חזרה לדף הראשי של מכון מעלה אדומים tornar a la pajina prinsipal
del Instituto
חזרה לדף הראשי של אוצר הלשון הספניולית tornar a la pajina prinsipal del Trezoro
|
הצגת הערך |
488000 ערך מספר
entrada numero 488000
|
vida f. |
חיים, קיום |
life, existence |
|
adulsar la vida |
להמתיק את החיים, להביא אליהם שמחה, להפיג את הסבל |
|
agua es vidas! |
"המחיה!" |
|
alargar las vidas/akurtar las vidas |
להאריך/לקצר את החיים |
|
amargar la vida |
למרר את החיים |
|
azer vida kon |
להיות חברותי ומאיר פנים |
|
dar la vida por uno/por una idea |
נכון להקריב חייו למען מישהו/למען רעיון נשגב |
|
dar mala vida/vida negra |
לגרום סבל ודאגה |
|
dar su bien en vida |
להוריש רכושו בעודו בחיים |
|
dar vida |
להעניק חיים |
|
darse a la vida |
להתמכר לחיים, לעשות חיים |
|
deshar la buena vida |
'עזב את ארצות החיים'', נפטר, מת, שבק חיים, הלך לעולמו |
|
dever la vida a uno |
חב את חייו למישהו (על הצלתו, על דבר מה גדול שעשה למענו) |
|
djugar la vida |
לסכן את החיים בכוונה |
|
el Dio ke mos de vidas/vidas ke tengamos de mano del Dio/vidas ke ayga/vidas ke tengamos |
(כאשר מתחילים ביזמה לעתיד:) שאלוהים יזכנו לראות בהתגשמות הדבר בחיינו! |
|
el Dio ke te alarge las vidas! |
אלוהים יגמול לך ויאריך ימיך! |
|
el Dio ke te de vidas buenas i largas! |
שאלוהים יגמול לך ויאריך ימיך בנעימים! |
|
en tu vida buena! |
(בתשובה למי שאומר לך צריך היית לפעול כך וכך:) כבר ניסיתי זאת והעליתי חרס בידי |
|
en vida de todos/en vida de padre i madre! |
שיתגשם הדבר (מאורע משמח) במהרה בחיי קרוביו/אביו ואמו! |
|
enterrarse en vida |
לפרוש מן הציבור, להתבודד |
|
es para la vida |
זה משהו שנועד לשרתנו/להיות עמנו כל החיים |
|
espartirse en vida |
לעלות להיקבר בארץ הקודש - להיפרד מקרוביו בחייו |
|
estar entre la vida i la muerte |
נאבק על חייו |
|
esvachearse (t.) de la vida |
למאוס בחיים מרוב רוע |
|
ganar su vida |
התפרנס למחייתו |
|
ganarse la vida |
להבטיח (במעשה/בהחלטה שהתקבלה) עתיד טוב וחסר דאגה |
|
gozar de la vida |
לעשות חיים |
|
k'es la vida! |
מהם החיים האלה! דבר אינו בטוח! |
|
ke sea para la vida/para vida buena! |
ברכה לאירוע משמח (חתונה, בר מצווה וכו'): שיהיה בסימן טוב וחיים! |
|
kostar la vida |
לעלות לו בחייו |
|
la mala vida |
חיי מצוקה וסבל |
|
la vida es kurta! |
אכול ושתה כי מחר נמות! (''החיים קצרים!'') |
|
me valio la vida |
הוא היה לי לעזר רב |
|
no la eskapa ni kon la vida |
לא יוכל להימלט מכך אפילו עם המוות |
|
no mos esta deshando vidas de bivir |
לא נותן לחיות! (על אדם קרוב המטריד בלי הרף בתלונותיו ונרגנותו) |
|
no se puede azer vida kon esta persona |
אי אפשר להסתדר עם האדם הזה ולחיות עמו חיים משותפים |
|
pasar la vida |
לחיות חיים רגילים |
|
pasar la vida al kafé |
לחיות חיי בטלה, לבלות כל חייו בבתי קפה |
|
penar por la vida |
חסר המינימום בשביל להתקיים |
|
por tu vida!/por mi vida! |
בחייך!, בחיי! |
|
por vida vuestra! |
בבקשה ממך! (נאמר בתחינה) |
|
rogar por la vida de uno |
להתפלל לחייו של מישהו (תורם, גומל טוב) |
|
seguritá de vida |
ביטוח חיים |
|
si el Dio me da vidas |
אם אלוהים יזכני לראות זאת בחיי |
|
sin vida |
ללא רוח חיים, מת; קפוא, ללא תנועה |
|
tener la vida dekolgada en un filo |
החיים תלויים בחוט השערה, להיות בסכנת מוות |
|
tu ke tengas la vida! |
תיבדל לחיים! - האדם שאתה שואל עליו כבר נפטר לבית עולמו |
|
una vez en la vida |
זה משהו של "פעם אחת בחיים"! |
|
vender karo la vida |
להתגונן באומץ ולהכות באויביו לפני שיגברו עליו |
|
vida de gan eden (ebr.)/gan eden (ebr.) en vida |
חיי תענוגות |
|
vida de perros/kelavim (ebr.) |
חיי כלב |
|
vida i muerte ay en este mundo |
החיים אינם בטוחים, איש אינו יודע מתי יבוא עליו המוות (לכן הסדר ענייניך היום/כתוב צוואה) |
|
vida lunga/vida kurta |
אורך ימים, חיים ארוכים/קיצור ימים, חיים קצרים |
|
vidas de geinám/geinám en vida |
חיי גהינום, חיים של סבל בל יתואר |
|
vidas de la mano del Dio/vidas ke mos de el Dio! |
שאלוהים ישמרנו ויאריך ימינו! |
|
vidas de reyes |
חיי מלכים, חיים של שפע ועושר |
|
vidas folgas |
חיי רווחה |
|
vidas negras i apenadas |
חיים נוראים מלאי סבל |
|
vidas son estas?/esto no son vidas! |
החיים בזבל, אלו הם חיים שאינם חיים! |
דיגומים מילוניים Enshemplos leksikales
|
este buen ombre aze vida kon todos (Nehama) |
|
kien da su bien en vida merese apedreado (Nehama) |
|
fazer bueno mientres la vida (Nehama) |
|
traedme a komer por vida vuestra (Nehama) |
|
dar la mala vida (Moscona) |
|
darse a la vida (Moscona) |
|
salir kon la vida (Moscona) |
|
tornarse a la vida (Moscona) |
|
ken da sus bienes en vida, merese apiedregado (Moscona) |
|
por mi vida buena! (Moscona) |
|
la vida es un biskocho, ken se lo kome krudo, ken kocho (Moscona) |
|
vida de kelavim (Moscona) |
שירה קלאסית ודרמה Poezia klasika i Drama
|
i no vo a otro konsekrar mi vida. (Gaon, Poezias) |
|
antes se amate la luz de mi vida (Gaon, Poezias) |
|
sea en la vida o pues de la muerte. (Gaon, Poezias) |
|
Yena es de vida la sivdad Livorno (Gaon, Poezias) |
|
Yo vo korrer a salvarlo al presio de mi vida ...! (Papo, Navot) |
|
Si tienes korason, salva mi vida i mi onor! (Papo, Navot) |
|
Mi vida no es mia es suya; mi alma es para el. (Rinio, 1906) |
|
Por el otro lugar el korason me grita: Tu sos mansevo, la vida es la vida, (Rinio, 1906) |
|
La azera mas fuerte i muy mas dechidida, de garrear la gerra i a kedar en vida? ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
Los dias se suksiden, la vida es muy dura, su korason 'sta triste i yeno d'amargura. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
קופלאס Koplas
|
Ke al rey tienda el virdugo de reino a akeya tal se le otorgan vidas (Koplas de Purim, 1545) |
|
Di, ermano de pavlo lodo de mi kortijo, ken por el rey bien avlo i su vida kijo (Purim, De-Fes, sig. 18) |
|
Yoro la sinyora de Sara toda akea noche por su regalado: komo sera mi vida de espartirte de mi lado? i les izo la komania kon los ojos chorreando (Tarika, Shira Hadasha, Izmir 1861) |
|
no ay vida tan presiada komo los dias de la prenyada, de los malahim es guadrada ke no kaiga en la tierra (Tarika, Shira Hadasha, Izmir 1861) |
|
vate mi ija mi kerida, para bien sea tu ida, no piedras toda tu vida en vanedades de la tierra (Tarika, Shira Hadasha, Izmir 1861) |
|
a ti son las vidas ke non podesta sovre eyas atemamiento (Keter Malhut, Mahzor Saloniki 1876) |
|
tu sos savio i la sensia manadero de vidas ke de ti manan i en tu sensia se aze todo modo de antiguo i la sensia fue de ti kriada (Keter Malhut, Mahzor Saloniki 1876) |
|
no me mates en la mitad de la vida fina ke aparejo vianda para el kamino i mi komania para el dia de mi partemsia (Keter Malhut, Mahzor Saloniki 1876) |
|
de noche se le izo i la su venida / bendiziendo a el Dio ke le dara muncha |
|
A' delantre su fonsado apregona kon fuersa / kien kere espesia de |
ספרות תורנית Literatura relijioza
|
siendo ansi bive kontente toda su vida (Meam Loez Bereshit) |
|
tienes ke deverles toda tu vida (Meam Loez Bereshit) |
|
pasando un poko torno, i vino muy alegre diziendo ke el Sh.-Yit. le enprezento la vida (Meam Loez Bereshit) |
|
Puertas de vidas buenas, puertas de bien, puertas de salvasion, puertas de perdonansa, (Tefilat kol Pe,1891) |
|
Ke mizmo ke se servian de los menesteres del kuerpo por el menester de sus vida, ma todo era sin ningun penserio negro i solo por azer los komandos de Dio. (M''L Kantar de los Kantares,1899) |
|
ermanos, gostash de merkar de mozotros una buena merkansia i barata? i por mi vida ke es kilipur grande! (Tokpo shel Yosef, Yerush. 1887) |
|
fin ke mos izimos bezer de muestra vida lo tomimos i lo echimos al pozo para espantarlo (Tokpo shel Yosef, Yerush. 1887) |
|
esto mamash en la azeite de la |
|
i en medio al kortijo avia unas (alberkas) djifias de aguas manantes aguas de |
|
|
|
Tu sos Dio de muestra salvasion ? i kon muchidumbre de de tus piadades da a mozotros |
|
i ateman sus |
|
i avlan demaziado i depierden sus almas de luz de las |
שאלות ותשובות Responsa
|
le vido un siman ... ke tenia en su |
|
meteremos la |
תנ"ך, משנה ומדרש Biblia, Mishna, Midrash
|
su parte es en esta vida, i de tu tezoro eskondido inches su vientre; (Biblia, Const. 1873) |
|
Yo lo dare a A' todos los dias de su vida i navaja no suvira sovre su kavesa (Biblia, 1873) |
|
maldicha la tierra por ti, kon lazerio la komerash todos dias de tus vidas (Biblia, Const. 1547) |
|
te rogamos, o Dio, ke no nos deperdamos agora por la vida de este varon, i no pongas sovre nozotros sangre inosente (Biblia, Const. 1873) |
|
I agora ven, te dare agora konsejo, i salva tu vida, i la vida de tu ijo Shelomo. (Biblia, Const. 1873) |
רומנים ועיתונות Novelas i Periodizmo
|
Ma el demando si eya se sintia kapache de trokar su vida (La dam o kamelia) |
|
La vida vieja empeso a kontinuarse komo en los dias pasados (Pavlo i Virdjinia, 1912) |
|
Mi vida, povera ija, fue una vida de avanturas. . . (Rolando i Eleonora, 1953) |
|
El emportante es ke sean orozos fin a la fin, i ke bivan kon pas i amor todo sus vidas. (Shalom, 2007) |
|
Si tala koza vos viene de la mano, esklamo Leonidas yorando, yo sere vuestro esklavo mientres toda mi vida. (Leonidas el nadador, 1911) |
|
Pavlo, Pavlo, te akodras de lo ke te tuve enkomendado? Kualo kedimos de akordo? Menea vere el ojo siedro, menealo; avrelo i serralo si es ke keres otra vez revenir a la vida i ansi entendere ke ya me estas oyendo. (El muerto ke esta bivo, 1912) |
|
Ansi, durante toda mi vida tuvi munchos kontaktos kon muncha djente serioza. (El Princhipiko, 2010) |
|
El Dio avia prosperado sus echos i eyos bivian vidas repozadas (El rey i el shastre, Yerushalayim 1903) |
|
El djudio nunka no esta seguro de su vida i averes a kavza del antisem[iti]zmo armado soto el fanatizmo de las relijiones del kristianizmo (La Amerika 1910) |
|
una flama de vida alumbrava sus ojos aundados komo una flama ke tembla al mas chiko soplo (La sinyatura del kontrato, Yerushalayim 1907) |
|
el Dio avia prosperado sus echos i eyos bivian vidas repozadas (El rey i el shastre, Yerushalayim 1925) |
|
a la vista de la ermoza muchacha el sintio una de akeyas grandes i fuertes emosiones ke se sienten muy raramente en la vida (La Epoka, Sal. 1900) |
|
yo no se lo ke devinieron mis kompanyeros. la mar estava muy tempestuoza i no miri ke salvar mi vida (Guliver, Yerush. 1912) |
|
Natan ganava muy bueno su vida (El Alakran, Tel Aviv 1954) |
|
no dava muncha vida a nuestro dialekto, kondenado a despareser demprano o tadre (La Boz de Turkiye, 1947) |
|
Nantes sintia las palavras sin interromperla ma tornado la kuriozedad, por kerer entender de onde puedia saver eya tantos detalyos por su |
|
las dies liras ke tenia guadradas de ekonomia de su |
|
Ma el marido se opozava de yevarse kon el la tresera, visto ke era rizin nasida i ke traia muncho entrompeso a la |
|
Ya saven ke en la |
|
Por la prima vez en mi |
ספרות עממית Literatura popular
|
Sekretos kero deskuvrir, sekretos de mi vida, (Kalendario de kantigas) |
|
Vos rogo por vuestras vidas a ke me denunsies a mi el sekreto de la koza i la razon ke vozotros non me krees. (Sipure Noraot,1885) |
|
Asi el Dio te de vidas largas sigun la buendad ke estas aziendo kon un ombre viejo. (Sipure Sefarad) |
|
Kuando torno ribi Meir en kaza, salio un bat kol i disho: ribi Meir deve de estar pronto a vidas de 'olam aba. (Kuentos de Yerushalayim, 1923) |
|
Entremientes, el mandradji kanso de la vida komo vali, ke no le dava repozo de pensar dia i noche i dar dolashes por el vilaet, (Sipure Sefarad) |
|
Al otro día se hue onde el, i le demandó kualo aze en la vida. Le disho el karnesero ke el día entero sta vendiendo karne i a la tadre se va a kaza, i kome i se durme. (Kuentos, 1986) |
|
bivía en soledad una vida muy prove, porké éste es el mazal del mintirozo. (Kuentos, 1986) |
|
Le demandó el Rav: Kualo izites en la vida? Izites algún zahú? (Kuentos, 1986) |
|
Le disho Yihya: ''Por tu vida, ke agora no lo vo tokar, porke si lo mato, ken mos va dar estas komidas.'' (Yihya al Akra, Manus. Yerushalayim 1920) |
|
si tal tomo koza ya kedo aki para la |
סגולות ותרופות עממיות Segulot i Melezinas populares
|
segula para endjentrar ijos, afilu si es manyera: le dize el santo bindicho el: si afirmates la mitsva de shiluah 'ha-ken por tu |