חזרה לדף הראשי של מכון מעלה אדומים tornar a la pajina prinsipal
del Instituto
חזרה לדף הראשי של אוצר הלשון הספניולית tornar a la pajina prinsipal del Trezoro
|
הצגת הערך |
76910 ערך מספר
entrada numero 76910
|
bovo m. & adj. |
טיפש, אוויל, פתי, תם, חסר דעת, מטומטם, שוטה, רפה שכל |
stupid, foolish, gullible, ignorant, dumb, weak-minded |
|
azerse del bovo |
להעמיד פני שוטה |
|
bovo arrastado adj. |
אוויל משריש, טיפש מטופש, ''בול עץ'', שוטה |
|
bovo del Dio |
טיפש מלידה |
|
bovo enkalkado |
שוטה בפי כל, שוטה לדעת הכל, שוטה ''מוסמך'' |
|
bovo i ramay (ebr.) |
שוטה ונוכל בעת ובעונה אחת |
|
bovo kon damua (t.) |
שוטה ''עם קבלות'', שוטה לדעת הכל |
|
bovo kon kola/krosta |
אוויל משריש, טיפש מטופש, ''בול עץ'' |
|
bovo kon kuchara yena |
שוטה לגמרי, טיפש לגמרי |
|
bovo kon pul (t.) |
שוטה עם חותמת, שוטה מוסמך |
|
bovo patentado |
שוטה מוסמך |
|
no me desho tomar por bovo |
אינני נותן לעצמי ליפול בפח |
|
pasar por bovo |
להתפרסם כשוטה אף על פי שאינו כזה |
|
tomar por bovo |
לנסות לרמות מישהו הנראה מטומטם ממה שהינו באמת |
|
no seas bovo/bovo no seas |
אל תיתן שיונו אותך |
דיגומים מילוניים Enshemplos leksikales
|
bovo no se, ya me se entiende un poko (Nehama) |
|
bovo kayado por savio es tomado (Nehama) |
פתגמים Refranes
|
Ke karar de ermoza es alguna este karar de bova es |
|
Si el mundo fue echo por bovos porke no mos devoran los lovos |
|
Ni bovo ni loko, ni uno komo el |
|
El ke mira i piza en el lodo toda la djente saven ke es bovo |
|
Keres matar al savio metele un bovo al lado |
|
El doktor non puede dar preskripsion para el bovo i el ladron |
|
La mansevez es una vez, el ke no se la goza, bovo es |
|
Kuando topas un medio bovo, toparas un entero bovo |
|
Es mas fasil de kurar un bovo ke topar kura para un loko |
|
Ken se puede enkuvrir del Dio? El bovo dize, solo yo, solo yo |
|
Non ay buena repuesta para bova demanda |
|
Lokos i bovos a la timarana |
|
Luvia de bovos |
|
Al bovo i al loko asegun le da |
|
Algunas vezes es bueno de jugar komo el bovo |
|
Si en raki gastas dinero sos ombre bovo sin meoyo |
|
Se aza del bovo i del loko |
שירה קלאסית ודרמה Poezia klasika i Drama
|
bovos kriados, los kualos los bueyes de Elios Iperion (Odisea) |
|
Avlas de bovo / ojada de lovo / de fuego I rovo / te guadre el Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
O! ombres |
ספרות תורנית Literatura relijioza
|
viendo a su haver ke es djudio komo el i se aze del bovo, (Meam Loez Bereshit) |
|
I tambien para ke le sierva de avizo ke es menester el ombre azerse del bovo (Meam Loez Bereshit) |
רומנים ועיתונות Novelas i Periodizmo
|
i una sorta de idea bova le izo esperar ke el Dio le iva deshar la ermozura i la salud en paga de su trokamiento de vida i de su repint?miento. (La dam o kamelia) |
|
I tu sos |
ספרות עממית Literatura popular
|
No es ke el prove era bovo, o ke nada no le vinia de la mano, ma ansina kombinava, ke ''oro tokava, lodo se le azia'' persona sin kismet en la vida! El riko lo keria muncho i lo protejava. (Sipure Sefarad) |