חזרה לדף הראשי של מכון מעלה אדומים                             tornar a la pajina prinsipal
del Instituto
חזרה לדף הראשי של אוצר הלשון הספניולית tornar a la pajina prinsipal del Trezoro
| 
   
 הצגת הערך  | 
 
326180 ערך מספר
entrada numero 326180
| 
   muevo adj.  | 
   חדש, חדיש; מתחיל, ירוק, טירון  | 
   new, modern; beginner, green, novice  | 
| 
   ampesar de muevo  | 
   להתחיל מחדש  | 
| 
   azerse del muevo  | 
   להעמיד פנים כלא יודע; להכחיש דבר מה שנעשה על ידיו  | 
| 
   de muevo  | 
   שוב, עוד פעם, מחדש  | 
| 
   de muevo!  | 
   הדרן!, עוד פעם!, עוד!  | 
| 
   ke ay de muevo  | 
   מה חדש?  | 
| 
   muevo djedit (t.)  | 
   חדש לגמרי  | 
| 
   no viene de muevo  | 
   זה לא מפתיע אותי  | 
| 
   nuevo  | 
דיגומים מילוניים Enshemplos leksikales
| 
   vestido muevo; kaza mueva (Nehama)  | 
| 
   sedasiko muevo, al de tres dias a la paré (Nehama)  | 
| 
   Ke ay de muevo? (Moscona)  | 
פתגמים Refranes
| 
   Muevos rees, muevas le(e)s  | 
| 
   Aspera azno a la yerva mueva  | 
| 
   A kavayo nuevo, kavayero viejo  | 
| 
   A dipasho del sielo non ay koza mueva  | 
| 
   Kuando ay amores nuevos se olvidan de los viejos  | 
| 
   Djuha no se iva a ichar sin sehura mueva  | 
| 
   A nuevas nesesidades, nuevos konsejos  | 
| 
   Eskova mueva barri bueno  | 
| 
   El Dio ke te guadre de muevo riko  | 
| 
   Panderiko muevo, tres dias a la pader  | 
| 
   El Dio ke nos guadre de merkader nuevo i de puta vieja  | 
שירה קלאסית ודרמה Poezia klasika i Drama
| 
   ke kada vez ke la oyen, les sona komo si es mueva. (Odisea)  | 
| 
   Le dize: ''Delila, el ke kiere apanyarme, kon kuedras muevas, rezias, el deve de atarme. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003)  | 
| 
   izi las reparasiones i reparti de   | 
| 
   saludes mi buen Jakof, ke ay de   | 
ספרות תורנית Literatura relijioza
| 
   En akel tiempo se renovo un rey nuevo en Mitsrayim (Meam Loez Bereshit)  | 
| 
   Disho rabi Elazar: deshala a esta presona: ke koza mueva ay en el ke mozotros no savemos? (Leket 'ha Zo'har, 1855)  | 
| 
   i le troko el nombre para baldarle la muerte i le echaron nombre   | 
תנ"ך, משנה ומדרש Biblia, Mishna, Midrash
| 
   Un kantaro nuevo puede estar yeno de vino viejo (Tefilat Imanuel, 1924)  | 
| 
   I el le disho: si atar me ataren kon kuerdas   | 
| 
   I lo ataron kon dos kuerdas   | 
רומנים ועיתונות Novelas i Periodizmo
| 
   Segun el uzo ke nozotros adoptemos desde lungo tiempo, en entrando en la nueva anyada djudia, (El Tiempo, 1924)  | 
| 
   En oyendo su boz, se serraron de muevo sus ojos. (Otniel Hodja, 2002)  | 
| 
   Izi de muevo mi pintura, ma fue refuzada komo las presedentes. (El Princhipiko, 2010)  | 
| 
   no puedesh eniegar ke el Djugeton fue siempre el ke dio el primero la idea de azer algunas kozas nuevas (El Djugeton 1917)  | 
| 
   Ya vos dishe le respondio el fakino de nuevo diziendo: en mi no ay azer muncho trato, si es ke esta, de akordo sovre el presio ke vos dishe vos dare las paras. (Hamal Izidor, Istanbul 1930)  | 
| 
   el konde se avia retirado en un kanton para kontemplar mijor a las muevas venidas (La Epoka, Sal. 1900)  | 
| 
   desharemos tambien a Katina, alegrarse de aver reushido a abandonar el   | 
| 
   | 
| 
   las esklamasiones de una vieja me izieron de   | 
ספרות עממית Literatura popular
| 
   Yevo almendrikas muevas para la rezin parida. (Blanka Flor)  | 
| 
   Ah! no t'alaves ke sos blanka, blanka komo el yasimin, (Kalendario de kantigas)  | 
| 
   lo muevo para esta kazika dezde trenta anyos para'ki, fue la agua ke su padre avia echo traer asta la kuzina (Sipure Sefarad)  | 
| 
   Después de media ora me meto a batir de nuevo. (Sipure Sefarad)  | 
סגולות ותרופות עממיות Segulot i Melezinas populares
| 
   para ke no se le bozee el vino: ke meta en la boka de la bota un atuendo de barro   |