חזרה לדף הראשי של מכון מעלה אדומים tornar a la pajina prinsipal
del Instituto
חזרה לדף הראשי של אוצר הלשון הספניולית tornar a la pajina prinsipal del Trezoro
אוצר הלשון הספניולית (לאדינו) לדורותיה – המילון המקיף ההיסטורי מילון המובאות: שירה קלאסית ודרמה לפי סדר אלפביתי |
Trezoro
de la Lengua Djudeoespanyola (ladino) a traves de las
Epokas - Diksionario amplio istoriko
Diksionario de sitasiones: Poezia klasika i Drama Segun el orden alfabetiko |
abandonar v. |
עזב, נטש, זנח; הזניח, הפקיר; ויתר על; דחה; התפטר, הסתלק |
Puevlo vil, abandono su kulto a Adonay! (Papo, Navot) |
Si, so indinyo, porke abandoni la severidad. (Papo, Navot) |
I porke non abandono su relidjion es viktoriozo en kada kombate i gerra. (La segunda Ester, 1911) |
abashar v. |
ירד, פחת; הוריד, הפחית, הנמיך; העמיק (בשאלה/נושא) |
abasha su pazmo venga i los vea. (Gaon, Poezias) |
abashates tu echa vizera sovre tu frente (Papo, Navot) |
Presto basho de las simas d'Olimpos, i fue a Itaka (Odisea) |
abasharse v. refl. |
הנמיך קומתו, הצטנע |
A la stasion fínala después ke s'abasharon, al grupo de mansevas de yir le ordonaron. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
abasho adv. |
מטה, למטה |
basho de sus vides i de su igera. (Gaon, Poezias) |
abastado - El Abastado |
שַׁדַּי, אלהים |
kualo? el Todo Poderozo l |
abatido adj. |
מדוכא, מדוכדך, מוכה (גם נפשית), נדכא; קודר, עגום, נוגֶה; מיוגע; המום, נדהם |
puedes tiranizar a la bivda al meskino / al triste i |
abatirse v. refl. |
נדכָּא (נעשה מדוכא), נחלש; התמוטט; כמש, נבל |
este andjel ke kuando la veo todas mis fuersas se abaten, (Rinio, 1906) |
a mi tu esklavo me dates korason ke bate / viendo ombres ke sufren se atrista |
abediguador m. |
מציל חייו של מישהו, מושיע; בעל צדקה, גומל חסדים |
i en esta ora El nos abedigue (Gaon, Poezias) |
abismo m. |
תהום |
Simientos El pozo al abismo mudo (Gaon, Poezias) |
Nos entrimos en un abizmo ke es fuerte de salir. (Rinio, 1906) |
el paiz esta yena de eshpiones, el keda ainda en las tinievlas del despotizmo, basho un govierno suzio i ladron, ke lo esta yevando al |
abokarse v. refl. |
גחן, התכופף, רכן, היטה עצמו, השתחווה; נעתר; נכנע, השפיל עצמו |
Lavora kon la pala, kavaka kon la chapa, s'aboka, s'alevanta, el dia no s'eskapa! ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
aboltar v. |
סובב, הקיף; הפך; חזר, שב, הלך בחזרה; החזיר; הפנה; החליף; השתנה |
El rey Ahashverosh abolto todo de preto a blanko (La segunda Ester, 1911) |
Eya abolto el korason de nuestro bien amado soverano (La segunda Ester, 1911) |
Me rezvali en la laja en boltando la tinaja (8 dias antes de Pesah, 1909) |
aboltarse v. refl. |
התהפך; הסתובב; חזר מנסיעה; שינה טעמו; המיר דתו |
Ke se les boltava sus ansias en alegrias. (La segunda Ester, 1911) |
abominavle adj. |
מאוס, נתעב, מתועב, נבזה, משוקץ, מעורר גועל, שנוא, דוחה |
ke tiene en orror vuestras echas abominavles? (Papo, Navot) |
abondansa/abondansia f. |
שפע, שפעה, ריבוי |
en abondansa, les dio largamente de los ke tenia. (Odisea) |
ke abashava kon abondansa kada manyana. (La segunda Ester, 1911) |
abondante adj. |
שופע, מצוי בשפע, פורה |
kon spondjas fofas, i otros, karne abondante spartian. (Odisea) |
Moneda te daremos, en oro, abondante. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
abordar v. |
נגע ב-, השיק ל-; עגן |
Mi senso no puede abordar favulas (Gaon, Poezias) |
Leshos de mi sezo abordar tu dicha (Gaon, Poezias) |
Oras serias ke mi senso abordar puede salmeo (Gaon, Poezias) |
aborreser v. |
שנא, תעב, בחל ב-, מאס |
Amigo eskarso / nemigo deskalso / haver ke es falso / aborrese el Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
aborresido adj. |
מתועב, שנוא, משוקץ |
el es desdenyado i aboresido. - (Gaon, Poezias) |
Esta rasa aborresida siempre nos presigio (La segunda Ester, 1911) |
Invierno, sezon indjustamente aborresida / sos mi amiga, porke debasho tu kara palida / ay ermozuras komo las ke en suenyo pasan / figuras, vistas, tanto lindas ke plasan la realidad / ma son mas puras ke la verdad (La Amerika, 1917) |
aborresión f. |
שנאה, איבה, טינה, מיאוס |
Deshi soltar de mis ojos flamas de aboresion. (Papo, Navot) |
de masakrar todo nuestro puevlo por su grande aborrision. (La segunda Ester, 1911) |
abrasar v. |
חיבק |
despues la abrasa delante la djente (Gaon, Poezias) |
ken el Koran santo guarda i abrasa (Gaon, Poezias) |
i ken la enkontra lugo la abrasa. (Gaon, Poezias) |
i kon peadades eyas la abrasan (Gaon, Poezias) |
abrasar se viene kon diversos ijos. (Gaon, Poezias) |
abraso m. |
חיבוק |
En prima okazion ke estuvo en sus brasos, la djovena, en medio de bezos i abrasos, kon amargura disho ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
abrigo m. |
מקלט, מחסה |
esta sonyadera topara abrigo. (Gaon, Poezias) |
pues bushkan abrigo de la providensia. (Gaon, Poezias) |
todo en siendo aleman, se aze pasar komo sudito italiano por estar mijor al |
abuzo m. |
ניצול לרעה, שימוש לרעה; הגזמה, עודף, יתר |
Dezilde al puevlo djudio: na la pura Ley del Dio, no mesklada de tantos uzos, kometiendo abuzos. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
achetar (it.) v. |
הסכים, נענה, נעתר, קיבל, השלים עם |
los eternales, de darsela non acheto, ma mi padre (Odisea) |
adelantre adv. |
קדימה, לפנים, הלאה |
despues adelante soltaron sus pasos. (Gaon, Poezias) |
adientro prep. |
ב- |
Kuando los dos se toparon adientro de la kaza alta, (Odisea) |
Sesh dias i sesh noches, stuvieron enserrados, adientro de vagones, eskuros i siyados. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
adientro adv. |
בפנים, בתוך, בקרב; פנימה |
Eyos oy kombaten adientro mi tino (Gaon, Poezias) |
adjilearse (t.) v. refl. |
הזדרז, מיהר, נחפז |
Apenas amanese, gritando Aufstehen, kon palos, kon rempushos - afín ke s'adjileen ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
adjuntado adj. |
מחובר, מלוכד, מאוחד, מצורף, מוצמד, נלווה |
Azanos, grupos, grupos, se vian adjuntados, en un lugar o otro oyendo enkantados de bokas de personas ke kon sus ojos vieron, o de buen manadero las kozas las sintieron. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
adjuntar v. |
חיבר, איחה, איחד, צרף, הוסיף, הצמיד, עשה אגודה אחת; כינס, אסף, הפגיש; שידך בין אנשים, הפגיש |
Andjelos vinieron - adjunta kon yoro (Gaon, Poezias) |
admiravle adj. |
נערץ; נהדר, נפלא |
metales, animales, plantas i flores / en diferentes kolores i golores / todo maraviyozo i |
adoptar v. |
אימץ |
Yo. furiozo de natura adopti la pasensia? (Papo, Navot) |
adorar v. |
אהב אהבה עזה, היה מאוהב ב-, העריץ; עבד, האליל, סגד ל- |
a el lo adoran trivos kativados (Gaon, Poezias) |
a El lo adoran i es rekirido. (Gaon, Poezias) |
su Ley se adora pues es la mas vieja (Gaon, Poezias) |
Puevlo siego sin verguensarse adora Baal, (Papo, Navot) |
adornado adj. |
מקושט, מעוטר |
estan adonadas i paresen sonreirme. (Rinio, 1906) |
adovar v. |
תיקן, שיקם, הטליא; השכין שלום, השלים (בין שני בני ריב) |
Ya eskapo su rijo segun eya kijo: areno bien las puertas, ya adovo dos kamaretas, (8 dias antes de Pesah, 1909) |
adrer /adrir v. |
שרף, הבעיר, הדליק; בער |
su frente parese ardir komo flama - (Gaon, Poezias) |
adresar (fr.) v. |
שלח, מען, פנה אל |
kualos entre el repozo son al Dio aderesados. (Gaon, Poezias) |
adresarse (fr.) v. refl. |
פנה אל, פנה בדברים |
despues al publiko el se aderesa (Gaon, Poezias) |
adulsar v. |
המתיק, ריכך, הקל; הגיש דברי מתיקה |
Onde la kreensa adulsa la suerte (Gaon, Poezias) |
ere kompetente adulsar la suerte (Gaon, Poezias) |
aedado m. & adj. |
זקן, קשיש, בא בימים; מבוגר |
el aedado eroe, ke dizen ke mas el no viene (Odisea) |
i una muchacha lo kuida aedada - le traye komida (Odisea) |
aereo/aeriano adj. |
אווירי |
el posto de observasion enemigo me avia visto i azia tirar los tiros kontra- |
afalago m. |
הרגעה, ניחום, תנחומים |
ley del afalago i dela pasensia (Gaon, Poezias) |
afamar v. |
הפך (מישהו) למפורסם; הרעיב |
ovras de ombres i diozes, ke los poetas los afaman, (Odisea) |
afartar v. |
השביע |
Pues, kuando i de komer i bever s'afartaron los novios, (Odisea) |
afeitar v. |
איפר, פירכס, קישט |
afeitar se supo mas ke kada dia (Gaon, Poezias) |
afeitada kon djoyas, o todo lo nesesario (Papo, Navot) |
aferrar v. |
תפס, אחז, החזיק; תפס (שכלית), הבין; הגיע |
i beveraje, kuando la kanseria aferra sus miembros, (Odisea) |
La rezia lansa aferro, kon la punta aguda de bronzo, (Odisea) |
se aserko, l'aferro por la mano, su lansa de bronzo (Odisea) |
En segida kon gritos: ''Shimshon, te aferrimos! Estas en muestras manos! No puedes mas salvarte!'' ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
Es ke s'esta sonyando? Es ke esta despierta? La aferró el espanto, su alma se alerta. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
afín de conj. |
כדי ל-, במטרה ל- |
I yo, vo yirme a Itaka afin de pushar a su fijo, (Odisea) |
Afin d'arresivir la moneda prometida, ke le permeteria d'amijorar su vida. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
afinkado adj. |
קבוע, יציב, תקוע |
Ke dos, dos por sus kodas las tuvo el atado, i torcha asendida en eyas afinkado; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
afirmar v. |
אישר, אימת, קיים, חיזק, חתם, נתן תוקף; טען/הצהיר בתוקף |
Rabi Meir kijo afirmar los fueros (Gaon, Poezias) |
aflakar v. |
הרזה (גרם רזון); החליש, ריפה, התיש; העני |
Ke te aflakaria? Ke koza te devrian azer por ke la piedras i te apanyarian?'' ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
aflakarse v. refl. |
רזה, הרזה, כחש; נחלש, כילה כוחו, תשש, התרופף; התרושש |
Ansi de ora en ora, de dia en semana, s'aflaka, se konsume, se aze muzelmana. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
afrenta f. |
עלבון; הוצאת שם רע; מבוכה, אי נעימות |
Ma, tu mereses todas las afrontas ke te aran! (Papo, Navot) |
afrisión f. |
מניעה, מחסור; ענות, עינוי, סבל, ייסורים, עוני |
Sin entender ke sus puevlo esta en gran perikolo i afliksion. (La segunda Ester, 1911) |
afuera adv. |
בחוץ; חו"ל; בהשאלה: בבית הקברות |
i por afuera siempre te menaza la gerra. (Papo, Navot) |
de |
agora (gr.) f. |
כיכר השוק (בפוליס היוונית); שוק לממכר מצרכי מזון וכו' |
Pasaron siete dias, la meten en komando, En otro blok del kampo agora 'sta morando. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
agora adv. |
עכשיו, כעת, עתה |
i pues ke Dio kijo mandarlo agora (Gaon, Poezias) |
Ma el agora, por su mala suerte, murio i ninguno, (Odisea) |
agua f. |
מים |
salpike su frente kon la agua santa. (Gaon, Poezias) |
el rio mostro un espejo en su agua klara, (Papo, Navot) |
Komo una agua ke korre i no se estanka (Papo, Navot) |
Siendo save ke yo vine a inchir agua i ke ainda no retorni? (Rinio, 1906) |
agudeserse v. refl. |
עשה חד, התחדד, הושחז; החכים |
Sintiendo de dinero, sus sensos se agudesen. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
agudo adj. |
חד, מחודד, מושחז, מלוטש; שנון, חריף, חד שכל; חד (צליל, כאב), צורם |
La rezia lansa aferro, kon la punta aguda de bronzo, (Odisea) |
aharvar (ebr.) v. |
היכה, הלקה, חבט, עינה; צלצל, דפק |
i despues la harvan kon fieros kemando. (Gaon, Poezias) |
Harvaron kanezes kon virgas de fierro, (Gaon, Poezias) |
El, aharvando las kuedras, kito melodiozas sonadas. (Odisea) |
El Dio se va ensanyando por lo negro ke va pujando, en deshando su komando males nos van harvando. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
Si mas siento esta avla vos harvo kon esta tavla. I yo kon este fierro la kavesa vo la fiero (8 dias antes de Pesah, 1909) |
La gritan, la aharvan, a kada paso i paso, su nombre es agora el numero al braso. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
aharvarse (ebr.) v. refl. |
היכה עצמו |
Esto sefte ke vide yo pedrer ansi el meoyo: marido i mujer harvarsen, ke tienen de kesharsen? (8 dias antes de Pesah, 1909) |
Aífto m. |
מצרים |
El sol de Aifto ora enserrarse (Gaon, Poezias) |
aijar v. |
הוליד/ילדה; אימץ ילד |
lo aijo, aunandose kon Poseidon en su grota (Odisea) |
aínda adv. |
עוד, עדיין; בכל זאת |
solo al Untado espera ainda. (Gaon, Poezias) |
alguno djimiendo inda desha verse (Gaon, Poezias) |
ma ainda solo kome ensu meza (Gaon, Poezias) |
ninguno ainda se ve por la kae (Gaon, Poezias) |
Dias inda inosente resitando orasiones (Gaon, Poezias) |
Un viejo ainda ven orasionando (Gaon, Poezias) |
maldicho - ainda al Dio orasionas (Gaon, Poezias) |
Estas palavras sonan ainda en mis oidos! (Papo, Navot) |
Ya es serka mediodia, el sol esta serka la fuente, i ainda mi kerido no paso. (Rinio, 1906) |
No vos estas averguensando? Ainda estas avlando! (8 dias antes de Pesah, 1909) |
aire m. |
רוח, אוויר, הבל, דברים בטלים; מנגינה, נעימה, לחן; מראה, דמיון |
entornadas de enzinos i de aire delisiozo. (Gaon, Poezias) |
i de el oriente un aire delgado (Gaon, Poezias) |
ekspuesto al aire por ke algun perro (Gaon, Poezias) |
I una boz grito en el aire: ''Tembla malino! (Papo, Navot) |
yevado en el aire sovre las alas del viento. (Papo, Navot) |
vasta la yevan, liviana ansi ke el soplo del aire. (Odisea) |
Nos das los envigorantes aires las tempestas / ke los desho azer mis karas koloradas / i mi alegria es dulse komo la de fiestas / i mi korason late un kante de enamoradas (La Amerika, 1917) |
porke non estiende su braso poderozo / i los esparze en el |
ajeno n. & adj. |
זר, נוכרי |
Siervos vozos fuitesh por tierras ajenas (Gaon, Poezias) |
para korrer detras de siertas mujeres ajenas. (Papo, Navot) |
ke un ajeno tan mucho aspere a la puerta; de eya (Odisea) |
'Karo ajeno, te ensanyaras de lo ke vo dizirte? (Odisea) |
ajurnar (fr.) v. |
דחה |
I eya, ni el kazamiento odiozo l'ajurna, ni puede (Odisea) |
akavidado adj. |
זהיר, מתון |
El ya tuvo meldado, ansi el es akavidado de no suvir kon kalsado i sin averse eskarvado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
akayar v. |
השתיק, השקיט, הרגיע |
me akayi, me kontenti kon su repuesta vana, (Papo, Navot) |
akel pron. dem. |
ההוא |
realsandose tu alma konponiendo akel kante. (Gaon, Poezias) |
akerensiar v. |
חיבב; התאהב |
Dio ke akerensia su puevlo antigo (Gaon, Poezias) |
akeya /akeyas pron. dem. |
ההיא/ההן |
por akea ija vino kativarse (Gaon, Poezias) |
akeyos pron. dem. |
ההם |
Agora nuestro mal non parese komo akel de akeyos dias (La segunda Ester, 1911) |
aki adv. |
כאן, פה |
i suvir aki podites ven veras tu mi asiento. (Gaon, Poezias) |
asta tu djentio aki en Estrahan. (Gaon, Poezias) |
aklarar v. |
האיר; הבהיר, הסביר, באר |
vengan i aklaren mis tristes penserios (Gaon, Poezias) |
rogo le aklare su eskuro dia (Gaon, Poezias) |
akodrarse v. refl. |
נזכר, העלה בזכרונו |
Me akodro yo su djura, sus ordenes venerados (Gaon, Poezias) |
En akodrandose d'el, a los diozes favlo i les disho: (Odisea) |
El ombre sospechando - s'avia akodrado, de lo ke se paso i estava preparado - ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
akojer v. |
אסף, ליקט, קיבץ, אגר |
Arrespondiendole Zeus, k'akoje las nuves, le disho: (Odisea) |
O bien kon sus amigas a pasear se iya, en kampos o en guertas, i flores akojia. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
akomodado adj. |
מסודר, מאורגן, מצוייד כהלכה |
Segun tu pareser sea todo akomodado! (Papo, Navot) |
akompanyado adj. |
מלווה; רדוף, מכושף |
Paresen estar akompanyadas de munchos ruidos (Papo, Navot) |
akompanyador/dera |
מלווה, בן לוויה |
Mi salida inkonito, sin akompanyadores, (Papo, Navot) |
akompanyar v. |
ליווה; הגיע לאותה רמה, השתווה בהישג |
yamando muchachos ke la akompanyen (Gaon, Poezias) |
visto ke dos servideras aneya la akompanyavan. (Odisea) |
akonsejar v. |
ייעץ |
fija de Atlas, ke mal akonseja, i todas fonduras (Odisea) |
akonsejarse v. refl. |
התייעץ |
Ama venid, los k'estamos aki mos akonsejaremos (Odisea) |
akonteser v. |
קרה, התרחש |
kualo vezes akontese - ma son virgas de demones. (Gaon, Poezias) |
Vezes akontese ke eya durmiendo (Gaon, Poezias) |
salvarmos de todos malores ke mos akontesio. (La segunda Ester, 1911) |
No era esto prova, el Pelishti pensava, ke una maraviya akontesiendo stava? ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
akorado adj. |
חרד, קצר רוח |
De fatiga akorado las noches ke yo me topo (Gaon, Poezias) |
akorrido adj. |
נחפז, אץ, רץ |
Entre alas flameantes de anjelos akorridos (Gaon, Poezias) |
Yo so vuestro marido ke siempre vo akorrido por traer lo menesterozo; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
akorruto adv. |
לעתים קרובות, תדיר; באופן אקראי |
son a los suyos; i al tiempo akorruto enkontros tuvimos, (Odisea) |
akostar v. |
התקרב, ניגש אל; הגיע אל המזח; היטה |
Akostando mi oido i armandome pasensia (Gaon, Poezias) |
sin akostar mi oido a la boz del oraklo. (Papo, Navot) |
akto m. |
מעשה, פעולה; רישום; מערכה (במחזה) |
si Zeus va permeter, ke se agan aktos de vengansa; (Odisea) |
aktualmente adv. |
כעת, עכשיו, עתה |
aktualmente; i ke no lo vea ninguno izieron; (Odisea) |
akudir v. |
עזר ל-, סייע ל-, בא לעזרה, נחלץ לעזרה, חש לעזרה, הציל |
se esforsa i akude surmontar sovre la nuve. (Gaon, Poezias) |
despues el desiende akudir sus pasos (Gaon, Poezias) |
akumplir v. |
ביצע, הגשים, הוציא לפועל, מילא (בקשה); השביע רצון |
Akumpliendo mi ovligo tornare ami olgansa (Gaon, Poezias) |
ken esto akumple noble es su suerte. (Gaon, Poezias) |
ala f. |
כנף; סנפיר |
Basho de mis alas yo djuro i digo: (Gaon, Poezias) |
Entre alas flameantes de anjelos akorridos (Gaon, Poezias) |
yevado en el aire sovre las alas del viento. (Papo, Navot) |
alado prep. |
ליד, על יד, סמוך ל- |
Ke vos diga una: parese ke vos izites a la una kon el vezino de alado, ke i el es un atavanado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
Tanto se tuvo gastado i la shemura alado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
alaod m. |
עוּד, לאוטה (כלי נגינה) |
I los alaudes batan i resonen (Gaon, Poezias) |
alavado adj. |
מהולל; מפורסם |
Ansi una nasion salvada, delos puevlos alavada, no ternes ningun remorso sigiendo este kurso. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
alavar v. |
שיבח, הילל, פאר |
se korajozo, afin ke los ke a naser van, t'alaven. (Odisea) |
Ayi ensima, los bilbilis i los pasharos se dan rendevu por kantar i por alavar la gloria del dia. (Rinio, 1906) |
alavarse v. refl. |
התרברב, התפאר |
Alegres se alavan: ''Ermanos, reushimos!'' ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
alavasión f. |
שבח, תשבחות, הלל, תהילה |
Eyas ke denunsien sus alavasiones (Gaon, Poezias) |
albersia /albirsia f. |
בשורה טובה |
antes la albersia sea pregonada (Gaon, Poezias) |
alda f. |
צד, שולים, כנף בגד |
ven sovre mi alda ninyo regalado (Gaon, Poezias) |
aldea f. |
כפר |
por espandiduras azul en aldeas. (Gaon, Poezias) |
alegrar v. |
שימח |
alegrar desierto ke vino la ora. (Gaon, Poezias) |
alegrarse v. refl. |
שמח, עָלַז |
i El se alegra de vervos esklavos. (Gaon, Poezias) |
alegre adj. |
שמח, עליז, תוסס, מאושר |
alegres, gozozos, borrachos, rientes, (Gaon, Poezias) |
El kanez alegre se move orozo (Gaon, Poezias) |
Mira komo Rinio es ermoza, es biva, es alegre, es fuerte, (Rinio, 1906) |
Oh! Todo esta alegre... todo esta dulse... todo esta ermozo... (Rinio, 1906) |
Alegres se alavan: ''Ermanos, reushimos!'' ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
alegría f. |
שמחה, גיל, חדווה, עליזות,ששון, צהלה |
sea por ventura i por alegria (Gaon, Poezias) |
rendir a mi patria repozo i alegria. (Papo, Navot) |
alegria i gozo a toda la nasion. (La segunda Ester, 1911) |
Ke se les boltava sus ansias en alegrias. (La segunda Ester, 1911) |
Nos das los envigorantes aires las tempestas / ke los desho azer mis karas koloradas / i mi alegria es dulse komo la de fiestas / i mi korason late un kante de enamoradas (La Amerika, 1917) |
alemán/o n. & adj. |
גרמני |
Un dia los almanes del nido l'arrankaron, kon su padre i madre al lager la yevaron. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
remarkad bien estos puntos pretos, ayi esta konchentrada toda la artileria |
alertarse v. refl. |
נבהל, נאחז בהלה |
Es ke s'esta sonyando? Es ke esta despierta? La aferró el espanto, su alma se alerta. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
aleshado adj. |
רחוק, מרוחק; מבודד, מתבודד |
I a ti torpe Ah'av, aleshado de lo bueno, (Papo, Navot) |
londje (k'en dos se apartan, los mas aleshados de ombres, (Odisea) |
alevantar v |
הרים, הקים, העלה, זקף, הגביה, הניף; קומם, המריד; שיקם; העתיק; אסר |
la ke enrezio tu reinado, levanto tu pendon, (Papo, Navot) |
En mi echar i en mi alevantar yo no penso ke a el. (Rinio, 1906) |
alevantarse v. refl. |
קם, התרומם; קם ממיטתו; מרד, התמרד; הפסיק; (על השמש/היום:) זרח; סמר; יצא לדרך |
me levantaria kada dia kon nueva gana, (Papo, Navot) |
ke no ay un ombre ke se levante i lo depiedra. (Papo, Navot) |
estos el Sol onde s'echa, los otros onde s'alevanta), (Odisea) |
Lavora kon la pala, kavaka kon la chapa, s'aboka, s'alevanta, el dia no s'eskapa! ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
algo m. |
משהו, דבר מה; מעט |
Algo de esto konta i a nos, dioza, fija de Zeus. (Odisea) |
algodón m. |
צמר גפן, כותנה; ריפוד |
en manko de nada yo me via entornado por pelotas de |
algún adj. |
איזשהו |
Solo algun perro mudo i ambriento (Gaon, Poezias) |
alguno pron. |
מישהו |
algunos atestan sentir su salmeo (Gaon, Poezias) |
de algunos mizmo no ay ni memoria (Gaon, Poezias) |
alguno djimiendo inda desha verse (Gaon, Poezias) |
alguno de eyos fue romanesido, (Gaon, Poezias) |
Yo no veo en mi nasion alguno tan ardiente (La segunda Ester, 1911) |
alimpiar v. |
ניקה, טיהר, מרק; ''גילח'' ממישהו את כל רכושו |
i alos kulpozos alimpia del yerro (Gaon, Poezias) |
Yo te vo azer alimpiar de todos tus pekados... (Papo, Navot) |
De alimpiar la suziedad de la idolatria, (Papo, Navot) |
otros, las mezas las arresentavan i las alimpiavan (Odisea) |
I tu alimpies todo i apareja, i si por mi te preguntan, (La segunda Ester, 1911) |
alkansar v. |
השיג, הגיע ל-; הספיק; הצליח |
yo |
alkavo adj. |
אחרון |
destorvar los dias de alkavo de tu viejo padre. (Rinio, 1906) |
Allah (t.) m. |
אלהים |
Del sielo entonses el Alla muy laso (Gaon, Poezias) |
Alla solamente es Dio eternelo (Gaon, Poezias) |
De kuando salio Purim vamos diziendo Allah kierim: (8 dias antes de Pesah, 1909) |
alma f. |
נשמה, נפש |
Mi alma konsiente visio enkuvierto (Gaon, Poezias) |
vido la muchacha ke bola su alma (Gaon, Poezias) |
sostener el mundo i rebivir almas (Gaon, Poezias) |
apenas es noche no se ve mas alma (Gaon, Poezias) |
Las almas se soplan i Dio las rekoje (Gaon, Poezias) |
Son ya kuantos dias ke mi alma kansa (Gaon, Poezias) |
despues el replika kon alma trublada: (Gaon, Poezias) |
si la alma gia el kuerpo siyado (Gaon, Poezias) |
Son ya kuantos dias ke mi alma kansa (Gaon, Poezias) |
espiego si saves - mi alma demanda. (Gaon, Poezias) |
realsandose tu alma konponiendo akel kante. (Gaon, Poezias) |
konsentia ke mi alma serka ti bushka repozo. (Gaon, Poezias) |
onde te kere kitar la alma i las entranyas! (Papo, Navot) |
destruir el avenir de tus chikos ke son tu alma i tu sangre, (Rinio, 1906) |
Mi vida no es mia es suya; mi alma es para el. (Rinio, 1906) |
metio su alma en perikolo de muerte, (La segunda Ester, 1911) |
guadrame de la falsa testimoniansa / de akel ke pushado por la vengansa / va delantre el tribunal i djura / por kondanar a una |
almario m. |
ארון; כינוי לטיפש |
Los pusos i los punyos yenos de reskunyos delos klavos ke enkontri enel armario i yukuri; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
almendra f. |
שקד; טבעת דמוית שקד |
Ayi enfrente, en la entrada del chiflik los arvoles de almendra i de kaise estan kuviertos de flores, (Rinio, 1906) |
almiskle m. |
ניחוח, בושם; מוּשְּׁק (סוג של בושם); מור |
Entre guertos balsamados kon almiskle i ensensio (Gaon, Poezias) |
alondjar (port.) v. |
הרחיק, דחה; האריך |
Kon seda la vistian, yevava djoyas d'oro, la alondjavan siempre de males i de yoro. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
alsar v. |
העלה, הרים, הניף, נשא |
Kon tembla la alsa i mira el sielo (Gaon, Poezias) |
alsaron sus palmas al Dio ensalsado (Gaon, Poezias) |
Un kozak supito alsa su martio (Gaon, Poezias) |
alsarse v. |
התרומם |
ver de su tierra alsarse el fumo, aun ke de londje, (Odisea) |
altar m. |
מזבח |
relumbrando sovre el altar de su santuario, (Papo, Navot) |
alteza f. |
גובה, רום, רוממות, הוד מעלה |
Si alteza, ya paso. Yo la presti mi kavayo (Papo, Navot) |
Kerias ke te respondiera: ''Si, alteza real, (Papo, Navot) |
altig(u)ozamente adv. |
ביהירות, בגאווה |
altigozamente tomi mi espada en mano (Papo, Navot) |
altig(u)ozo adj. |
גאוותן, גאה, יהיר, שחצן |
el altigozo suksesor del terrivle Zimri. (Papo, Navot) |
Altiguos parientes / dolores de dientes / en rikes las mientes / son penas del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
alto adj. |
גבוה, רם, נישא, מרומם, תמיר |
ke en la mar las konose, i el, los pilares los altos, (Odisea) |
altramente (it.) adv. |
אחרת, באופן אחר |
ay esperansa si la kavaleria non keda de avansar, |
altura f. |
גובה; גבעה, תל |
Me parese por alturas supito ke yo deskalso (Gaon, Poezias) |
parese taksaron ansi de altura (Gaon, Poezias) |
Onesto i kalmo de alturas vino (Gaon, Poezias) |
I supito se alevanta i suve asta la altura. (La segunda Ester, 1911) |
alusinasión f. |
חזיון תעתועים |
devienes sujeto a las alusinasiones? (Papo, Navot) |
alvorada f. |
שחר, עמוד השחר; חגיגה משפחתית של הצגת הנדוניה |
Kuantas alvoradas se also lijero (Gaon, Poezias) |
serkana desierto es la alvorada (Gaon, Poezias) |
De la alvorada asta anochese (Gaon, Poezias) |
ama/amá (t.) conj. |
אך, אבל, אולם |
Ama agora andar yo me vo a la rápida nave, (Odisea) |
amado m. & adj. |
אהוב |
vente atras a tu tierra natala amada, i un kolmo (Odisea) |
Eya abolto el korason de nuestro bien amado soverano (La segunda Ester, 1911) |
amaneser v. |
האיר/הנץ השחר; השכים קום |
Apenas amanese, gritando Aufstehen, kon palos, kon rempushos - afín ke s'adjileen ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
amante n. |
אוהב, מאהב; אהוב; ארוס; מומחה, בקיא |
Yo no tengo en el mundo ninguna koza mas valutoza ke el amor de mi amante. (Rinio, 1906) |
amanyana/aminyana adv. |
מחר |
Amanyana kale ke le de una repuesta, ke repuesta ke le de? (Rinio, 1906) |
amar v. |
אהב |
ser el Dio de siempre ama los pasientes (Gaon, Poezias) |
Ah! El amar kuanto dulse es! (Rinio, 1906) |
Ke digan, si! Yo no entiendo razon, yo amo a Lefteri, lo amo, i lo amare. (Rinio, 1906) |
Ke sepa! Si, ke Katerina sepa ke yo amo a su marido, esto no me importa! (Rinio, 1906) |
amargado adj. |
נעצב, ממורמר |
Suspiros de bivdas amargadas i de guerfanos (Papo, Navot) |
amargo adj. |
מר, מריר; עגום; זריז, מוכשר, ערום; כינוי לקפה |
tambien la komida mas ke fyel amarga (Gaon, Poezias) |
kansarla empesa un amargo yanto (Gaon, Poezias) |
Ke amargo a nuestro puevlo kon penas i dolores. (La segunda Ester, 1911) |
amargura f. |
מרירות; עצב, עוגמה; מרור |
En prima okazion ke estuvo en sus brasos, la djovena, en medio de bezos i abrasos, kon amargura disho ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
Los dias se suksiden, la vida es muy dura, su korason 'sta triste i yeno d'amargura. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
amasado adj. |
שנלוש |
i kon fyel la vida vos es amasada. (Gaon, Poezias) |
terrivle reinado amasado kon tirania! (Papo, Navot) |
guadrame de akel vizino ensavanado / ke manyana i tadre aze orasion / sin entender ke kon lodo es |
amasar v. |
לש |
Kon las piesas de tu oro se amasa la korona (Gaon, Poezias) |
ke kon suziedades fueron amasados (Gaon, Poezias) |
amatar v. |
כיבה; הרגיע; מחץ בין האצבעות |
Mashki mi ravia kon mis dientes? La deshi amatar (Papo, Navot) |
amatarse v. refl. |
כבה |
antes se amate la luz de mi vida (Gaon, Poezias) |
amavle/amable adj. |
נעים, חביב, אדיב, מנומס, נעים הליכות, מסביר פנים |
Sierto, esperavas de mi, palavras mas amavles. (Papo, Navot) |
ambezar v. |
לימד, הורה; למד |
embezadles vozotros los de vuestros avuelos. (Papo, Navot) |
para k'ambeze si ay novedades de la atornada (Odisea) |
La povre no savia, lo ambezo mas tadre, ke dizde el primo dia kedo sin padre i madre. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
ambre f. |
רעב, כפן; בולמוס, רעבון |
La ambre, la sed te apuran; i tu mas esperas! (Papo, Navot) |
ambriento /e adj. |
רעֵב |
Solo algun perro mudo i ambriento (Gaon, Poezias) |
rondjaria vuestros kuerpos a perros ambresidos (Papo, Navot) |
amejorar/amejorear v. |
שיפר, שכלל, השביח, היטיב, טייב |
Afin d'arresivir la moneda prometida, ke le permeteria d'amijorar su vida. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
amenazar v. |
אִיֵּם |
i por afuera siempre te menaza la gerra. (Papo, Navot) |
Eya rondja la tavla i el la menaza kon el fierro (8 dias antes de Pesah, 1909) |
amigo m. |
חבר, רע, עמית, ידיד |
Alteza, yo no so amigo de la ingratitud; (Papo, Navot) |
ke en Itaka - estonses tambien, stando entre amigos, (Odisea) |
vienes por la prima vez, o tu sos de mi padre amigo, (Odisea) |
El ministro es mi amigo, le rogare ke lo tenga en membrasion (La segunda Ester, 1911) |
O bien kon sus amigas a pasear se iya, en kampos o en guertas, i flores akojia. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
Vizino borozo / haver mentirozo / amigo selozo / enfastio del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
Amigo eskarso / nemigo deskalso / haver ke es falso / aborrese el Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
Amigo en sensia / haver de konsensia / mujer de pasensia / bendision del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
guadrame sovre todo de akel falsador / ke se amostra a la kara |
amistad/amistá f. |
ידידות, רעות, חיבה |
el se la dio; visto ke muy grande amistad le tenia - (Odisea) |
amor m. (Sal.)/f. (Izm./Ist.) |
אהבה,חיבה; אהוב |
Mi amor por ti, no es oy menos ke akel dia, (Papo, Navot) |
te djuro ke no fue para presigir los amores, (Papo, Navot) |
El amor nos aze andjeles, nos aze bivir una vida enteramente differente de la muestra... (Rinio, 1906) |
eya enborracha mi korason de amor. (Rinio, 1906) |
Mi korason esta yeno de amor por mi kerido Lefteri. (Rinio, 1906) |
Ah! Por amor de mi nasion echo gritos de esklamasion. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
Paz i amor reinan kuando eskurese / el rededor del ogar paternal / mientres ke afuera todo se estremese / kon las furores de invierno infernal (La Amerika, 1917) |
amostrar v. |
הראה; הוכיח |
Amostradme kon kual puevlo non sufrio Israel i fue salvo (La segunda Ester, 1911) |
amostrarse v. refl. |
הופיע, הראה עצמו;העמיד פנים |
guadrame sovre todo de akel falsador / ke |
ancho adj. |
רחב; נח לבריות |
donos a los imortales ke moran en los sielos anchos? (Odisea) |
andar m. (port.) |
קומה בבית, דירה; הליכה |
Andadvos, si vos plaze, a vuestro echo, si vos digo, ke provecho? (8 dias antes de Pesah, 1909) |
andar v. |
הלך, צעד, פסע, התהלך; עשה בלהט |
andando kon una roza en su mano (Gaon, Poezias) |
Mas ni ombre bivo anda por la kaye (Gaon, Poezias) |
ande/andi adv. |
איפה, היכן? לאן?; אצל |
kuando d'Efira torno, d'ende el fijo de Mermeros, Ilos |
andjélo /ánjel/ándjel/ándjeli/ándjel |
מלאך |
Anjelos supremos ora nuestro templo (Gaon, Poezias) |
Andjelos vinieron - adjunta kon yoro (Gaon, Poezias) |
anjel de los sielos es i nada manka. (Gaon, Poezias) |
Entre alas flameantes de anjelos akorridos (Gaon, Poezias) |
El amor nos aze andjeles, nos aze bivir una vida enteramente differente de la muestra... (Rinio, 1906) |
este andjel ke kuando la veo todas mis fuersas se abaten, (Rinio, 1906) |
Shimshon, ke los Daneos, la djente de su trivo, kontavan ke un andjel viniendo del Dio bivo, predisho a su madre, mujer ke no paria, k'en manko de un anyo un ijo teneria, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
ladron, ipokrita, ingrato i traishedor / |
anel pron. |
לו, אליו |
ma solo anel, k'atornar dezeava i ver su espoza, (Odisea) |
aneya/aneyas pron. |
לה, אליה/להן, אליהן |
Le respondio Telemahos, el savio, aneya, i le disho: (Odisea) |
ánfora f. |
אמפורה, כד בעל שתי אזניים(להחזקת יין וכו') |
unos, en anforas, vino kon agua stavan meleskando, (Odisea) |
angajarse (fr.) v. refl. |
התארס; התחייב,לקח עליו; נכנס |
Ansi yo a este enshempio korro i me angajo (La segunda Ester, 1911) |
angustia f. |
תוגה, צער, יגון, עצב, דאבה; מחנק; גועל, דחייה, רצון להקיא; בוז |
ekspuestos a males angustias i penas (Gaon, Poezias) |
El no se ve, no se oye, i solo angustia i yoros (Odisea) |
Tiempo enuvlado / haver malavlado / mirada de lado / angustia del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
animal m. |
חיה; אדם חסר מצפון |
I ke es la repuesta ke te dio este animal, (Papo, Navot) |
'Animales, yo so mas feros ke vozotros!'' griti (Papo, Navot) |
me meti a oir brameos de los animales, (Papo, Navot) |
Kamino komo kosha, tengo grande kongosha de levantar mender i kavesales ke es echo de animales. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
metales, |
O Dio guadrame del ipokrita / komo akel |
aniyo m. |
טבעת |
saka sus aniyos i pues kon kevranto (Gaon, Poezias) |
Yo, le di el aniyo a mi kerida Rinio ke va ser mi mujer... (Rinio, 1906) |
anke (it.) prep. |
למרות ש-; הגם ש-, נוסף לכך, יתירה מזאת; אף על פי כן, בכל זאת |
i anke estremesivle va por el mi paso fiero. (Gaon, Poezias) |
anke enkuvrieron el fin de los dias (Gaon, Poezias) |
anoche adv. |
אמש, הלילה שעבר |
Anoche kaminates por todas las plasas de Shomron. (Papo, Navot) |
loke topo interesante es la konversasion ke tuvi |
anocheser v. |
ירד הלילה; באירוניה: נזכר בחלומו במטלה ששכח לבצעה |
De la alvorada asta anochese (Gaon, Poezias) |
anojado (port.) adj. |
כעוס, רוגז, כועס, נרגז, זועף; נעלב |
Luvia arrojada / kamiza mojada / mujer anojada / kastigo del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
ansí adv. |
כך, ככה |
parese taksaron ansi de altura (Gaon, Poezias) |
i ansi se viene terminar la fiesta. (Gaon, Poezias) |
ansi son eyos sonantes ansi eren orgoliozos. (Gaon, Poezias) |
Ansi ermozura Livorno no vido (Gaon, Poezias) |
vasta la yevan, liviana ansi ke el soplo del aire. (Odisea) |
ansia f. |
צער, סבל, ענות; דאגה, חרדה; קמצנות, אהבת בצע |
para ke konosan ansias dela vida. (Gaon, Poezias) |
Ke se les boltava sus ansias en alegrias. (La segunda Ester, 1911) |
ansiarse v. refl. |
התענה, הצטער, התעצב,התמלא דאגה; שאף ל-, חתר ל- |
Dizme Ah'av, por kualo te ansias i te apretas? (Papo, Navot) |
ansiozo/ansiaozo adj. |
חרד, דואג; משתוקק |
portefolio vazio non puedo apiadar segun kero / yo bivo triste i |
antes adv. |
קודם, פעם, לפני כן |
salvar sus kreentes una ora antes. (Gaon, Poezias) |
El kanez palido torna komo antes (Gaon, Poezias) |
i antes el bole le dize: Espera! (Gaon, Poezias) |
por ver kuanto antes luz de delivransa. (Gaon, Poezias) |
antes vente anyos ke fuimos matados (Gaon, Poezias) |
Al empesijo komo de antes le avlaron. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
antiguo /antigo adj. |
עתיק, עתיק יומין;מיושן |
Ma un Dio existe viejo i antiguo (Gaon, Poezias) |
Dio ke akerensia su puevlo antigo (Gaon, Poezias) |
de los baraganes en dias antiguos (Gaon, Poezias) |
Amostradme onde esta Amalek, Moav, Sihon i Og, reyes antigos (La segunda Ester, 1911) |
kualo? el Todo Poderozo l Abastado / a estas indjustisias se keda kayado? / porke komo el tiempo |
anular v. |
ביטל, פסל |
ma el tiempo todo anula, atema (Gaon, Poezias) |
anyo m. |
שנה |
Ditas perlas rekojidas antes ocho sientos anyos (Gaon, Poezias) |
antes vente anyos ke fuimos matados (Gaon, Poezias) |
Meresio a anyos, salud i rikeza (Gaon, Poezias) |
Ma kuando vino el tiempo, despues ke pasaron los anyos (Odisea) |
aogar v. |
חנק; הטביע |
otra noche vengo yo por aogarte. (Gaon, Poezias) |
apanyar v. |
תפס, אחז, החזיק, לפת; חטף;כינס, אסף; תיקן |
Ke modo kon endjenios, el ombre apanyaron, los ojos le vaziaron i lo enkarselaron. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
aparar v. |
הציג, הראה בפומבי; חידד (עפרון) |
i s'aparo a la 'ntrada de la kaza de Odiseus, (Odisea) |
aparejado adj. |
מוכן, שהוכן, שיועד |
Sin saver yo delas penas para mi aparejadas (Gaon, Poezias) |
aparejar /aparijar v. |
הכין, ערך, התקין |
se aparejaron para la matansa. (Gaon, Poezias) |
i aparejarte una fin de las mas terrivles! (Papo, Navot) |
I tu alimpies todo i apareja, i si por mi te preguntan, (La segunda Ester, 1911) |
aparensia f. |
חזות, צורה, הופעה, מראה |
ladron, ipokrita, ingrato i traishedor / andjel de |
apareser v. |
הופיע, נגלה |
aparese una ermoza persona (Gaon, Poezias) |
Ma aparesiendo nuestro rey untado (Gaon, Poezias) |
aparey (fr.) m. |
מכשיר |
en arrivando en las linias enemigas, sin pedrer tiempo izi pozar mi |
aparisión m. |
הופעה; רוח רפאים; חזיון,התגלות, הופעה פתאומית |
a dezbarasarme de la terrivle aparision. (Papo, Navot) |
aparte adv. |
לחוד, בנבדל, בנפרד |
demas ke no manke el harem aparte (Gaon, Poezias) |
k'azen k'el sielo aparte este de la tierra, detiene. (Odisea) |
todos, aparte del dio Poseidon, k'ensanyado estuvo (Odisea) |
De ombres aparte de damas. (La segunda Ester, 1911) |
Mujeres, puevlo aparte, tienen leyes en disparte, todo el penserio tienen a sus dinim ke mantienen (8 dias antes de Pesah, 1909) |
Aparte d'una supa i d'una revanada de pan, el dia entero, no mete en boka nada. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
No tiene mas kaveyos, no le desharon nada, aparte de kundurias i djuba envarada. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
apartener/apartenir v. |
היה שייך ל-, השתייך, נמנה עם |
de las ke apartenian al muy korajozo Odises. (Odisea) |
No era prova esto a kien apartenia, la fuersa, la grandura i la barragania? ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
apaziguar v. |
השקיט, הרגיע; השלים בין,השכין שלום |
el vero repentimiento kalmara la ravia del Kreador / i solo |
apel (fr.) m. |
מיפקד במחנה ריכוז |
Las echan de las kamas. Un chay, i a la kaye. Appel! Es maloroza kien tadra, kien se kaye. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
apena/apenas adv. |
בקושי, כמעט שלא, זה אך |
apenas es noche no se ve mas alma (Gaon, Poezias) |
Apenas amanese, gritando Aufstehen, kon palos, kon rempushos - afín ke s'adjileen ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
apiadar v. |
נחלץ לעזרה, סייע ל-, עזר ל- |
Elas! non ay ken se apiade por nozotros! (La segunda Ester, 1911) |
ma su korason guay duro i indiferente / non tiene kompasion, non |
portefolio vazio non puedo |
apiadarse v. refl. |
חמל, ריחם |
i pues muerirse. I tu, Olimpiano, no te apiadas? (Odisea) |
non eskapo de sufrir - d'el los diozes se apiadaron (Odisea) |
El Dio ke mire i ke se apiade. (Rinio, 1906) |
aportar v. |
תרם; בא לבקר; נשאר ליד הדלת |
kuala aportada dizen fue del sielo. - (Gaon, Poezias) |
apóstol /apóstolo |
שליח (נצרות) |
esto testimonian dodje apostolos. (Gaon, Poezias) |
apozarse v. refl. |
נח, התיצב; לן במקום כלשהו, עבר את הלילה |
al poste se apozo de la sala, la muy bien fraguada, (Odisea) |
Akel ke kon keshada de azno en las manos, firio sin apozarse un mil de sus ermanos; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
aprendear v. |
מישכן, נתן במשכון |
unidad aprendan de el las nasiones. (Gaon, Poezias) |
aprender v. |
למד |
aprender la eskritura por leer tu onda sensia. (Gaon, Poezias) |
aprendimiento m. |
לימודים, התלמדות, חניכות |
Para sus misterios no ay prendimiento (Gaon, Poezias) |
apresiar v. |
העריך, החשיב, העריץ, הוקיר;אמד, העריך, קבע מחיר |
suerte, porke la kantiga mucho la apresian la djente, (Odisea) |
apresurado adj. |
זריז; נחפז, ממהר, בהול;מזורז; חסר סבלנות, חסר מנוחה; נכון ל- |
Ma state agora aki, i si mizmo stas apresurado, (Odisea) |
Apresurado se hue, i el non aspero ke mozotros (Odisea) |
apresuransa /za f. |
דחיפות, נחיצות, חפזון, חפזה, קוצר רוח |
vazian asus bokas kon apresuransa (Gaon, Poezias) |
apresurarse v. refl. |
מיהר, נחפז, הזדרז, אץ |
'No me detengas aki mas, porke m'apresuro al kamino. (Odisea) |
apretado adj. |
לחוץ, דחוק, הדוק, מהודק; קמצן, קפוץ יד; ביישן, נחבא אל הכלים |
su talia svelta apretada en su longo sayo? (Papo, Navot) |
apretar v. |
הידק, לחץ, דחק; בלם; הכביד על, העיק; הפעיל לחץ, הכריח, כפה; איית; לחץ, עינה, נגש, דיכא, הכניע; הטריד; גרר, החזיק בכח |
i me meti a korrer kon sanya. Mis dientes apreti, (Papo, Navot) |
I todo el ke lo apreto i lo presigio devino kavo. (La segunda Ester, 1911) |
Les dizes esta penando a favor de los djudios ke los apretan. (La segunda Ester, 1911) |
apretarse v. refl. |
נלחץ, כפה על עצמו מחסור והנזרות; התנסה בלחץ ומצוקה |
Dizme Ah'av, por kualo te ansias i te apretas? (Papo, Navot) |
apreto m. |
לחץ, מועקה; עינוי, ענות, מצוקה, רעב, דוחק, ייסורים |
Por apreto de nuestro puevlo les are una demanda. (La segunda Ester, 1911) |
aprometer v. |
הבטיח; הציע |
siendo apromete salvasion kumplida. (Gaon, Poezias) |
Si su sekreto tu vas a deskuvrirlo, i mos vas a dizirlo, i vamos a batirlo, te damos la palavra, te lo aprometemos, ke vamos a pagarte. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
aprontar v. |
הכין, עיבד; ערך (שולחן), סידר, ארגן; ערך/סידר משהו במהירות |
la mijor nave apronta, i toma vente remadores, (Odisea) |
aprovar v. |
ניסה, בדק, בחן, מדד (בגד); טעם; העמיד בנסיון; הוכיח; אישר; השתדל; צער |
Se dechidio, portanto, de no dezesperarse, de aprovar de muevo, i de mas esforsarse, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
apurar v. |
טיהר; ריכז בהרטבה או אידוי; דחס, צמצם, צימק; גרם ענות, לחץ |
La ambre, la sed te apuran; i tu mas esperas! (Papo, Navot) |
aranjar (fr.) v. |
סידר, ערך; תיקן, יישב; יישב מחלוקת בצורה ידידותית |
Aki dezir todo no se va, siendo no es yeshiva; ma komo un amigo, por la verdad vos digo ke los savios kudiaron i todo bien aranjaron: (8 dias antes de Pesah, 1909) |
ardiente adj. |
לוהט, יוקד, בוער, מתלקח; נלהב, להוט, קנאי |
Yo no veo en mi nasion alguno tan ardiente (La segunda Ester, 1911) |
ardor m. |
להט, התלהבות, להיטות, דבקות; התפרצות |
Yo me siento oy un ardor de patriotizmo (La segunda Ester, 1911) |
entre nozotros se topan inda personas yenas de |
arena f. |
חול; אבן בכליות; זירה |
Oy ize la kozina, me pelei kon la vezina por arena ke no tenia de antes ya me devia. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
arenar v. |
פיזר חול על, כיסה בחול; תקע בחול (מכונית); ניקה בחול, קרצף רצפה |
El tambien se va raviando kon su mujer peleando ke en estando deskuvierta arenava ventana i puerta. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
Ya eskapo su rijo segun eya kijo: areno bien las puertas, ya adovo dos kamaretas, (8 dias antes de Pesah, 1909) |
arenozo adj. |
חולי |
I vo mandarlo a Sparta i a Pilos, la arenoza, (Odisea) |
arienda f. |
אחוזה, נחלה, חווה |
aventurado ke en sus ariendas s'enviejeseria! (Odisea) |
arma f. |
נשק; שלט אצולה |
kon armas de Hemil i sus kamarados. (Gaon, Poezias) |
En viendo las banyeras, los postos, los soldados, kon armas en sus manos i perros a sus lados, ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
armarse v. refl. |
התחמש, הצטייד |
Akostando mi oido i armandome pasensia (Gaon, Poezias) |
Inda tierna kriatura me armi yo kon pasensia (Gaon, Poezias) |
armonía f. |
הרמוניה, התאמה; הסכמה, הבנה; רצון טוב |
El siempre regreta la paz i la armonia de todas sivdades (La segunda Ester, 1911) |
aroma f./m. |
ניחוח, ארומה |
ke te emboracho kon sus ojos o kon su aroma. (Papo, Navot) |
arrankar v. |
עקר, עקר מן השורש; קטף, תלש בכח, קרע, שבר |
pues ranka espinos i kanta kon zelo. (Gaon, Poezias) |
vino el Dio firme rankar sus kadenas. (Gaon, Poezias) |
i arankarvos ojo por ojo, diente por diente. (Papo, Navot) |
se dezraygen i vayan arankarte tu prea? (Papo, Navot) |
Akel ke arrankado avia de sus baza, las puertas muy pezantes de la sivdad de Aza, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
Un dia los almanes del nido l'arrankaron, kon su padre i madre al lager la yevaron. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
arrankarse v. refl. |
נעקר, נקרע מעל; נכסף, השתוקק; נעצב |
se ranken los puevlos por sus dezonores. - (Gaon, Poezias) |
Ma 2 semanas manka, mi alma se arranka ke no ay por la Paskua otro ke sal i agua. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
arrastado (port.) adj. |
נסחב; מָשוּך;מסכן, עלוב |
Komo los forasteros arrastados i despojados. (La segunda Ester, 1911) |
arrastar (port.) v. |
גרר, סחב, סחף, משך אחריו; נשרך, נהג בעצלתים; החריב, הרס |
rasta por las plasas bushkando resiento - (Gaon, Poezias) |
Kuerpos de muchachas rastan por la plasa (Gaon, Poezias) |
pues de kinze siglos rastar por el mundo (Gaon, Poezias) |
ke arastan por las kaes peor ke los zinganos, (Papo, Navot) |
las kavras godras, i los bueyes ke sus piezes los arrastan. (Odisea) |
Echar me kero repozado, el kavesal desfronyado, del kolchon un poko blando las lanas arrastando. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
arrastarse (port.) v. refl. |
זחל, התרפס, השתרך, הלך בכבדות, נסחב, נגרר |
por ayi se rasta deskalsa, deznuda (Gaon, Poezias) |
se raste kontente por bushkarse nido. (Gaon, Poezias) |
i se arrasta kon pena suviendo a su vinya fekonda. (Odisea) |
arraviar v. |
הכעיס, הרגיז; לא עמד בדבריו; סירב לשלם חובו אחרי הפסד במשחק |
Ya es serka mediodia, mi padre me esta asperando, i si se aravia, ke se aravie, (Rinio, 1906) |
El tambien se va raviando kon su mujer peleando ke en estando deskuvierta arenava ventana i puerta. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
arraviarse v. refl. |
התרגז; לא עמד בדיבורו; העמיד פני כועס כדי להשתמט מחובה; נדהם מכל דבר; ייסר, הוכיח;היהמסוכסך עם |
'Vas araviarte kon mi por lo ke te dire, Antinoos? (Odisea) |
arrazgar v. |
קרע, שיסע; בילה |
ken en el renyega sera arazgado. (Gaon, Poezias) |
triste, ke siempre arazga mi buen korason en mi pecho, (Odisea) |
arrazgarse v. refl. |
קרע לעצמו (בגד); נקרע |
avrirsen los sielos razgarsen los mares; (Gaon, Poezias) |
el sielo se razga i en dos se parte (Gaon, Poezias) |
arrebivir v. |
החיה, החזיר לתחיה, עורר מחדש; רענן, אושש, דירבן, המריץ |
avidas de siempre seran rebividos. - (Gaon, Poezias) |
sostener el mundo i rebivir almas (Gaon, Poezias) |
La luvia no rebive mas tus kampos i soledades, (Papo, Navot) |
arreevar v. |
השלים עם, סבל |
Si el sentimiento esto lo reeva (Gaon, Poezias) |
arrekojer v. |
אסף, כינס, ריכז, קיבץ, קבץ, צבר, ליקט; הקהיל; הלביש, כיסה; מיזגאוויר החדר; נתקף התכווצויות בפה |
Las memorias brutas ke el sezo rekoje (Gaon, Poezias) |
sin avlar palavra korre i rekoje. (Gaon, Poezias) |
arrematar v. |
סילק; כילה, השמיד, הרס, נתן מכת מוות |
porke de los sielos non rondja sovre eyos / komo tambien en las sivdades de la yanura / fuego i ashufre i de esta manera / los |
arrepentimiento f. |
חרטה, נוחם; חזרה בתשובה; חזרה מהבטחה או התחייבות |
el vero |
arrepentirse v. refl. |
התחרט, ניחם (על), חזר בו מהבטחתו/התחייבותו; סרב, ויתר |
Eya de su penserio negro non se repienta (La segunda Ester, 1911) |
arresentar v. |
סידר, ארגן, ערך, עבר לחיים מסודרים; הביא מישהו לחיים מסודרים; השקיע את הפסולת; יישב; חיבר, כתב |
i la freskor de la noche resento mi korason. (Papo, Navot) |
otros, las mezas las arresentavan i las alimpiavan (Odisea) |
arresgatar v. |
שחרר, חילץ, גאל, פדה |
despues de su muerte sera rezgatado. (Gaon, Poezias) |
Yo ke no desho una prea de mi mano rezgatar? (Papo, Navot) |
arresgatarse v. refl. |
השתחרר, נגאל |
ke bushkava kon prisa rezgatarse de tu mano. (Papo, Navot) |
arreskunyo m. |
שריטה |
Los pusos i los punyos yenos de reskunyos delos klavos ke enkontri enel armario i yukuri; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
arresponder v. |
ענה, השיב; הגיב; קיים התחייבות, עמד בהתחייבות |
Arrespondiendole Zeus, k'akoje las nuves, le disho: (Odisea) |
arrestar v. |
עצר, אסר, חבש בבית סוהר;עצר את הפעילות/ההליכה; עצר לביקורת |
i la djustisia? eya me va |
arresumar v. |
הרטיב, לחלח |
sopla i deviene todo resumado. (Gaon, Poezias) |
arresvalar/arresvalarse v. refl. |
החליק |
Me rezvali en la laja en boltando la tinaja (8 dias antes de Pesah, 1909) |
arretar (fr.) v. |
עצר |
ya atorno; ma los diozes, parese, al kamino l'arretan. (Odisea) |
arretorserse v. refl. |
התפתל |
de suvir los montes se retorsen rayos (Gaon, Poezias) |
arrevatado adj. |
חטוף, שדוד, שנטרף; שנבלע; שבושל בחפזון; צעקני (צבע) |
Reklamar deritos revatados antes (Gaon, Poezias) |
reflos revatados son vuestra pasada (Gaon, Poezias) |
arrimar v. |
נשען, נסמך על; השעין, סמך; הניח לזמן מוגבל; נתן מחסה; ערם (ערימה) |
la lansa k'el karreava arrimo a la alta kolona (Odisea) |
arrinkón m. |
פינה, זווית, פאה |
deznudos deskalsos, por los arinkones. (Gaon, Poezias) |
arriva adv. |
למעלה |
I de su sala arriva oyo Penelope la savia, (Odisea) |
arrivar v. |
הגיע; עגן; הצליח; קרה |
o puede ser ke aki arrivo por un echo privado? (Odisea) |
Porke no me imajino k'a pie tu aki arrivates. (Odisea) |
Una semana paso ke el ijo trespaso; I dize ke es mi pekado loke le tuvo arrivado! (8 dias antes de Pesah, 1909) |
Ansi, seguramente, arrivara su torno, De le tomar la vida, de la echar al forno. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
en |
espera dunke asta ke el komandan |
arrojado adj. |
מושלך, זרוק; גולה, מגורש, מורחק, מסולק, מוחרם, מנודה; זנוח, דחוי |
Luvia arrojada / kamiza mojada / mujer anojada / kastigo del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
arrojar v. |
גרש, סילק; הדף, זרק, יידה, השליך, הטיל, דחה; פלט; גרש; שתה בלי להשתכר; פיטר |
kaen i la ronjan onde las judias. (Gaon, Poezias) |
rondjaria vuestros kuerpos a perros ambresidos (Papo, Navot) |
En lugar de sintirlos les rondjavan sus saetas. (Papo, Navot) |
Eya rondja la tavla i el la menaza kon el fierro (8 dias antes de Pesah, 1909) |
porke de los sielos non |
arroyo m. |
נחל, פלג, יובל, זרם |
enkono las aguas de este aroyo, (Gaon, Poezias) |
artilería f. |
ארטילריה, תותחנות |
remarkad bien estos puntos pretos, ayi esta konchentrada toda la |
arto adj. |
שָּׁבֵעַ |
A la fin, arto de vuestros kastigos meresidos, (Papo, Navot) |
artura f. |
שׂובע, רוויה |
se viste i kome siempre a artura. (Gaon, Poezias) |
árvol m. |
עץ, אילן |
Ensenyadles la religion djusta, arvol de vidas, (Papo, Navot) |
Te espantates no sientan arvoles de la olea, (Papo, Navot) |
basho de un arvol, komo una nimfa grasioza, (Papo, Navot) |
arvolear v. |
יִעֵר |
de Reitron, de debasho de la kuesta del arvoleado (Odisea) |
arvolera f. |
שפעת עצים; שדרת עצים; בוסתן |
en una izla entornada de aguas kon rika arvolera, (Odisea) |
asado m. |
צלי |
I entindio estonses de ke se espandia un guezmo de asado de noche i de dia. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
asamblea f. |
עצרת, בית נבחרים, מועצה,אסיפה |
a los Ahayos, de lindos kaveyos, a la asamblea, (Odisea) |
asasino (it.) m. |
רוצח |
reflektando la figura de un asasino; (Papo, Navot) |
asegurar v. |
הבטיח, ביסס, חיזק; אישר; נתן אחריות (למכשיר) |
I si vas a toparlo i mos vas a kontarlo, i vamos aferrado, te lo aseguramos ke tu seras kerida de la nasion entera, por siempre bendizida. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
asembrar v. |
זָרַע; פיזר דברים על כל עבר, זרע מהומה |
Verdugos eternos asombrantes flama (Gaon, Poezias) |
asemejado adj. |
דומה, מושווה, מוצב לשם השוואה; בר השוואה |
A montones de skeletos vienen ser asemejados (Gaon, Poezias) |
asemejar v. |
דמה ל-; השווה; הופיע |
el mar asemeja kristal echizante (Gaon, Poezias) |
Primo, la vido Telemahos, ke a un dio asemeja, (Odisea) |
tal komo el, ke su boz asemeja a la de los diozes. (Odisea) |
asendido (port.) adj. |
דלוק, מודלק |
Ke dos, dos por sus kodas las tuvo el atado, i torcha asendida en eyas afinkado; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
asentado adj. |
יושב, ישוב, מיושב, עומד יציב במקומו; מסודר במקצועו |
visto ke entre los novios estava asentado muy triste, (Odisea) |
aserkar v. |
קרב |
se aserka del oido i esklama: alevanta. (Gaon, Poezias) |
en aserkando su testa afin ke los otros no oygan: (Odisea) |
aserkarse v. refl. |
התקרב, ניגש אל, הגיעאל; הראה דמיון כלשהו |
se aserko, l'aferro por la mano, su lansa de bronzo (Odisea) |
I el, igual a un dio, s'aserko de los novios al punto. (Odisea) |
La mujer se aserka del dormiente sin ruido. A la kama lo ata fuertemente. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
asertar v. |
אישר, אימת, אישרר, חיזק, בִּסֵּס;הבטיח, טען, הצהיר, קבע, הבהיר |
asiertar si aze ke diozes komandan (Gaon, Poezias) |
ashufre m. |
גופרית; צבע גופרית; גפרור |
porke de los sielos non rondja sovre eyos / komo tambien en las sivdades de la yanura / fuego i |
asiento m. |
מושב, כסא; בסיס, כן; מקום, משטח ישיבה; קרן; איתנות, יציבות; הסכם; בסיס כלכלי; עכוז; מצב צבירה; מעמד, תפקיד |
i suvir aki podites ven veras tu mi asiento. (Gaon, Poezias) |
un lindo asiento, afin k'el ajeno, entre estos gavientos (Odisea) |
La konduizio i asento en un asiento, ke kon panyo lindo (Odisea) |
asote m. |
שוט, מגלב, פרגול; הלקאה, הצלפה |
Inumana! Asote de los desgrasiados djudios! (Papo, Navot) |
asperar v. |
חיכה, המתין, ציפה; קיווה |
ke un ajeno tan mucho aspere a la puerta; de eya (Odisea) |
i a mis kompanyos ke despasensiados m'estan asperando; (Odisea) |
Ya es serka mediodia, mi padre me esta asperando, i si se aravia, ke se aravie, (Rinio, 1906) |
asta prep. |
עד, עד ל- |
asta el suelo espandio su braso (Gaon, Poezias) |
i asta la tierra trema i resona. (Gaon, Poezias) |
De la alvorada asta anochese (Gaon, Poezias) |
Nuestro puevlo kaye munchas vezes asta la profondura (La segunda Ester, 1911) |
astuto adj. |
ערום, ערמומי; בעל תושיה, תחבולן |
Kontame, Muza, del ombre astuto k'estuvo errando (Odisea) |
atado adj. |
קשור, מחובר, מאוגד, צרור; מחוייב; אדוק |
las dulses kadenas ke te detenian atado, (Papo, Navot) |
se va kedar; i si mizmo va star kon kadenas atado, (Odisea) |
Agora se topava a la prizion, atado, sin ojos, sin kaveyos, firido, umiliado. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
ataganto m. |
מטרד, טורח; שעמום; גועל, בחילה |
ala vista es solido pero kavza ataganto. (Gaon, Poezias) |
atakado adj. |
מותקף; שחפן, שחוף, חולה במחלה מדבקת; צמוד לגוף |
Ma, segun veo, tienes el meoyo atakado. (Papo, Navot) |
atamiento m. |
חיבור, הצמדה; חיבה, דבקות |
i kon el velunta ser en atamientos (Gaon, Poezias) |
atar v. |
קשר, חיבר, צרף, אגד, איגד; סגר עיסקה; סמך על, נתן אמון ב- |
i komo ke atan mis pies kon kadenas. (Gaon, Poezias) |
Kualunke, Delila, kien dezea aferrarme, el deve de atarme, kon siete kuedras freskas ke no se enshugaron. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
atavanado adj. |
משוגע, מטורף, חסר לו בורג, הראש בעננים; טיפש, שוטה |
Ke vos diga una: parese ke vos izites a la una kon el vezino de alado, ke i el es un atavanado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
atemamiento m. |
החלשה, כילוי כוח; כלה, כיליון |
fuersa ke podesta sin atemamiento (Gaon, Poezias) |
atemar v. |
התיש, ייגע, הוציא את הנשמה; כילה, השמיד, איבד |
ma el tiempo todo anula, atema (Gaon, Poezias) |
Sin seer ipokrito kon razon echar grito: fin kuando vas atemar la moneda del djudio tomar? (8 dias antes de Pesah, 1909) |
atensión f. |
תשומת לב; התחשבות |
Kered bien meldar kon atansion esta konversasion entre Chevi Moshonachi i Lapsa Senyorachi. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
atestar v. |
העיד, הצהיר, נתן עדות |
no fue konosida - atestaron esto. (Gaon, Poezias) |
algunos atestan sentir su salmeo (Gaon, Poezias) |
atestiguar v. |
העיד, אישר |
Yo nada no kulpo Dio ke atestigue (Gaon, Poezias) |
atestiguavan no deshar fuyir una okasion (Papo, Navot) |
atinar v. |
הבחין, הבדיל, הרגיש, שם לב; מצא את מה שגישש אחריו, גילה בעיניו; למד; קבע בדעתו |
a esta sonyante lugo la atina. (Gaon, Poezias) |
atornada f. |
חזרה; חזרה לחיים, תחיה |
vino la ora de la atornada del bravo Odises. (Odisea) |
para k'ambeze si ay novedades de la atornada (Odisea) |
atornar v. |
חזר, חזר אחורה |
ya atorno; ma los diozes, parese, al kamino l'arretan. (Odisea) |
ma solo anel, k'atornar dezeava i ver su espoza, (Odisea) |
ke Odiseus, el muy meoyudo, a su kaza atorne, (Odisea) |
ke atorno. I si vas a oyir ke tu padre sta bivo, (Odisea) |
Al punto k'ambezaron, k'el grande enemigo ke tanto lo bushkaron, de muevo atorno i kon Delila estava, la linda Pelishtea, la mosa ke amava. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
atorvado adj. |
מודאג, מבועת, נפחד, הלום פחד; משתומם, מבולבל |
Atorvado de el lecho por seguirlo yo me also (Gaon, Poezias) |
De puevlo torvado yena es la plasa (Gaon, Poezias) |
atorvante adj. |
מפחיד, מבעית |
Nuves atorvantes kuvren vuestro sielo (Gaon, Poezias) |
Na el guerto yeno ere de skeletos atorvantes (Gaon, Poezias) |
atorvar v. |
הבעית, הפחיד; בילבל; עכר |
ke me desrepozan i me atorvan el espirito. (Papo, Navot) |
atrás adv. |
אחורה, מאחורי; מלפני (זמן), אחרי |
Atras - dize el kon sanya, largo es este kamino (Gaon, Poezias) |
el topara komo venir atras, porke es muy esvelto. (Odisea) |
ke el atras va venir. Ya se hue el dia de su retorno! (Odisea) |
atristarse v. refl. |
הצטער, נעצב, התעצב אל לבו, נעגם |
yo, en verdad, por su muerte no m'atristaria tan mucho (Odisea) |
a mi tu esklavo me dates korason ke bate / viendo ombres ke sufren |
atudrir v. |
המם, הדהים; התאווה לישון |
O ke chorro de palavras! Izevel me atudres! (Papo, Navot) |
augusto adj. |
מלכותי, מלא הוד |
Tamien nuestro augusto soverano el rey Kazimir (La segunda Ester, 1911) |
aular (t.) v. |
בכה, נאנח, התאנח; נהם, שאג |
ular kon orgolyo su shofar sagrado (Gaon, Poezias) |
aunar/aunear v. |
איחד, מיזג; ייחד; עשה לאחיד; קיבץ יחד |
lo aijo, aunandose kon Poseidon en su grota (Odisea) |
autorizasión f. |
הסמכה; סמכות |
'Haman del rey Ahashverosh demando la autorizasion (La segunda Ester, 1911) |
avagar adv. |
לאט, בנחת, בשקט, במתינות |
Avagar de sus kostias saka pues su vieja lira (Gaon, Poezias) |
La luz rosiada avagar se trae (Gaon, Poezias) |
avagariko adj. |
אטי |
Se va avagariko. Se kedan enklavados en sus lugar. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
avansar v. |
התקדם, קידם; השתפר; חסך |
ay esperansa si la kavaleria non keda de |
uf! despues de todo, ke me importa a mi si los enemigos |
en este mundo todo muere todo pasa / todo se renova todo se envejese / todo komo el esfuenyo |
avante prep. & adv. |
לפני כן; ימי קדם |
kombatio kon puevlos dias de avante (Gaon, Poezias) |
Ma so muy malorozo de tener mujer inyorante komo las de avante. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
ave f. |
עוף; כינוי לאדם חסר יוזמה, כבד ומסורבל |
komo una ave en alto bolo; i koraje i huersa (Odisea) |
se de las aves: no por mucho tiempo de su tierra londje (Odisea) |
avenir (fr.) m. |
עתיד; חזות, סיכוי |
al avenir, siendo ke tal ke sos te pario Penelope. (Odisea) |
destruir el avenir de tus chikos ke son tu alma i tu sangre, (Rinio, 1906) |
En vezes a la kama, djuzgando su estado, al avenir medita, i a lo sentensiado. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
aventura f. |
הרפתקה |
i no fui el eroe de ninguna aventura. (Papo, Navot) |
Tuvites un insidente? Alguna aventura? (Papo, Navot) |
aventurado adj. |
נועז, שנוטל סיכונים; עני, אומלל; מאושר, ממוזל, בעל מזל |
bien aventurado kon la konkuista - (Gaon, Poezias) |
aventurado ke en sus ariendas s'enviejeseria! (Odisea) |
aver (ebr.) m. |
אוויר, רוח; אווירה, אטמוספירה; אקלים, מזג אוויר, סבר פנים |
munchos palasios munchas grandezas / bienes |
averguensante adj. |
מבייש, פוגע בכבוד, משפיל, מעליב, מבזה |
savio kon eyos d'estar, i ver fechas tan averguensantes.'' (Odisea) |
averguensar v. |
בִּיֵּשׁ, השפיל, פגע בכבוד, העליב, ביזה |
Shimshon, me enganyates, mintiras me dishites i me averguensates. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
averguensarse v. refl. |
התבייש, בוש בחברה, גילה חוסר בטחון עצמי |
Puevlo siego sin verguensarse adora Baal, (Papo, Navot) |
No vos estas averguensando? Ainda estas avlando! (8 dias antes de Pesah, 1909) |
aviasión f. |
חיל אוויר; אוויראות, תעופה |
i retomi de nuevo el kamino de nuestro kampo de |
aviertamente adv. |
בפומבי |
vas a matarlos, sea kon enganyo o aviertamente. (Odisea) |
avierto adj. |
פתוח, חשוף, פרוץ; מפולפל, גס, בלתי צנוע, נהנתני; ישר, נוהג בפתיחות, נבון, בהיר, זריז, פעיל |
I por todo ken dezea ditas puertas son aviertas. (Gaon, Poezias) |
avizar v. |
הודיע, פירסם, מסר הודעה, הכריז, תידע; הזהיר |
ke por su persona nuestra Ley aviza. (Gaon, Poezias) |
no ay ken le avize ni profeta ke le profetize por azer loke es djusto: guadrar la Ley a su punto. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
avizo m. |
הודעה, מודעה, בשורה, ידיעה; דעה; עצה |
Es k'un avizo te trusho por el retorno de tu padre, (Odisea) |
i en avizos no kreo yo mas, d'onde sea ke vengan, (Odisea) |
avla f. |
דיבור, דבר; נאום, הרצאה, דרשה, שיחה (ברדיו, בציבור), כושר דיבור |
Senyores estas avlas veniash kitar de vuestra boka? (La segunda Ester, 1911) |
Avlas de bovo / ojada de lovo / de fuego I rovo / te guadre el Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
avlar v. |
דיבר, הירצה, שוחח, החל בשיחה |
pues impresionado avlar el empesa: (Gaon, Poezias) |
En baldes les avlarian ansi sus santos profetas. (Papo, Navot) |
De entre eyos primero favlo Telemahos, el savio: (Odisea) |
me inklino a eya sin avlar, sin pensar, i sin razonar. (Rinio, 1906) |
No seas komo el vezino ke perdio el buen kamino: no miran sus keazeres, avlan mal delas mujeres. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
avlarse v. refl. |
דובר |
Es menester ke se avle por el estado deploravle; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
avlastón/a adj. |
פטפטן, להגן |
Si, maldision sovre ti Ah'av, avliston maldicho! (Papo, Navot) |
avrir v. |
פתח, פקח, חלץ פקק, נתן סם משלשל |
el vero repentimiento kalmara la ravia del Kreador / i solo apaziguara su djusta rigor / |
avrirse v. refl. |
נפתח; הנץ; פתח עצמו, התוודה, גילה ליבו; קרע, פרם; התגבר על ביישנותו |
avrirsen los sielos razgarsen los mares; (Gaon, Poezias) |
El templo se avre kon loores presto - (Gaon, Poezias) |
avuelo/a n. |
סב/סבא, סבתא |
akual esperaron i nuestros avuelos (Gaon, Poezias) |
embezadles vozotros los de vuestros avuelos. (Papo, Navot) |
ayegar v. |
הגיע, התקרב; הגיע להשג, השיג, הצליח; הקריב קרבן; זכה לראות |
Dio mos ayege a veer la luz briliante del dia (La segunda Ester, 1911) |
Nunka ayegaras a naser, si ansi tenia ke ser (8 dias antes de Pesah, 1909) |
ayí/aí adv. |
שם, שמה |
ayi no podesta espanto de muerte, (Gaon, Poezias) |
ayi onde siente ke kantan i tanyen. (Gaon, Poezias) |
ayuda f. |
חוקן; עזרה, סיוע, תמיכה, סעד |
Dio este en tu ayuda i kumpla tu demanda (La segunda Ester, 1911) |
ayudar v. |
עזר, סייע, תמך, סעד, הושיט יד |
no te vo ayudar nunka en semejantes males! (Papo, Navot) |
Penso dos, tres minutos, despues les dize esto: ''Sinyores, muchas grasias por vuestro lindo djesto, muy kiero ayudar yo, so buena patriota, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
ayudo m. |
תמיכה, סיוע, סעד, עזר; מענק |
formo sielos, tierra, sin tener ayudo (Gaon, Poezias) |
o del Dio supremo rekerer ayudo - (Gaon, Poezias) |
ayunar v. |
צם, התענה, ישב בתענית |
Ayunar Ramadan kada dodje mezes (Gaon, Poezias) |
ayuno m. |
תענית, צום |
bolvidas de sako digan en ayuno: (Gaon, Poezias) |
azeituna f. |
זית (הפרי) |
Pan ya trushe tres okas kon azeitunas pokas. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
azer v. |
עשה, יצר; עזר, סייע, הושיט עזרה |
Kualo azer? Kualo rijir? No se. Esto komo un loko. (Rinio, 1906) |
azerse v. refl. |
נעשה, הפך ל-, היה ל-; העמיד פנים, עשה עצמו; הבשיל, השלים בישולו; מת |
Los sielos se izieron de kovre por tus maldades, (Papo, Navot) |
azienda f. |
רכוש, הון, עושר, נכסים, נחלה |
kultivar mis sekas rozas i pensar por mi azienda. (Gaon, Poezias) |
nunka avra, ke por huersa i sin tu kierer, tus aziendas (Odisea) |
azno m. |
חמור |
Akel ke kon keshada de azno en las manos, firio sin apozarse un mil de sus ermanos; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
azul adj. |
כחול, כחול עז, תכול, אינדיגו |
por espandiduras azul en aldeas. (Gaon, Poezias) |
Baal (ebr.) |
בעל (אליל) |
Puevlo siego sin verguensarse adora Baal, (Papo, Navot) |
En ken? - En Baal! un Dio vano de palo i piedra, (Papo, Navot) |
baldar v. |
ביטל; ביטל גזירה; שבר; הפסיק, עצר; עשה לבלתי חוקי, ביטל חוקיות |
el baldo devista todas las setensias (Gaon, Poezias) |
en dito momento balde la setensia. (Gaon, Poezias) |
demando del rey baldar la mala sentensia i suerte (La segunda Ester, 1911) |
I todas malas sentensias de Aman las baldo. (La segunda Ester, 1911) |
Verdad: minag Israel Tora; ma segun es la ora, en ora de azer por el Dio mizmo un din balda djudio. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
baldarse v. refl. |
שבת, חדל |
dia el exilo por siempre se balda. (Gaon, Poezias) |
baldes adv. |
בחינם, חינם אין כסף |
En baldes les avlarian ansi sus santos profetas. (Papo, Navot) |
bandido m. |
שודד, גזלן, לסטים, פושע; מישהו משולי החברה, נבל, מנוול |
kruel malo infame i imprudente / de la rasa de los |
bankito m. |
ספסל קטן, דרגש |
lo kuvrio, i le karreo para sus pies un bankito. (Odisea) |
banyarse v. refl. |
התרחץ |
El viajador kansado kontempla las blankas palombas ke vienen a banyarsen... (Rinio, 1906) |
banyera f. |
אמבטיה, אמבט; אישה רוחצת (בחוף); בלנית |
En viendo las banyeras, los postos, los soldados, kon armas en sus manos i perros a sus lados, ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
banyo m. |
אמבט, אמבטיה, מרחץ; רחצה; חדר אמבטיה; עיר מרחצאות |
Sin entender del todo lo ke s'esta pasando, deznuda 'sta al banyo, la 'stan dezenfektando. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
baraja f. |
סכסוך, קטטה, מריבה; בלבול |
Barajas en kaza / insonia sin kavza / kon lokas kien kaza / postemas del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
barbaría (fr.) f. |
פראות, ברבריות, אכזריות, ונדליות, חייתיות |
Dezgrasiado pais onde yaze la barbaria! (Papo, Navot) |
bárbaro adj. |
פרא, ברברי, אכזר |
Ke vengansa me digas barbara! ke plan infernal (Papo, Navot) |
bariera (fr.) f. |
גדר, מחיצה, מחסום |
'De tu bariera de dientes ke dicha salio, fija mia? (Odisea) |
barragán n. & adj. |
גיבור, אמיץ; חזק, חסון; גברי; מי שמפגין את שריריו (אירוני), בעל כוח |
de los baraganes en dias antiguos (Gaon, Poezias) |
barraganería f. |
כוח, עצמה, עוז, שריריות, גבורה, עזות נפש; פילגשות |
ma donde emana su baragania ... (Gaon, Poezias) |
No era prova esto a kien apartenia, la fuersa, la grandura i la barragania? ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
barro m. |
טיט, בוץ, חומר (חימר) |
por los fuertes travajos ke les dio kon tuvlas i barro. (La segunda Ester, 1911) |
barva f. |
סנטר; זקן |
supito, una kavesa kon una barva blanka (Papo, Navot) |
basheza f. |
שפלות, שפלות רוח, אי מוסריות, נבזות, גסות, המוניות, נבלה |
el ke formo vuestra oreja i la mia / non oira los gritos del prove, del meskino / enfin de las viktimas de vuestra porfia? / el ke izo vuestro ojo, non vera kon tino / vuestras indjustisias, vuestras |
basho adv. |
מתחת ל- |
basho de un arvol, komo una nimfa grasioza, (Papo, Navot) |
I eya, en los viendo kon la nariz en basho, se konsentio kulpavle, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
basho adj. & adv. |
נמוך; שטוח; שפל, בזוי, נבזה, נקלה; מרמה נמוכה, מאיכות ירודה |
De sufrir la insolensia de un basho sudito, (Papo, Navot) |
Guay senyores! Oy nos topamos bashos i menospresiados (La segunda Ester, 1911) |
Gritos de plasa / komida de prasa / morar kon basha klasa / desgusto del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
batir v. |
דפק, הלם, הקיש, המם, היכה |
batio su espalda del rasul profeta (Gaon, Poezias) |
I los alaudes batan i resonen (Gaon, Poezias) |
Si su sekreto tu vas a deskuvrirlo, i mos vas a dizirlo, i vamos a batirlo, te damos la palavra, te lo aprometemos, ke vamos a pagarte. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
a mi tu esklavo me dates korason ke |
bavajada f. |
שטות, הבל, דבר הבל, ריק, הבלות, עניין של מה בכך, דבר פעוט; (המונית:) כינוי לאבר הזכרי |
Tambien en nuestras moradas pasan estas bavajadas: kon los echos dela fiesta nos vazian la testa. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
baza f. |
יסוד, בסיס, אשיה, תשתית, שרשים |
seloza sin baza, seloza sin nada, sin razon. (Papo, Navot) |
Akel ke arrankado avia de sus baza, las puertas muy pezantes de la sivdad de Aza, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
bendezir v. |
ברך, שיבח, הילל |
verla, bendizirla, eren sus dezeos (Gaon, Poezias) |
Bendizir los kuerpos rotos i razgados (Gaon, Poezias) |
i el non estanka bendizir su parte - (Gaon, Poezias) |
I si vas a toparlo i mos vas a kontarlo, i vamos aferrado, te lo aseguramos ke tu seras kerida de la nasion entera, por siempre bendizida. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
bendicho adj. |
ברוך, מבורך, מקודש |
tornar ala Tierra Santa i Bendicha. (Gaon, Poezias) |
deve ser por todos santo i bendicho. (Gaon, Poezias) |
kisas la donzeya dizen es bendicha. (Gaon, Poezias) |
I el Dio bendicho siguo su kamino (Gaon, Poezias) |
i iria ver ansi la vengansa del Dio bendicho. (Papo, Navot) |
bendisión f. |
ברכה |
esperando bendisiones resivir de el publiko. (Gaon, Poezias) |
El Dio del sielo katara, su bendision vos dara, de peligro vos guadrara, sus fases relumbrara. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
Amigo en sensia / haver de konsensia / mujer de pasensia / bendision del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
berbante n. & adj. |
נוכל, רמאי, גנב, נבל |
ma derroka torres sovre los berbantes (Gaon, Poezias) |
berbil (t.) m. |
זמיר; כינוי לילד יפה |
Ayi ensima, los bilbilis i los pasharos se dan rendevu por kantar i por alavar la gloria del dia. (Rinio, 1906) |
bestia f. |
חיה, בעל חיים, בהמה; חיית טרף; כינוי לאדם גס ותוקפני |
al entender, siendo entrates komo bestia kansa (Papo, Navot) |
bever v. |
שתה, לגם, גמע; רימה, הערים; נתן אמון ב- |
Eya bever save - i dansar kontente (Gaon, Poezias) |
Un vino se beve otro es traido (Gaon, Poezias) |
Eskupes sovre la meza onde komes i beves? (Papo, Navot) |
beveraje m. |
משקה, שיקוי; שתיה |
i beveraje, kuando la kanseria aferra sus miembros, (Odisea) |
bevienda f. |
משקה, שיקוי; שתיה |
no manke komanya i mucha bevienda. (Gaon, Poezias) |
i mosos fina los bodres inchian djarros kon bevienda. (Odisea) |
beya/beyo adj. |
יָפָה/יָפֶה |
Beya reina, kome oy sola; Yo no tengo gana. (Papo, Navot) |
bezar v. |
נישק, נשק; התאים (זה לזה), התחבר היטב |
beza el terreno i mira el sielo (Gaon, Poezias) |
Penya sus kaveos i beza su frente (Gaon, Poezias) |
i bezar las Leyes kuando el se yega. (Gaon, Poezias) |
bezar sus patadas i enkoronarlo (Gaon, Poezias) |
de noche kon el ombre, i mientres ke lo stava bezando i karesando i ke lo abrasava, kon boz ke seduizia le iva demandando: ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
bezarse v. refl. |
התנשק |
i ayi se beza kon los tanyedores. (Gaon, Poezias) |
bezerro m. |
עגל, שור צעיר; אדם גס, חסר חינוך |
los kualos kreeron a Dio i bezerros (Gaon, Poezias) |
bibilá |
שפה, אימרה |
Su biblia inche atodos idea (Gaon, Poezias) |
bien m. |
רכוש, עושר, הון, ברכה; טוב; יתרון |
deznudo de sus bienes i despojo sus oro. (Papo, Navot) |
Fachile es, porke sin punision el bien d'otro lo komen, (Odisea) |
Yerno vakante / esfuegro sekante / su bien al enkante / dezgrasia del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
munchos palasios munchas grandezas / |
bienfezente (fr.) adj. |
גומל חסד |
Elas! sin ti o bienfeziente blanko tanto /el mundo temblaria kon espanto / porke sin ti el segador en el verano / no kortaria espigas el presiozo grano (La Amerika, 1917) |
bienvenida/bienvinida f. |
קבלת פנים |
Rengrasio sinyores vuestra bienvenida, (La segunda Ester, 1911) |
biervo m. |
מילה |
i sin biervos loa al Dio eternelo (Gaon, Poezias) |
Bivo es el biervo anke Sokrat kijo (Gaon, Poezias) |
biervo pronunsado por diozes djigantes (Gaon, Poezias) |
se la tomo, i le disho favlando kon biervos bolantes: (Odisea) |
a la adjunta, afin ke vos diga kon biervos muy klaros, (Odisea) |
biko (it.) m. |
מקור, חרטום |
Bushkates seguro el biko de una paloma (Papo, Navot) |
bivdo/a n. |
אלמן/אלמנה |
Suspiros de bivdas amargadas i de guerfanos (Papo, Navot) |
De otra parte tengo un padre viejo ke es bivdo, (Rinio, 1906) |
puedes tiranizar a la |
bivir v. |
חי, התקיים, גר; ניהל חיי הוללות |
El amor nos aze andjeles, nos aze bivir una vida enteramente differente de la muestra... (Rinio, 1906) |
bivo adj. |
חי, מלא חיים; ער, ערני; תוסס,שובב, עליז, זריז; פיקח, מבריק; בוהק |
Mas ni ombre bivo anda por la kaye (Gaon, Poezias) |
ke atorno. I si vas a oyir ke tu padre sta bivo, (Odisea) |
Mira komo Rinio es ermoza, es biva, es alegre, es fuerte, (Rinio, 1906) |
blamar (fr.) v. |
גינה, נזף, ביקר, הוקיע; בייש |
'Guay! Kuanto stan los mortales dispostos a blamar los diozes! (Odisea) |
blando adj. |
רך; בעל אופי רך, ותרן, רכרוכי, רפה, כנוע |
Echar me kero repozado, el kavesal desfronyado, del kolchon un poko blando las lanas arrastando. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
blanko m. |
פחם (בלשון סגי נהור : ''לבן'');''לבנים'' ''אספרוס'' - כסף |
i su frente limpia komo nieve blanka (Gaon, Poezias) |
blanko adj. |
לבן, צח, צחור |
El rey Ahashverosh abolto todo de preto a blanko (La segunda Ester, 1911) |
Esto todo blanko se kijo dos dias a lo manko (8 dias antes de Pesah, 1909) |
Elas! sin ti o bienfeziente blanko tanto /el mundo temblaria kon espanto / porke sin ti el segador en el verano / no kortaria espigas el presiozo grano (La Amerika, 1917) |
en manko de nada yo me via entornado por pelotas de algodon |
ladron, ipokrita, ingrato i traishedor / andjel de aparensia, satan de korason / esto loke en este sieklo tiene valor / saves azer lo preto |
blokar (fr.) v. |
עצר, עיכב, חסם, נעל, בלם,צר (שם מצור) |
ma Dio ke domina i su poder bloka (Gaon, Poezias) |
bloko m. |
גוש, נדבך; מצור; בלוק פוליטי; בלוק (צריף) במחנה ריכוז |
Pasaron siete dias, la meten en komando, En otro blok del kampo agora 'sta morando. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
blondo (fr.) m. & adj. |
בלונדי, בלונדיני,זהוב, צהוב |
vate en sigueta a Sparta, ende Menelaos el blondo, (Odisea) |
Su kaveyera blonda al ombro abashava, en banyo de parfumes el puerpo se lavava. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
boda f. |
חתונה; בהשאלה: דבר מה בלתי נעים |
padre, i boda ayi le aran i van darle una dota (Odisea) |
Es una fiesta, o boda? Porke un kombite d'amigos (Odisea) |
bodre m. |
חוף, גדה; שפה, קצה, שוליים, צד |
Debasho de un arvol, al borde del dulse Kishon (Papo, Navot) |
i mosos fina los bodres inchian djarros kon bevienda. (Odisea) |
boka f. |
פה, לוע |
vazian asus bokas kon apresuransa (Gaon, Poezias) |
Flamas de su boka parese el saka (Gaon, Poezias) |
Por tapar nozotros la boka de Rikita (La segunda Ester, 1911) |
Senyores estas avlas veniash kitar de vuestra boka? (La segunda Ester, 1911) |
Eres muy bien loka en kitando de vuestra boka maldision al ke vos toka kon intelijensia poka. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
bolante adj. |
מעופף, עף; בעל יכולת לדאות ולרחף, נע ונד בקלות |
se la tomo, i le disho favlando kon biervos bolantes: (Odisea) |
bolar v. |
עף, טס, ריחף, עופף, פרח; נמלט במהירות; נפטר (באירוניה) |
bola por preturas manka de olgansa (Gaon, Poezias) |
vido la muchacha ke bola su alma (Gaon, Poezias) |
i antes el bole le dize: Espera! (Gaon, Poezias) |
Ombres de esta natura mejor es su faltura; por esta negregura bolo mi kriatura. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
bolo m. |
טיסה, מעוף, התעופפות |
komo una ave en alto bolo; i koraje i huersa (Odisea) |
bondad/bondat f. |
טוב; טובה, שירות |
Estas tantas bondades de Dios me toman el tino; (Papo, Navot) |
bora (gr.) f. |
סערה; כעס אלים |
Ma desfamado, anel lo prearon agora las boras. (Odisea) |
borozo adj. |
כעסן, מהיר לכעוס |
Vizino borozo / haver mentirozo / amigo selozo / enfastio del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
borracho adj. & n. |
שתוי, שיכור, מבוסם |
alegres, gozozos, borrachos, rientes, (Gaon, Poezias) |
I yo, yo no se en ke mundo me topo; yo esto borracho, (Rinio, 1906) |
bovo m. & adj. |
טיפש, אוויל, פתי, תם, חסר דעת, מטומטם, שוטה, רפה שכל |
bovos kriados, los kualos los bueyes de Elios Iperion (Odisea) |
Avlas de bovo / ojada de lovo / de fuego I rovo / te guadre el Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
O! ombres |
boyá/boya (t.) |
צבע; איפור; עצב, סבל, יגון, צער |
Vos en komer es loke pensash, mas kudiado no estash ke se kere la boya por enkalar la ornaya, kierech i arena demaziado por la pared i el tavlado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
boz f. |
קול, קול בהצבעה, צליל, טון |
se sentiran bozes fieras i onestas (Gaon, Poezias) |
despues kontinua el kon boz mas flaka: (Gaon, Poezias) |
por el orizonte una boz pregona (Gaon, Poezias) |
uno viene ami lado i kon boz muy ezmoviente: (Gaon, Poezias) |
Mas boz no se siente - todos son kayados (Gaon, Poezias) |
I una boz grito en el aire: ''Tembla malino! (Papo, Navot) |
bramar v. |
נהם, שאג, געה; צעק, זעק; רטן, מלמל; הביע זעם באיומים ותוקפנות |
por eyos, por eyos mi konsensia brama; (Gaon, Poezias) |
razgan su vestido - yorando bramando (Gaon, Poezias) |
bramido m. |
שאגה, נהמה, יבבה; גניחה, אנחה, זעקת כאב |
me meti a oir brameos de los animales, (Papo, Navot) |
braso m. |
זרוע; ענף, סמוכה |
Despues ael lecho dirije sus brasos (Gaon, Poezias) |
asta el suelo espandio su braso (Gaon, Poezias) |
i eya se prende dientro sus brasos. (Gaon, Poezias) |
En prima okazion ke estuvo en sus brasos, la djovena, en medio de bezos i abrasos, kon amargura disho ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
Shimshon ke kon sus manos i sus potentes brasos, un gran leon avia kortado en pedasos; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
La gritan, la aharvan, a kada paso i paso, su nombre es agora el numero al braso. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
Las yevan al lavoro, se deve yir al paso, al son de la orkestra, sin manear un braso. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
bravo adj. |
אמיץ, גיבור; ישר, נאמן; מכובד, בעל ערך |
Si, brava donzeya, ya viene, yo lo esto viendo. (Papo, Navot) |
vino la ora de la atornada del bravo Odises. (Odisea) |
Yama a los bravos Ahayos a una adjunta amanyana, (Odisea) |
Los kapitanes muestros, son los governadores de Aza i las kuatro sivdades mas mayores de muestro bravo puevlo, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
bravura (fr.) f. |
אומץ לב, אומץ, גבורה |
Mars mostro potensia i mucha bravura (Gaon, Poezias) |
braza f. |
גחלת, גחלים |
Pues ke kon sus brazas kero dekorar yo mi garganta. (Gaon, Poezias) |
Sus pechos deznudos i sus ojos brazas (Gaon, Poezias) |
Piedrisko de brazas, luvia de tizones (Gaon, Poezias) |
briyante adj. |
מזהיר, מבהיק, מבריק, נוצץ, מתנוצץ |
Le respondio la de ojos briyantes, la dioza Atena: (Odisea) |
Le respondio la de ojos briyantes, la dioza Atena: (Odisea) |
Dio mos ayege a veer la luz briyante del dia (La segunda Ester, 1911) |
briyo m. |
קרן אור, נצנוץ; בוהק, זוהר, ברק, להט; הדר |
Tengo otra sorte de briyor, otra kaentura! (Papo, Navot) |
brodar v. |
רקם |
Sus manos delikadas en agua no metía, brodando o meldando, ansi pasava el dia. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
bronzo m. |
ארד, ברונזה |
se aserko, l'aferro por la mano, su lansa de bronzo (Odisea) |
serka el umbral del kortijo; la lansa de bronzo en su palma, (Odisea) |
droga ke mata personas bushkando, sus flechas de bronzo, (Odisea) |
brusko adj. |
מחוספס, בלתי עדין, גס; תקיף, קשה; חשוך |
Entiende lo ke pasa, un djesto brusko aze, i komo si son filos las kuedras las dezaze. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
bruto adj. |
דוחה, מכוער; גס, גולמי, בלתי מעובד; חורג מנימוס ודרך ארץ; ברוטו (המשקל הכולל, משקל כולל אריזה) |
Las memorias brutas ke el sezo rekoje (Gaon, Poezias) |
buendad /buendá f. |
טוב לב, נדיבות לב, חמלה, אדיבות; תמימות; טובה, מעשה חסד |
Mostrad loke es verdad, bushkad siempre la buendad. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
bueno adj. |
טוב, טוב לב, נדיב לב, רחום, נעים, ישר |
El es un ombre savio, bueno i onesto (La segunda Ester, 1911) |
buey m. |
שור |
las kavras godras, i los bueyes ke sus piezes los arrastan. (Odisea) |
bovos kriados, los kualos los bueyes de Elios Iperion (Odisea) |
por resivir ekatomba de bueyes i godros kodreros. (Odisea) |
buketo (fr.) m. |
זר פרחים |
Asus pies puzieron buketos de flores (Gaon, Poezias) |
bukle (fr.) m. |
תלתל; סיכת ראש, אבזם, פריפה; בובה |
a la nimfa, de los bukles ermozos, lo ke es taksado: (Odisea) |
burakado (port.) adj. |
מנוקב, מחורר |
Las manos burakadas de paredes enkaladas i de arenar las kashas, las altas i las bashas. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
burako (port.) m. |
חור, נקב, חריר; פתח |
remishkan kon kudio todos sus burakos (Gaon, Poezias) |
buró (1) (fr.) m. |
שולחן כתיבה; משרד, לשכה |
la shena reprezenta un |
burókrata n. |
ביורוקרט |
somos unos dezgrasiados sotometidos a unos kuantos |
bushkar v. |
חיפש, ביקש |
bushko perdonansa del Dio por su yerro (Gaon, Poezias) |
konsentia ke mi alma serka ti bushka repozo. (Gaon, Poezias) |
El sezo ke bushke entender lo justo (Gaon, Poezias) |
La sensia razona i bushka kamino (Gaon, Poezias) |
por bushkar el nido de su triste rasa. (Gaon, Poezias) |
Sin bushkar su grasia i su rekompensa (Gaon, Poezias) |
sin ke El insista bushkarse partido (Gaon, Poezias) |
se raste kontente por bushkarse nido. (Gaon, Poezias) |
ya saves muy bien ke yo no bushko la grandeza (Papo, Navot) |
bushka todos los remedios para poseerla, (Papo, Navot) |
Si bushko de desbarasarme de mi mujer, mi padre se espozara. (Rinio, 1906) |
Si bushko de kazarme tambien kon Rinio, segun la ley no se puede. (Rinio, 1906) |
Bushkaremos remedio siendo es a kuatro i medio. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
Al punto k'ambezaron, k'el grande enemigo ke tanto lo bushkaron, de muevo atorno i kon Delila estava, la linda Pelishtea, la mosa ke amava. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
Es ke la sufriensa devenira tan fuerte, ke no le kedara mas ke de bushkar la muerte? ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
buyendo adj. |
רותח |
Pues dientro mares de kovre buyendo (Gaon, Poezias) |
chapa (t.) f. |
מעדר, מכוש |
Lavora kon la pala, kavaka kon la chapa, s'aboka, s'alevanta, el dia no s'eskapa! ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
chay (t.) m. |
תה; נהר |
Las echan de las kamas. Un chay, i a la kaye. Appel! Es maloroza kien tadra, kien se kaye. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
cheminea f. |
ארובה; אדם המעשן בלי הרף |
I sin kedar un punto, de kuatro chemineas, suvia al sielo fumo i flamas kon sinteas. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
chiflik (t.) m. |
חווה, נחלה; בוסתן; מקור הכנסה שאינו כרוך במאמץ ועבודה |
Ayi enfrente, en la entrada del chiflik los arvoles de almendra i de kaise estan kuviertos de flores, (Rinio, 1906) |
El deve pasar por aki por irse al chiflik serka su padre. (Rinio, 1906) |
chikez f. |
ילדות, קטנות; קוטן |
De chikez ke yo traziero i leo livros de sensia (Gaon, Poezias) |
de todas las servideras, i en su chikez lo mantuvo. (Odisea) |
Estas muntanyas de enfrente onde yo pasi kaje toda mi chikez en la mandra de mi padre, (Rinio, 1906) |
chiko m. |
נער, ילד קטן |
destruir el avenir de tus chikos ke son tu alma i tu sangre, (Rinio, 1906) |
chilté (t.) |
מזרן, מזרון |
La chilte en la rima no se echa mas ensima. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
China f. |
סין |
entonses de Hina Ashur i Mitsrayim (Gaon, Poezias) |
chío m. |
זעקה חדה ונוקבת |
i todo se tembla de su fuerte chio (Gaon, Poezias) |
chobán (t.) m. |
רועה; אדם לבוש בבגדים רחבים גסים |
De aki, yo siento el son de los chuflitikos de los chobanes, (Rinio, 1906) |
chorro m. |
זרם, שטף, זרם מים; פריצה פתאומית ועזה של נוזלים |
O ke chorro de palavras! Izevel me atudres! (Papo, Navot) |
chuchuleo m. |
ציוץ, צפצוף |
De leshuras se eskuchan chuchuleos envisiantes (Gaon, Poezias) |
chuflete/chuflet m. |
משרוקית, צפצפה |
resonando sus chufletes estos livros empolvados. (Gaon, Poezias) |
chufletiko m. |
משרוקית קטנה |
De aki, yo siento el son de los chuflitikos de los chobanes, (Rinio, 1906) |
chupar v. |
מצץ, ליקק, לקק; לגם משקה אלכוהולי ברוב חשק; נישק |
venga i lo chupe, pues amudesido (Gaon, Poezias) |
dainda (port.) adv. |
עדיין; עוד, עוד יותר |
ninya dainda, i dio vente bueyes, en paga de eya, (Odisea) |
todo el tiempo k'estava dainda en su tierra akel ombre. (Odisea) |
dama f. |
גברת, גבירה; אבן משחק בדמקה; מלכה במשחק שחמט/קלפים |
De ombres aparte de damas. (La segunda Ester, 1911) |
dansa f. |
ריקוד, מחול |
Espiritos santos salen ala dansa (Gaon, Poezias) |
pues impresionados salen ala dansa, (Gaon, Poezias) |
i ordenan fiestas dansas i tanyeres. (Gaon, Poezias) |
dansar v. |
רקד, חולל |
Eya bever save - i dansar kontente (Gaon, Poezias) |
dansan kada noche deredor mi kama. (Gaon, Poezias) |
danyar v. |
הזיק, חיבל, גרם נזק ל- , פגע ב-; הפחיד, הטיל אימה |
ma ultimamente danyo su kamino (Gaon, Poezias) |
danyo m. |
נזק, הרס, פגיעה; כעס, רוגז, מצב רוח רע; שגעון חולף, זרות, מוזרות, אקסצנטריות |
dientro el pecho produizo danyo. (Gaon, Poezias) |
a mi negra dezventura al de sinko kilometros tuvi una panne en el motor, i por milagro, non se komo, pudi abashar sin ningun |
dar v. |
נתן, העניק, מסר; תרם, נדב; צלצל; הכה; התרחב (בגד, נעל); (כאשר מופיע שם אחרי הפועל:) גרם, עשה |
los mira i nunka les da su repuesta. (Gaon, Poezias) |
Amanyana kale ke le de una repuesta, ke repuesta ke le de? (Rinio, 1906) |
darse v. refl. |
התמסר, הקדיש עצמו |
el se la dio; visto ke muy grande amistad le tenia - (Odisea) |
debasho adv./prep. |
מתחת, תחת |
de Reitron, de debasho de la kuesta del arvoleado (Odisea) |
dechidido (it.) adj. |
נחוש בדעתו (על אדם); שהוחלט (דבר מה) |
La azera mas fuerte i muy mas dechidida, de garrear la gerra i a kedar en vida? ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
dechidir (it.) v. |
החליט, פסק, החליט בדעתו |
No puedo dechizarme a ninguna koza, i es por esta razon ke so oy un mizeravle, (Rinio, 1906) |
dechidirse (it.) v. refl. |
בא לידי החלטה |
Se dechidio, portanto, de no dezesperarse, de aprovar de muevo, i de mas esforsarse, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
defender v. |
הגן על, גונן על; לימד זכות על, סינגר; מנע, אסר |
yo te defendo de azer el mas chiko paso por destruir la ventura de tu mujer, (Rinio, 1906) |
entre nozotros se topan inda personas yenas de ardor por |
defenderse v. refl. |
נמנע; התגונן |
Komo puedra defenderme vea yo su lumbre santa (Gaon, Poezias) |
definitivo adj. |
סופי, מוחלט, החלטי, מכריע |
Esta es mi desizion definitiva (La segunda Ester, 1911) |
degoyado adj. |
שחוט, שנשחט בידי שוחט, טבוח |
degoyados sin piadad por todos sus kaminos. (Papo, Navot) |
degoyar v. |
שחט, טבח; ''שחט במחיר'' - מכר ביוקר רב |
de degoyar este suzio guertelano. (Papo, Navot) |
i a los novios les favle, ke sin fin estan degoyando (Odisea) |
dejá (fr.) adv. |
כבר |
stavan deja en sus kazas, salvos de la mar i la gerra; (Odisea) |
deklarar v. |
הצהיר, גילה דעתו, הודיע, הכריז; הסביר, הבהיר, פירש, שפך אור |
Antes se deklare su fuersa djigante (Gaon, Poezias) |
seran deklaradas ditas maraviyas (Gaon, Poezias) |
deklarar se azen asus kreedores; (Gaon, Poezias) |
ke se kreeron en loke el suenyo les deklaro. (Papo, Navot) |
Mentes so yo, te deklaro, el fijo d'Anhialos, el savio, (Odisea) |
dekontino adv. |
בלי הפסק, בהתמדה; תמיד |
dekontino son keridas por judios i por estranyos. (Gaon, Poezias) |
dekorar v. |
קישט; עיטר (העניק עיטור) |
Pues ke kon sus brazas kero dekorar yo mi garganta. (Gaon, Poezias) |
delantre adv. & prep. |
לפני, מול, נוכח, בפני; קדימה, לפנים; בהשוואה ל- |
despues la maldizen delante la djente (Gaon, Poezias) |
despues la abrasa delante la djente (Gaon, Poezias) |
delegado m. |
נציג, שליח, בא כוח, מיופה כוח, ציר |
mandan delegados saludarle presto. (Gaon, Poezias) |
delgado adj. |
דק, צנום, רזה, דקיק; עדין, רך; חריף |
i de el oriente un aire delgado (Gaon, Poezias) |
el dia del djuzgo al ponte delgado (Gaon, Poezias) |
delikadeza f. |
עדינות, נימוס, רכות |
Eya es traida kon delikadeza (Gaon, Poezias) |
delikado adj. |
עדין, ענוג, רגיש, שביר, רופף; אדיב; רזה, כחוש; אנין; טעים; חריף; מצויין |
Sus manos delikadas en agua no metía, brodando o meldando, ansi pasava el dia. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
delisia f. |
תענוג, הנאה, עונג, עדנה, תחושת עונג; מעדן |
ke de mil plazeres i delisios la va mantener. (Papo, Navot) |
delisiozo adj. |
טעים, ערב לחיך, מענג, נעים; נחמד, מקסים, מושך לב, חינני, ערב |
entornadas de enzinos i de aire delisiozo. (Gaon, Poezias) |
delito m. |
עבירה, עוון, פשע, הפרת חוק |
los negros delitos fueron kavzadores (Gaon, Poezias) |
delivransa (fr.) f. |
שחרור; לידה |
por ver kuanto antes luz de delivransa. (Gaon, Poezias) |
demanda f. |
בקשה, שאלה, משאלה; דרישה, תביעה, הפצרה; ביקוש; עתירה, עצומה |
Dio este en tu ayuda i kumpla tu demanda (La segunda Ester, 1911) |
Por apreto de nuestro puevlo les are una demanda. (La segunda Ester, 1911) |
demandar v. |
שאל, ביקש, דרש, תבע, ביקש במפגיע |
aken demandarla por espoza viene: (Gaon, Poezias) |
espiego si saves - mi alma demanda. (Gaon, Poezias) |
Grasias a Ester la reina ken favor de los djidios del rey demando (La segunda Ester, 1911) |
de noche kon el ombre, i mientres ke lo stava bezando i karesando i ke lo abrasava, kon boz ke seduizia le iva demandando: ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
demanyana adv. |
בבוקר, מוקדם בבוקר; בוקר; מחר בבוקר |
O, esto ya lo remarki yo de oy demanyana. (Papo, Navot) |
demás adv. |
בנוסף ל-, חוץ מ- |
demas ke no manke el harem aparte (Gaon, Poezias) |
demonio m. |
שד, שטן, רוח רעה, דמון |
kualo vezes akontese - ma son virgas de demones. (Gaon, Poezias) |
i ken de demones teme i se espanta (Gaon, Poezias) |
denunsiar v. |
הודיע, גילה; הכריז, פרסם; הלשין, מסר |
Eyas ke denunsien sus alavasiones (Gaon, Poezias) |
depasar v. |
עלה על, עבר את |
ke a todos los mortales depasa en sensia, i izo (Odisea) |
depedrer v. |
האביד, גרם אובדן (נפשי, כלכלי), הרס, השמיד |
ke no ay un ombre ke se levante i lo depiedra. (Papo, Navot) |
depedrerse v. refl. |
הלך לאיבוד, איבד דרכו; נעלם; מת, נהרס, אבד; התבולל |
ke se depiedra ansi todo otro ke aze lo mizmo! (Odisea) |
porke a kavza de sus lokeria se depedrieron; (Odisea) |
Ke se depedrieron de la tierra porke eran nuestros enemigos, (La segunda Ester, 1911) |
depender v. |
היה תלוי ב-, היה מותנה ב- |
no ay ken dependa su espandimiento. (Gaon, Poezias) |
deploravle adj. |
מצער, מעציב, אומלל, שיש להצטער עליו |
Es menester ke se avle por el estado deploravle; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
derecha (la) f. |
ימין, צד ימין; יד ימין |
Razgo la mar i la izo parar komo al de derecha i isiedra (La segunda Ester, 1911) |
derechedad f. |
יושר, הגינות, ישרות, כנות, תום לב, צדק, חוקיות; זכות |
Yo no vendo la derechedad por ningun prezente, (Papo, Navot) |
i a nuestro puevlo le dio derechedades komo el franko. (La segunda Ester, 1911) |
Soto la dinastia de Vladislav teniamos derechedades (La segunda Ester, 1911) |
derechero adj. |
צדיק, צודק, הוגן, כן, ישר |
Un Dio derechero en su fey no falsa (Gaon, Poezias) |
derecho adj. |
ישר, צדיק, נקי כפים, הגון, כן, תם לב; ישר, זקוף, ניצב, אנכי; ימני |
Segid lo derecho en fin ke el prove tenga provecho; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
derecho adv. |
הישר, בקו ישר, למישרין |
idolos no pueden kaminar derecho (Gaon, Poezias) |
solo asi se pensa del prove no se interesa / yo demando esto es djustisia, esto es |
derito (it.) m. |
משפטים (לימודי); זכות |
Reklamar deritos revatados antes (Gaon, Poezias) |
derredor adv. |
מסביב |
dansan kada noche deredor mi kama. (Gaon, Poezias) |
derredor m. |
סביבה, הקף; אווירה; משפחה, קרובים |
i ayi mansevos de los deredores (Gaon, Poezias) |
Paz i amor reinan kuando eskurese / el rededor del ogar paternal / mientres ke afuera todo se estremese / kon las furores de invierno infernal (La Amerika, 1917) |
derrokar v. |
הרס, ניתץ, החריב, השמיד, איבד, השם; דירדר, הפיל; אימלל, גרם אסון |
derokando puertas kon folor i sanya (Gaon, Poezias) |
no derroka justos i malos ensalsa - (Gaon, Poezias) |
ma derroka torres sovre los berbantes (Gaon, Poezias) |
desbarasarse v. refl. |
נפטר מ-, |
a dezbarasarme de la terrivle aparision. (Papo, Navot) |
Repozate, dezbarasate de las iluziones! (Papo, Navot) |
Si bushko de desbarasarme de mi mujer, mi padre se espozara. (Rinio, 1906) |
desbrochar v. |
פרץ (שטפון/מלחמה); שחרר, הוציא, פתח שסתום; התיר כפתורים; התפרק, הוציא את הרגשות, התפרץ, השתחרר (גז, נוזל) |
I desbrocharon los novios en ruido en las salas skuras, (Odisea) |
desde prep. |
מאז.., למן, מ-, מן |
dez entonses sirkulando entre mi ire su lumbre. (Gaon, Poezias) |
dez ke uzurpado vos fue el suelo - (Gaon, Poezias) |
ke desde epokas fueron ulvidados (Gaon, Poezias) |
Ke dezde su nasensia el Dio lo protejava, i en lo ke azia sukseso le mandava; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
La povre no savia, lo ambezo mas tadre, ke dizde el primo dia kedo sin padre i madre. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
desdenyado adj. |
מבוזה, מזולזל; רוחש בוז |
el es desdenyado i aboresido. - (Gaon, Poezias) |
desdicha f. |
חוסר מזל, ביש מזל, מסכנות, אומללות, מזל רע, רוע מזל |
Yo kale este ensanyado, kon vos averme keshado vos eres la maldicha ke me trushites desdicha. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
desender/desenderse v. |
ירד; היה צאצא של |
pues eya desiende kalma ala plasa (Gaon, Poezias) |
despues el desiende akudir sus pasos (Gaon, Poezias) |
desepsionado (fr.) |
מאוכזב |
Se konvensio ke no, ma kedo desepsionada, porke no le pagaron, porke ovro por nada. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
desfamado adj. |
ידוע לשמצה, בעל שם רע, שאיבד את שמו הטוב; מושמץ, שהוציאו עליו דיבה |
Ma desfamado, anel lo prearon agora las boras. (Odisea) |
desfronyado adj. |
ללא ציפה (כר, שמיכה) |
Echar me kero repozado, el kavesal desfronyado, del kolchon un poko blando las lanas arrastando. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
desgrasia f. |
אסון, פורענות, מכה (מכות מצרים), צרה; אומללות; תאונה חמורה; תועבה |
Es dezgrasia! Somos tambien vizinos, i esta mizeravle ve kuando salgo i kuando entro. (Rinio, 1906) |
Ke desgrasia es esto? Sentid, vos digo, presto. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
Yerno vakante / esfuegro sekante / su bien al enkante / dezgrasia del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
las novedades non las topo del todo buenas, los enemigos kontinuan a avansar, ke |
las mizerias i las |
desgrasiado adj. |
הרה אסון; מסכן, אומלל, ביש מזל |
Ah, es por seguro alguna nueva dezgrasiada! (Papo, Navot) |
Inumana! Asote de los desgrasiados djudios! (Papo, Navot) |
Dezgrasiado pais onde yaze la barbaria! (Papo, Navot) |
el desgrasiado, ke londje de sus kamaradas mal yeva (Odisea) |
Ama, el mas desgrasiado de todos los ombres, la djente (Odisea) |
mudos sentados oyian - del desgrasiado retorno (Odisea) |
La noche kaye preta, 'stan tres en una kama, se siente desgrasiada. Si 'stava aki su mama! ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
somos unos |
desgusto m. |
גועל, בחילה, מיאוס, קבס, מורת רוח |
Kontame, dunke, tu desgusto de kualo proviene. (Papo, Navot) |
Gritos de plasa / komida de prasa / morar kon basha klasa / desgusto del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
deshar v. |
עזב, השאיר, נטש, זנח, הזניח; ויתר על, מסר, נכנע, נתן ל-; עזב מקום עבודה, התפטר; הוריש, ציווה, הנחיל |
Deshar prime todo detras la espalda (Gaon, Poezias) |
yo no desharia vuestros krimenes sin kondana, (Papo, Navot) |
Yo ke no desho una prea de mi mano rezgatar? (Papo, Navot) |
I yir no desha su fija al povre ke yora, i todo (Odisea) |
ke estas salas devesh de deshar, i pransar kada uno (Odisea) |
Ke me valen todos los karneros ke me desho mi padre? (Rinio, 1906) |
No sea ke esta maldicha de Katerina no lo esta deshando venir, (Rinio, 1906) |
Ken vos disho ke penesh? Tantos dinim ke tenesh bivir no estas deshando, tanto vas enshugando. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
Por la masa pensaremos, esto todo desharemos. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
desidar/desidir v. |
החליט, פסק |
la alma deside si bueno se pensa (Gaon, Poezias) |
ser Dio al Mashiah desidio por darte. (Gaon, Poezias) |
desierto adv. |
באמת, כמובן, בודאי, לבטח |
alegrar desierto ke vino la ora. (Gaon, Poezias) |
desizión f. |
החלטה |
Esta es mi desizion definitiva (La segunda Ester, 1911) |
deskalavrado adj. |
פגוע/פצוע ראש |
torsidos, palidos, i deskalavrados (Gaon, Poezias) |
deskalso adj. |
יחף, חלוץ נעל, ערום רגל |
Me parese por alturas supito ke yo deskalso (Gaon, Poezias) |
deznudos deskalsos, por los arinkones. (Gaon, Poezias) |
por ayi se rasta deskalsa, deznuda (Gaon, Poezias) |
mirandole kon sospecho ser deznudo i deskalso. (Gaon, Poezias) |
Amigo eskarso / nemigo deskalso / haver ke es falso / aborrese el Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
deskaro m. |
עזות פנים, חוצפה, חוסר דרך ארץ; השתחררות בדיבור מצד מי שהיה עצור וביישן |
non es, porke kon fiertad i deskaro, a mi me parese, (Odisea) |
deskontinuar v. |
חדל מ- |
siendo yo no se nunka deskontinuar mi dezeo. (Papo, Navot) |
deskorchar v. |
פשט את העור; דרש מחיר מופרז; הפשיט מישהו מנכסיו |
guadrame de akel vizino ensavanado / ke manyana i tadre aze orasion / sin entender ke kon lodo es amasado / en |
deskuvierta f. |
גילוי, תגלית; הסרת כיסוי |
todo en siendo aleman, se aze pasar komo sudito italiano por estar mijor al avrigo de una |
deskuvierto adj. & m. |
חשוף, גלוי, מגולה, גלוי ראש; חסר כיסוי (בבנק) |
El tambien se va raviando kon su mujer peleando ke en estando deskuvierta arenava ventana i puerta. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
deskuvrir v. |
גילה, הסיר הלוט, גילה לעין כל, חשף, מצא |
Todos los ke saven deskuvrir misterios (Gaon, Poezias) |
i deskuvreme el nombre de este povre kanez! (Papo, Navot) |
Sus malisias de esta maldicha Rikita yo le deskuvrire (La segunda Ester, 1911) |
I no duvdesh del todo, deskuvrire el sekreto. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
Si su sekreto tu vas a deskuvrirlo, i mos vas a dizirlo, i vamos a batirlo, te damos la palavra, te lo aprometemos, ke vamos a pagarte. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
desnudar v. |
הפשיט, עירטל |
sale por los guertos deznuda sus pechos (Gaon, Poezias) |
Rabi Meir presto deznuda su manto (Gaon, Poezias) |
deznudo de sus bienes i despojo sus oro. (Papo, Navot) |
desnudo adj. |
ערום, חשוף; חסר אמצעים |
deznudos deskalsos, por los arinkones. (Gaon, Poezias) |
por ayi se rasta deskalsa, deznuda (Gaon, Poezias) |
Sus pechos deznudos i sus ojos brazas (Gaon, Poezias) |
mirandole kon sospecho ser deznudo i deskalso. (Gaon, Poezias) |
Sin entender del todo lo ke s'esta pasando, deznuda 'sta al banyo, la 'stan dezenfektando. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
despareser v. |
הסתיר, החביא, העלים; מת, נפטר; נעלם |
en este mundo todo muere todo pasa / todo se renova todo se envejese / todo komo el esfuenyo avansa / todo komo la solombra |
porke non estiende su braso poderozo / i los esparze en el aire komo polvo? / porke non se avre la tierra kon gozo / i los aze |
despartir v. |
הפריד, חילק, פילג; הקצה, הפיץ, שיווק |
kon spondjas fofas, i otros, karne abondante spartian. (Odisea) |
despartirse v. refl. |
נפרד, נבדל, הבדיל עצמו, התפלג, התפרק (חברה) |
del ke lo komprende el no se esparte (Gaon, Poezias) |
despasensia f. |
חוסר סבלנות, קוצר רוח, אי מנוחה |
rogando kon yoros i kon despasensia (Gaon, Poezias) |
despasensiado adj. |
חסר סבלנות, קצר רוח, מתנהג בחוסר סבלנות |
nozos konfirmamos i despasensiados (Gaon, Poezias) |
i a mis kompanyos ke despasensiados m'estan asperando; (Odisea) |
despasensiar v. |
גרם קוצר הרוח, עיצבן |
O, Ah'av, ya me despasensiates! Konta mas presto! (Papo, Navot) |
despecho m. |
מורת רוח, דאבון לב, כאב לב, יאוש, מרירות נפש; טינה, איבה, תרעומת; התנהגות חוצפנית ואכזרית |
Si, es la ravia, el despecho i la verguensa (Papo, Navot) |
Riir kon despecho / paras non en pecho / ofisial sin echo / vengansa del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
despedasarse v. refl. |
התפרק לנתחיו, שוסע |
despues se englute i se despedasa (Gaon, Poezias) |
despiego m. |
הסבר; פרישׂה, פרישׂת קפלים |
espiego si saves - mi alma demanda. (Gaon, Poezias) |
despierto adj. |
ער, נעור; זהיר, עומד על המשמר; נבון, בעל תושיה |
si un Dio existe bivo i despierto (Gaon, Poezias) |
Es ke s'esta sonyando? Es ke esta despierta? La aferró el espanto, su alma se alerta. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
desplazer m. |
אי נעימות, דחיה, חוסר שביעות רצון, מורת רוח |
Torpedad, lokura / hazindad sin kura / prizion sin mankura / desplazer del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
despojado adj. |
ששולל, שנגזל, מנושל |
Komo los forasteros arrastados i despojados. (La segunda Ester, 1911) |
despojar v. |
שלל מ-, גזל, נישל, הפשיט |
deznudo de sus bienes i despojo sus oro. (Papo, Navot) |
despotismo m. |
עריצות, רודנות, דיקטטורה |
el paiz esta yena de eshpiones, el keda ainda en las tinievlas del |
despozar v. |
אירס |
Espozarla dize su senyor fielo (Gaon, Poezias) |
despozarse v. refl. |
התארס |
Si bushko de desbarasarme de mi mujer, mi padre se espozara. (Rinio, 1906) |
después prep. |
אחר כך, אחרי; נוסף ל- |
despues el desiende akudir sus pasos (Gaon, Poezias) |
Ma despues ke meresites ser dichozo un momento (Gaon, Poezias) |
despues kontinua el kon boz mas flaka: (Gaon, Poezias) |
Despues ael lecho dirije sus brasos (Gaon, Poezias) |
despues el replika kon alma trublada: (Gaon, Poezias) |
Despues ke veluntas saver la istoria (Gaon, Poezias) |
despues se englute i se despedasa (Gaon, Poezias) |
despues de su muerte sera rezgatado. (Gaon, Poezias) |
i kualo promete despues dela muerte. (Gaon, Poezias) |
desrepozar v. |
טרד ממנוחתו, הטריד, הפריע, לא נתן מנוחה |
ke me desrepozan i me atorvan el espirito. (Papo, Navot) |
desrepozo m. |
הפרעה, הטרדה; אי רגיעה, אי נוחות, חוסר מנוחה, מחוש, הרגשה רעה, הרגשה בלתי נוחה |
El desrepozo ke tu sientes yo tambien lo siento. (Papo, Navot) |
desterrar v. |
הוציא מהאדמה, עקר; הוציא מהקבר; גרש, הגלה |
Maldiz mi vano poder! Desterame! Umiyame! (Papo, Navot) |
destino m. |
גורל, יעד, גזרת הגורל |
ma pues ke se avla de ley i destino (Gaon, Poezias) |
dezean portanto saver sus destino (Gaon, Poezias) |
destruir v. |
הרס, החריב, השמיד, איבד |
antes de destruyir un inosente guertelano! (Papo, Navot) |
destruir el avenir de tus chikos ke son tu alma i tu sangre, (Rinio, 1906) |
yo te defendo de azer el mas chiko paso por destruir la ventura de tu mujer, (Rinio, 1906) |
destruirse v. refl. |
נהרס, נחרב, התמוטט |
Savia ke su vida no es mas lo ke era, se destruyo su mundo, es una prizoniera. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
kale tener pasensia, imposivle ke nuestro paiz |
desvaneser v. |
עייף, הוגיע, פטפט באופן מעייף; הקים רעש |
Ni avles muncho ni te ezvaneskas. (La segunda Ester, 1911) |
desvarear v. |
הזה, דמדם, השמיע דברי טירוף; דיבר שטויות, דיבר בלי הגיון; דיבר חופשי בלי כבוד |
Ke dezvareavas? Pensavas en mi, mi kerida! (Papo, Navot) |
desvelopar (fr.) v. |
פיתח, גידל, הצמיח; הרחיב |
verso las nueve yo fui al laboratorio, |
desventura f. |
אסון, פורענות; מזל ביש, רוע מזל |
Ke es esta desventura? Loke avlas es lokura. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
a mi negra |
detener v. |
עיכב; החזיק ב-, תפס, ריסן, בלם, חסם, עצר |
i supi i savre detener loke te prometi. (Papo, Navot) |
las dulses kadenas ke te detenian atado, (Papo, Navot) |
En korto, promete mas de loke puede detener. (Papo, Navot) |
lo detenia la nimfa Kalipso, la dioza ermoza, (Odisea) |
los kualos, ke kontra su veluntad, lo estan deteniendo. (Odisea) |
k'azen k'el sielo aparte este de la tierra, detiene. (Odisea) |
Ma lo devesh saver, lo devesh tomar de nota: yo a Shimshon lo amo, refuzo de pedrerlo i todo lo ke puedo are por detenerlo''. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
detenimiento m. |
מעצור, עיכוב, עצירה, השתהות, התעכבות |
la kuvren i presto sin detenimiento (Gaon, Poezias) |
determinado adj. |
קבוע, מוגדר, מוחלט; נחוש בדעתו |
No se donde se empesa la loor determinada (Gaon, Poezias) |
detestar v. |
שנא, תעב, בחל ב- |
Su vida por su puevlo sakrifiar i detestar? (La segunda Ester, 1911) |
detestavle adj. |
נתעב, מתועב |
Detestavle Sedom nueva yena de sus orrores! (Papo, Navot) |
detrás prep. |
אחרי, מאחורי; לפי, כפי, בהתאם ל- |
Deshar prime todo detras la espalda (Gaon, Poezias) |
Fuye, Ye'hu, fuye! Eskondete detras de este monte! (Papo, Navot) |
devanar v. |
צנף, גילגל חוט על עצמו או על מקל; התיר סליל חוטים; דיבר בחוסר הגיון |
Yo mirava las estreas devanarsen por el sielo (Gaon, Poezias) |
devastar v. |
החריב, הרס, השם |
azen la korte a mi madre i stan devastando mi kaza. (Odisea) |
devenir/se (fr.) v./v. refl. |
הפך ל-, היה ל-, נעשה |
asta el devenga polvo i seniza (Gaon, Poezias) |
sopla i deviene todo resumado. (Gaon, Poezias) |
Esklava devino i sierva vendida - (Gaon, Poezias) |
sin egzaminar la kavza devini sospechoza. (Papo, Navot) |
fin devendras el pastor de estos revanyos (Papo, Navot) |
Yo sufri la insolensia, devini tolerante, (Papo, Navot) |
I todo el ke lo apreto i lo presigio devino kavo. (La segunda Ester, 1911) |
Es ke la sufriensa devenira tan fuerte, ke no le kedara mas ke de bushkar la muerte? ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
dever m. |
חובה |
Nozotros devemos de tener en Dio nuestra esperansa. (La segunda Ester, 1911) |
Oy ize la kozina, me pelei kon la vezina por arena ke no tenia de antes ya me devia. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
dever/se v. |
היה חייב/מחוייב, חב; היה צריך |
deve ser por todos santo i bendicho. (Gaon, Poezias) |
por un Dio el mundo deve ser giado. (Gaon, Poezias) |
de rodias deve kaer la persona. (Gaon, Poezias) |
Ke? Insolente! Ulvidas la onra ke me deves? (Papo, Navot) |
eyos devrian rogar de tener mas prestez en los piezes (Odisea) |
El deve pasar por aki por irse al chiflik serka su padre. (Rinio, 1906) |
Ke te aflakaria? Ke koza te devrian azer por ke la piedras i te apanyarian?'' ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
Le dize: ''Delila, el ke kiere apanyarme, kon kuedras muevas, rezias, el deve de atarme. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
Las yevan al lavoro, se deve yir al paso, al son de la orkestra, sin manear un braso. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
dezazer v. |
התיר, הרס, השחית, פרק, פורר,בילה, שחק, המיס |
Los perdes se dezazieron, los menderes se purieron, se kere una esterika para la kamaretika. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
Entiende lo ke pasa, un djesto brusko aze, i komo si son filos las kuedras las dezaze. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
dezdenyo m. |
זלזול, בוז, שאט נפש; שחצנות, יהירות |
piza kon dezdenyo todo el ke pasa (Gaon, Poezias) |
dezeado adj. |
רצוי, נחשק |
de esta pekenya tanto dezeada. (Gaon, Poezias) |
dezear v. |
איחל; חשק, רצה מאוד |
korasones rotos ken mirar dezea (Gaon, Poezias) |
dezean portanto saver sus destino (Gaon, Poezias) |
dezeando en sus fuego kayentar mis flakos niervos. (Gaon, Poezias) |
i de s'echar serka d'eya a la kama todos dezeavan. (Odisea) |
ma solo anel, k'atornar dezeava i ver su espoza, (Odisea) |
Ma no salvo sus kompanyos malgrado ke lo dezeava, (Odisea) |
Kualunke, Delila, kien dezea aferrarme, el deve de atarme, kon siete kuedras freskas ke no se enshugaron. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
dezenfektar v. |
חיטא |
Sin entender del todo lo ke s'esta pasando, deznuda 'sta al banyo, la 'stan dezenfektando. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
dezenganyar v. |
חשף תרמית, פיכח (מישהו) מאשליות, הוציא מטעות; הכזיב מתקווה, איכזב |
Te amo, Izevel! te so fiel, dezenganyate! (Papo, Navot) |
dezeo m. |
רצון, חפץ, חשק, תשוקה, שאיפה, התאוות; הדבר הנחשק; איחול |
judia ke seas ere mi dezeo (Gaon, Poezias) |
El tome mujeres kuantas su dezeo (Gaon, Poezias) |
kantos al Untado yenos de dezeo. (Gaon, Poezias) |
verla, bendizirla, eren sus dezeos (Gaon, Poezias) |
se inche por eya de dezeos sin mizura, (Papo, Navot) |
siendo yo no se nunka deskontinuar mi dezeo. (Papo, Navot) |
dezeozo adj. & m. |
רוצה, חומד, חושק, משתוקק, מתאווה, נכסף; אביון |
Oy fue kontentado el rav dezeozo (Gaon, Poezias) |
dezesperado adj. |
מיואש, נואש; אנוש |
kanto kantes desperado sin saver por ke eskopo, (Gaon, Poezias) |
dezesperarse v. refl. |
התייאש |
Se dechidio, portanto, de no dezesperarse, de aprovar de muevo, i de mas esforsarse, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
dezierto m. |
מדבר, ציה, שממה, ישימון |
serkana desierto es la alvorada (Gaon, Poezias) |
transformar keria en sordo dezierto. (Gaon, Poezias) |
En el dezierto nos governo kon la magna (La segunda Ester, 1911) |
dezir v. |
אמר, הגיד, ניסח, הביע, ביטא (בכתב או בעל פה), דיקלם, פקד; היטיב עם |
Ke digan, si! Yo no entiendo razon, yo amo a Lefteri, lo amo, i lo amare. (Rinio, 1906) |
dezmelenado adj. |
פרוע שיער |
kon tanta dezorden, triste i dezmelenada? (Papo, Navot) |
dezonor m. |
חרפה, כלימה, בושה, בושת, בזיון, קלון |
se ranken los puevlos por sus dezonores. - (Gaon, Poezias) |
ensuziados de la dezonor i la infamia. (Papo, Navot) |
dezonrar v. |
הוציא שם רע, קילל, ביזה |
Kuando se meten a penar se olvidan ke ay senar; las kriaturas yoran, maldizen i dezonran: (8 dias antes de Pesah, 1909) |
dezorden m. |
אי-סדר, אנדרלמוסיה, מהומה, ערבוביה, בלבול, תוהו ובוהו |
kon tanta dezorden, triste i dezmelenada? (Papo, Navot) |
dezorganizado adj. |
בלתי מסודר |
muestras trupas estan |
dezraigarse v. refl. |
נעקר מהשורש, שורש |
se dezraygen i vayan arankarte tu prea? (Papo, Navot) |
dezraiziar v. |
שירש, עקר משורש |
por dezraizarlo de el empesijo (Gaon, Poezias) |
día m. |
יום, יממה |
kombatio kon puevlos dias de avante (Gaon, Poezias) |
anke enkuvrieron el fin de los dias (Gaon, Poezias) |
kon la luz del dia salio ezmovido (Gaon, Poezias) |
me levantaria kada dia kon nueva gana, (Papo, Navot) |
se los komieron, i el les vedo el dia del retorno. (Odisea) |
destorvar los dias de alkavo de tu viejo padre. (Rinio, 1906) |
Oh! Ek un dia grande! Ek un dia onde todos los sentimientos de mi manseves se despiertan... (Rinio, 1906) |
Agora nuestro mal non parese komo akel de akeyos dias (La segunda Ester, 1911) |
diavlo m. |
שטן, שד, מזיק; אדם ערום/פיקח חסר מצפון |
sakrifisiar a los diavlos o segir el viento. (Papo, Navot) |
dicha (1) f. |
ניב, אימרה, ביטוי, אמירה; פקודה; מידע |
ma sono la ora, eskuchad mi dicha (Gaon, Poezias) |
Leshos de mi sezo abordar tu dicha (Gaon, Poezias) |
Todos kon enkanto sienten esta dicha (Gaon, Poezias) |
Ma ven agora i oye, i mete a mi dicha tus mientes: (Odisea) |
'De tu bariera de dientes ke dicha salio, fija mia? (Odisea) |
dicho m. |
מאמר, אמירה, דו''ח; צו, פקודה |
i el Dio ke puede krear kon su dicho (Gaon, Poezias) |
El save plaziente repetar su dicho (Gaon, Poezias) |
dichozo adj. |
בעל מזל, בר מזל, ממוזל, מאושר |
por seer dichozo torna en su tierra (Gaon, Poezias) |
Ma despues ke meresites ser dichozo un momento (Gaon, Poezias) |
diente m. |
שן |
i me meti a korrer kon sanya. Mis dientes apreti, (Papo, Navot) |
Mashki mi ravia kon mis dientes? La deshi amatar (Papo, Navot) |
i arankarvos ojo por ojo, diente por diente. (Papo, Navot) |
'De tu bariera de dientes ke dicha salio, fija mia? (Odisea) |
Altiguos parientes / dolores de dientes / en rikes las mientes / son penas del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
dientro prep. |
בתוך, ב- |
i eya se prende dientro sus brasos. (Gaon, Poezias) |
dientro el pecho produizo danyo. (Gaon, Poezias) |
Pues dientro mares de kovre buyendo (Gaon, Poezias) |
dientro de los templos kozakos entraron (Gaon, Poezias) |
Eya se sakude dientro su kama (Gaon, Poezias) |
dientro las venas es su influensa (Gaon, Poezias) |
ke tu entrar azes dientro mi nido (Gaon, Poezias) |
Por dientro, la indjustisia reina en tu tierra, (Papo, Navot) |
diez/dies num. |
עשר, עשרה |
trusho el profeta los dies mandamientos. (Gaon, Poezias) |
diferente adj. |
שונה, נבדל, אחר |
El amor nos aze andjeles, nos aze bivir una vida enteramente differente de la muestra... (Rinio, 1906) |
metales, animales, plantas i flores / en |
dikat (t.) m. |
תשומת לב, שקידה |
Mirad i azed dikat ke no kedo urti ni makat (8 dias antes de Pesah, 1909) |
din (ebr.) m. |
דין, חוק, צדק; פסק דין; משפט, דין תורה |
Es menester saver ke un livro deve aver, Shulhan Aruh nombrado: todo din es topado; todos los diritos enel son eskritos. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
Verdad: minag Israel Tora; ma segun es la ora, en ora de azer por el Dio mizmo un din balda djudio. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
dinastía f. |
שושלת, בית מלוכה |
Razgar la maska de esta odioza dinastia, (Papo, Navot) |
Soto la dinastia de Vladislav teniamos derechedades (La segunda Ester, 1911) |
dinero m. |
כסף, מטבע; הון |
Ya kansimos de darle muncho dinero sin kuenta. (La segunda Ester, 1911) |
Sintiendo de dinero, sus sensos se agudan. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
non puedo salvar, non puedo venir al sokorro / mi parte en la vida es flaka no tengo |
dinyo adj. |
ראוי, נאות, נכבד; מאופק, רציני |
Apolon ke era de mas digna kasta (Gaon, Poezias) |
Yo no so dinyo de mis sobervios predesesores! (Papo, Navot) |
Dio m. |
אלוהים, אל; דבר מה אהוב מאוד ונערץ |
Un Dio derechero en su fey no falsa (Gaon, Poezias) |
i iria ver ansi la vengansa del Dio bendicho. (Papo, Navot) |
El Dio ke mire i ke se apiade. (Rinio, 1906) |
diosa/dioza f. |
אלילה |
'Hera, Artimeda, tambien otras diozas. (Gaon, Poezias) |
lo detenia la nimfa Kalipso, la dioza ermoza, (Odisea) |
Algo de esto konta i a nos, dioza, fija de Zeus. (Odisea) |
direksión f. |
כיוון; הנהלה, הנהגה; כתובת |
el posto de observasion enemigo me avia visto i azia tirar los tiros kontra-aerianos en mi |
dirijir v. |
הדריך, הנחה; כיוון, הפנה; הנהיג, ניהל; מען |
El es ke dirije esta tierra sierto (Gaon, Poezias) |
Despues ael lecho dirije sus brasos (Gaon, Poezias) |
Kisas este santo dirije i gia (Gaon, Poezias) |
dirijir se vienen para el konvento. (Gaon, Poezias) |
dirijirse v. refl. |
כיוון עצמו, הפנה עצמו אל, פנה אל |
sus korasones se les dirijeron i en otras kozas, (Odisea) |
dirito (it.) m. |
חוק, משפט, הזכות לבקש/לדרוש משהו ממישהו |
Es menester saver ke un livro deve aver, Shulhan Aruh nombrado: todo din es topado; todos los diritos enel son eskritos. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
dishiplo m. |
תלמיד, חסיד |
Azerte rekonoser a los dishiplos de Yarov'am (Papo, Navot) |
diskorsar v. |
נאם, נשא דרשה, דרש, הרצה |
i emosionado diskursar empesa: (Gaon, Poezias) |
mizmos, d'avlar kon orgolio i de diskorsar kon koraje. (Odisea) |
disposto (it.) adj. |
ער, זריז, חש בטוב; מוכן; נוטה ל- |
'Guay! Kuanto stan los mortales dispostos a blamar los diozes! (Odisea) |
disputarse v. refl. |
נחלק, היה חלוק על |
se disputo tu prea i te yago el korason? (Papo, Navot) |
dito (it.) adv. & adj. |
באותו אופן, כנ''ל, כאמור; האמור; פלוני |
pues eya konserva dita esperansa - (Gaon, Poezias) |
en dito momento balde la setensia. (Gaon, Poezias) |
Dito ponte invizivle ami sierve por sendero (Gaon, Poezias) |
diverso adj. |
שונה, נבדל |
abrasar se viene kon diversos ijos. (Gaon, Poezias) |
divino adj. |
אלהי, שמימי, נעלה, כליל יופי |
las aze divinas en sus movimiento (Gaon, Poezias) |
Komo deshare la sensia pues ke el poder divino (Gaon, Poezias) |
i orasiones navrantes de profetas divinos (Papo, Navot) |
O Tishbi, santo profeta, mesajero divino! (Papo, Navot) |
kontra el divino Odises, fina ke yego a su tierra. (Odisea) |
Tu, no oyites la fama ke tuvo el divino Orestes, (Odisea) |
djarro m. |
כד, קנקן |
I agua trusho en djarro de oro una servidera, (Odisea) |
i mosos fina los bodres inchian djarros kon bevienda. (Odisea) |
djemido m. |
אנחה |
Djemidos de munchas viktimas de la tirania, (Papo, Navot) |
A los gritos i djemidos los vezinos son reunidos (8 dias antes de Pesah, 1909) |
las mizerias i las desgrasias me azen suspirar / las lamentasiones i los |
djemir v. |
נאנח, התאנח |
alguno djimiendo inda desha verse (Gaon, Poezias) |
djénero m. |
סוג, סוגה, מין |
Antes de nozotros todos los djeneros (Gaon, Poezias) |
Ansi son los ombres! Ansi es el jenero kruel! (Papo, Navot) |
O, los ombres, los ombres! Jenero terrivle! (Papo, Navot) |
djente f. |
בריות, בני אדם; קרובים, משפחה רחבה |
sombaer no puede el ninguna djente. (Gaon, Poezias) |
por ke su flakeza konosa mi djente (Gaon, Poezias) |
despues la abrasa delante la djente (Gaon, Poezias) |
Los diozes no keren mersed dela djente (Gaon, Poezias) |
Djente de Livorno vienen vijitarlo (Gaon, Poezias) |
D'onde tu sos, de ke djente? En kuala sivdad tu nasites? (Odisea) |
La djente van a dezir ke Lefteri tiene dos kriaturas i ke es verguensa lo ke esto aziendo... (Rinio, 1906) |
djentileza f. |
אדיבות, נימוס, נועם, חביבות |
i todos sus djestos mostran jentileza (Gaon, Poezias) |
emplea su jentileza para sombaerla, (Papo, Navot) |
djentío m. |
המון; לאום |
por azerlo torna un grande djentio. (Gaon, Poezias) |
asta tu djentio aki en Estrahan. (Gaon, Poezias) |
djentoria f. |
המון, עם רב, שפעת בריות, שטף אנשים |
k'es este pranso, i esta djentoria? Para ke te prime? (Odisea) |
djerente m. & f. |
מנהל עסק, מנהלן |
Pan, la djerente serioza les trusho, i otros gizados, (Odisea) |
djesto m. |
מחווה, ז'סטה |
i todos sus djestos mostran jentileza (Gaon, Poezias) |
Entiende lo ke pasa, un djesto brusko aze, i komo si son filos las kuedras las dezaze. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
Penso dos, tres minutos, despues les dize esto: ''Sinyores, muchas grasias por vuestro lindo djesto, muy kiero ayudar yo, so buena patriota, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
djigante m. & f. |
ענק, נפיל |
Antes se deklare su fuersa djigante (Gaon, Poezias) |
ke diozes djigantes la son impulsando, (Gaon, Poezias) |
biervo pronunsado por diozes djigantes (Gaon, Poezias) |
djinoyos m. pl. |
ברכיים |
'En los djinoyos, Telemahos, sta de los diozes la koza, (Odisea) |
djorno (it.) m. |
יום |
todos se saludan i dizen bon djorno (Gaon, Poezias) |
djoven adj. & n. |
צעיר |
No, mi joven prinsipe, yo nunka esto vo azer! (Papo, Navot) |
Despu?s de poko tiempo la djovena en viendo ke el serro sus ojos i ya esta durmiendo, se va a la ventana, los kapitanes yama - ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
djoveniko m. |
עלם, בחור |
La linda djovinika, ijika muy kerida, ke sus parientes todo le davan en su vida. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
djoya f. |
תכשיט, עדי; אוסף תכשיטי אשה |
afeitada kon djoyas, o todo lo nesesario (Papo, Navot) |
Kon seda la vistian, yevava djoyas d'oro, la alondjavan siempre de males i de yoro. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
djuba f. |
שמלה |
No tiene mas kaveyos, no le desharon nada, aparte de kundurias i djuba envarada. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
djudería f. |
שכונת היהודים; יהדות העיר/המדינה/העולם |
I de rendir el gozo a toda la djuderia. (Papo, Navot) |
djugar v. |
שיחק, השתעשע, התבדר; ניגן על כלי נגינה; הימר, שיחק משחקי מזל; לגלג; נע, זע במקומו (יש לו ''שפיל'') |
Vido ayi a los novios gavientos. Djugando piedrikas (Odisea) |
djugo m. |
משחק, שעשוע; בדיחה, מהתלה |
No es djugo de kriaturas i fasfechas (La segunda Ester, 1911) |
djuisio m. |
משפט, דין, פסק דין; דעה, שיפוט, תחושה |
pronto a juisios del dia sagrado (Gaon, Poezias) |
djunta f. |
ישיבה, התכנסות, מועצה; קבוצה, חבורה; זוג, צמד; יחסי מין |
a la adjunta, afin ke vos diga kon biervos muy klaros, (Odisea) |
Yama a los bravos Ahayos a una adjunta amanyana, (Odisea) |
al Olimpos, al palasio de Zeus, tenian adjunta. (Odisea) |
djunto adj. |
מחובר, מאוחד, צמוד |
komer, envisiarse junto en su meza. (Gaon, Poezias) |
djura f. |
נדר, שבועה, אלה |
Me akodro yo su djura, sus ordenes venerados (Gaon, Poezias) |
djuramiento m. |
שבועה; פעולת השבעות |
ya saves ke Ye'hu no falsa en sus djuramientos, (Papo, Navot) |
djurar v. |
נשבע |
Djuro por mi sangre favulas son esto (Gaon, Poezias) |
Basho de mis alas yo djuro i digo: (Gaon, Poezias) |
Yo te djuri amor por siempre, fieldad eterna, (Papo, Navot) |
Dios djuro a la fin de tajar Ah'av i su semen. (Papo, Navot) |
Me forsa de prometer, i no me permete djurar? (Papo, Navot) |
Si, Eliya'hu! yo te lo prometo! Te lo djuro (Papo, Navot) |
djustisia f. |
צדק, יושר, הגינות |
i la |
solo asi se pensa del prove no se interesa / yo demando esto es |
djusto adj. |
צודק, חסר פניות, פנים, ישר, צדיק, הוגן, הגון; בעל מידה נכונה |
El sezo ke bushke entender lo justo (Gaon, Poezias) |
al tribunal firme se savra lo djusto (Gaon, Poezias) |
Ensenyadles la religion djusta, arvol de vidas, (Papo, Navot) |
Mordehay el djusto ke vido de nuestro puevlo (La segunda Ester, 1911) |
Una idea muy djusta me esta viniendo en el korason (La segunda Ester, 1911) |
No ay ken le avize ni profeta ke le profetize por azer loke es djusto: guadrar la Ley a su punto. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
djusto m. |
צדיק, מי שדבק במוסר ובצדק, בעל מידות טובות |
en onor del djusto ijo de klemente (Gaon, Poezias) |
no derroka justos i malos ensalsa - (Gaon, Poezias) |
djuzgador/dera n. |
שופט, דיין |
el ve, no tengas duvdo el siente todo / i mizmo los pensamientos los mas sekretos / de vuestro korason no le son inkuviertos / ken se puede fuir de un tal |
djuzgamiento m. |
פסק דין; חריצת דין; משפט, דין; יכולת שיפוט והערכה; דעה |
O! ombres bovos, lokos mankos de sezo! / ombres ke las kozas klaras komo el dia / la metes kon la eskuridad al mizmo pezo? / ke el ombre a su propio |
djuzgar v. |
שפט, דן; העריך, ביקר; גינה |
Perdoname Ah'av, si te djuzgi mal un momento. (Papo, Navot) |
En vezes a la kama, djuzgando su estado, al avenir medita, i a lo sentensiado. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
djuzgo (1) m. |
בית משפט, בית דין; משפט, דין |
el dia del djuzgo al ponte delgado (Gaon, Poezias) |
ma oras de jusgo nuestro Dio zelozo (Gaon, Poezias) |
doblar v. |
כפל, הכפיל; קיפל, כופף, היטה |
Eya despues ke dublo i tambien estiro la kamiza, (Odisea) |
dodje adj. |
שנים עשר, שתים עשרה |
Ayunar Ramadan kada dodje mezes (Gaon, Poezias) |
esto testimonian dodje apostolos. (Gaon, Poezias) |
doktor/resa m. |
רופא, רופאה |
No se kere doktor yamar; ansi el ninyo se va kalmar, frios no le va tomar. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
dolor f. & m. |
כאב, מכאוב, ייסורים; צער |
Ke amargo a nuestro puevlo kon penas i dolores. (La segunda Ester, 1911) |
Altiguos parientes / dolores de dientes / en rikes las mientes / son penas del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
doloriozo/dolorozo adj. |
כואב, כאוב; מכאיב |
tan melankolika, pensativle i dolorioza. (Papo, Navot) |
dominar v. |
שלט על, משל, חלש על, שלט ב-, השתלט; הכריע (אויבים) |
Fuersa ke domina en el pensamiento (Gaon, Poezias) |
ma Dio ke domina i su poder bloka (Gaon, Poezias) |
ke sierto domina un Dio grandiozo (Gaon, Poezias) |
donar v. |
תרם |
Una linda ninya le dono la suerte (Gaon, Poezias) |
dono m. |
מענק, מתן, מתנה, תשורה, שי; ירושה, עזבון; כישרון |
donos a los imortales ke moran en los sielos anchos? (Odisea) |
te vas a yir a la nave alegre, tuviendo un dono (Odisea) |
donzeya/dondzeya f. |
עלמה; אשה בעלת יופי נדיר |
razgaron donzeyas amuchos pedasos (Gaon, Poezias) |
kisas la donzeya dizen es bendicha. (Gaon, Poezias) |
Gritos de donzeyas tristes ke razgaron sus velos, (Papo, Navot) |
Kruel! Ke kuando vee una donzeya enfrente de el, (Papo, Navot) |
Si, brava donzeya, ya viene, yo lo esto viendo. (Papo, Navot) |
dormiente adj. |
ישן, קופא |
La mujer se aserka del dormiente sin ruido. A la kama lo ata fuertemente. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
dormir v. |
ישן, נם |
Todo dormia basho de una nochada klara. (Papo, Navot) |
En tu pais sangretado duerme la tuertaldad, (Papo, Navot) |
Estos djudios estan ainda durmiendo komo akeyos de Shushan (La segunda Ester, 1911) |
A Dio, Sinyor del Mundo! Dio tanto poderozo! Te rogo, en Gan-Eden, ke durman en repozo. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
De mas nos mandas la blanka nieve ke vagarozamente / kae de los sielos kantando silensiozamente / komo la mirada de una madre serka la kuna / kuando durme su kriatura kontandole de luna (La Amerika, 1917) |
dormirse v. refl. |
נרדם |
serra sus parparos i se durme presto. (Gaon, Poezias) |
dos num. |
שנים, שתים; שני, שתי |
el sielo se razga i en dos se parte (Gaon, Poezias) |
dota f. |
נדוניה, נדן, מוהר |
padre, i boda ayi le aran i van darle una dota (Odisea) |
dover m. |
חובה, מחוייבות, התחייבות; מחוייבות מוסרית, חוק מוסר; תפקיד, משימה; שעורי בית |
por ke se someta a kumplir doveres. (Gaon, Poezias) |
Para kumplir dover de un kreado, de un ombre: (Papo, Navot) |
droga f. |
סם משכר, סם מרפא, תרופה; הרואין; סממן |
droga ke mata personas bushkando, sus flechas de bronzo, (Odisea) |
dulsamente adv. |
ברוך, במתיקות |
Esta fuente ke sintio munchas vezes mis suspiros korre dulsemente i vagarozamente, (Rinio, 1906) |
dulse adj. & adv. |
מתוק, ערב; רך, טוב, רחום, נעים; תה''פ: ברכות, במתיקות |
las dulses kadenas ke te detenian atado, (Papo, Navot) |
el ruisenyor aze a sentir su dulse kante (Papo, Navot) |
eya yoro, su kerido marido, fin k'un dulse es.huenyo (Odisea) |
el tiempo lo enfechiza kon dulses i enganyadores (Odisea) |
Ah! El amar kuanto dulse es! (Rinio, 1906) |
En mi esfuenyo yo no veo ke su dulse figura, (Rinio, 1906) |
Oh! Todo esta alegre... todo esta dulse... todo esta ermozo... (Rinio, 1906) |
todo esto me aze una dulse impresion. (Rinio, 1906) |
Nos das los envigorantes aires las tempestas / ke los desho azer mis karas koloradas / i mi alegria es dulse komo la de fiestas / i mi korason late un kante de enamoradas (La Amerika, 1917) |
dulsor m. |
מתיקות, מתק, ערבות, רוך, רכות, נעימות, עדינות, טוב לב, תום, תמימות |
Ninguna dulsor en el mundo no iguala a akeya del amor! (Rinio, 1906) |
dulsura f. |
ריבה, מרקחת; ממתקים, דברי מתיקה; מתיקות |
sorven sus dulsuras kon muchos savores. (Gaon, Poezias) |
Konvensida de traer una rehmision a mi puevlo kon mi dulsura buena (La segunda Ester, 1911) |
dunke/dunkuey (it.) conj. |
לפיכך, לכן, אפוא, כתוצאה מכך |
Va dunke! Ovra, Izevel! Furia del inferno! (Papo, Navot) |
espera |
duro adj. |
קשה, נוקשה, צפיד, קשיח; קפדן, קשוח, נוקשה, אכזרי; מחוספס, קהה רגש;קפוץ יד; אטום ראש, מוגבל |
Los dias se suksiden, la vida es muy dura, su korason 'sta triste i yeno d'amargura. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
Mas de ochenta ombres, mujeres, kriaturas, tratados komo perros, pasavan oras duras. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
ma su korason guay |
duvda f. |
ספק, פקפוק |
kruel malo infame i imprudente / de la rasa de los bandidos prezidente / son sin |
duvdar v. |
הטיל ספק ב-, פקפק |
I no duvdesh del todo, deskuvrire el sekreto. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
duvdo m. |
ספק, פקפוק, חשש |
'Duvdo non ay, Telemahos, ke te ensenyaron los diozes (Odisea) |
i la djustisia? eya me va arrestar i sin |
el ve, no tengas |
duvdozo adj. |
מוטל בספק, מפוקפק, מסופק, חשוד, בלתי ראוי לאמון |
portefolio vazio non puedo apiadar segun kero / yo bivo triste i ansiozo / siempre vazio, siempre |
ebranlar (fr.) v. |
זעזע |
gueka. Poseidon, k'ebranla la tierra, aunke no mata (Odisea) |
echa f. |
פעולה, מעשה, פֹּעַל, ביצוע; עסק, עניין |
savio kon eyos d'estar, i ver fechas tan averguensantes.'' (Odisea) |
Esterina, ya vas a tener el koraje de azer esta echa (La segunda Ester, 1911) |
echado adj. |
גולה, מגורש, מורחק, מוחרם, מנודה; שוכב, שכוב |
Se ferira el puerpo. Se kedara echada. Se fuyira del rango. Ensultara soldada. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
echar v. |
זרק, השליך, הטיל; ירה; דחה מ-; השכיב; גרש, גרש אשה; הפעיל |
En mi echar i en mi alevantar yo no penso ke a el. (Rinio, 1906) |
Ah! Por amor de mi nasion echo gritos de esklamasion. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
echarse v. refl. |
שכב, שכב לישון; הטיל עצמו, החל |
estos el Sol onde s'echa, los otros onde s'alevanta), (Odisea) |
kon eya no se echo, para non ensanyar su espoza |
De echarme a sus pies kon yoros i rogativa. (La segunda Ester, 1911) |
La chilte en la rima no se echa mas ensima. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
echizante adj. |
בעל השפעה מכשפת |
el mar asemeja kristal echizante (Gaon, Poezias) |
echo adj. |
עשוי, ממומש; בשל |
abashates tu echa vizera sovre tu frente (Papo, Navot) |
en una kasha bien echa, la ke muchas lansas kontuvo (Odisea) |
echo m. |
עבודה, עסק, משלח יד, עיסוק, מסחר, התעסקות, עניין, מעשה |
Siempre kuando eya termina sus echos (Gaon, Poezias) |
Ma vate agora a tu sala, i okupate de tus echos, (Odisea) |
Andadvos, si vos plaze, a vuestro echo, si vos digo, ke provecho? (8 dias antes de Pesah, 1909) |
Riir kon despecho / paras non en pecho / ofisial sin echo / vengansa del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
ek prop. |
הינה |
Oh! Ek un dia grande! Ek un dia onde todos los sentimientos de mi manseves se despiertan... (Rinio, 1906) |
eksitado adj. |
משולהב, מרוגש, מעוצבן |
Yo mirando eksitado la vizion estremesiente (Gaon, Poezias) |
ekspedir v. |
שיגר, שלח; החיש |
a Ogigia la izla, lo ekspediremos, ke diga (Odisea) |
eksprimir v. |
ניסח, הביע, ביטא רעיון |
Yo no topo komo eksprimir mi rekonosensia. (Papo, Navot) |
ekspuesto adj. |
מוצג, חשוף |
ekspuestos a males angustias i penas (Gaon, Poezias) |
ekspuesto al aire por ke algun perro (Gaon, Poezias) |
ekstaz/is m. |
התפעלות, התלהבות, אקסטזה |
De todos mas fiestavan a la sivdad de Aza, la djente por las kayes estavan en ekstaza, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
elás! (fr.) interj. |
אהה! אבוי! |
Elas! non ay ken se apiade por nozotros! (La segunda Ester, 1911) |
Elas! sin ti o bienfeziente blanko tanto /el mundo temblaria kon espanto / porke sin ti el segador en el verano / no kortaria espigas el presiozo grano (La Amerika, 1917) |
eleno m. |
הלני, יווני |
Elenos vinieron mostrar sus malisia (Gaon, Poezias) |
emanar v. |
נבע, קרן; נדף |
ma donde emana su baragania ... (Gaon, Poezias) |
embabukar v. |
הונה, רימה, הוליך שולל |
Oh! Maldicha fuera la ora onde yo me embabuki a kazarme kon Katerina, (Rinio, 1906) |
embalsamado adj. |
חנוט; מבושם |
Entre guertos balsamados kon almiskle i ensensio (Gaon, Poezias) |
embeleko m. |
עיסוק תפל, חסר חשיבות; דאגה לדברים קלי ערך; תחביב |
dito embeleko, i pensando esto (Gaon, Poezias) |
Kada uno sus pasiones teshe el kon embeleko (Gaon, Poezias) |
embiar v. |
שלח, שיגר |
en embiando a Ermes ke bien viza, matador d'Argos, (Odisea) |
embirlantado adj. |
מכוסה ביהלומים; בהשאלה: מזהיר |
kon tronkos aberlantados resakados de tu lira. (Gaon, Poezias) |
embolvido adj. |
שקוע ב-, שקוע עמוק (בעבודה); מסובך; מודאג |
bolvidas de sako digan en ayuno: (Gaon, Poezias) |
bolvida en sedas i en klavedones (Gaon, Poezias) |
espiritos malos bolvidos de flama (Gaon, Poezias) |
|