חזרה לדף הראשי של מכון מעלה אדומים tornar a la pajina prinsipal
del Instituto
חזרה לדף הראשי של אוצר הלשון הספניולית tornar a la pajina prinsipal del Trezoro
|
הצגת הערך |
348350 ערך מספר
entrada numero 348350
|
pan m. |
לחם, פת |
bread |
|
ambezar komo viene el pan del trigo |
הדברים אינם באים מאליהם יש להשקיע מאמצים כדי להגיע לתמורה |
|
arrekojer el pan |
לאסוף פיסות לחם לבל יתגוללו בחוצות |
|
azerse un pan |
להתקשות (נאמר על: שמן, חמאה, רוטב) |
|
bokados/bokadikos de pan |
שאריות של לחם |
|
bueno kom'al buen pan |
טוב כמו לחם טוב (מתייחס לאדם חביב ונחמד) |
|
dar para pan |
לתת צדקה |
|
echar un pan a la mar |
שלח לחמך על פני המים כי ברוב הימים תמצאהו |
|
el pan ke me siege! |
לשון שבועה: ''שהלחם יעוורני!'' (שבועת אדם מאמין שאינו רוצה לנקוב בשם השם) |
|
en este fecho ay pan/no ay pan |
בעסק הזה יש רווח/אין שום רווח |
|
estar ach (t.) por pan |
לרעוב ללחם |
|
este pan para este kezo |
מצב כלכלי צנוע (''יש מה למרוח על הלחם'') |
|
ganar su pan a la sudor de su frente |
להתפרנס בזיעת אפיו |
|
ganar un pan seko |
להתפרנס בצמצום |
|
kitar a uno el pan de la boka |
לשלול ממישהו את הרווח שהיה מגיע לו |
|
kitar el pan del día |
להרוויח את לחם יומו |
|
kitar un pan |
להרוויח בדיוק מה שמספיק לקיום |
|
kofre de pan |
תיבת לחם |
|
kortar el pan a uno |
לשבור מטה פרנסתו של מישהו; להפסיק קצבתו |
|
krosta de pan |
קרום הלחם |
|
lavorar/perkurar por el pan |
להתאמץ קשה להרוויח לחמו |
|
lazdrar por el pan/ganar su pan a la sudor de su frente |
להרוויח לחמו בזיעת אפיו |
|
mendrugos de pan |
פתותי לחם |
|
merenda de pan |
חתיכת לחם, פת לחם |
|
miga de pan |
החלק הלבן הפנימי של הלחם; פירור לחם |
|
no afartarse de pan |
אומלל וחסר כל שאין ביכולתו להשביע רעבונו בפת לחם |
|
no kedó mas pan en este ofisio |
זוהי עבודה שלא תניב עוד דבר |
|
no tener para pan |
אין לו מקור מחיה |
|
no va komer mas pan |
נאמר על מישהו שנפטר |
|
pan ajeno |
לחם של צדקה |
|
pan amargo |
רווח שכרוך בביזוי ועלבון |
|
pan amufado |
לחם עבש |
|
pan arrevatado |
לחם שלא נאפה די צרכו |
|
pan bayat (t.)/pan amofado |
לחם מעופש |
|
pan blanko |
לחם לבן, פת נקיה |
|
pan de Espanya |
טורט; עוגת ספוג |
|
pan de afriisión |
לחם עוני; מצה |
|
pan de bira |
לחם שנאפה בשמרי בירה |
|
pan de kaza |
לחם ביתי; כינוי לאדם תם ופשוט הליכות |
|
pan de plasa |
לחם מן השוק קשה וירוד - לחמם של עניים |
|
pan eskaldado |
תבשיל: עיסת לחם בשמן וגבינה |
|
pan espondjado |
עוגה מבצק סופגני |
|
pan fresko |
לחם טרי |
|
pan has (t.) |
לחם מאיכות משובחת; כינוי לאדם אמין וישר |
|
pan i kezo i dos kandelas |
את הארוחה יש לאכול בשמחה ובעונג - תן לי רק פת וגבינה ובלבד שהאור יהיה רב ומכופל |
|
pan i livro |
אדם המרבה בקריאה |
|
pan i vino |
מתן לעניים בעת משתה ושמחה של עשירים |
|
pan kon azeite i asukar |
לחם בשמן וסוכר - ארוחת ארבע לילדים |
|
pan kon konducho |
לחם בריבה, ארוחה קלה |
|
pan kon sal |
פת במלח |
|
pan lazdrado/pan sudado |
לחם שהושג בזיעת אפיים |
|
pan mirado |
לאכול נוכח אדם רעב המביט בקנאה |
|
pan no demanda |
אינו כרוך בהוצאות גדולות |
|
pan preto |
פת קיבר |
|
pan ratonado |
לחם מכורסם בידי עכברים |
|
pan seko (fr.) |
לחם בלי תוספת או ממרח |
|
pan tartina |
לחם בחמאה |
|
pan torrado/tostado |
לחם קלוי |
|
pan yorrado |
דבר מה המוענק שלא ברצון |
|
partir pan |
לבצוע לחם |
|
pasarse/mantenerse/bivir kon pan i agua/kon pan i sev |
לחיות בצמצום |
|
pedrer el pan |
לאבד את הפרנסה |
|
por este pan del Dio |
לשון שבועה |
|
revanada de pan |
פרוסת לחם |
|
tener el pan asigurado |
פרנסתו מובטחת |
|
tener menester de una koza kom'al pan de la boka |
להזדקק לדבר מה כמו אוויר לנשימה |
|
tener un pan largo/kontado |
לחיות ברווח/בצמצום |
|
traer el pan en kaza |
לפרנס משפחה |
|
un bokado de pan |
מלוא הפה לחם |
|
vender/merkar una koza por un bokado de pan |
לקנות/למכור משהו באפס מחיר |
דיגומים מילוניים Enshemplos leksikales
|
a pan duro diente agudo (Nehama) |
|
pan kon sal i pan kon savor (Nehama) |
|
pan i kezo i tanyedores i no gayina kon dolores (Nehama) |
|
mas vale pan kon amor ke gayina kon sitafón (Nehama) |
|
mas vale pan solo kon paz ke gayina kon agra (Nehama) |
|
este pan es para este kezo (Nehama) |
|
el ke tiene pan al sesto, ni farto ni fabrento (Nehama) |
|
el pan de la vezina es melezina (Nehama) |
|
el ke tuvo lumbre bivió, el ke tuvo pan murió (Nehama) |
|
pan kon borajos, kezo sin burakos (Nehama) |
|
el rey korta kavesas, pan no korta (Nehama) |
|
pan kon pan se rie el Dio (Nehama) |
|
pan solo aze la boka d'oro i el kuliko godro (Nehama) |
|
pan i kezo ama la kara riendo (Moscona) |
|
menesterozo komo el pan de la boka (Moscona) |
|
pan para mil anyos! (Moscona) |
|
mi pan i mi pishkadiko (Moscona) |
|
pan dulse no m'esta dando (Moscona) |
|
me se amargo el pan (Moscona) |
|
por este pan del dio (Moscona) |
|
el pan ke me siege (Moscona) |
|
traedme un pan kaente, metemeldo enfrente, ke yo por el puedo djurar (Moscona) |
|
tanyir de un dia, guay del pan al otro dia (Moscona) |
פתגמים Refranes
|
Mas vale pan kon amor ke gayina kon dolor |
|
Pan i kezo kon savor, i non gayna kon dolor |
|
La komio komo el pan blanko |
|
Buena komo el pan |
|
Pan de ayer, karne de oy, vino de un anyo azen al ombre sano |
|
Este pan para este kezo |
|
Es pan i kezo |
|
Echa tu pan a la mar, un dia lo toparas |
|
Mi pan i mi peshkadiko |
|
Komio pan i sal, si kayo a la mar |
|
Komer pan i sal, ma kon salud |
|
El pan de la vezina es melezina |
|
Pan i kezo i dos kandelas |
|
El amor es dulse ma kon pan |
|
Ni meza sin pan, ni armada sin kapitan |
|
Si lavoras por pan bayat todo va salir muy sakat |
|
Onde no ay konducho, entra pan mucho |
|
Ken korta pan no ve Ganeden ni Giinam |
|
Ke steiga en kaza, pan no demanda |
|
Zingano ke vido pan |
|
Si tu pan no me arto tu palavra me kontento |
|
Pan i panderiko |
|
Un pan en el pecho, ni arto ni ambierto |
|
Un buen proverbio es pan provecho |
|
La pasensia es pan i sensia |
שירה קלאסית ודרמה Poezia klasika i Drama
|
Pan, la djerente serioza les trusho, i otros gizados, (Odisea) |
|
Pan ya trushe tres okas kon azeitunas pokas. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
קופלאס Koplas
|
no te dava a komer pan sino paja i sevada, (Toledo, Koplas de Yosef) |
|
Kon su alma trae su pan. (Untane Tokef) |
|
Non mos manke pan ni vino a nos i a todos Israel. (El Dio alto) |
|
Zakai le disho a la madre: ''Traye pan ke yo tengo ambre''. Disho la ija de buen padre: ''No tengo mas ke esta arinika. Ke te are Eliau?'' (Koplas de Eliau, sig. 18) |
|
i fue en dias de Sultan Mamud / Ytgen pasha el mishne no teniamos umud / rebolvio el mundo komo el kalbur / enel |
|
|
ספרות תורנית Literatura relijioza
|
Le trusheron un pan de oro en meza de oro. (Meam Loez Bereshit) |
|
El ke puede komer pan de arina i kome de salvado por eslkarsiar viene a aniyut (Menorat 'Hamaor, 1762) |
|
presto va trae la pala ke ya se va kemar tu pan en el orno (Meam Loez Yeoshua II, Izmir 1870) |
|
i topo dita vizina mala el orno yeno de pan i la paila yena de masa (Meam Loez Yeoshua II, Izmir 1870) |
|
i tomaron komania para el kamino, |
|
toparon muchachikos kon el bokado de |
|
por no ancharse muncho en su echo i su trato, ke mijor es komer |
שאלות ותשובות Responsa
|
este pedaso de pan te do por kidushin de tu fija i lo tomo Yosef Maymon i se kayo i lo komio i (Ma'harshah [1540-1602], Saloniki 1730) |
|
disho [...] a los goyim: tanto pan i sal ke komistesh kon mi ermano (Bet David, Sal. 1740) |
|
El era sakat de el pie no podia azer travajo; le kortaron el |
תנ"ך, משנה ומדרש Biblia, Mishna, Midrash
|
Atalaya andamios de su kaza i pan de perezozos non kome (Tefilat kol Pe, 1891) |
|
kon sudor de tus narizes komeras pan asta tu tornarte a la tierra, ke de eya fuiste tomado, ke polvo tu i a polvo tornaras (Biblia, Const. 1547) |
|
i todo el pan de su vianda fue seko i mofozo (Biblia, Const. 1873) |
|
I ordeno sovre eya ordenansa de pan delante de A', komo enkomendo a Moshe. ( Biblia, Const. 1873) |
|
entre las tardes komeresh karne, i a la manyana vos artaresh de pan (Biblia, Const. 1873) |
|
I fue, ke en el dia sesheno akojieron dos tantos de pan, dos omeres para kada uno; (Biblia, Const. 1873) |
|
De Asher grueso sera su |
|
De Asher grueso sera su |
|
A los nueve del mez kuarto, la ambre se enfortesio en la sivdad, i no uvo |
|
i tambien |
רומנים ועיתונות Novelas i Periodizmo
|
ma en todo kavzo Izidor no kedava sin komer ni deshava a su famiya nunka sin pan en kaza. (Hamal Izidor, Istanbul 1930) |
|
Todo en no komiendo kaje nada, non le restava ke 20 frankos, i fue kon estos 20 frankos ke el era ovligado de bivir mez entero, non komiendo ke pan seko (Nantes, Tel Aviv 1952) |
|
a si bivas tu. Antes 15 puntos no teniamos paras para |
|
-Se ve komo las mujeres sos namkyores, kale ke kontes un poko |
|
el puede ganar su |
ספרות עממית Literatura popular
|
asta el kavo del panair se kontentava de komer solo pan i kezo. (Sipure Sefarad) |
|
En entrando por la meza, el pan lo arevano. (Blanka Flor) |
|
Hue i trusho a sus haverim los falsos dieron edut delantre el lovo i lo hue mehayev el lovo a el karnero ke page el pan. (Hidot de Izopeto) |
|
El mandradji ke era buen moabetchi, le kontó ke a poder de muncho penar ya se va kitando el pan, (Sipure Sefarad) |
|
guay de el i guay de su alma ke ansi le rogo a su mersed ke me mire algun remedio para fuirme de esta tierra i irme a Yerushalayim i komer |
סגולות ותרופות עממיות Segulot i Melezinas populares
|
segula para saver si la mujer esta prenyada de ijo o ija ke arremoje un pedaso de pan en el dam nidot i ke le de a komer a el perro si se lo kome es de zahar (manus. Papo, Sarajevo 1840) |
|
Segula para shakeka: ke tome pan de trigo i ke lo moje kon vino i ke se meta en el peskueso i le aprovechara (manus. Papo, Sarajevo 1840) |
|
Segula kuando guele la tripa: es bueno para meter sovre la tripa pan kayente kon vinagre huerte ke verta el vinagre sovre el pan enmientre ke esta kayente i kale ke sea vinagre huerte de vino i ke eche el karar ke enbeve el pan (manus. Papo, Sarajevo 1840) |
המטבח הספרדי – מתכונים El Gizado Sefaradi – Rechetas
|
PAN D'ESPANYA O PAN ESPONDJADO |