Gaon, Poezias) |
|
unos, en anforas, vino kon agua stavan meleskando, (Odisea) |
|
i los enchia kon vino un moso, ke iya-venia. (Odisea) |
|
vinya f. |
גפן, כרם |
vine, vineyard |
|
Un malo kanez ke una ermoza vinya tiene, (Papo, Navot) |
|
i se arrasta kon pena suviendo a su vinya fekonda. (Odisea) |
|
visio (1) m. |
עונג, תענוג, סיפוק |
pleasure, enjoyment, satisfaction |
|
Mi alma konsiente visio enkuvierto (Gaon, Poezias) |
|
Los visios mundiales son por un momento (Gaon, Poezias) |
|
visio (2) m. |
חיסרון, פגם, עיוות; פגם מוסרי, מידה רעה |
shortcoming, defect, distortion; moral defect, bad quality |
|
ke vuestra kovdisia por las rikezas / trokaron estos |
|
vista f. |
ראיה, ראות, חוש הראיה; מראה, נוף; תחזית, פרספקטיבה; דעה, השקפה; ארון זכוכית; החלק הנראה לעין |
sight, visibility, sense of sight; appearance, view; outlook, perspective; opinion, view; glass case; the visible part |
|
ala vista es solido pero kavza ataganto. (Gaon, Poezias) |
|
el baldo devista todas las setensias (Gaon, Poezias) |
|
Ke es esto? de ke spetaklo es mi vista ferida? (Papo, Navot) |
|
en el kortijo ermozo, en sitio kon vista muy vasta, (Odisea) |
|
Invierno, sezon indjustamente aborresida / sos mi amiga, porke debasho tu kara palida / ay ermozuras komo las ke en suenyo pasan / figuras, vistas, tanto lindas ke plasan la realidad / ma son mas puras ke la verdad (La Amerika, 1917) |
|
visto adj. |
שראוהו, נחשב כ- |
who was seen, considered as |
|
visto ke entre los novios estava asentado muy triste, (Odisea) |
|
visto ke es mucho bueno ke a un poeta oygamos, (Odisea) |
|
vizar v. |
כיוון, כיוון למטרה; נתן ויזה; אישר, חתם על |
to direct, to aim for the target; to give a visa; to approve, to sign |
|
en embiando a Ermes ke bien viza, matador d'Argos, (Odisea) |
|
vizera f. |
מצחה, מצחיה |
forehead |
|
abashates tu echa vizera sovre tu frente (Papo, Navot) |
|
vizión f. |
ראיה; חזיון, חזות; הזיה, חזיון תעתועים, סיוט, חזיון שוא, התגלות; נקודת מבט |
vision; apparition; hallucination, mirage, nightmare, false vision, revelation; point of view |
|
Entre sus viziones una noche kalma (Gaon, Poezias) |
|
Ken mas te se mostra entre las viziones (Gaon, Poezias) |
|
Yo mirando eksitado la vizion estremesiente (Gaon, Poezias) |
|
i tormentarte siempre kon sus viziones orrivles, (Papo, Navot) |
|
este espasio ke tu vites de las viziones. (Papo, Navot) |
|
voluntariamente adv. |
מרצון חופשי, מתוך בחירה, בהתנדבות |
of free will, by choice, voluntarily |
|
i voluntariamente esklavo de Beliyaal! (Papo, Navot) |
|
voluntario/volontario m. & adj. |
מתנדב; רצוני, ספונטני, מרצון חופשי |
volunteer; voluntary, spontaneous, of free will |
|
de prezentarse onde el rey komo voluntaria. (La segunda Ester, 1911) |
|
volver v. |
חזר, שב |
to return |
|
volve por preturas manka de olgansa (Gaon, Poezias) |
|
vosiferasión f. |
זעקה, צעקה, צריחה |
shout, scream |
|
Roivan, inchian el aire de vosiferasion, (Papo, Navot) |
|
vozotros/as pr. |
אתם/אתן; אתה/את בפניה של נימוס רב |
'you' in a very polite address |
|
Siervos vozos fuitesh por tierras ajenas (Gaon, Poezias) |
|
yagar v. |
פצע |
wound |
|
se disputo tu prea i te yago el korason? (Papo, Navot) |
|
yamar v. |
קרא, קרא ל-, זימן, הזמין; נתן שם, קרא שם, כינה |
to call, to summon, to invite; to name, to nickname |
|
No se kere doktor yamar; ansi el ninyo se va kalmar, frios no le va tomar. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
yanto m. |
בכי, התיפחות; קינה; התאוננות |
crying, sobbing; lamentation |
|
kansarla empesa un amargo yanto (Gaon, Poezias) |
|
yanura f. |
עמק, שפלה; שטיחות |
valley, lowland; flatness |
|
porke de los sielos non rondja sovre eyos / komo tambien en las sivdades de la |
|
yave f. |
מפתח |
key |
|
de afuera yo senti el sonido de aserradura de |
|
yazer v. |
שכב, ישן; נח/שכן בקבר; רבץ |
to lay down, to sleep; to rest/lie in the grave |
|
Dezgrasiado pais onde yaze la barbaria! (Papo, Navot) |
|
yegar v. |
הגיע, קרב; זכה ל-, הגיע ל- |
to arrive, to approach; to reach |
|
i bezar las Leyes kuando el se yega. (Gaon, Poezias) |
|
kontra el divino Odises, fina ke yego a su tierra. (Odisea) |
|
yelado m. |
אדם קר/מנוכר; גלידה |
cold/alienated person; ice cream |
|
empesavan ser mis venas verdolientes i yeladas. (Gaon, Poezias) |
|
yelarse v. refl. |
התקרר, הצטנן; נקרש; איבד את ההתלהבות והחשק, התקרר רגשית |
to cool down, to become cold; to froze; to lose enthusiasm and desire, to become emotionally cold |
|
sin pensar los vino yelar la ferida (Gaon, Poezias) |
|
yelo m. |
כפור, קרח |
frost, ice |
|
me pensava son senteas en un mar preto de yelo. (Gaon, Poezias) |
|
yeno adj. |
מלא, גדוש |
full, overflowing |
|
Yena es de vida la sivdad Livorno (Gaon, Poezias) |
|
De puevlo torvado yena es la plasa (Gaon, Poezias) |
|
kantos al Untado yenos de dezeo. (Gaon, Poezias) |
|
yenos de fatiga i de esperansa (Gaon, Poezias) |
|
yeno era igualmente i de tristes impresiones. (Gaon, Poezias) |
|
Detestavle Sedom nueva yena de sus orrores! (Papo, Navot) |
|
Alevanto un garson i aneyos servio platos yenos (Odisea) |
|
Mi korason esta yeno de amor por mi kerido Lefteri. (Rinio, 1906) |
|
Su puerpo, antes fino i yeno de supleza, parese komo muerto, kien save kuanto peza! ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
yerno m. |
חתן |
son-in-law |
|
Yerno vakante / esfuegro sekante / su bien al enkante / dezgrasia del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
yerro (1) m. |
שגיאה, טעות, משגה, שיבוש |
error, mistake, disruption |
|
bushko perdonansa del Dio por su yerro (Gaon, Poezias) |
|
i alos kulpozos alimpia del yerro (Gaon, Poezias) |
|
ma oy konosi el yerro pues truviarse mi konsensia. (Gaon, Poezias) |
|
yerva f. |
עשב, דשא; טחב |
grass; moss |
|
Los chikos vayes entornados de pinyaskos i de yervas forman un lugar de resfolgo i repozo (Rinio, 1906) |
|
yeshivá (ebr.) f. |
ישיבה (מקום לימוד); ישיבה, הסבה |
yeshiva (rabbinical college); sitting |
|
Aki dezir todo no se va, siendo no es yeshiva; ma komo un amigo, por la verdad vos digo ke los savios kudiaron i todo bien aranjaron: (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
yevar/yevarse v./v. refl. |
לקח, נטל, נשא, הביא; ''סחב'', גנב, גזל; הוביל, הוליך, נהג, העביר; נשא; לבש; הכיל; סבל, התיסר |
to take, to carry, to bring; to steal, to rob; to lead, to drive, to convey; to wear; to contain; to suffer |
|
kandiles pekenyos yevan en sus palmas (Gaon, Poezias) |
|
yevado en el aire sovre las alas del viento. (Papo, Navot) |
|
el desgrasiado, ke londje de sus kamaradas mal yeva (Odisea) |
|
a la sivdad, ma ke londje a los kampos sta males yevando, (Odisea) |
|
Un dia los almanes del nido l'arrankaron, kon su padre i madre al lager la yevaron. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
yorar v. |
בכה |
to cry |
|
razgan su vestido - yorando bramando (Gaon, Poezias) |
|
yorar por ruvina de el santuvario. (Gaon, Poezias) |
|
I kaje kada noche estando a la kama, se kuvre la kavesa, los yora i esklama: ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
yoro m. |
בכי, נהי, הי |
cry |
|
rogando kon yoros i kon despasensia (Gaon, Poezias) |
|
De echarme a sus pies kon yoros i rogativa. (La segunda Ester, 1911) |
|
Kon seda la vistian, yevava djoyas d'oro, la alondjavan siempre de males i de yoro. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
yugo m. |
עול (על צואר בהמה), עבדות; חריצות, להיטות |
yoke (on the neck of an animal), slavery; diligence, eagerness |
|
Sakudidvos del yugo de vuestros reyes impios! (Papo, Navot) |
|
yukrí/yukurí (t.) m. |
ארון קיר, ארון כלי מיטה |
wall cabinet, bedside cabinet |
|
Los pusos i los punyos yenos de reskunyos delos klavos ke enkontri enel armario i yukuri; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
zafir/zafira m. |
ספיר |
sapphire |
|
Sovre lazos enreshados ezmeraldas i zafira (Gaon, Poezias) |
|
zahú/zahud (ebr.) m. |
זכות; מצווה; חסד; כבוד, יוקרה; גמול |
merit; commandment; kindness; honor, prestige; reward |
|
Kon fuersa de mi Dio i zahut de nuestra ley. (La segunda Ester, 1911) |
|
zelo m. |
קנאה; להט |
jealousy; passion |
|
sin zelo, sin sanya, ansi yo setensio (Gaon, Poezias) |
|
pues ranka espinos i kanta kon zelo. (Gaon, Poezias) |
|
En akeos tiempos empeso el zelo (Gaon, Poezias) |
|
O par odiozo! Si mi zelo via el Eterno, (Papo, Navot) |
|
zelozo adj. |
מלא התלהבות ומרץ |
full of enthusiasm and energy |
|
ma oras de jusgo nuestro Dio zelozo (Gaon, Poezias) |
|
somos unos dezgrasiados sotometidos a unos kuantos burokrates i una polisia mucho |
|
zíngano/zinganó (t.) m. |
צועני |
gipsy |
|
ke arastan por las kaes peor ke los zinganos, (Papo, Navot) |