חזרה לדף הראשי של מכון מעלה אדומים tornar a la pajina prinsipal
del Instituto
חזרה לדף הראשי של אוצר הלשון הספניולית tornar a la pajina prinsipal del Trezoro
|
הצגת הערך |
248870 ערך מספר
entrada numero 248870
|
kayadez/kayades f. |
שקט, דממה, שתיקה, דומיה, דמי |
silence, stillness, quiet |
|
a la kayadez |
בחשאי |
|
azerle a la kayadez |
לרקום מזימות בסתר |
|
kayadez Bulisu! |
שתוק! אל תמשיך לדבר! |
|
kayadez pormo del inglez! |
שנו/החליפו את נושא השיחה! |
|
kayadez! |
שקט! |
פתגמים Refranes
|
Kayades Bulisu, ke es la salud |
|
La kayadez es mas grande dezdenyo |
|
'Sta muncha kayades, va naser una ija sfriyada |
|
Si la palavra es paras, la kayadez es oro |
|
La mijor repuesta es la kayadez |
שירה קלאסית ודרמה Poezia klasika i Drama
|
Kayadez podesta, kayadez de muerte (Gaon, Poezias) |
|
i de las muntanyas kayadez se traye (Gaon, Poezias) |
רומנים ועיתונות Novelas i Periodizmo
|
Nozotros pasimos ayi un kuarto de ora de una kayadez kaje de muerte. (El muerto ke esta bivo, 1912) |
|
Eya bushka kon palavras estranyas i kon misterioza kayadez a entrafikar la ovra de la djustisia (Mujer kriminala, Tel Aviv 1954) |
|
ma agora ke la |
|
Yo aksepto, disho krudamente. Un minuto la |
ספרות עממית Literatura popular
|
Al momento el chorbadji les izo de senyas a sus amigos, se metio el dedo entre los mushos komo por dizir ''kayadez, agora veresh!'' (Sipure Sefarad) |
|
Yo, kayadez. Ya no dishimos ke so kaprichoso, aunke senteyas me saltavan de los ojos! (Sipure Sefarad) |
|
Media ora mas tadre de nuevo me meto a batir. Kon las lagrimas en el garon eya me demanda: ''Sos tu kerido Persiado? Dame repuesta ke ya me vo murir!'' Yo - kayadez. (Sipure Sefarad) |
סגולות ותרופות עממיות Segulot i Melezinas populares
|
Segula para azer fuir las moshkas de la meza: ke tome piedra de fyel de buey i ke lo ate a la kayades sovre la meza, se fuyiran todas (manus. Papo, Sarajevo 1840) |