חזרה לדף הראשי של מכון מעלה אדומים                             tornar a la pajina prinsipal
del Instituto
חזרה לדף הראשי של אוצר הלשון הספניולית tornar a la pajina prinsipal del Trezoro
| 
 הצגת הערך | 
229050 ערך מספר
entrada numero 229050
| ir v. | הלך, ניגש אל, ביקר; כלה; חלף (זמן); פועל עזר לציון הווה מתמשך/עתיד; התאים | to go, to approach, to visit; gone (time); auxiliary verb to indicate continuous present/future; to match | 
| bueno va indo | העניין מתקדם כהלכה, בצורה משביעת רצון | 
| en kevas | איפה אתה נמצא? (באיזה שלב אתה בעבודה?) | 
| entre ir i venir se le va el tiempo | מבזבז זמנו לריק (בהתרוצצויות שוא) | 
| esta kolor no te va/no te está indo | הצבע הזה אינו מתאים לך | 
| ir a la mano a | לתת יד, לסייע | 
| ir a las aguas de | 'זורם עם מימי..'' – מתאים עצמו ל- | 
| ir a montes | ללכת לאיבוד, להעלם; להכשל | 
| ir ande ay el buen dia | אופורטוניזם,ללכת אחרי המנצח/מצליח | 
| ir bueno | לחוש בטוב | 
| ir de aki ayí | ללכת בלי תכנית מוגדרת | 
| ir de arriva abasho | להתרוצץ הלוך ושוב (בצפיה, בעצבנות) | 
| ir de un lado al otro | ללכת בזיגזג, להתנודד מצד אל צד | 
| ir del puerpo | לתת צרכים גדולים(רעי) | 
| ir detras de uno | לעקוב אחר מישהו; להטריד; להשגיח על מישהו ולדרבנו | 
| ir detrás | עקב, בא אחרי, הלך אחרי; לחזור בקול נמוך על דבריו של מישהו | 
| ir enriva | רדף אחרי, הטריד, הציק; הפציר, דרש בתוקף | 
| ir enriva de sus keridos | לעלות על קברי יקיריו | 
| ir i venir | התרוצצות | 
| ir kon miedo | לפעול בזהירות וחשש | 
| ir kontra v. | נגד, יצא נגד, הפריע | 
| ir por ahuera | להגר, לגלות | 
| ir por akí por aya | הלך אנה ואנה | 
| ir por ande bolta lavela | ללכת למקום שאליו נושבת הרוח | 
| ir por en kaza | לבקר תכופות אצל הקרובים | 
| ir por estos mundos endelantre | להסתובב בעולם בלי מטרה | 
| ir por las kayes | לשוטט ברחובות | 
| ir por mandados | לצאת לקניות עבור מישהו | 
| ir por muntanyas i karreras | לטייל בעולם (בהרים וגבעות) | 
| ir verso | להתקדם | 
| ke vaya | אוננננה לך! (מלת התגרות של ילד כדי לעורר קנאה) | 
| ke vaya! | מה אכפת | 
| kuando tu iyas yo venia! | קלטתי אותך! | 
| kuanto dash por ir i venir | 'כמה תשלם לי עבור הלוך-ושוב?'' - משחית זמנו לריק | 
| kuanto mas va mas apreta | עם הזמן הולכים הדברים ונעשים קשים יותר | 
| le vo dizir | אומר לו | 
| los anyos ya van ya vienen! | השנים חולפות מהר! | 
| no va para ti | זה אינו מתאים למקרה שלך, אינו ראוי לך | 
| no van una koza kon otra | הדברים אינם תואמים זה לזה (כגון מלבושים) | 
| onde va ke vaya! | לא אכפת לי כלל מה הנזק שדברי יכולים לגרום | 
| por ey (ayí) va indo | זה מתקרב פחות או יותר לכך | 
| va bien! | מוסכם! מקובל! מובן! | 
| va dile ke | העז לומר לו כי | 
| va endevinar ke | לך תחשוב שכך היה קורה | 
| va faz medianos | לך תעשה חיים! (נאמר כלוואי למתן תשר) | 
| va i ven presto, ya huites,ya venites! | ביטוי של דרבון בפי המורים לתלמיד היוצא להפסקת צהריים | 
| va kaminando | צועד, מהלך | 
| vamos a ver ke | בהתחשב ב-, בהביאנו בחשבון כי .. | 
| vamos i venimos a la mizma kioshé (t.) | חזרנו לאותה נקודה (לא התקדמנו כלל) | 
| vamos kon dos | 'שתים זוכרים'' (בחיבור מספרים) | 
| vamos kon tres! | זו הפעם השלישית שנעשית אותה טעות! | 
| vate por onde venites! | לך כלעומת שבאת, אל תתעקש! | 
| vaya i novenga!/vaya las bis! | ברוך שפטרנו! שילך ולא יחזור! | 
| vaya ke vaya | יהיה אשר יהיה | 
| vátela pasando! | אתה משלה עצמך ציפיותיך אינן מציאותיות! | 
| ya va ya viene | הוא עושה במהירות את הדרך הלוך ושוב | 
| yir | 
דיגומים מילוניים Enshemplos leksikales
| no t'espantes de dolor ke va i viene (Nehama) | 
| el ombre va fina onde puede i no fina onde kiere (Nehama) | 
| ir a la mar i no topar agua (Nehama) | 
| dime kon kien vas, te diré kien sos (Nehama) | 
| este vestido te va (Nehama) | 
| se van el bien i el aver i el lodo keda a la paré (Nehama) | 
| onde irás ke mas valdras? (Nehama) | 
| en ke se le va la kandela del prove? - a kontar el bien del riko (Nehama) | 
| el ir está en mi mano, la venida no se kuando (Nehama) | 
| dime kon kien vas te diré kien sos (Nehama) | 
| el día de oy vaya i no venga! (Nehama) | 
| el yerro ke fizites merese un buen kastigo, vamos a ver ke sos flako de salud (Nehama) | 
| este vestido no te va (Nehama) | 
| ke va-aya yo tengo kupeta, vozotros no! (Nehama) | 
| ke va-aya, yo tengo vestido muevo, tu no! (Nehama) | 
| la anyada de oganyo vaya i no venga! (Nehama) | 
| la pará ya va ya viene (Nehama) | 
| los dias/los anyos ya van ya vienen (Nehama) | 
| no va ke un viejo kede en pies kuando djóvenes están asentados (Nehama) | 
| nochada de anoche vaya i no venga! (Nehama) | 
| se imajina ke su fijo esta daínda bivo, va dile ke ya se murió (Nehama) | 
| se tiene por meoyudo; va dile ke es un azno (Nehama) | 
| te tengo por empiegado i no me vales para nada; vate a alavar ke me adjideo de tu padre, sino ya te huera metido a la puerta (Nehama) | 
| vamos a ver ke sos fijo de un amigo karonal i te konfío las yaves de la kasha; en ninguno otro el mundo tuvria konfiansa (Nehama) | 
| Tu ke huites I vinites kontami de lo ke tu vites (Moscona) | 
| Kuanto das por ir I vinir (Moscona) | 
| Muncho ay muncho se va (Moscona) | 
| Se lo vo dizir (Moscona) | 
| Esta kolor no te esta yendo (Moscona) | 
| No vayamos mas leshos (Moscona) | 
| Desha el mundo por ande va (Moscona) | 
| Ande iras az lo ke versa (Moscona) | 
| Vayga al enimigo lo ke pensa el amigo (Moscona) | 
פתגמים Refranes
| El mez va i viene, korra komo el kavayo | 
| Ande eyos van, yo ya torno | 
| Aya vaya el ojo malo | 
| El bien va al bien, i el sisko a la karvonera | 
| Kien non save ke es gerra, nunka ke vaiga a eya | 
| Fue por lana i salio treskilado | 
| Lo ke kaye de mi mano, vayga a mi ermano | 
| Kien va sin yamar, no le dan logar | 
| Kuando los tuyos ian, los mios ya venian | 
| A la sivdad ke iras, komo veras aras | 
| El konsejo ido sienpre es perdido | 
| Di ke vash al hides? por ke va el mundo a la rovez | 
| Anda va la prenyada va kon su fatiga | 
| Ke azesh ke ya vine kedavos in buena ora ke ya me vo ir | 
שירה קלאסית ודרמה Poezia klasika i Drama
| Muchachos se moven, yendo i viniendo (Gaon, Poezias) | 
קופלאס Koplas
| el ke para esto es aparejado, komo tiene gana de ir pekando? no se despega de el enkonado, el enemigo de la tierra (Tarika, Shira Hadasha, Izmir 1861) | 
ספרות תורנית Literatura relijioza
| ke su kavod es de ir kon djente de onor; (Meam Loez Bereshit) | 
שאלות ותשובות Responsa
| vido Levi el magazen ke la una pared;' ke  | 
| ve-gam el zabit disho:  ... lo akavidi a Moshiko ke no  | 
| i keriamos ir, i por siba de miedo no  | 
תנ"ך, משנה ומדרש Biblia, Mishna, Midrash
| (Eskondeme) de mis enemigos ke me rodea. (Biblia, Const. 1873) | 
| Va i entra al rey David i dile: mi senyor rey, no djuraste tu a tu sierva, (Biblia, Const. 1873) | 
רומנים ועיתונות Novelas i Periodizmo
| por onde vash i onde venish en estos dias no se oye mas ke lakirdí de grev (El Djugeton 1917) | 
| i eya supo siempre ir kon el tiempo ! no se kere maestría para esto? (La mujer sefardí de Bosna, 1931) | 
|  El deskonosido ke avia  | 
ספרות עממית Literatura popular
| Disho: Me yire ande el grande de la yeshiva, i le aklarare mis pekados; i lo ke me ovliga, resevire sovre mi. (Kuentos de Yerushalayim, 1923) | 
| el ke tiene menester de nedavá, ke vaya a Bikur holim! (Sipure Sefarad) | 
|  | 
| i le disho al shamash:  | 
| vernas ayi, platikaremos enel echo i ala ora se mirara algun remedio i ke  | 
סגולות ותרופות עממיות Segulot i Melezinas populares
| segula si se le detuvo su tripa a la kriatura de ir del kuerpo: ke koma la alechadera kozas visiozas i dulses i se akavide de kozas agras i ke le agan para el ninyo una mecha de sal o de soa de ahbarim (manus. Papo, Sarajevo 1840) |