חזרה לדף הראשי של מכון מעלה אדומים tornar a la pajina prinsipal
del Instituto
חזרה לדף הראשי של אוצר הלשון הספניולית tornar a la pajina prinsipal del Trezoro
|
הצגת הערך |
229050 ערך מספר
entrada numero 229050
|
ir v. |
הלך, ניגש אל, ביקר; כלה; חלף (זמן); פועל עזר לציון הווה מתמשך/עתיד; התאים |
to go, to approach, to visit; gone (time); auxiliary verb to indicate continuous present/future; to match |
|
bueno va indo |
העניין מתקדם כהלכה, בצורה משביעת רצון |
|
en kevas |
איפה אתה נמצא? (באיזה שלב אתה בעבודה?) |
|
entre ir i venir se le va el tiempo |
מבזבז זמנו לריק (בהתרוצצויות שוא) |
|
esta kolor no te va/no te está indo |
הצבע הזה אינו מתאים לך |
|
ir a la mano a |
לתת יד, לסייע |
|
ir a las aguas de |
'זורם עם מימי..'' – מתאים עצמו ל- |
|
ir a montes |
ללכת לאיבוד, להעלם; להכשל |
|
ir ande ay el buen dia |
אופורטוניזם,ללכת אחרי המנצח/מצליח |
|
ir bueno |
לחוש בטוב |
|
ir de aki ayí |
ללכת בלי תכנית מוגדרת |
|
ir de arriva abasho |
להתרוצץ הלוך ושוב (בצפיה, בעצבנות) |
|
ir de un lado al otro |
ללכת בזיגזג, להתנודד מצד אל צד |
|
ir del puerpo |
לתת צרכים גדולים(רעי) |
|
ir detras de uno |
לעקוב אחר מישהו; להטריד; להשגיח על מישהו ולדרבנו |
|
ir detrás |
עקב, בא אחרי, הלך אחרי; לחזור בקול נמוך על דבריו של מישהו |
|
ir enriva |
רדף אחרי, הטריד, הציק; הפציר, דרש בתוקף |
|
ir enriva de sus keridos |
לעלות על קברי יקיריו |
|
ir i venir |
התרוצצות |
|
ir kon miedo |
לפעול בזהירות וחשש |
|
ir kontra v. |
נגד, יצא נגד, הפריע |
|
ir por ahuera |
להגר, לגלות |
|
ir por akí por aya |
הלך אנה ואנה |
|
ir por ande bolta lavela |
ללכת למקום שאליו נושבת הרוח |
|
ir por en kaza |
לבקר תכופות אצל הקרובים |
|
ir por estos mundos endelantre |
להסתובב בעולם בלי מטרה |
|
ir por las kayes |
לשוטט ברחובות |
|
ir por mandados |
לצאת לקניות עבור מישהו |
|
ir por muntanyas i karreras |
לטייל בעולם (בהרים וגבעות) |
|
ir verso |
להתקדם |
|
ke vaya |
אוננננה לך! (מלת התגרות של ילד כדי לעורר קנאה) |
|
ke vaya! |
מה אכפת |
|
kuando tu iyas yo venia! |
קלטתי אותך! |
|
kuanto dash por ir i venir |
'כמה תשלם לי עבור הלוך-ושוב?'' - משחית זמנו לריק |
|
kuanto mas va mas apreta |
עם הזמן הולכים הדברים ונעשים קשים יותר |
|
le vo dizir |
אומר לו |
|
los anyos ya van ya vienen! |
השנים חולפות מהר! |
|
no va para ti |
זה אינו מתאים למקרה שלך, אינו ראוי לך |
|
no van una koza kon otra |
הדברים אינם תואמים זה לזה (כגון מלבושים) |
|
onde va ke vaya! |
לא אכפת לי כלל מה הנזק שדברי יכולים לגרום |
|
por ey (ayí) va indo |
זה מתקרב פחות או יותר לכך |
|
va bien! |
מוסכם! מקובל! מובן! |
|
va dile ke |
העז לומר לו כי |
|
va endevinar ke |
לך תחשוב שכך היה קורה |
|
va faz medianos |
לך תעשה חיים! (נאמר כלוואי למתן תשר) |
|
va i ven presto, ya huites,ya venites! |
ביטוי של דרבון בפי המורים לתלמיד היוצא להפסקת צהריים |
|
va kaminando |
צועד, מהלך |
|
vamos a ver ke |
בהתחשב ב-, בהביאנו בחשבון כי .. |
|
vamos i venimos a la mizma kioshé (t.) |
חזרנו לאותה נקודה (לא התקדמנו כלל) |
|
vamos kon dos |
'שתים זוכרים'' (בחיבור מספרים) |
|
vamos kon tres! |
זו הפעם השלישית שנעשית אותה טעות! |
|
vate por onde venites! |
לך כלעומת שבאת, אל תתעקש! |
|
vaya i novenga!/vaya las bis! |
ברוך שפטרנו! שילך ולא יחזור! |
|
vaya ke vaya |
יהיה אשר יהיה |
|
vátela pasando! |
אתה משלה עצמך ציפיותיך אינן מציאותיות! |
|
ya va ya viene |
הוא עושה במהירות את הדרך הלוך ושוב |
|
yir |
דיגומים מילוניים Enshemplos leksikales
|
no t'espantes de dolor ke va i viene (Nehama) |
|
el ombre va fina onde puede i no fina onde kiere (Nehama) |
|
ir a la mar i no topar agua (Nehama) |
|
dime kon kien vas, te diré kien sos (Nehama) |
|
este vestido te va (Nehama) |
|
se van el bien i el aver i el lodo keda a la paré (Nehama) |
|
onde irás ke mas valdras? (Nehama) |
|
en ke se le va la kandela del prove? - a kontar el bien del riko (Nehama) |
|
el ir está en mi mano, la venida no se kuando (Nehama) |
|
dime kon kien vas te diré kien sos (Nehama) |
|
el día de oy vaya i no venga! (Nehama) |
|
el yerro ke fizites merese un buen kastigo, vamos a ver ke sos flako de salud (Nehama) |
|
este vestido no te va (Nehama) |
|
ke va-aya yo tengo kupeta, vozotros no! (Nehama) |
|
ke va-aya, yo tengo vestido muevo, tu no! (Nehama) |
|
la anyada de oganyo vaya i no venga! (Nehama) |
|
la pará ya va ya viene (Nehama) |
|
los dias/los anyos ya van ya vienen (Nehama) |
|
no va ke un viejo kede en pies kuando djóvenes están asentados (Nehama) |
|
nochada de anoche vaya i no venga! (Nehama) |
|
se imajina ke su fijo esta daínda bivo, va dile ke ya se murió (Nehama) |
|
se tiene por meoyudo; va dile ke es un azno (Nehama) |
|
te tengo por empiegado i no me vales para nada; vate a alavar ke me adjideo de tu padre, sino ya te huera metido a la puerta (Nehama) |
|
vamos a ver ke sos fijo de un amigo karonal i te konfío las yaves de la kasha; en ninguno otro el mundo tuvria konfiansa (Nehama) |
|
Tu ke huites I vinites kontami de lo ke tu vites (Moscona) |
|
Kuanto das por ir I vinir (Moscona) |
|
Muncho ay muncho se va (Moscona) |
|
Se lo vo dizir (Moscona) |
|
Esta kolor no te esta yendo (Moscona) |
|
No vayamos mas leshos (Moscona) |
|
Desha el mundo por ande va (Moscona) |
|
Ande iras az lo ke versa (Moscona) |
|
Vayga al enimigo lo ke pensa el amigo (Moscona) |
פתגמים Refranes
|
El mez va i viene, korra komo el kavayo |
|
Ande eyos van, yo ya torno |
|
Aya vaya el ojo malo |
|
El bien va al bien, i el sisko a la karvonera |
|
Kien non save ke es gerra, nunka ke vaiga a eya |
|
Fue por lana i salio treskilado |
|
Lo ke kaye de mi mano, vayga a mi ermano |
|
Kien va sin yamar, no le dan logar |
|
Kuando los tuyos ian, los mios ya venian |
|
A la sivdad ke iras, komo veras aras |
|
El konsejo ido sienpre es perdido |
|
Di ke vash al hides? por ke va el mundo a la rovez |
|
Anda va la prenyada va kon su fatiga |
|
Ke azesh ke ya vine kedavos in buena ora ke ya me vo ir |
שירה קלאסית ודרמה Poezia klasika i Drama
|
Muchachos se moven, yendo i viniendo (Gaon, Poezias) |
קופלאס Koplas
|
el ke para esto es aparejado, komo tiene gana de ir pekando? no se despega de el enkonado, el enemigo de la tierra (Tarika, Shira Hadasha, Izmir 1861) |
ספרות תורנית Literatura relijioza
|
ke su kavod es de ir kon djente de onor; (Meam Loez Bereshit) |
שאלות ותשובות Responsa
|
vido Levi el magazen ke la una pared;' ke |
|
ve-gam el zabit disho: ... lo akavidi a Moshiko ke no |
|
i keriamos ir, i por siba de miedo no |
תנ"ך, משנה ומדרש Biblia, Mishna, Midrash
|
(Eskondeme) de mis enemigos ke me rodea. (Biblia, Const. 1873) |
|
Va i entra al rey David i dile: mi senyor rey, no djuraste tu a tu sierva, (Biblia, Const. 1873) |
רומנים ועיתונות Novelas i Periodizmo
|
por onde vash i onde venish en estos dias no se oye mas ke lakirdí de grev (El Djugeton 1917) |
|
i eya supo siempre ir kon el tiempo ! no se kere maestría para esto? (La mujer sefardí de Bosna, 1931) |
|
El deskonosido ke avia |
ספרות עממית Literatura popular
|
Disho: Me yire ande el grande de la yeshiva, i le aklarare mis pekados; i lo ke me ovliga, resevire sovre mi. (Kuentos de Yerushalayim, 1923) |
|
el ke tiene menester de nedavá, ke vaya a Bikur holim! (Sipure Sefarad) |
|
|
|
i le disho al shamash: |
|
vernas ayi, platikaremos enel echo i ala ora se mirara algun remedio i ke |
סגולות ותרופות עממיות Segulot i Melezinas populares
|
segula si se le detuvo su tripa a la kriatura de ir del kuerpo: ke koma la alechadera kozas visiozas i dulses i se akavide de kozas agras i ke le agan para el ninyo una mecha de sal o de soa de ahbarim (manus. Papo, Sarajevo 1840) |