חזרה לדף הראשי של מכון מעלה אדומים tornar a la pajina prinsipal
del Instituto
חזרה לדף הראשי של אוצר הלשון הספניולית tornar a la pajina prinsipal del Trezoro
|
הצגת הערך |
350980 ערך מספר
entrada numero 350980
|
pará (t.) f. |
מטבע עות'מני; כסף |
Ottoman coin; money |
|
a(n) el la pará le yakishea |
מגיע לו שיהיה ברשותו כסף רב - הוא יודע להשתמש בו היטב |
|
asoltar la pará (t.)/echar la pará por la ventana |
לבזבז כסף |
|
azer a uno de dos parás (t.)/de media pará (t.) |
לשים מישהו ללעג |
|
azer pará (t.) |
לעשות הון |
|
dar parás enriva |
לא לבקש את המגיע |
|
dar parás para pelear |
לבקש ולאהוב מדנים |
|
desfazer las parás |
לבזבז את הכסף |
|
echa la pará! |
שלם כבר ונגמור! |
|
echar la pará al kanyo |
להשתמש בכסף בצורה גרועה |
|
echar las parás (t.) a la kaye |
לבזבז כסף, ''לזרוק את הכסף לרחוב'' |
|
estar muerto por parás |
אין לו גרוש על הנשמה |
|
estar una pará (t.) para el grosh |
עומד למות |
|
handrajos kon parás! |
שטויות במיץ עגבניות! |
|
kagar al sey de la pará (t.) |
לבזבז בלי חשבון |
|
ke no aze esta errema pará! |
איזה דברים יש בכוח הכסף לחולל! |
|
ke vale la pará! |
מה ערכו של כל הכסף הזה! |
|
kon mozotros no mos vamos a yevar las parás! |
את הכסף שצברנו לא ניקח עמנו לקבר! |
|
kon pará no nasimos |
עם הכסף הזה לא נולדנו - אל נפחד ליהנות ממנו כי נרוויח גם בעתיד |
|
kuantas parás vale!? |
הגיע מאוחר מדי - אין בו כבר תועלת! |
|
la pará (t.) en primero! |
שלם קודם! |
|
no aferra pará |
אינו עולה הרבה |
|
no asolta pará |
קמצן הקופץ ידו |
|
no mirar pará (t.) |
לקנות בלי שים לב למחיר |
|
no vale una pará (t.) |
אינו שווה פרוטה |
|
pará (t.) falsa |
מטבע מזוייף |
|
pará buena |
מטבע עובר לסוחר |
|
pará cuhruk |
מטבע שאיבד ערכו |
|
pará gursuza |
כסף המביא מזל ביש |
|
pará hayirlía |
כסף המביא מזל טוב |
|
pará hazina |
מטבע שחוק, מטבע מזוייף |
|
pará lazdrada |
כסף שהרוויחוהו בזיעת אפיים |
|
pará menuda |
כסף קטן |
|
pará silik (t.) |
מטבע מחוק |
|
pará sudada |
כסף שהרוויחוהו בזיעת אפיים |
|
parás (t.) f. pl. |
כסף, מזומנים |
|
parás a media noche |
כסף המושקע במקום בטוח, כסף שמלווים ללווה נאמן |
|
pedrer la pará |
לאבד את כל כספו |
|
saver rejir la pará |
לדעת לנהל את העניינים הכספיים |
|
se ve pará por el ojo |
סוף סוף רואים כסף! (אחרי תקופה ארוכה של מצוקה ומחסור) |
|
tener el alma en la pará (t.) |
להיות קמצן מאוד |
|
tener la pará (t.) por Dio |
לסגֹד לכסף |
|
tener negra pará |
קשה להוציא ממנו כסף |
|
tener ojo en pará |
מייחס חשיבות רבה לכסף; רעב לכסף |
|
tener pará kontada |
אמצעיו ספורים ומוגבלים |
|
tener pará por la mano |
משיג את הכסף בקלות |
דיגומים מילוניים Enshemplos leksikales
|
la pará va i viene (Nehama) |
|
pará hazina no se piedre (Nehama) |
|
no vale ni una par? burakada (Moscona) |
|
mas vale tener onor en plasa ke par?s en kasha (Moscona) |
|
toda la vida le faltan trenta par?s para adjustar el grosh (Moscona) |
|
las par?s son redondas, van i vienen (Moscona) |
פתגמים Refranes
|
La para kita loko al ben-adam |
|
Guadra las paras para dia malo |
|
Kita la para de la piedra |
|
Las paras van ande las paras |
|
La para va i viene |
|
Mal de paras no es mal |
|
Ke se riigan de mi punto i no de mi para |
|
Si la palavra es paras, la kayadez es oro |
|
Meoyo kon paras no se merka |
|
Gameo por una para es muncho kuando no esta la para |
|
Bela ke se eskapa kon paras, no es bela |
שירה קלאסית ודרמה Poezia klasika i Drama
|
porke el menesterozo mengue algun uzo, no es pekado grande; ni ay ken le komande al prove sin para ke vaya merkar ketsira. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Yo, ke so famiyozo, esto muy penseriozo: oka i media de shemura se kere buena para. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Riir kon despecho / paras non en pecho / ofisial sin echo / vengansa del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
קופלאס Koplas
|
Los de Belogrado eran afamados, agora no son kontados porke no tienen parás ni dukados (Asidio de Belogrado 1788) |
|
ken es el primero salga a bailar, no pirkuren de avlar: ke estén kantando, paras vayan dando. (Koplas de Purim, Saadi 'Halevi. sig 19) |
ספרות תורנית Literatura relijioza
|
Ensima de kada talamo ay para de oro i trenta djoyas kolgadas ayi, kada una su relustror komo el sol (Shevet musar, Const. 1740) |
|
i la regla de el mundo es ke si un djidio kere eskrivir una karta, o otro hizmet, si es por mano de algun ombre bayagi le da su paga 20 |
שאלות ותשובות Responsa
|
a mi me vino las |
|
les demandi una braza para inchir el chibuk, le di a la ke trusho la braza una |
|
disho el buluk bashi: si es tu vizina la mujer o tu prima, dezilde ke no gaste |
|
i les disho 'ha-rav Yekutiel: dame a mi una mansana porke yo di las |
רומנים ועיתונות Novelas i Periodizmo
|
Alora si las tomates damed la para. Al momento senyor, vinid kon mi ayi enfrente en esta botika i vos pagare en vista. (Hamal Izidor, Istanbul 1930) |
|
el se kedo munchos minutos delantre la botika, de su trokador de paras (saraf) i el mirava kon atansion toda la rikeza. (Nantes, Tel Aviv 1952) |
|
ya me kansi de estar dando paras para rifas i siempre se fueron al aire (La Epoka, Sal. 1900) |
|
para el askier imperial se aze menester por el anyo noventa ala grega de ochenta mil chikis de lenya i por kada chiki katorze groshes i noventa |
ספרות עממית Literatura popular
|
Alvanto la tavla, vido todas las paras ayi. (Djoha ke dize) |
|
Despues tienen los tsadikim muncho tsaar por toparse sin paras. (Hidot de Izopeto) |
|
Ay konsejos ke valen vente paras, otros un grosh o diez, i ay uno ke vale un dukado entero. (Sipure Sefarad) |
|
Haskito disho ke le amostro las sinko paras i le demando ke se las de de halva. (Sipure Sefarad) |
|
ma ansina el padre purfiava de ambezarlo a penar i a saver el kiimet de la pará. (Sipure Sefarad) |
|
kon las paras muestras los paylachos van a komer gaynas i a mozos mos van a amostrar las trazeras! (Sipure Sefarad) |
|
la demanyana, a kada uno de eyos les kontava las paras ke se les azia de menester sigun los empleos previstos, (Sipure Sefarad) |
|
misyu Abenshoan, 200 levos no son pokas paras, ma para ke se aga el trato te daré otros 10 levos i ke se agan 210. (Sipure Sefarad) |
|
El karnesero tinía dos ijos, i el i los ijos empesaron a ganar munchas paras. (Kuentos, 1986) |
|
Si es ke no konoses la valor de las paras yo no te puedo dar a mi ija. (Kuentos, 1986) |
|
Abe ijika mia!, le dize la madre, kon esta kara pikada i sin paras loke te lo estas konteniendo tanto! (Sipure Sefarad) |