חזרה לדף הראשי של מכון מעלה אדומים tornar a la pajina prinsipal
del Instituto Maale Adumim
חזרה לדף הראשי של אוצר הלשון הספניולית tornar a la pajina prinsipal del Trezoro de la Lengua Djudeoespanyola
מילון המובאות: שירה קלאסית ודרמה
האות A בלבד
אוצר הלשון הספניולית (לאדינו) לדורותיה – המילון המקיף ההיסטורי מילון המובאות: שירה קלאסית ודרמה לפי סדר אלפביתי |
Trezoro
de la Lengua Djudeoespanyola (ladino) a traves de las
Epokas - Diksionario amplio istoriko
Diksionario de sitasiones: Poezia klasika i Drama Segun el orden alfabetiko |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
190 |
abandonar v. |
עזב, נטש, זנח; הזניח, הפקיר; ויתר על; דחה; התפטר, הסתלק |
Puevlo vil, abandono su kulto a Adonay! (Papo, Navot) |
Si, so indinyo, porke abandoni la severidad. (Papo, Navot) |
I porke non abandono su relidjion es viktoriozo en kada kombate i gerra. (La segunda Ester, 1911) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
330 |
abashar v. |
ירד, פחת; הוריד, הפחית, הנמיך; העמיק (בשאלה/נושא) |
abasha su pazmo venga i los vea. (Gaon, Poezias) |
abashates tu echa vizera sovre tu frente (Papo, Navot) |
Presto basho de las simas d'Olimpos, i fue a Itaka (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
350 |
abasharse v. refl. |
הנמיך קומתו, הצטנע |
A la stasion fínala después ke s'abasharon, al grupo de mansevas de yir le ordonaron. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
360 |
abasho adv. |
מטה, למטה |
basho de sus vides i de su igera. (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
440 |
abastado - El Abastado |
שַׁדַּי, אלהים |
kualo? el Todo Poderozo l |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
610 |
abatido adj. |
מדוכא, מדוכדך, מוכה (גם נפשית), נדכא; קודר, עגום, נוגֶה; מיוגע; המום, נדהם |
puedes tiranizar a la bivda al meskino / al triste i |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
650 |
abatirse v. refl. |
נדכָּא (נעשה מדוכא), נחלש; התמוטט; כמש, נבל |
este andjel ke kuando la veo todas mis fuersas se abaten, (Rinio, 1906) |
a mi tu esklavo me dates korason ke bate / viendo ombres ke sufren se atrista |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
740 |
abediguador m. |
מציל חייו של מישהו, מושיע; בעל צדקה, גומל חסדים |
i en esta ora El nos abedigue (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
890 |
abismo m. |
תהום |
Simientos El pozo al abismo mudo (Gaon, Poezias) |
Nos entrimos en un abizmo ke es fuerte de salir. (Rinio, 1906) |
el paiz esta yena de eshpiones, el keda ainda en las tinievlas del despotizmo, basho un govierno suzio i ladron, ke lo esta yevando al |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
1190 |
abokarse v. refl. |
גחן, התכופף, רכן, היטה עצמו, השתחווה; נעתר; נכנע, השפיל עצמו |
Lavora kon la pala, kavaka kon la chapa, s'aboka, s'alevanta, el dia no s'eskapa! ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
1330 |
aboltar v. |
סובב, הקיף; הפך; חזר, שב, הלך בחזרה; החזיר; הפנה; החליף; השתנה |
El rey Ahashverosh abolto todo de preto a blanko (La segunda Ester, 1911) |
Eya abolto el korason de nuestro bien amado soverano (La segunda Ester, 1911) |
Me rezvali en la laja en boltando la tinaja (8 dias antes de Pesah, 1909) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
1340 |
aboltarse v. refl. |
התהפך; הסתובב; חזר מנסיעה; שינה טעמו; המיר דתו |
Ke se les boltava sus ansias en alegrias. (La segunda Ester, 1911) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
1400 |
abominavle adj. |
מאוס, נתעב, מתועב, נבזה, משוקץ, מעורר גועל, שנוא, דוחה |
ke tiene en orror vuestras echas abominavles? (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
1490 |
abondansa/abondansia f. |
שפע, שפעה, ריבוי |
en abondansa, les dio largamente de los ke tenia. (Odisea) |
ke abashava kon abondansa kada manyana. (La segunda Ester, 1911) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
1500 |
abondante adj. |
שופע, מצוי בשפע, פורה |
kon spondjas fofas, i otros, karne abondante spartian. (Odisea) |
Moneda te daremos, en oro, abondante. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
1570 |
abordar v. |
נגע ב-, השיק ל-; עגן |
Mi senso no puede abordar favulas (Gaon, Poezias) |
Leshos de mi sezo abordar tu dicha (Gaon, Poezias) |
Oras serias ke mi senso abordar puede salmeo (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
1590 |
aborreser v. |
שנא, תעב, בחל ב-, מאס |
Amigo eskarso / nemigo deskalso / haver ke es falso / aborrese el Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
1610 |
aborresido adj. |
מתועב, שנוא, משוקץ |
el es desdenyado i aboresido. - (Gaon, Poezias) |
Esta rasa aborresida siempre nos presigio (La segunda Ester, 1911) |
Invierno, sezon indjustamente aborresida / sos mi amiga, porke debasho tu kara palida / ay ermozuras komo las ke en suenyo pasan / figuras, vistas, tanto lindas ke plasan la realidad / ma son mas puras ke la verdad (La Amerika, 1917) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
1630 |
aborresión f. |
שנאה, איבה, טינה, מיאוס |
Deshi soltar de mis ojos flamas de aboresion. (Papo, Navot) |
de masakrar todo nuestro puevlo por su grande aborrision. (La segunda Ester, 1911) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
1820 |
abrasar v. |
חיבק |
despues la abrasa delante la djente (Gaon, Poezias) |
ken el Koran santo guarda i abrasa (Gaon, Poezias) |
i ken la enkontra lugo la abrasa. (Gaon, Poezias) |
i kon peadades eyas la abrasan (Gaon, Poezias) |
abrasar se viene kon diversos ijos. (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
1860 |
abraso m. |
חיבוק |
En prima okazion ke estuvo en sus brasos, la djovena, en medio de bezos i abrasos, kon amargura disho ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
2050 |
abrigo m. |
מקלט, מחסה |
esta sonyadera topara abrigo. (Gaon, Poezias) |
pues bushkan abrigo de la providensia. (Gaon, Poezias) |
todo en siendo aleman, se aze pasar komo sudito italiano por estar mijor al |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
2500 |
abuzo m. |
ניצול לרעה, שימוש לרעה; הגזמה, עודף, יתר |
Dezilde al puevlo djudio: na la pura Ley del Dio, no mesklada de tantos uzos, kometiendo abuzos. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
2670 |
achetar (it.) v. |
הסכים, נענה, נעתר, קיבל, השלים עם |
los eternales, de darsela non acheto, ma mi padre (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
3200 |
adelantre adv. |
קדימה, לפנים, הלאה |
despues adelante soltaron sus pasos. (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
3520 |
adientro prep. |
ב- |
Kuando los dos se toparon adientro de la kaza alta, (Odisea) |
Sesh dias i sesh noches, stuvieron enserrados, adientro de vagones, eskuros i siyados. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
3530 |
adientro adv. |
בפנים, בתוך, בקרב; פנימה |
Eyos oy kombaten adientro mi tino (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
3965 |
adjilearse (t.) v. refl. |
הזדרז, מיהר, נחפז |
Apenas amanese, gritando Aufstehen, kon palos, kon rempushos - afín ke s'adjileen ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
4040 |
adjuntado adj. |
מחובר, מלוכד, מאוחד, מצורף, מוצמד, נלווה |
Azanos, grupos, grupos, se vian adjuntados, en un lugar o otro oyendo enkantados de bokas de personas ke kon sus ojos vieron, o de buen manadero las kozas las sintieron. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
4070 |
adjuntar v. |
חיבר, איחה, איחד, צרף, הוסיף, הצמיד, עשה אגודה אחת; כינס, אסף, הפגיש; שידך בין אנשים, הפגיש |
Andjelos vinieron - adjunta kon yoro (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
4290 |
admiravle adj. |
נערץ; נהדר, נפלא |
metales, animales, plantas i flores / en diferentes kolores i golores / todo maraviyozo i |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
4540 |
adoptar v. |
אימץ |
Yo. furiozo de natura adopti la pasensia? (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
4580 |
adorar v. |
אהב אהבה עזה, היה מאוהב ב-, העריץ; עבד, האליל, סגד ל- |
a el lo adoran trivos kativados (Gaon, Poezias) |
a El lo adoran i es rekirido. (Gaon, Poezias) |
su Ley se adora pues es la mas vieja (Gaon, Poezias) |
Puevlo siego sin verguensarse adora Baal, (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
4700 |
adornado adj. |
מקושט, מעוטר |
estan adonadas i paresen sonreirme. (Rinio, 1906) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
4820 |
adovar v. |
תיקן, שיקם, הטליא; השכין שלום, השלים (בין שני בני ריב) |
Ya eskapo su rijo segun eya kijo: areno bien las puertas, ya adovo dos kamaretas, (8 dias antes de Pesah, 1909) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
4860 |
adrer /adrir v. |
שרף, הבעיר, הדליק; בער |
su frente parese ardir komo flama - (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
4880 |
adresar (fr.) v. |
שלח, מען, פנה אל |
kualos entre el repozo son al Dio aderesados. (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
4890 |
adresarse (fr.) v. refl. |
פנה אל, פנה בדברים |
despues al publiko el se aderesa (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
4980 |
adulsar v. |
המתיק, ריכך, הקל; הגיש דברי מתיקה |
Onde la kreensa adulsa la suerte (Gaon, Poezias) |
ere kompetente adulsar la suerte (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
5110 |
aedado m. & adj. |
זקן, קשיש, בא בימים; מבוגר |
el aedado eroe, ke dizen ke mas el no viene (Odisea) |
i una muchacha lo kuida aedada - le traye komida (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
5150 |
aereo/aeriano adj. |
אווירי |
el posto de observasion enemigo me avia visto i azia tirar los tiros kontra- |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
5310 |
afalago m. |
הרגעה, ניחום, תנחומים |
ley del afalago i dela pasensia (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
5360 |
afamar v. |
הפך (מישהו) למפורסם; הרעיב |
ovras de ombres i diozes, ke los poetas los afaman, (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
5450 |
afartar v. |
השביע |
Pues, kuando i de komer i bever s'afartaron los novios, (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
5650 |
afeitar v. |
איפר, פירכס, קישט |
afeitar se supo mas ke kada dia (Gaon, Poezias) |
afeitada kon djoyas, o todo lo nesesario (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
5880 |
aferrar v. |
תפס, אחז, החזיק; תפס (שכלית), הבין; הגיע |
i beveraje, kuando la kanseria aferra sus miembros, (Odisea) |
La rezia lansa aferro, kon la punta aguda de bronzo, (Odisea) |
se aserko, l'aferro por la mano, su lansa de bronzo (Odisea) |
En segida kon gritos: ''Shimshon, te aferrimos! Estas en muestras manos! No puedes mas salvarte!'' ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
Es ke s'esta sonyando? Es ke esta despierta? La aferró el espanto, su alma se alerta. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
6190 |
afín de conj. |
כדי ל-, במטרה ל- |
I yo, vo yirme a Itaka afin de pushar a su fijo, (Odisea) |
Afin d'arresivir la moneda prometida, ke le permeteria d'amijorar su vida. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
6240 |
afinkado adj. |
קבוע, יציב, תקוע |
Ke dos, dos por sus kodas las tuvo el atado, i torcha asendida en eyas afinkado; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
6330 |
afirmar v. |
אישר, אימת, קיים, חיזק, חתם, נתן תוקף; טען/הצהיר בתוקף |
Rabi Meir kijo afirmar los fueros (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
6510 |
aflakar v. |
הרזה (גרם רזון); החליש, ריפה, התיש; העני |
Ke te aflakaria? Ke koza te devrian azer por ke la piedras i te apanyarian?'' ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
6520 |
aflakarse v. refl. |
רזה, הרזה, כחש; נחלש, כילה כוחו, תשש, התרופף; התרושש |
Ansi de ora en ora, de dia en semana, s'aflaka, se konsume, se aze muzelmana. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
7050 |
afrenta f. |
עלבון; הוצאת שם רע; מבוכה, אי נעימות |
Ma, tu mereses todas las afrontas ke te aran! (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
7240 |
afrisión f. |
מניעה, מחסור; ענות, עינוי, סבל, ייסורים, עוני |
Sin entender ke sus puevlo esta en gran perikolo i afliksion. (La segunda Ester, 1911) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
7450 |
afuera adv. |
בחוץ; חו"ל; בהשאלה: בבית הקברות |
i por afuera siempre te menaza la gerra. (Papo, Navot) |
de |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
7855 |
agora (gr.) f. |
כיכר השוק (בפוליס היוונית); שוק לממכר מצרכי מזון וכו' |
Pasaron siete dias, la meten en komando, En otro blok del kampo agora 'sta morando. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
7860 |
agora adv. |
עכשיו, כעת, עתה |
i pues ke Dio kijo mandarlo agora (Gaon, Poezias) |
Ma el agora, por su mala suerte, murio i ninguno, (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
8710 |
agua f. |
מים |
salpike su frente kon la agua santa. (Gaon, Poezias) |
el rio mostro un espejo en su agua klara, (Papo, Navot) |
Komo una agua ke korre i no se estanka (Papo, Navot) |
Siendo save ke yo vine a inchir agua i ke ainda no retorni? (Rinio, 1906) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
9135 |
agudeserse v. refl. |
עשה חד, התחדד, הושחז; החכים |
Sintiendo de dinero, sus sensos se agudesen. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
9180 |
agudo adj. |
חד, מחודד, מושחז, מלוטש; שנון, חריף, חד שכל; חד (צליל, כאב), צורם |
La rezia lansa aferro, kon la punta aguda de bronzo, (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
9680 |
aharvar (ebr.) v. |
היכה, הלקה, חבט, עינה; צלצל, דפק |
i despues la harvan kon fieros kemando. (Gaon, Poezias) |
Harvaron kanezes kon virgas de fierro, (Gaon, Poezias) |
El, aharvando las kuedras, kito melodiozas sonadas. (Odisea) |
El Dio se va ensanyando por lo negro ke va pujando, en deshando su komando males nos van harvando. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
Si mas siento esta avla vos harvo kon esta tavla. I yo kon este fierro la kavesa vo la fiero (8 dias antes de Pesah, 1909) |
La gritan, la aharvan, a kada paso i paso, su nombre es agora el numero al braso. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
9690 |
aharvarse (ebr.) v. refl. |
היכה עצמו |
Esto sefte ke vide yo pedrer ansi el meoyo: marido i mujer harvarsen, ke tienen de kesharsen? (8 dias antes de Pesah, 1909) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
10130 |
Aífto m. |
מצרים |
El sol de Aifto ora enserrarse (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
10160 |
aijar v. |
הוליד/ילדה; אימץ ילד |
lo aijo, aunandose kon Poseidon en su grota (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
10200 |
aínda adv. |
עוד, עדיין; בכל זאת |
solo al Untado espera ainda. (Gaon, Poezias) |
alguno djimiendo inda desha verse (Gaon, Poezias) |
ma ainda solo kome ensu meza (Gaon, Poezias) |
ninguno ainda se ve por la kae (Gaon, Poezias) |
Dias inda inosente resitando orasiones (Gaon, Poezias) |
Un viejo ainda ven orasionando (Gaon, Poezias) |
maldicho - ainda al Dio orasionas (Gaon, Poezias) |
Estas palavras sonan ainda en mis oidos! (Papo, Navot) |
Ya es serka mediodia, el sol esta serka la fuente, i ainda mi kerido no paso. (Rinio, 1906) |
No vos estas averguensando? Ainda estas avlando! (8 dias antes de Pesah, 1909) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
10270 |
aire m. |
רוח, אוויר, הבל, דברים בטלים; מנגינה, נעימה, לחן; מראה, דמיון |
entornadas de enzinos i de aire delisiozo. (Gaon, Poezias) |
i de el oriente un aire delgado (Gaon, Poezias) |
ekspuesto al aire por ke algun perro (Gaon, Poezias) |
I una boz grito en el aire: ''Tembla malino! (Papo, Navot) |
yevado en el aire sovre las alas del viento. (Papo, Navot) |
vasta la yevan, liviana ansi ke el soplo del aire. (Odisea) |
Nos das los envigorantes aires las tempestas / ke los desho azer mis karas koloradas / i mi alegria es dulse komo la de fiestas / i mi korason late un kante de enamoradas (La Amerika, 1917) |
porke non estiende su braso poderozo / i los esparze en el |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
10670 |
ajeno n. & adj. |
זר, נוכרי |
Siervos vozos fuitesh por tierras ajenas (Gaon, Poezias) |
para korrer detras de siertas mujeres ajenas. (Papo, Navot) |
ke un ajeno tan mucho aspere a la puerta; de eya (Odisea) |
'Karo ajeno, te ensanyaras de lo ke vo dizirte? (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
10840 |
ajurnar (fr.) v. |
דחה |
I eya, ni el kazamiento odiozo l'ajurna, ni puede (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
11270 |
akavidado adj. |
זהיר, מתון |
El ya tuvo meldado, ansi el es akavidado de no suvir kon kalsado i sin averse eskarvado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
11380 |
akayar v. |
השתיק, השקיט, הרגיע |
me akayi, me kontenti kon su repuesta vana, (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
11480 |
akel pron. dem. |
ההוא |
realsandose tu alma konponiendo akel kante. (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
11530 |
akerensiar v. |
חיבב; התאהב |
Dio ke akerensia su puevlo antigo (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
11590 |
akeya /akeyas pron. dem. |
ההיא/ההן |
por akea ija vino kativarse (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
11620 |
akeyos pron. dem. |
ההם |
Agora nuestro mal non parese komo akel de akeyos dias (La segunda Ester, 1911) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
11630 |
aki adv. |
כאן, פה |
i suvir aki podites ven veras tu mi asiento. (Gaon, Poezias) |
asta tu djentio aki en Estrahan. (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
11760 |
aklarar v. |
האיר; הבהיר, הסביר, באר |
vengan i aklaren mis tristes penserios (Gaon, Poezias) |
rogo le aklare su eskuro dia (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
11840 |
akodrarse v. refl. |
נזכר, העלה בזכרונו |
Me akodro yo su djura, sus ordenes venerados (Gaon, Poezias) |
En akodrandose d'el, a los diozes favlo i les disho: (Odisea) |
El ombre sospechando - s'avia akodrado, de lo ke se paso i estava preparado - ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
11870 |
akojer v. |
אסף, ליקט, קיבץ, אגר |
Arrespondiendole Zeus, k'akoje las nuves, le disho: (Odisea) |
O bien kon sus amigas a pasear se iya, en kampos o en guertas, i flores akojia. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
12010 |
akomodado adj. |
מסודר, מאורגן, מצוייד כהלכה |
Segun tu pareser sea todo akomodado! (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
12100 |
akompanyado adj. |
מלווה; רדוף, מכושף |
Paresen estar akompanyadas de munchos ruidos (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
12110 |
akompanyador/dera |
מלווה, בן לוויה |
Mi salida inkonito, sin akompanyadores, (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
12130 |
akompanyar v. |
ליווה; הגיע לאותה רמה, השתווה בהישג |
yamando muchachos ke la akompanyen (Gaon, Poezias) |
visto ke dos servideras aneya la akompanyavan. (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
12380 |
akonsejar v. |
ייעץ |
fija de Atlas, ke mal akonseja, i todas fonduras (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
12385 |
akonsejarse v. refl. |
התייעץ |
Ama venid, los k'estamos aki mos akonsejaremos (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
12420 |
akonteser v. |
קרה, התרחש |
kualo vezes akontese - ma son virgas de demones. (Gaon, Poezias) |
Vezes akontese ke eya durmiendo (Gaon, Poezias) |
salvarmos de todos malores ke mos akontesio. (La segunda Ester, 1911) |
No era esto prova, el Pelishti pensava, ke una maraviya akontesiendo stava? ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
12490 |
akorado adj. |
חרד, קצר רוח |
De fatiga akorado las noches ke yo me topo (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
12650 |
akorrido adj. |
נחפז, אץ, רץ |
Entre alas flameantes de anjelos akorridos (Gaon, Poezias) |
Yo so vuestro marido ke siempre vo akorrido por traer lo menesterozo; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
12660 |
akorruto adv. |
לעתים קרובות, תדיר; באופן אקראי |
son a los suyos; i al tiempo akorruto enkontros tuvimos, (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
12720 |
akostar v. |
התקרב, ניגש אל; הגיע אל המזח; היטה |
Akostando mi oido i armandome pasensia (Gaon, Poezias) |
sin akostar mi oido a la boz del oraklo. (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
13190 |
akto m. |
מעשה, פעולה; רישום; מערכה (במחזה) |
si Zeus va permeter, ke se agan aktos de vengansa; (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
13270 |
aktualmente adv. |
כעת, עכשיו, עתה |
aktualmente; i ke no lo vea ninguno izieron; (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
13330 |
akudir v. |
עזר ל-, סייע ל-, בא לעזרה, נחלץ לעזרה, חש לעזרה, הציל |
se esforsa i akude surmontar sovre la nuve. (Gaon, Poezias) |
despues el desiende akudir sus pasos (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
13450 |
akumplir v. |
ביצע, הגשים, הוציא לפועל, מילא (בקשה); השביע רצון |
Akumpliendo mi ovligo tornare ami olgansa (Gaon, Poezias) |
ken esto akumple noble es su suerte. (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
13780 |
ala f. |
כנף; סנפיר |
Basho de mis alas yo djuro i digo: (Gaon, Poezias) |
Entre alas flameantes de anjelos akorridos (Gaon, Poezias) |
yevado en el aire sovre las alas del viento. (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
13920 |
alado prep. |
ליד, על יד, סמוך ל- |
Ke vos diga una: parese ke vos izites a la una kon el vezino de alado, ke i el es un atavanado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
Tanto se tuvo gastado i la shemura alado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
14160 |
alaod m. |
עוּד, לאוטה (כלי נגינה) |
I los alaudes batan i resonen (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
14400 |
alavado adj. |
מהולל; מפורסם |
Ansi una nasion salvada, delos puevlos alavada, no ternes ningun remorso sigiendo este kurso. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
14440 |
alavar v. |
שיבח, הילל, פאר |
se korajozo, afin ke los ke a naser van, t'alaven. (Odisea) |
Ayi ensima, los bilbilis i los pasharos se dan rendevu por kantar i por alavar la gloria del dia. (Rinio, 1906) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
14460 |
alavarse v. refl. |
התרברב, התפאר |
Alegres se alavan: ''Ermanos, reushimos!'' ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
14470 |
alavasión f. |
שבח, תשבחות, הלל, תהילה |
Eyas ke denunsien sus alavasiones (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
14710 |
albersia /albirsia f. |
בשורה טובה |
antes la albersia sea pregonada (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
15040 |
alda f. |
צד, שולים, כנף בגד |
ven sovre mi alda ninyo regalado (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
15050 |
aldea f. |
כפר |
por espandiduras azul en aldeas. (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
15440 |
alegrar v. |
שימח |
alegrar desierto ke vino la ora. (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
15450 |
alegrarse v. refl. |
שמח, עָלַז |
i El se alegra de vervos esklavos. (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
15460 |
alegre adj. |
שמח, עליז, תוסס, מאושר |
alegres, gozozos, borrachos, rientes, (Gaon, Poezias) |
El kanez alegre se move orozo (Gaon, Poezias) |
Mira komo Rinio es ermoza, es biva, es alegre, es fuerte, (Rinio, 1906) |
Oh! Todo esta alegre... todo esta dulse... todo esta ermozo... (Rinio, 1906) |
Alegres se alavan: ''Ermanos, reushimos!'' ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
15480 |
alegría f. |
שמחה, גיל, חדווה, עליזות,ששון, צהלה |
sea por ventura i por alegria (Gaon, Poezias) |
rendir a mi patria repozo i alegria. (Papo, Navot) |
alegria i gozo a toda la nasion. (La segunda Ester, 1911) |
Ke se les boltava sus ansias en alegrias. (La segunda Ester, 1911) |
Nos das los envigorantes aires las tempestas / ke los desho azer mis karas koloradas / i mi alegria es dulse komo la de fiestas / i mi korason late un kante de enamoradas (La Amerika, 1917) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
15600 |
alemán/o n. & adj. |
גרמני |
Un dia los almanes del nido l'arrankaron, kon su padre i madre al lager la yevaron. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
remarkad bien estos puntos pretos, ayi esta konchentrada toda la artileria |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
15745 |
alertarse v. refl. |
נבהל, נאחז בהלה |
Es ke s'esta sonyando? Es ke esta despierta? La aferró el espanto, su alma se alerta. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
15780 |
aleshado adj. |
רחוק, מרוחק; מבודד, מתבודד |
I a ti torpe Ah'av, aleshado de lo bueno, (Papo, Navot) |
londje (k'en dos se apartan, los mas aleshados de ombres, (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
15920 |
alevantar v |
הרים, הקים, העלה, זקף, הגביה, הניף; קומם, המריד; שיקם; העתיק; אסר |
la ke enrezio tu reinado, levanto tu pendon, (Papo, Navot) |
En mi echar i en mi alevantar yo no penso ke a el. (Rinio, 1906) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
16030 |
alevantarse v. refl. |
קם, התרומם; קם ממיטתו; מרד, התמרד; הפסיק; (על השמש/היום:) זרח; סמר; יצא לדרך |
me levantaria kada dia kon nueva gana, (Papo, Navot) |
ke no ay un ombre ke se levante i lo depiedra. (Papo, Navot) |
estos el Sol onde s'echa, los otros onde s'alevanta), (Odisea) |
Lavora kon la pala, kavaka kon la chapa, s'aboka, s'alevanta, el dia no s'eskapa! ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
16360 |
algo m. |
משהו, דבר מה; מעט |
Algo de esto konta i a nos, dioza, fija de Zeus. (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
16370 |
algodón m. |
צמר גפן, כותנה; ריפוד |
en manko de nada yo me via entornado por pelotas de |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
16630 |
algún adj. |
איזשהו |
Solo algun perro mudo i ambriento (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
16640 |
alguno pron. |
מישהו |
algunos atestan sentir su salmeo (Gaon, Poezias) |
de algunos mizmo no ay ni memoria (Gaon, Poezias) |
alguno djimiendo inda desha verse (Gaon, Poezias) |
alguno de eyos fue romanesido, (Gaon, Poezias) |
Yo no veo en mi nasion alguno tan ardiente (La segunda Ester, 1911) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
17260 |
alimpiar v. |
ניקה, טיהר, מרק; ''גילח'' ממישהו את כל רכושו |
i alos kulpozos alimpia del yerro (Gaon, Poezias) |
Yo te vo azer alimpiar de todos tus pekados... (Papo, Navot) |
De alimpiar la suziedad de la idolatria, (Papo, Navot) |
otros, las mezas las arresentavan i las alimpiavan (Odisea) |
I tu alimpies todo i apareja, i si por mi te preguntan, (La segunda Ester, 1911) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
17900 |
alkansar v. |
השיג, הגיע ל-; הספיק; הצליח |
yo |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
17950 |
alkavo adj. |
אחרון |
destorvar los dias de alkavo de tu viejo padre. (Rinio, 1906) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
18230 |
Allah (t.) m. |
אלהים |
Del sielo entonses el Alla muy laso (Gaon, Poezias) |
Alla solamente es Dio eternelo (Gaon, Poezias) |
De kuando salio Purim vamos diziendo Allah kierim: (8 dias antes de Pesah, 1909) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
18320 |
alma f. |
נשמה, נפש |
Mi alma konsiente visio enkuvierto (Gaon, Poezias) |
vido la muchacha ke bola su alma (Gaon, Poezias) |
sostener el mundo i rebivir almas (Gaon, Poezias) |
apenas es noche no se ve mas alma (Gaon, Poezias) |
Las almas se soplan i Dio las rekoje (Gaon, Poezias) |
Son ya kuantos dias ke mi alma kansa (Gaon, Poezias) |
despues el replika kon alma trublada: (Gaon, Poezias) |
si la alma gia el kuerpo siyado (Gaon, Poezias) |
Son ya kuantos dias ke mi alma kansa (Gaon, Poezias) |
espiego si saves - mi alma demanda. (Gaon, Poezias) |
realsandose tu alma konponiendo akel kante. (Gaon, Poezias) |
konsentia ke mi alma serka ti bushka repozo. (Gaon, Poezias) |
onde te kere kitar la alma i las entranyas! (Papo, Navot) |
destruir el avenir de tus chikos ke son tu alma i tu sangre, (Rinio, 1906) |
Mi vida no es mia es suya; mi alma es para el. (Rinio, 1906) |
metio su alma en perikolo de muerte, (La segunda Ester, 1911) |
guadrame de la falsa testimoniansa / de akel ke pushado por la vengansa / va delantre el tribunal i djura / por kondanar a una |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
18530 |
almario m. |
ארון; כינוי לטיפש |
Los pusos i los punyos yenos de reskunyos delos klavos ke enkontri enel armario i yukuri; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
18690 |
almendra f. |
שקד; טבעת דמוית שקד |
Ayi enfrente, en la entrada del chiflik los arvoles de almendra i de kaise estan kuviertos de flores, (Rinio, 1906) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
18890 |
almiskle m. |
ניחוח, בושם; מוּשְּׁק (סוג של בושם); מור |
Entre guertos balsamados kon almiskle i ensensio (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
19170 |
alondjar (port.) v. |
הרחיק, דחה; האריך |
Kon seda la vistian, yevava djoyas d'oro, la alondjavan siempre de males i de yoro. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
19330 |
alsar v. |
העלה, הרים, הניף, נשא |
Kon tembla la alsa i mira el sielo (Gaon, Poezias) |
alsaron sus palmas al Dio ensalsado (Gaon, Poezias) |
Un kozak supito alsa su martio (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
19355 |
alsarse v. |
התרומם |
ver de su tierra alsarse el fumo, aun ke de londje, (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
19400 |
altar m. |
מזבח |
relumbrando sovre el altar de su santuario, (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
19570 |
alteza f. |
גובה, רום, רוממות, הוד מעלה |
Si alteza, ya paso. Yo la presti mi kavayo (Papo, Navot) |
Kerias ke te respondiera: ''Si, alteza real, (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
19630 |
altig(u)ozamente adv. |
ביהירות, בגאווה |
altigozamente tomi mi espada en mano (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
19640 |
altig(u)ozo adj. |
גאוותן, גאה, יהיר, שחצן |
el altigozo suksesor del terrivle Zimri. (Papo, Navot) |
Altiguos parientes / dolores de dientes / en rikes las mientes / son penas del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
19700 |
alto adj. |
גבוה, רם, נישא, מרומם, תמיר |
ke en la mar las konose, i el, los pilares los altos, (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
19750 |
altramente (it.) adv. |
אחרת, באופן אחר |
ay esperansa si la kavaleria non keda de avansar, |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
19850 |
altura f. |
גובה; גבעה, תל |
Me parese por alturas supito ke yo deskalso (Gaon, Poezias) |
parese taksaron ansi de altura (Gaon, Poezias) |
Onesto i kalmo de alturas vino (Gaon, Poezias) |
I supito se alevanta i suve asta la altura. (La segunda Ester, 1911) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
19980 |
alusinasión f. |
חזיון תעתועים |
devienes sujeto a las alusinasiones? (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
20220 |
alvorada f. |
שחר, עמוד השחר; חגיגה משפחתית של הצגת הנדוניה |
Kuantas alvoradas se also lijero (Gaon, Poezias) |
serkana desierto es la alvorada (Gaon, Poezias) |
De la alvorada asta anochese (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
20320 |
ama/amá (t.) conj. |
אך, אבל, אולם |
Ama agora andar yo me vo a la rápida nave, (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
20400 |
amado m. & adj. |
אהוב |
vente atras a tu tierra natala amada, i un kolmo (Odisea) |
Eya abolto el korason de nuestro bien amado soverano (La segunda Ester, 1911) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
20720 |
amaneser v. |
האיר/הנץ השחר; השכים קום |
Apenas amanese, gritando Aufstehen, kon palos, kon rempushos - afín ke s'adjileen ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
20780 |
amante n. |
אוהב, מאהב; אהוב; ארוס; מומחה, בקיא |
Yo no tengo en el mundo ninguna koza mas valutoza ke el amor de mi amante. (Rinio, 1906) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
20790 |
amanyana/aminyana adv. |
מחר |
Amanyana kale ke le de una repuesta, ke repuesta ke le de? (Rinio, 1906) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
20910 |
amar v. |
אהב |
ser el Dio de siempre ama los pasientes (Gaon, Poezias) |
Ah! El amar kuanto dulse es! (Rinio, 1906) |
Ke digan, si! Yo no entiendo razon, yo amo a Lefteri, lo amo, i lo amare. (Rinio, 1906) |
Ke sepa! Si, ke Katerina sepa ke yo amo a su marido, esto no me importa! (Rinio, 1906) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
20960 |
amargado adj. |
נעצב, ממורמר |
Suspiros de bivdas amargadas i de guerfanos (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
21030 |
amargo adj. |
מר, מריר; עגום; זריז, מוכשר, ערום; כינוי לקפה |
tambien la komida mas ke fyel amarga (Gaon, Poezias) |
kansarla empesa un amargo yanto (Gaon, Poezias) |
Ke amargo a nuestro puevlo kon penas i dolores. (La segunda Ester, 1911) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
21110 |
amargura f. |
מרירות; עצב, עוגמה; מרור |
En prima okazion ke estuvo en sus brasos, la djovena, en medio de bezos i abrasos, kon amargura disho ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
Los dias se suksiden, la vida es muy dura, su korason 'sta triste i yeno d'amargura. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
21280 |
amasado adj. |
שנלוש |
i kon fyel la vida vos es amasada. (Gaon, Poezias) |
terrivle reinado amasado kon tirania! (Papo, Navot) |
guadrame de akel vizino ensavanado / ke manyana i tadre aze orasion / sin entender ke kon lodo es |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
21340 |
amasar v. |
לש |
Kon las piesas de tu oro se amasa la korona (Gaon, Poezias) |
ke kon suziedades fueron amasados (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
21430 |
amatar v. |
כיבה; הרגיע; מחץ בין האצבעות |
Mashki mi ravia kon mis dientes? La deshi amatar (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
21431 |
amatarse v. refl. |
כבה |
antes se amate la luz de mi vida (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
21500 |
amavle/amable adj. |
נעים, חביב, אדיב, מנומס, נעים הליכות, מסביר פנים |
Sierto, esperavas de mi, palavras mas amavles. (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
21680 |
ambezar v. |
לימד, הורה; למד |
embezadles vozotros los de vuestros avuelos. (Papo, Navot) |
para k'ambeze si ay novedades de la atornada (Odisea) |
La povre no savia, lo ambezo mas tadre, ke dizde el primo dia kedo sin padre i madre. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
21870 |
ambre f. |
רעב, כפן; בולמוס, רעבון |
La ambre, la sed te apuran; i tu mas esperas! (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
21950 |
ambriento /e adj. |
רעֵב |
Solo algun perro mudo i ambriento (Gaon, Poezias) |
rondjaria vuestros kuerpos a perros ambresidos (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
22070 |
amejorar/amejorear v. |
שיפר, שכלל, השביח, היטיב, טייב |
Afin d'arresivir la moneda prometida, ke le permeteria d'amijorar su vida. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
22180 |
amenazar v. |
אִיֵּם |
i por afuera siempre te menaza la gerra. (Papo, Navot) |
Eya rondja la tavla i el la menaza kon el fierro (8 dias antes de Pesah, 1909) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
22410 |
amigo m. |
חבר, רע, עמית, ידיד |
Alteza, yo no so amigo de la ingratitud; (Papo, Navot) |
ke en Itaka - estonses tambien, stando entre amigos, (Odisea) |
vienes por la prima vez, o tu sos de mi padre amigo, (Odisea) |
El ministro es mi amigo, le rogare ke lo tenga en membrasion (La segunda Ester, 1911) |
O bien kon sus amigas a pasear se iya, en kampos o en guertas, i flores akojia. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
Vizino borozo / haver mentirozo / amigo selozo / enfastio del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
Amigo eskarso / nemigo deskalso / haver ke es falso / aborrese el Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
Amigo en sensia / haver de konsensia / mujer de pasensia / bendision del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
guadrame sovre todo de akel falsador / ke se amostra a la kara |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
22520 |
amistad/amistá f. |
ידידות, רעות, חיבה |
el se la dio; visto ke muy grande amistad le tenia - (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
22920 |
amor m. (Sal.)/f. (Izm./Ist.) |
אהבה,חיבה; אהוב |
Mi amor por ti, no es oy menos ke akel dia, (Papo, Navot) |
te djuro ke no fue para presigir los amores, (Papo, Navot) |
El amor nos aze andjeles, nos aze bivir una vida enteramente differente de la muestra... (Rinio, 1906) |
eya enborracha mi korason de amor. (Rinio, 1906) |
Mi korason esta yeno de amor por mi kerido Lefteri. (Rinio, 1906) |
Ah! Por amor de mi nasion echo gritos de esklamasion. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
Paz i amor reinan kuando eskurese / el rededor del ogar paternal / mientres ke afuera todo se estremese / kon las furores de invierno infernal (La Amerika, 1917) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
23150 |
amostrar v. |
הראה; הוכיח |
Amostradme kon kual puevlo non sufrio Israel i fue salvo (La segunda Ester, 1911) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
23170 |
amostrarse v. refl. |
הופיע, הראה עצמו;העמיד פנים |
guadrame sovre todo de akel falsador / ke |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
24150 |
ancho adj. |
רחב; נח לבריות |
donos a los imortales ke moran en los sielos anchos? (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
24420 |
andar m. (port.) |
קומה בבית, דירה; הליכה |
Andadvos, si vos plaze, a vuestro echo, si vos digo, ke provecho? (8 dias antes de Pesah, 1909) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
24430 |
andar v. |
הלך, צעד, פסע, התהלך; עשה בלהט |
andando kon una roza en su mano (Gaon, Poezias) |
Mas ni ombre bivo anda por la kaye (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
24500 |
ande/andi adv. |
איפה, היכן? לאן?; אצל |
kuando d'Efira torno, d'ende el fijo de Mermeros, Ilos |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
24600 |
andjélo /ánjel/ándjel/ándjeli/ándjel |
מלאך |
Anjelos supremos ora nuestro templo (Gaon, Poezias) |
Andjelos vinieron - adjunta kon yoro (Gaon, Poezias) |
anjel de los sielos es i nada manka. (Gaon, Poezias) |
Entre alas flameantes de anjelos akorridos (Gaon, Poezias) |
El amor nos aze andjeles, nos aze bivir una vida enteramente differente de la muestra... (Rinio, 1906) |
este andjel ke kuando la veo todas mis fuersas se abaten, (Rinio, 1906) |
Shimshon, ke los Daneos, la djente de su trivo, kontavan ke un andjel viniendo del Dio bivo, predisho a su madre, mujer ke no paria, k'en manko de un anyo un ijo teneria, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
ladron, ipokrita, ingrato i traishedor / |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
24740 |
anel pron. |
לו, אליו |
ma solo anel, k'atornar dezeava i ver su espoza, (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
24910 |
aneya/aneyas pron. |
לה, אליה/להן, אליהן |
Le respondio Telemahos, el savio, aneya, i le disho: (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
25000 |
ánfora f. |
אמפורה, כד בעל שתי אזניים(להחזקת יין וכו') |
unos, en anforas, vino kon agua stavan meleskando, (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
25040 |
angajarse (fr.) v. refl. |
התארס; התחייב,לקח עליו; נכנס |
Ansi yo a este enshempio korro i me angajo (La segunda Ester, 1911) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
25290 |
angustia f. |
תוגה, צער, יגון, עצב, דאבה; מחנק; גועל, דחייה, רצון להקיא; בוז |
ekspuestos a males angustias i penas (Gaon, Poezias) |
El no se ve, no se oye, i solo angustia i yoros (Odisea) |
Tiempo enuvlado / haver malavlado / mirada de lado / angustia del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
25510 |
animal m. |
חיה; אדם חסר מצפון |
I ke es la repuesta ke te dio este animal, (Papo, Navot) |
'Animales, yo so mas feros ke vozotros!'' griti (Papo, Navot) |
me meti a oir brameos de los animales, (Papo, Navot) |
Kamino komo kosha, tengo grande kongosha de levantar mender i kavesales ke es echo de animales. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
metales, |
O Dio guadrame del ipokrita / komo akel |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
25740 |
aniyo m. |
טבעת |
saka sus aniyos i pues kon kevranto (Gaon, Poezias) |
Yo, le di el aniyo a mi kerida Rinio ke va ser mi mujer... (Rinio, 1906) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
25810 |
anke (it.) prep. |
למרות ש-; הגם ש-, נוסף לכך, יתירה מזאת; אף על פי כן, בכל זאת |
i anke estremesivle va por el mi paso fiero. (Gaon, Poezias) |
anke enkuvrieron el fin de los dias (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
25900 |
anoche adv. |
אמש, הלילה שעבר |
Anoche kaminates por todas las plasas de Shomron. (Papo, Navot) |
loke topo interesante es la konversasion ke tuvi |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
25920 |
anocheser v. |
ירד הלילה; באירוניה: נזכר בחלומו במטלה ששכח לבצעה |
De la alvorada asta anochese (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
25940 |
anojado (port.) adj. |
כעוס, רוגז, כועס, נרגז, זועף; נעלב |
Luvia arrojada / kamiza mojada / mujer anojada / kastigo del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
26170 |
ansí adv. |
כך, ככה |
parese taksaron ansi de altura (Gaon, Poezias) |
i ansi se viene terminar la fiesta. (Gaon, Poezias) |
ansi son eyos sonantes ansi eren orgoliozos. (Gaon, Poezias) |
Ansi ermozura Livorno no vido (Gaon, Poezias) |
vasta la yevan, liviana ansi ke el soplo del aire. (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
26190 |
ansia f. |
צער, סבל, ענות; דאגה, חרדה; קמצנות, אהבת בצע |
para ke konosan ansias dela vida. (Gaon, Poezias) |
Ke se les boltava sus ansias en alegrias. (La segunda Ester, 1911) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
26270 |
ansiarse v. refl. |
התענה, הצטער, התעצב,התמלא דאגה; שאף ל-, חתר ל- |
Dizme Ah'av, por kualo te ansias i te apretas? (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
26310 |
ansiozo/ansiaozo adj. |
חרד, דואג; משתוקק |
portefolio vazio non puedo apiadar segun kero / yo bivo triste i |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
26530 |
antes adv. |
קודם, פעם, לפני כן |
salvar sus kreentes una ora antes. (Gaon, Poezias) |
El kanez palido torna komo antes (Gaon, Poezias) |
i antes el bole le dize: Espera! (Gaon, Poezias) |
por ver kuanto antes luz de delivransa. (Gaon, Poezias) |
antes vente anyos ke fuimos matados (Gaon, Poezias) |
Al empesijo komo de antes le avlaron. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
26670 |
antiguo /antigo adj. |
עתיק, עתיק יומין;מיושן |
Ma un Dio existe viejo i antiguo (Gaon, Poezias) |
Dio ke akerensia su puevlo antigo (Gaon, Poezias) |
de los baraganes en dias antiguos (Gaon, Poezias) |
Amostradme onde esta Amalek, Moav, Sihon i Og, reyes antigos (La segunda Ester, 1911) |
kualo? el Todo Poderozo l Abastado / a estas indjustisias se keda kayado? / porke komo el tiempo |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
27190 |
anular v. |
ביטל, פסל |
ma el tiempo todo anula, atema (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
27410 |
anyo m. |
שנה |
Ditas perlas rekojidas antes ocho sientos anyos (Gaon, Poezias) |
antes vente anyos ke fuimos matados (Gaon, Poezias) |
Meresio a anyos, salud i rikeza (Gaon, Poezias) |
Ma kuando vino el tiempo, despues ke pasaron los anyos (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
27610 |
aogar v. |
חנק; הטביע |
otra noche vengo yo por aogarte. (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
27930 |
apanyar v. |
תפס, אחז, החזיק, לפת; חטף;כינס, אסף; תיקן |
Ke modo kon endjenios, el ombre apanyaron, los ojos le vaziaron i lo enkarselaron. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
28010 |
aparar v. |
הציג, הראה בפומבי; חידד (עפרון) |
i s'aparo a la 'ntrada de la kaza de Odiseus, (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
28080 |
aparejado adj. |
מוכן, שהוכן, שיועד |
Sin saver yo delas penas para mi aparejadas (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
28110 |
aparejar /aparijar v. |
הכין, ערך, התקין |
se aparejaron para la matansa. (Gaon, Poezias) |
i aparejarte una fin de las mas terrivles! (Papo, Navot) |
I tu alimpies todo i apareja, i si por mi te preguntan, (La segunda Ester, 1911) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
28140 |
aparensia f. |
חזות, צורה, הופעה, מראה |
ladron, ipokrita, ingrato i traishedor / andjel de |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
28250 |
apareser v. |
הופיע, נגלה |
aparese una ermoza persona (Gaon, Poezias) |
Ma aparesiendo nuestro rey untado (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
28300 |
aparey (fr.) m. |
מכשיר |
en arrivando en las linias enemigas, sin pedrer tiempo izi pozar mi |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
28380 |
aparisión m. |
הופעה; רוח רפאים; חזיון,התגלות, הופעה פתאומית |
a dezbarasarme de la terrivle aparision. (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
28540 |
aparte adv. |
לחוד, בנבדל, בנפרד |
demas ke no manke el harem aparte (Gaon, Poezias) |
k'azen k'el sielo aparte este de la tierra, detiene. (Odisea) |
todos, aparte del dio Poseidon, k'ensanyado estuvo (Odisea) |
De ombres aparte de damas. (La segunda Ester, 1911) |
Mujeres, puevlo aparte, tienen leyes en disparte, todo el penserio tienen a sus dinim ke mantienen (8 dias antes de Pesah, 1909) |
Aparte d'una supa i d'una revanada de pan, el dia entero, no mete en boka nada. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
No tiene mas kaveyos, no le desharon nada, aparte de kundurias i djuba envarada. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
28610 |
apartener/apartenir v. |
היה שייך ל-, השתייך, נמנה עם |
de las ke apartenian al muy korajozo Odises. (Odisea) |
No era prova esto a kien apartenia, la fuersa, la grandura i la barragania? ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
28860 |
apaziguar v. |
השקיט, הרגיע; השלים בין,השכין שלום |
el vero repentimiento kalmara la ravia del Kreador / i solo |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
29135 |
apel (fr.) m. |
מיפקד במחנה ריכוז |
Las echan de las kamas. Un chay, i a la kaye. Appel! Es maloroza kien tadra, kien se kaye. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
29180 |
apena/apenas adv. |
בקושי, כמעט שלא, זה אך |
apenas es noche no se ve mas alma (Gaon, Poezias) |
Apenas amanese, gritando Aufstehen, kon palos, kon rempushos - afín ke s'adjileen ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
29580 |
apiadar v. |
נחלץ לעזרה, סייע ל-, עזר ל- |
Elas! non ay ken se apiade por nozotros! (La segunda Ester, 1911) |
ma su korason guay duro i indiferente / non tiene kompasion, non |
portefolio vazio non puedo |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
29590 |
apiadarse v. refl. |
חמל, ריחם |
i pues muerirse. I tu, Olimpiano, no te apiadas? (Odisea) |
non eskapo de sufrir - d'el los diozes se apiadaron (Odisea) |
El Dio ke mire i ke se apiade. (Rinio, 1906) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
30340 |
aportar v. |
תרם; בא לבקר; נשאר ליד הדלת |
kuala aportada dizen fue del sielo. - (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
30460 |
apóstol /apóstolo |
שליח (נצרות) |
esto testimonian dodje apostolos. (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
30670 |
apozarse v. refl. |
נח, התיצב; לן במקום כלשהו, עבר את הלילה |
al poste se apozo de la sala, la muy bien fraguada, (Odisea) |
Akel ke kon keshada de azno en las manos, firio sin apozarse un mil de sus ermanos; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
30900 |
aprendear v. |
מישכן, נתן במשכון |
unidad aprendan de el las nasiones. (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
30910 |
aprender v. |
למד |
aprender la eskritura por leer tu onda sensia. (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
30920 |
aprendimiento m. |
לימודים, התלמדות, חניכות |
Para sus misterios no ay prendimiento (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
31020 |
apresiar v. |
העריך, החשיב, העריץ, הוקיר;אמד, העריך, קבע מחיר |
suerte, porke la kantiga mucho la apresian la djente, (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
31110 |
apresurado adj. |
זריז; נחפז, ממהר, בהול;מזורז; חסר סבלנות, חסר מנוחה; נכון ל- |
Ma state agora aki, i si mizmo stas apresurado, (Odisea) |
Apresurado se hue, i el non aspero ke mozotros (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
31130 |
apresuransa /za f. |
דחיפות, נחיצות, חפזון, חפזה, קוצר רוח |
vazian asus bokas kon apresuransa (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
31150 |
apresurarse v. refl. |
מיהר, נחפז, הזדרז, אץ |
'No me detengas aki mas, porke m'apresuro al kamino. (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
31200 |
apretado adj. |
לחוץ, דחוק, הדוק, מהודק; קמצן, קפוץ יד; ביישן, נחבא אל הכלים |
su talia svelta apretada en su longo sayo? (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
31280 |
apretar v. |
הידק, לחץ, דחק; בלם; הכביד על, העיק; הפעיל לחץ, הכריח, כפה; איית; לחץ, עינה, נגש, דיכא, הכניע; הטריד; גרר, החזיק בכח |
i me meti a korrer kon sanya. Mis dientes apreti, (Papo, Navot) |
I todo el ke lo apreto i lo presigio devino kavo. (La segunda Ester, 1911) |
Les dizes esta penando a favor de los djudios ke los apretan. (La segunda Ester, 1911) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
31340 |
apretarse v. refl. |
נלחץ, כפה על עצמו מחסור והנזרות; התנסה בלחץ ומצוקה |
Dizme Ah'av, por kualo te ansias i te apretas? (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
31360 |
apreto m. |
לחץ, מועקה; עינוי, ענות, מצוקה, רעב, דוחק, ייסורים |
Por apreto de nuestro puevlo les are una demanda. (La segunda Ester, 1911) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
31680 |
aprometer v. |
הבטיח; הציע |
siendo apromete salvasion kumplida. (Gaon, Poezias) |
Si su sekreto tu vas a deskuvrirlo, i mos vas a dizirlo, i vamos a batirlo, te damos la palavra, te lo aprometemos, ke vamos a pagarte. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
31730 |
aprontar v. |
הכין, עיבד; ערך (שולחן), סידר, ארגן; ערך/סידר משהו במהירות |
la mijor nave apronta, i toma vente remadores, (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
31850 |
aprovar v. |
ניסה, בדק, בחן, מדד (בגד); טעם; העמיד בנסיון; הוכיח; אישר; השתדל; צער |
Se dechidio, portanto, de no dezesperarse, de aprovar de muevo, i de mas esforsarse, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
32260 |
apurar v. |
טיהר; ריכז בהרטבה או אידוי; דחס, צמצם, צימק; גרם ענות, לחץ |
La ambre, la sed te apuran; i tu mas esperas! (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
32670 |
aranjar (fr.) v. |
סידר, ערך; תיקן, יישב; יישב מחלוקת בצורה ידידותית |
Aki dezir todo no se va, siendo no es yeshiva; ma komo un amigo, por la verdad vos digo ke los savios kudiaron i todo bien aranjaron: (8 dias antes de Pesah, 1909) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
33100 |
ardiente adj. |
לוהט, יוקד, בוער, מתלקח; נלהב, להוט, קנאי |
Yo no veo en mi nasion alguno tan ardiente (La segunda Ester, 1911) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
33170 |
ardor m. |
להט, התלהבות, להיטות, דבקות; התפרצות |
Yo me siento oy un ardor de patriotizmo (La segunda Ester, 1911) |
entre nozotros se topan inda personas yenas de |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
33220 |
arena f. |
חול; אבן בכליות; זירה |
Oy ize la kozina, me pelei kon la vezina por arena ke no tenia de antes ya me devia. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
33250 |
arenar v. |
פיזר חול על, כיסה בחול; תקע בחול (מכונית); ניקה בחול, קרצף רצפה |
El tambien se va raviando kon su mujer peleando ke en estando deskuvierta arenava ventana i puerta. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
Ya eskapo su rijo segun eya kijo: areno bien las puertas, ya adovo dos kamaretas, (8 dias antes de Pesah, 1909) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
33330 |
arenozo adj. |
חולי |
I vo mandarlo a Sparta i a Pilos, la arenoza, (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
33540 |
arienda f. |
אחוזה, נחלה, חווה |
aventurado ke en sus ariendas s'enviejeseria! (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
34080 |
arma f. |
נשק; שלט אצולה |
kon armas de Hemil i sus kamarados. (Gaon, Poezias) |
En viendo las banyeras, los postos, los soldados, kon armas en sus manos i perros a sus lados, ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
34170 |
armarse v. refl. |
התחמש, הצטייד |
Akostando mi oido i armandome pasensia (Gaon, Poezias) |
Inda tierna kriatura me armi yo kon pasensia (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
34270 |
armonía f. |
הרמוניה, התאמה; הסכמה, הבנה; רצון טוב |
El siempre regreta la paz i la armonia de todas sivdades (La segunda Ester, 1911) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
34460 |
aroma f./m. |
ניחוח, ארומה |
ke te emboracho kon sus ojos o kon su aroma. (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
34680 |
arrankar v. |
עקר, עקר מן השורש; קטף, תלש בכח, קרע, שבר |
pues ranka espinos i kanta kon zelo. (Gaon, Poezias) |
vino el Dio firme rankar sus kadenas. (Gaon, Poezias) |
i arankarvos ojo por ojo, diente por diente. (Papo, Navot) |
se dezraygen i vayan arankarte tu prea? (Papo, Navot) |
Akel ke arrankado avia de sus baza, las puertas muy pezantes de la sivdad de Aza, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
Un dia los almanes del nido l'arrankaron, kon su padre i madre al lager la yevaron. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
34720 |
arrankarse v. refl. |
נעקר, נקרע מעל; נכסף, השתוקק; נעצב |
se ranken los puevlos por sus dezonores. - (Gaon, Poezias) |
Ma 2 semanas manka, mi alma se arranka ke no ay por la Paskua otro ke sal i agua. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
35170 |
arrastado (port.) adj. |
נסחב; מָשוּך;מסכן, עלוב |
Komo los forasteros arrastados i despojados. (La segunda Ester, 1911) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
35230 |
arrastar (port.) v. |
גרר, סחב, סחף, משך אחריו; נשרך, נהג בעצלתים; החריב, הרס |
rasta por las plasas bushkando resiento - (Gaon, Poezias) |
Kuerpos de muchachas rastan por la plasa (Gaon, Poezias) |
pues de kinze siglos rastar por el mundo (Gaon, Poezias) |
ke arastan por las kaes peor ke los zinganos, (Papo, Navot) |
las kavras godras, i los bueyes ke sus piezes los arrastan. (Odisea) |
Echar me kero repozado, el kavesal desfronyado, del kolchon un poko blando las lanas arrastando. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
35300 |
arrastarse (port.) v. refl. |
זחל, התרפס, השתרך, הלך בכבדות, נסחב, נגרר |
por ayi se rasta deskalsa, deznuda (Gaon, Poezias) |
se raste kontente por bushkarse nido. (Gaon, Poezias) |
i se arrasta kon pena suviendo a su vinya fekonda. (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
35380 |
arraviar v. |
הכעיס, הרגיז; לא עמד בדבריו; סירב לשלם חובו אחרי הפסד במשחק |
Ya es serka mediodia, mi padre me esta asperando, i si se aravia, ke se aravie, (Rinio, 1906) |
El tambien se va raviando kon su mujer peleando ke en estando deskuvierta arenava ventana i puerta. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
35390 |
arraviarse v. refl. |
התרגז; לא עמד בדיבורו; העמיד פני כועס כדי להשתמט מחובה; נדהם מכל דבר; ייסר, הוכיח;היהמסוכסך עם |
'Vas araviarte kon mi por lo ke te dire, Antinoos? (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
35480 |
arrazgar v. |
קרע, שיסע; בילה |
ken en el renyega sera arazgado. (Gaon, Poezias) |
triste, ke siempre arazga mi buen korason en mi pecho, (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
35500 |
arrazgarse v. refl. |
קרע לעצמו (בגד); נקרע |
avrirsen los sielos razgarsen los mares; (Gaon, Poezias) |
el sielo se razga i en dos se parte (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
35620 |
arrebivir v. |
החיה, החזיר לתחיה, עורר מחדש; רענן, אושש, דירבן, המריץ |
avidas de siempre seran rebividos. - (Gaon, Poezias) |
sostener el mundo i rebivir almas (Gaon, Poezias) |
La luvia no rebive mas tus kampos i soledades, (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
35880 |
arreevar v. |
השלים עם, סבל |
Si el sentimiento esto lo reeva (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
36560 |
arrekojer v. |
אסף, כינס, ריכז, קיבץ, קבץ, צבר, ליקט; הקהיל; הלביש, כיסה; מיזגאוויר החדר; נתקף התכווצויות בפה |
Las memorias brutas ke el sezo rekoje (Gaon, Poezias) |
sin avlar palavra korre i rekoje. (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
37070 |
arrematar v. |
סילק; כילה, השמיד, הרס, נתן מכת מוות |
porke de los sielos non rondja sovre eyos / komo tambien en las sivdades de la yanura / fuego i ashufre i de esta manera / los |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
37450 |
arrepentimiento f. |
חרטה, נוחם; חזרה בתשובה; חזרה מהבטחה או התחייבות |
el vero |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
37460 |
arrepentirse v. refl. |
התחרט, ניחם (על), חזר בו מהבטחתו/התחייבותו; סרב, ויתר |
Eya de su penserio negro non se repienta (La segunda Ester, 1911) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
37830 |
arresentar v. |
סידר, ארגן, ערך, עבר לחיים מסודרים; הביא מישהו לחיים מסודרים; השקיע את הפסולת; יישב; חיבר, כתב |
i la freskor de la noche resento mi korason. (Papo, Navot) |
otros, las mezas las arresentavan i las alimpiavan (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
38000 |
arresgatar v. |
שחרר, חילץ, גאל, פדה |
despues de su muerte sera rezgatado. (Gaon, Poezias) |
Yo ke no desho una prea de mi mano rezgatar? (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
38010 |
arresgatarse v. refl. |
השתחרר, נגאל |
ke bushkava kon prisa rezgatarse de tu mano. (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
38210 |
arreskunyo m. |
שריטה |
Los pusos i los punyos yenos de reskunyos delos klavos ke enkontri enel armario i yukuri; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
38250 |
arresponder v. |
ענה, השיב; הגיב; קיים התחייבות, עמד בהתחייבות |
Arrespondiendole Zeus, k'akoje las nuves, le disho: (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
38270 |
arrestar v. |
עצר, אסר, חבש בבית סוהר;עצר את הפעילות/ההליכה; עצר לביקורת |
i la djustisia? eya me va |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
38310 |
arresumar v. |
הרטיב, לחלח |
sopla i deviene todo resumado. (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
38340 |
arresvalar/arresvalarse v. refl. |
החליק |
Me rezvali en la laja en boltando la tinaja (8 dias antes de Pesah, 1909) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
38470 |
arretar (fr.) v. |
עצר |
ya atorno; ma los diozes, parese, al kamino l'arretan. (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
38550 |
arretorserse v. refl. |
התפתל |
de suvir los montes se retorsen rayos (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
38710 |
arrevatado adj. |
חטוף, שדוד, שנטרף; שנבלע; שבושל בחפזון; צעקני (צבע) |
Reklamar deritos revatados antes (Gaon, Poezias) |
reflos revatados son vuestra pasada (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
39490 |
arrimar v. |
נשען, נסמך על; השעין, סמך; הניח לזמן מוגבל; נתן מחסה; ערם (ערימה) |
la lansa k'el karreava arrimo a la alta kolona (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
39600 |
arrinkón m. |
פינה, זווית, פאה |
deznudos deskalsos, por los arinkones. (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
39690 |
arriva adv. |
למעלה |
I de su sala arriva oyo Penelope la savia, (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
39810 |
arrivar v. |
הגיע; עגן; הצליח; קרה |
o puede ser ke aki arrivo por un echo privado? (Odisea) |
Porke no me imajino k'a pie tu aki arrivates. (Odisea) |
Una semana paso ke el ijo trespaso; I dize ke es mi pekado loke le tuvo arrivado! (8 dias antes de Pesah, 1909) |
Ansi, seguramente, arrivara su torno, De le tomar la vida, de la echar al forno. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
en |
espera dunke asta ke el komandan |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
40160 |
arrojado adj. |
מושלך, זרוק; גולה, מגורש, מורחק, מסולק, מוחרם, מנודה; זנוח, דחוי |
Luvia arrojada / kamiza mojada / mujer anojada / kastigo del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
40200 |
arrojar v. |
גרש, סילק; הדף, זרק, יידה, השליך, הטיל, דחה; פלט; גרש; שתה בלי להשתכר; פיטר |
kaen i la ronjan onde las judias. (Gaon, Poezias) |
rondjaria vuestros kuerpos a perros ambresidos (Papo, Navot) |
En lugar de sintirlos les rondjavan sus saetas. (Papo, Navot) |
Eya rondja la tavla i el la menaza kon el fierro (8 dias antes de Pesah, 1909) |
porke de los sielos non |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
40440 |
arroyo m. |
נחל, פלג, יובל, זרם |
enkono las aguas de este aroyo, (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
41000 |
artilería f. |
ארטילריה, תותחנות |
remarkad bien estos puntos pretos, ayi esta konchentrada toda la |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
41120 |
arto adj. |
שָּׁבֵעַ |
A la fin, arto de vuestros kastigos meresidos, (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
41170 |
artura f. |
שׂובע, רוויה |
se viste i kome siempre a artura. (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
41250 |
árvol m. |
עץ, אילן |
Ensenyadles la religion djusta, arvol de vidas, (Papo, Navot) |
Te espantates no sientan arvoles de la olea, (Papo, Navot) |
basho de un arvol, komo una nimfa grasioza, (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
41300 |
arvolear v. |
יִעֵר |
de Reitron, de debasho de la kuesta del arvoleado (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
41320 |
arvolera f. |
שפעת עצים; שדרת עצים; בוסתן |
en una izla entornada de aguas kon rika arvolera, (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
41500 |
asado m. |
צלי |
I entindio estonses de ke se espandia un guezmo de asado de noche i de dia. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
41680 |
asamblea f. |
עצרת, בית נבחרים, מועצה,אסיפה |
a los Ahayos, de lindos kaveyos, a la asamblea, (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
41910 |
asasino (it.) m. |
רוצח |
reflektando la figura de un asasino; (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
42330 |
asegurar v. |
הבטיח, ביסס, חיזק; אישר; נתן אחריות (למכשיר) |
I si vas a toparlo i mos vas a kontarlo, i vamos aferrado, te lo aseguramos ke tu seras kerida de la nasion entera, por siempre bendizida. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
42510 |
asembrar v. |
זָרַע; פיזר דברים על כל עבר, זרע מהומה |
Verdugos eternos asombrantes flama (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
42540 |
asemejado adj. |
דומה, מושווה, מוצב לשם השוואה; בר השוואה |
A montones de skeletos vienen ser asemejados (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
42590 |
asemejar v. |
דמה ל-; השווה; הופיע |
el mar asemeja kristal echizante (Gaon, Poezias) |
Primo, la vido Telemahos, ke a un dio asemeja, (Odisea) |
tal komo el, ke su boz asemeja a la de los diozes. (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
42720 |
asendido (port.) adj. |
דלוק, מודלק |
Ke dos, dos por sus kodas las tuvo el atado, i torcha asendida en eyas afinkado; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
42850 |
asentado adj. |
יושב, ישוב, מיושב, עומד יציב במקומו; מסודר במקצועו |
visto ke entre los novios estava asentado muy triste, (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
43160 |
aserkar v. |
קרב |
se aserka del oido i esklama: alevanta. (Gaon, Poezias) |
en aserkando su testa afin ke los otros no oygan: (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
43170 |
aserkarse v. refl. |
התקרב, ניגש אל, הגיעאל; הראה דמיון כלשהו |
se aserko, l'aferro por la mano, su lansa de bronzo (Odisea) |
I el, igual a un dio, s'aserko de los novios al punto. (Odisea) |
La mujer se aserka del dormiente sin ruido. A la kama lo ata fuertemente. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
43220 |
asertar v. |
אישר, אימת, אישרר, חיזק, בִּסֵּס;הבטיח, טען, הצהיר, קבע, הבהיר |
asiertar si aze ke diozes komandan (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
43780 |
ashufre m. |
גופרית; צבע גופרית; גפרור |
porke de los sielos non rondja sovre eyos / komo tambien en las sivdades de la yanura / fuego i |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
44030 |
asiento m. |
מושב, כסא; בסיס, כן; מקום, משטח ישיבה; קרן; איתנות, יציבות; הסכם; בסיס כלכלי; עכוז; מצב צבירה; מעמד, תפקיד |
i suvir aki podites ven veras tu mi asiento. (Gaon, Poezias) |
un lindo asiento, afin k'el ajeno, entre estos gavientos (Odisea) |
La konduizio i asento en un asiento, ke kon panyo lindo (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
45980 |
asote m. |
שוט, מגלב, פרגול; הלקאה, הצלפה |
Inumana! Asote de los desgrasiados djudios! (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
46110 |
asperar v. |
חיכה, המתין, ציפה; קיווה |
ke un ajeno tan mucho aspere a la puerta; de eya (Odisea) |
i a mis kompanyos ke despasensiados m'estan asperando; (Odisea) |
Ya es serka mediodia, mi padre me esta asperando, i si se aravia, ke se aravie, (Rinio, 1906) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
46260 |
asta prep. |
עד, עד ל- |
asta el suelo espandio su braso (Gaon, Poezias) |
i asta la tierra trema i resona. (Gaon, Poezias) |
De la alvorada asta anochese (Gaon, Poezias) |
Nuestro puevlo kaye munchas vezes asta la profondura (La segunda Ester, 1911) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
46540 |
astuto adj. |
ערום, ערמומי; בעל תושיה, תחבולן |
Kontame, Muza, del ombre astuto k'estuvo errando (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
47200 |
atado adj. |
קשור, מחובר, מאוגד, צרור; מחוייב; אדוק |
las dulses kadenas ke te detenian atado, (Papo, Navot) |
se va kedar; i si mizmo va star kon kadenas atado, (Odisea) |
Agora se topava a la prizion, atado, sin ojos, sin kaveyos, firido, umiliado. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
47330 |
ataganto m. |
מטרד, טורח; שעמום; גועל, בחילה |
ala vista es solido pero kavza ataganto. (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
47470 |
atakado adj. |
מותקף; שחפן, שחוף, חולה במחלה מדבקת; צמוד לגוף |
Ma, segun veo, tienes el meoyo atakado. (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
47670 |
atamiento m. |
חיבור, הצמדה; חיבה, דבקות |
i kon el velunta ser en atamientos (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
47730 |
atar v. |
קשר, חיבר, צרף, אגד, איגד; סגר עיסקה; סמך על, נתן אמון ב- |
i komo ke atan mis pies kon kadenas. (Gaon, Poezias) |
Kualunke, Delila, kien dezea aferrarme, el deve de atarme, kon siete kuedras freskas ke no se enshugaron. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
48010 |
atavanado adj. |
משוגע, מטורף, חסר לו בורג, הראש בעננים; טיפש, שוטה |
Ke vos diga una: parese ke vos izites a la una kon el vezino de alado, ke i el es un atavanado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
48120 |
atemamiento m. |
החלשה, כילוי כוח; כלה, כיליון |
fuersa ke podesta sin atemamiento (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
48130 |
atemar v. |
התיש, ייגע, הוציא את הנשמה; כילה, השמיד, איבד |
ma el tiempo todo anula, atema (Gaon, Poezias) |
Sin seer ipokrito kon razon echar grito: fin kuando vas atemar la moneda del djudio tomar? (8 dias antes de Pesah, 1909) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
48230 |
atensión f. |
תשומת לב; התחשבות |
Kered bien meldar kon atansion esta konversasion entre Chevi Moshonachi i Lapsa Senyorachi. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
48500 |
atestar v. |
העיד, הצהיר, נתן עדות |
no fue konosida - atestaron esto. (Gaon, Poezias) |
algunos atestan sentir su salmeo (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
48520 |
atestiguar v. |
העיד, אישר |
Yo nada no kulpo Dio ke atestigue (Gaon, Poezias) |
atestiguavan no deshar fuyir una okasion (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
48560 |
atinar v. |
הבחין, הבדיל, הרגיש, שם לב; מצא את מה שגישש אחריו, גילה בעיניו; למד; קבע בדעתו |
a esta sonyante lugo la atina. (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
49000 |
atornada f. |
חזרה; חזרה לחיים, תחיה |
vino la ora de la atornada del bravo Odises. (Odisea) |
para k'ambeze si ay novedades de la atornada (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
49020 |
atornar v. |
חזר, חזר אחורה |
ya atorno; ma los diozes, parese, al kamino l'arretan. (Odisea) |
ma solo anel, k'atornar dezeava i ver su espoza, (Odisea) |
ke Odiseus, el muy meoyudo, a su kaza atorne, (Odisea) |
ke atorno. I si vas a oyir ke tu padre sta bivo, (Odisea) |
Al punto k'ambezaron, k'el grande enemigo ke tanto lo bushkaron, de muevo atorno i kon Delila estava, la linda Pelishtea, la mosa ke amava. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
49130 |
atorvado adj. |
מודאג, מבועת, נפחד, הלום פחד; משתומם, מבולבל |
Atorvado de el lecho por seguirlo yo me also (Gaon, Poezias) |
De puevlo torvado yena es la plasa (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
49151 |
atorvante adj. |
מפחיד, מבעית |
Nuves atorvantes kuvren vuestro sielo (Gaon, Poezias) |
Na el guerto yeno ere de skeletos atorvantes (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
49160 |
atorvar v. |
הבעית, הפחיד; בילבל; עכר |
ke me desrepozan i me atorvan el espirito. (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
49300 |
atrás adv. |
אחורה, מאחורי; מלפני (זמן), אחרי |
Atras - dize el kon sanya, largo es este kamino (Gaon, Poezias) |
el topara komo venir atras, porke es muy esvelto. (Odisea) |
ke el atras va venir. Ya se hue el dia de su retorno! (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
49860 |
atristarse v. refl. |
הצטער, נעצב, התעצב אל לבו, נעגם |
yo, en verdad, por su muerte no m'atristaria tan mucho (Odisea) |
a mi tu esklavo me dates korason ke bate / viendo ombres ke sufren |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
50060 |
atudrir v. |
המם, הדהים; התאווה לישון |
O ke chorro de palavras! Izevel me atudres! (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
50320 |
augusto adj. |
מלכותי, מלא הוד |
Tamien nuestro augusto soverano el rey Kazimir (La segunda Ester, 1911) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
50330 |
aular (t.) v. |
בכה, נאנח, התאנח; נהם, שאג |
ular kon orgolyo su shofar sagrado (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
50480 |
aunar/aunear v. |
איחד, מיזג; ייחד; עשה לאחיד; קיבץ יחד |
lo aijo, aunandose kon Poseidon en su grota (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
50800 |
autorizasión f. |
הסמכה; סמכות |
'Haman del rey Ahashverosh demando la autorizasion (La segunda Ester, 1911) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
50940 |
avagar adv. |
לאט, בנחת, בשקט, במתינות |
Avagar de sus kostias saka pues su vieja lira (Gaon, Poezias) |
La luz rosiada avagar se trae (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
50990 |
avagariko adj. |
אטי |
Se va avagariko. Se kedan enklavados en sus lugar. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
51230 |
avansar v. |
התקדם, קידם; השתפר; חסך |
ay esperansa si la kavaleria non keda de |
uf! despues de todo, ke me importa a mi si los enemigos |
en este mundo todo muere todo pasa / todo se renova todo se envejese / todo komo el esfuenyo |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
51390 |
avante prep. & adv. |
לפני כן; ימי קדם |
kombatio kon puevlos dias de avante (Gaon, Poezias) |
Ma so muy malorozo de tener mujer inyorante komo las de avante. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
51550 |
ave f. |
עוף; כינוי לאדם חסר יוזמה, כבד ומסורבל |
komo una ave en alto bolo; i koraje i huersa (Odisea) |
se de las aves: no por mucho tiempo de su tierra londje (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
51680 |
avenir (fr.) m. |
עתיד; חזות, סיכוי |
al avenir, siendo ke tal ke sos te pario Penelope. (Odisea) |
destruir el avenir de tus chikos ke son tu alma i tu sangre, (Rinio, 1906) |
En vezes a la kama, djuzgando su estado, al avenir medita, i a lo sentensiado. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
51820 |
aventura f. |
הרפתקה |
i no fui el eroe de ninguna aventura. (Papo, Navot) |
Tuvites un insidente? Alguna aventura? (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
51830 |
aventurado adj. |
נועז, שנוטל סיכונים; עני, אומלל; מאושר, ממוזל, בעל מזל |
bien aventurado kon la konkuista - (Gaon, Poezias) |
aventurado ke en sus ariendas s'enviejeseria! (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
51880 |
aver (ebr.) m. |
אוויר, רוח; אווירה, אטמוספירה; אקלים, מזג אוויר, סבר פנים |
munchos palasios munchas grandezas / bienes |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
52090 |
averguensante adj. |
מבייש, פוגע בכבוד, משפיל, מעליב, מבזה |
savio kon eyos d'estar, i ver fechas tan averguensantes.'' (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
52100 |
averguensar v. |
בִּיֵּשׁ, השפיל, פגע בכבוד, העליב, ביזה |
Shimshon, me enganyates, mintiras me dishites i me averguensates. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
52110 |
averguensarse v. refl. |
התבייש, בוש בחברה, גילה חוסר בטחון עצמי |
Puevlo siego sin verguensarse adora Baal, (Papo, Navot) |
No vos estas averguensando? Ainda estas avlando! (8 dias antes de Pesah, 1909) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
52320 |
aviasión f. |
חיל אוויר; אוויראות, תעופה |
i retomi de nuevo el kamino de nuestro kampo de |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
52390 |
aviertamente adv. |
בפומבי |
vas a matarlos, sea kon enganyo o aviertamente. (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
52400 |
avierto adj. |
פתוח, חשוף, פרוץ; מפולפל, גס, בלתי צנוע, נהנתני; ישר, נוהג בפתיחות, נבון, בהיר, זריז, פעיל |
I por todo ken dezea ditas puertas son aviertas. (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
52640 |
avizar v. |
הודיע, פירסם, מסר הודעה, הכריז, תידע; הזהיר |
ke por su persona nuestra Ley aviza. (Gaon, Poezias) |
no ay ken le avize ni profeta ke le profetize por azer loke es djusto: guadrar la Ley a su punto. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
52670 |
avizo m. |
הודעה, מודעה, בשורה, ידיעה; דעה; עצה |
Es k'un avizo te trusho por el retorno de tu padre, (Odisea) |
i en avizos no kreo yo mas, d'onde sea ke vengan, (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
52680 |
avla f. |
דיבור, דבר; נאום, הרצאה, דרשה, שיחה (ברדיו, בציבור), כושר דיבור |
Senyores estas avlas veniash kitar de vuestra boka? (La segunda Ester, 1911) |
Avlas de bovo / ojada de lovo / de fuego I rovo / te guadre el Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
52770 |
avlar v. |
דיבר, הירצה, שוחח, החל בשיחה |
pues impresionado avlar el empesa: (Gaon, Poezias) |
En baldes les avlarian ansi sus santos profetas. (Papo, Navot) |
De entre eyos primero favlo Telemahos, el savio: (Odisea) |
me inklino a eya sin avlar, sin pensar, i sin razonar. (Rinio, 1906) |
No seas komo el vezino ke perdio el buen kamino: no miran sus keazeres, avlan mal delas mujeres. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
53025 |
avlarse v. refl. |
דובר |
Es menester ke se avle por el estado deploravle; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
53040 |
avlastón/a adj. |
פטפטן, להגן |
Si, maldision sovre ti Ah'av, avliston maldicho! (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
53360 |
avrir v. |
פתח, פקח, חלץ פקק, נתן סם משלשל |
el vero repentimiento kalmara la ravia del Kreador / i solo apaziguara su djusta rigor / |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
53630 |
avrirse v. refl. |
נפתח; הנץ; פתח עצמו, התוודה, גילה ליבו; קרע, פרם; התגבר על ביישנותו |
avrirsen los sielos razgarsen los mares; (Gaon, Poezias) |
El templo se avre kon loores presto - (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
53710 |
avuelo/a n. |
סב/סבא, סבתא |
akual esperaron i nuestros avuelos (Gaon, Poezias) |
embezadles vozotros los de vuestros avuelos. (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
54150 |
ayegar v. |
הגיע, התקרב; הגיע להשג, השיג, הצליח; הקריב קרבן; זכה לראות |
Dio mos ayege a veer la luz briliante del dia (La segunda Ester, 1911) |
Nunka ayegaras a naser, si ansi tenia ke ser (8 dias antes de Pesah, 1909) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
54230 |
ayí/aí adv. |
שם, שמה |
ayi no podesta espanto de muerte, (Gaon, Poezias) |
ayi onde siente ke kantan i tanyen. (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
54490 |
ayuda f. |
חוקן; עזרה, סיוע, תמיכה, סעד |
Dio este en tu ayuda i kumpla tu demanda (La segunda Ester, 1911) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
54540 |
ayudar v. |
עזר, סייע, תמך, סעד, הושיט יד |
no te vo ayudar nunka en semejantes males! (Papo, Navot) |
Penso dos, tres minutos, despues les dize esto: ''Sinyores, muchas grasias por vuestro lindo djesto, muy kiero ayudar yo, so buena patriota, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
54560 |
ayudo m. |
תמיכה, סיוע, סעד, עזר; מענק |
formo sielos, tierra, sin tener ayudo (Gaon, Poezias) |
o del Dio supremo rekerer ayudo - (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
54600 |
ayunar v. |
צם, התענה, ישב בתענית |
Ayunar Ramadan kada dodje mezes (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
54610 |
ayuno m. |
תענית, צום |
bolvidas de sako digan en ayuno: (Gaon, Poezias) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
55090 |
azeituna f. |
זית (הפרי) |
Pan ya trushe tres okas kon azeitunas pokas. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
55120 |
azer v. |
עשה, יצר; עזר, סייע, הושיט עזרה |
Kualo azer? Kualo rijir? No se. Esto komo un loko. (Rinio, 1906) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
55420 |
azerse v. refl. |
נעשה, הפך ל-, היה ל-; העמיד פנים, עשה עצמו; הבשיל, השלים בישולו; מת |
Los sielos se izieron de kovre por tus maldades, (Papo, Navot) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
55640 |
azienda f. |
רכוש, הון, עושר, נכסים, נחלה |
kultivar mis sekas rozas i pensar por mi azienda. (Gaon, Poezias) |
nunka avra, ke por huersa i sin tu kierer, tus aziendas (Odisea) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
55980 |
azno m. |
חמור |
Akel ke kon keshada de azno en las manos, firio sin apozarse un mil de sus ermanos; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
מפתח |
ערך |
פירוש |
indeks |
entrada |
esplikasion |
56250 |
azul adj. |
כחול, כחול עז, תכול, אינדיגו |
por espandiduras azul en aldeas. (Gaon, Poezias) |