חזרה לדף הראשי של מכון מעלה אדומים tornar a la pajina prinsipal
del Instituto
חזרה לדף הראשי של אוצר הלשון הספניולית tornar a la pajina prinsipal del Trezoro
|
הצגת הערך |
274970 ערך מספר
entrada numero 274970
|
koza f. |
דבר, חפץ, דבר מה, עניין |
a thing, an object, something, matter |
|
ay koza de un mez |
זה קרה לפני כחודש ימים |
|
ay koza en el! |
יש בו משהו! |
|
de esto está la koza |
מה שאתה אומר /מבקש רחוק מאוד ממימוש |
|
de koza |
למעשה |
|
en koza de |
בדבר |
|
es koza de pedrer la kavesa |
אין להעלות על הדעת דבר שכזה! |
|
es koza de una ora |
זהו עניין של שעה, זה ייקח כשעה |
|
es koza eskapada |
זהו עניין גמור |
|
kada koza a su lugar |
כל דבר במקומו |
|
kada koza a su tiempo |
כל דבר בעיתו |
|
ke koza! |
באירוניה: עניין גדול! |
|
ke koza? |
מה זה? מה העניין? |
|
komo akel ke no kere la koza |
כאילו שאינו חפץ בכך |
|
koza ay/ay koza |
יש לכך בסיס, אינו בדוי מן הלב |
|
koza de chuparse los dedos |
ללקק את האצבעות! (על דבר טעים וערב לחיך) |
|
koza grande |
דבר ראוי לציון |
|
koza ke no me sale |
מה איכפת לי? |
|
koza kere dizir |
יש לכך משמעות |
|
koza por koza |
לפי התור, בזה אחר זה |
|
kozas negras/feas/akeas kozas |
דברים שהצנעה יפה להם (ענייני מין) |
|
la koza en si |
הדבר כשלעצמו |
|
meter koza kon koza |
למיין את השאלות שעל הפרק, למיין כל סוג לעצמו |
|
no es koza |
לא כדאי |
|
no es koza de shakás! (t.) |
זו אינה בדיחה! |
|
no ser koza |
פעוט ערך |
|
no tener koza kon koza |
לחיות בעניות/בחוסר כל |
|
tomar una koza por otra |
לבלבל בין היוצרות |
|
una koza |
דבר מה |
דיגומים מילוניים Enshemplos leksikales
|
tres kozas son de muerir: asperar i no venir, asentarse a la meza i no komer, echarse a la kama i no dormir (Nehama) |
פתגמים Refranes
|
Ke es la koza muy muy klaro? La eksperensia es muy karo |
|
La djoya es una koza ke a la fea aze ermoza |
|
Uno no tiene importansa, dos ya es algo de koza, ma tres es una fuersa |
|
El ombre ke nunka duda, non sabe koza alguna |
|
Koza de masa en kaente |
|
A dipasho del sielo non ay koza mueva |
שירה קלאסית ודרמה Poezia klasika i Drama
|
i no veluntava avlar otra koza (Gaon, Poezias) |
קופלאס Koplas
|
i kon pimienta i azeite era koza muy hanina. (Gizados de berendjena, siglo 18) |
|
Siendo la koza ansi, mando arresponder: una koza yo pensi ke as de entender (Purim, De-Fes, sig. 18) |
|
Kon vazo sin aza beven a heshbón, non azen ningún elbón de ninguna koza, van komo la roza. (Koplas de Purim, Saadi 'Halevi. sig 19) |
|
Oygan sinyores dichas de mi boka ke son kozas ke en el alma, ke no fue koza poka la maala de Avraam i de Yits.hak (Tarika, Shira Hadasha, Izmir 1861) |
ספרות תורנית Literatura relijioza
|
ke no tienen modo de emplear todo el dia para entender una koza, (Meam Loez Bereshit) |
|
ni tienen avizo de ninguna koza, (Meam Loez Bereshit) |
|
las propias kozas ke eskrivieron Rabenu Moshe i Rabenu Yosef Karo, z.l., (Meam Loez Bereshit) |
|
ke vo asenyalando en kada koza de ke livro es trezladada, (Meam Loez Bereshit) |
|
Kuatro kozas arrazgan el gezar din de el ombre (Menorat 'Hamaor, 1762) |
|
Ya le abasta i una poka koza, (Lel Shimurim, 1819) |
|
kien tiene poder de saverlo por su sezo i por su sensia i se desha de saverlo por ser perezozo en entender en las kozas del Sh.Yit. … terna por eyo gran pena (Hovot 'ha-Levavot, Const. 1569) |
|
sovre estas tres kozas se sostiene i esta parado este olam (Meam Loez Yeoshua II, Izmir 1870) |
|
i le rogo ke le dishera a el ke |
|
Respondio el apifior: si es porke vos estah espantando, ya vos dishe ke non tengash ke pensar, i |
|
izo un raash muy fuerte |
|
asegun vemos en los goyim ke sus entendidos de eyos les izieron livros de |
|
i aun ke son |
|
en todo modo de |
|
va espander sus manos en |
|
lo mizmo es en |
שאלות ותשובות Responsa
|
i loke se disho ke tenia muncho bien, serka de el no uvo sino koza poka (Rosh Mashbir I, Sal. 1821) |
|
avlando kon eyas me demandaron ke bushkava ayi. les respondi diziendo: kero saver si pasa en este lugar |
תנ"ך, משנה ומדרש Biblia, Mishna, Midrash
|
i no ay koza eskondida de su kalor. (Biblia, Const. 1873) |
|
No ay koza ke no tenga su valor (Tefilat Imanuel, 1924) |
|
Si neglijas el estudio de la Ley neglijas djunto eya muchas kozas (Tefilat Imanuel, 1924) |
|
e dixo a cada cosa: sed, y fue; (Midrash aseret adibrot, manus. Sig 15) |
|
sovre la delantera de la toka estara i estara sovre la frente de Aaron i yevara Aaron el delito de las kozas santas (Biblia, Const. 1873) |
|
Fue esta koza echa de mi senyor el rey, i no iziste saver a tu siervo kien se avia de asentar sovre la siya de mi senyor el rey despues de el? (Biblia, Const. 1873) |
|
Porke serkano es el dia de su kevranto, i se apresuran las |
|
i denunsio Bil'am a la |
|
i komo oyia el merkader a esta |
רומנים ועיתונות Novelas i Periodizmo
|
En akeos minutos, sovre todo kuando ya no tenian mas kozas para dezirsen i ke siempre se kerian dezir, (Pavlo i Virdjinia, 1912) |
|
I el me repitio entonses, kon boz basha, komo una koza muy importante: Por favor... pintame un kodrero... (El Princhipiko, 2010) |
|
ke koza es estas kartas? un pedasiko de papel kon una rozika (El Djugeton 1917) |
|
por lo ke eya lo dezonrava kando no le traiya todas las kozas djustas de kaza (Hamal Izidor, Istanbul 1930) |
|
si konosiamos el vero espanyol ke se avla es Espanya i ke se eskrive kon letras latinas la koza trokaria (La Epoka, Sal. 1875) |
|
esperar i no venir, echar i no dormir son dos kozas las mas fuertes de mundo, i nuestro sinyor Valker sufria de esta maladia (El prove doktor, Const. 1904) |
|
tadre o demprano la koza se save i tu nombre puedeser arrematado del mundo (El prove doktor, Const. 1904) |
|
Ma |
ספרות עממית Literatura popular
|
En esto sta viendo ke le sta arelumbrando koza d'en basho. (Djoha ke dize) |
|
Lo yamaron i le disho el rey: ''Este modo i este modo la koza.'' (Djoha ke dize) |
|
Les disho a eyos: Ansi i ansi paso la koza. (Kuentos de Yerushalayim, 1923) |
|
i le disho: mira ke estas |
|
vernas ayi, platikaremos enel echo i ala ora se mirara algun remedio i ke vaya la |
|
si tal tomo |
סגולות ותרופות עממיות Segulot i Melezinas populares
|
Sekana ken vee koza de komida harif i non kome i su segula es ke toda la eskupina ke le tiene a la boka en akeya ora ke la eskupa i ke no la engluta (manus. Papo, Sarajevo 1840) |