חזרה לדף הראשי של מכון מעלה אדומים tornar a la pajina prinsipal
del Instituto Maale Adumim
חזרה לדף הראשי של אוצר הלשון הספניולית tornar a la pajina prinsipal del Trezoro de la Lengua Djudeoespanyola
מילון המובאות: שירה קלאסית ודרמה
האות A בלבד
|
אוצר הלשון הספניולית (לאדינו) לדורותיה – המילון המקיף ההיסטורי מילון המובאות: שירה קלאסית ודרמה לפי סדר אלפביתי |
|
Trezoro
de la Lengua Djudeoespanyola (ladino) a traves de las
Epokas - Diksionario amplio istoriko
Diksionario de sitasiones: Poezia klasika i Drama Segun el orden alfabetiko |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
190 |
abandonar v. |
עזב, נטש, זנח; הזניח, הפקיר; ויתר על; דחה; התפטר, הסתלק |
|
Puevlo vil, abandono su kulto a Adonay! (Papo, Navot) |
|
Si, so indinyo, porke abandoni la severidad. (Papo, Navot) |
|
I porke non abandono su relidjion es viktoriozo en kada kombate i gerra. (La segunda Ester, 1911) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
330 |
abashar v. |
ירד, פחת; הוריד, הפחית, הנמיך; העמיק (בשאלה/נושא) |
|
abasha su pazmo venga i los vea. (Gaon, Poezias) |
|
abashates tu echa vizera sovre tu frente (Papo, Navot) |
|
Presto basho de las simas d'Olimpos, i fue a Itaka (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
350 |
abasharse v. refl. |
הנמיך קומתו, הצטנע |
|
A la stasion fínala después ke s'abasharon, al grupo de mansevas de yir le ordonaron. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
360 |
abasho adv. |
מטה, למטה |
|
basho de sus vides i de su igera. (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
440 |
abastado - El Abastado |
שַׁדַּי, אלהים |
|
kualo? el Todo Poderozo l |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
610 |
abatido adj. |
מדוכא, מדוכדך, מוכה (גם נפשית), נדכא; קודר, עגום, נוגֶה; מיוגע; המום, נדהם |
|
puedes tiranizar a la bivda al meskino / al triste i |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
650 |
abatirse v. refl. |
נדכָּא (נעשה מדוכא), נחלש; התמוטט; כמש, נבל |
|
este andjel ke kuando la veo todas mis fuersas se abaten, (Rinio, 1906) |
|
a mi tu esklavo me dates korason ke bate / viendo ombres ke sufren se atrista |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
740 |
abediguador m. |
מציל חייו של מישהו, מושיע; בעל צדקה, גומל חסדים |
|
i en esta ora El nos abedigue (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
890 |
abismo m. |
תהום |
|
Simientos El pozo al abismo mudo (Gaon, Poezias) |
|
Nos entrimos en un abizmo ke es fuerte de salir. (Rinio, 1906) |
|
el paiz esta yena de eshpiones, el keda ainda en las tinievlas del despotizmo, basho un govierno suzio i ladron, ke lo esta yevando al |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
1190 |
abokarse v. refl. |
גחן, התכופף, רכן, היטה עצמו, השתחווה; נעתר; נכנע, השפיל עצמו |
|
Lavora kon la pala, kavaka kon la chapa, s'aboka, s'alevanta, el dia no s'eskapa! ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
1330 |
aboltar v. |
סובב, הקיף; הפך; חזר, שב, הלך בחזרה; החזיר; הפנה; החליף; השתנה |
|
El rey Ahashverosh abolto todo de preto a blanko (La segunda Ester, 1911) |
|
Eya abolto el korason de nuestro bien amado soverano (La segunda Ester, 1911) |
|
Me rezvali en la laja en boltando la tinaja (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
1340 |
aboltarse v. refl. |
התהפך; הסתובב; חזר מנסיעה; שינה טעמו; המיר דתו |
|
Ke se les boltava sus ansias en alegrias. (La segunda Ester, 1911) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
1400 |
abominavle adj. |
מאוס, נתעב, מתועב, נבזה, משוקץ, מעורר גועל, שנוא, דוחה |
|
ke tiene en orror vuestras echas abominavles? (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
1490 |
abondansa/abondansia f. |
שפע, שפעה, ריבוי |
|
en abondansa, les dio largamente de los ke tenia. (Odisea) |
|
ke abashava kon abondansa kada manyana. (La segunda Ester, 1911) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
1500 |
abondante adj. |
שופע, מצוי בשפע, פורה |
|
kon spondjas fofas, i otros, karne abondante spartian. (Odisea) |
|
Moneda te daremos, en oro, abondante. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
1570 |
abordar v. |
נגע ב-, השיק ל-; עגן |
|
Mi senso no puede abordar favulas (Gaon, Poezias) |
|
Leshos de mi sezo abordar tu dicha (Gaon, Poezias) |
|
Oras serias ke mi senso abordar puede salmeo (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
1590 |
aborreser v. |
שנא, תעב, בחל ב-, מאס |
|
Amigo eskarso / nemigo deskalso / haver ke es falso / aborrese el Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
1610 |
aborresido adj. |
מתועב, שנוא, משוקץ |
|
el es desdenyado i aboresido. - (Gaon, Poezias) |
|
Esta rasa aborresida siempre nos presigio (La segunda Ester, 1911) |
|
Invierno, sezon indjustamente aborresida / sos mi amiga, porke debasho tu kara palida / ay ermozuras komo las ke en suenyo pasan / figuras, vistas, tanto lindas ke plasan la realidad / ma son mas puras ke la verdad (La Amerika, 1917) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
1630 |
aborresión f. |
שנאה, איבה, טינה, מיאוס |
|
Deshi soltar de mis ojos flamas de aboresion. (Papo, Navot) |
|
de masakrar todo nuestro puevlo por su grande aborrision. (La segunda Ester, 1911) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
1820 |
abrasar v. |
חיבק |
|
despues la abrasa delante la djente (Gaon, Poezias) |
|
ken el Koran santo guarda i abrasa (Gaon, Poezias) |
|
i ken la enkontra lugo la abrasa. (Gaon, Poezias) |
|
i kon peadades eyas la abrasan (Gaon, Poezias) |
|
abrasar se viene kon diversos ijos. (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
1860 |
abraso m. |
חיבוק |
|
En prima okazion ke estuvo en sus brasos, la djovena, en medio de bezos i abrasos, kon amargura disho ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
2050 |
abrigo m. |
מקלט, מחסה |
|
esta sonyadera topara abrigo. (Gaon, Poezias) |
|
pues bushkan abrigo de la providensia. (Gaon, Poezias) |
|
todo en siendo aleman, se aze pasar komo sudito italiano por estar mijor al |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
2500 |
abuzo m. |
ניצול לרעה, שימוש לרעה; הגזמה, עודף, יתר |
|
Dezilde al puevlo djudio: na la pura Ley del Dio, no mesklada de tantos uzos, kometiendo abuzos. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
2670 |
achetar (it.) v. |
הסכים, נענה, נעתר, קיבל, השלים עם |
|
los eternales, de darsela non acheto, ma mi padre (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
3200 |
adelantre adv. |
קדימה, לפנים, הלאה |
|
despues adelante soltaron sus pasos. (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
3520 |
adientro prep. |
ב- |
|
Kuando los dos se toparon adientro de la kaza alta, (Odisea) |
|
Sesh dias i sesh noches, stuvieron enserrados, adientro de vagones, eskuros i siyados. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
3530 |
adientro adv. |
בפנים, בתוך, בקרב; פנימה |
|
Eyos oy kombaten adientro mi tino (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
3965 |
adjilearse (t.) v. refl. |
הזדרז, מיהר, נחפז |
|
Apenas amanese, gritando Aufstehen, kon palos, kon rempushos - afín ke s'adjileen ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
4040 |
adjuntado adj. |
מחובר, מלוכד, מאוחד, מצורף, מוצמד, נלווה |
|
Azanos, grupos, grupos, se vian adjuntados, en un lugar o otro oyendo enkantados de bokas de personas ke kon sus ojos vieron, o de buen manadero las kozas las sintieron. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
4070 |
adjuntar v. |
חיבר, איחה, איחד, צרף, הוסיף, הצמיד, עשה אגודה אחת; כינס, אסף, הפגיש; שידך בין אנשים, הפגיש |
|
Andjelos vinieron - adjunta kon yoro (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
4290 |
admiravle adj. |
נערץ; נהדר, נפלא |
|
metales, animales, plantas i flores / en diferentes kolores i golores / todo maraviyozo i |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
4540 |
adoptar v. |
אימץ |
|
Yo. furiozo de natura adopti la pasensia? (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
4580 |
adorar v. |
אהב אהבה עזה, היה מאוהב ב-, העריץ; עבד, האליל, סגד ל- |
|
a el lo adoran trivos kativados (Gaon, Poezias) |
|
a El lo adoran i es rekirido. (Gaon, Poezias) |
|
su Ley se adora pues es la mas vieja (Gaon, Poezias) |
|
Puevlo siego sin verguensarse adora Baal, (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
4700 |
adornado adj. |
מקושט, מעוטר |
|
estan adonadas i paresen sonreirme. (Rinio, 1906) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
4820 |
adovar v. |
תיקן, שיקם, הטליא; השכין שלום, השלים (בין שני בני ריב) |
|
Ya eskapo su rijo segun eya kijo: areno bien las puertas, ya adovo dos kamaretas, (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
4860 |
adrer /adrir v. |
שרף, הבעיר, הדליק; בער |
|
su frente parese ardir komo flama - (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
4880 |
adresar (fr.) v. |
שלח, מען, פנה אל |
|
kualos entre el repozo son al Dio aderesados. (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
4890 |
adresarse (fr.) v. refl. |
פנה אל, פנה בדברים |
|
despues al publiko el se aderesa (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
4980 |
adulsar v. |
המתיק, ריכך, הקל; הגיש דברי מתיקה |
|
Onde la kreensa adulsa la suerte (Gaon, Poezias) |
|
ere kompetente adulsar la suerte (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
5110 |
aedado m. & adj. |
זקן, קשיש, בא בימים; מבוגר |
|
el aedado eroe, ke dizen ke mas el no viene (Odisea) |
|
i una muchacha lo kuida aedada - le traye komida (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
5150 |
aereo/aeriano adj. |
אווירי |
|
el posto de observasion enemigo me avia visto i azia tirar los tiros kontra- |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
5310 |
afalago m. |
הרגעה, ניחום, תנחומים |
|
ley del afalago i dela pasensia (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
5360 |
afamar v. |
הפך (מישהו) למפורסם; הרעיב |
|
ovras de ombres i diozes, ke los poetas los afaman, (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
5450 |
afartar v. |
השביע |
|
Pues, kuando i de komer i bever s'afartaron los novios, (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
5650 |
afeitar v. |
איפר, פירכס, קישט |
|
afeitar se supo mas ke kada dia (Gaon, Poezias) |
|
afeitada kon djoyas, o todo lo nesesario (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
5880 |
aferrar v. |
תפס, אחז, החזיק; תפס (שכלית), הבין; הגיע |
|
i beveraje, kuando la kanseria aferra sus miembros, (Odisea) |
|
La rezia lansa aferro, kon la punta aguda de bronzo, (Odisea) |
|
se aserko, l'aferro por la mano, su lansa de bronzo (Odisea) |
|
En segida kon gritos: ''Shimshon, te aferrimos! Estas en muestras manos! No puedes mas salvarte!'' ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
Es ke s'esta sonyando? Es ke esta despierta? La aferró el espanto, su alma se alerta. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
6190 |
afín de conj. |
כדי ל-, במטרה ל- |
|
I yo, vo yirme a Itaka afin de pushar a su fijo, (Odisea) |
|
Afin d'arresivir la moneda prometida, ke le permeteria d'amijorar su vida. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
6240 |
afinkado adj. |
קבוע, יציב, תקוע |
|
Ke dos, dos por sus kodas las tuvo el atado, i torcha asendida en eyas afinkado; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
6330 |
afirmar v. |
אישר, אימת, קיים, חיזק, חתם, נתן תוקף; טען/הצהיר בתוקף |
|
Rabi Meir kijo afirmar los fueros (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
6510 |
aflakar v. |
הרזה (גרם רזון); החליש, ריפה, התיש; העני |
|
Ke te aflakaria? Ke koza te devrian azer por ke la piedras i te apanyarian?'' ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
6520 |
aflakarse v. refl. |
רזה, הרזה, כחש; נחלש, כילה כוחו, תשש, התרופף; התרושש |
|
Ansi de ora en ora, de dia en semana, s'aflaka, se konsume, se aze muzelmana. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
7050 |
afrenta f. |
עלבון; הוצאת שם רע; מבוכה, אי נעימות |
|
Ma, tu mereses todas las afrontas ke te aran! (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
7240 |
afrisión f. |
מניעה, מחסור; ענות, עינוי, סבל, ייסורים, עוני |
|
Sin entender ke sus puevlo esta en gran perikolo i afliksion. (La segunda Ester, 1911) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
7450 |
afuera adv. |
בחוץ; חו"ל; בהשאלה: בבית הקברות |
|
i por afuera siempre te menaza la gerra. (Papo, Navot) |
|
de |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
7855 |
agora (gr.) f. |
כיכר השוק (בפוליס היוונית); שוק לממכר מצרכי מזון וכו' |
|
Pasaron siete dias, la meten en komando, En otro blok del kampo agora 'sta morando. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
7860 |
agora adv. |
עכשיו, כעת, עתה |
|
i pues ke Dio kijo mandarlo agora (Gaon, Poezias) |
|
Ma el agora, por su mala suerte, murio i ninguno, (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
8710 |
agua f. |
מים |
|
salpike su frente kon la agua santa. (Gaon, Poezias) |
|
el rio mostro un espejo en su agua klara, (Papo, Navot) |
|
Komo una agua ke korre i no se estanka (Papo, Navot) |
|
Siendo save ke yo vine a inchir agua i ke ainda no retorni? (Rinio, 1906) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
9135 |
agudeserse v. refl. |
עשה חד, התחדד, הושחז; החכים |
|
Sintiendo de dinero, sus sensos se agudesen. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
9180 |
agudo adj. |
חד, מחודד, מושחז, מלוטש; שנון, חריף, חד שכל; חד (צליל, כאב), צורם |
|
La rezia lansa aferro, kon la punta aguda de bronzo, (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
9680 |
aharvar (ebr.) v. |
היכה, הלקה, חבט, עינה; צלצל, דפק |
|
i despues la harvan kon fieros kemando. (Gaon, Poezias) |
|
Harvaron kanezes kon virgas de fierro, (Gaon, Poezias) |
|
El, aharvando las kuedras, kito melodiozas sonadas. (Odisea) |
|
El Dio se va ensanyando por lo negro ke va pujando, en deshando su komando males nos van harvando. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Si mas siento esta avla vos harvo kon esta tavla. I yo kon este fierro la kavesa vo la fiero (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
La gritan, la aharvan, a kada paso i paso, su nombre es agora el numero al braso. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
9690 |
aharvarse (ebr.) v. refl. |
היכה עצמו |
|
Esto sefte ke vide yo pedrer ansi el meoyo: marido i mujer harvarsen, ke tienen de kesharsen? (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
10130 |
Aífto m. |
מצרים |
|
El sol de Aifto ora enserrarse (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
10160 |
aijar v. |
הוליד/ילדה; אימץ ילד |
|
lo aijo, aunandose kon Poseidon en su grota (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
10200 |
aínda adv. |
עוד, עדיין; בכל זאת |
|
solo al Untado espera ainda. (Gaon, Poezias) |
|
alguno djimiendo inda desha verse (Gaon, Poezias) |
|
ma ainda solo kome ensu meza (Gaon, Poezias) |
|
ninguno ainda se ve por la kae (Gaon, Poezias) |
|
Dias inda inosente resitando orasiones (Gaon, Poezias) |
|
Un viejo ainda ven orasionando (Gaon, Poezias) |
|
maldicho - ainda al Dio orasionas (Gaon, Poezias) |
|
Estas palavras sonan ainda en mis oidos! (Papo, Navot) |
|
Ya es serka mediodia, el sol esta serka la fuente, i ainda mi kerido no paso. (Rinio, 1906) |
|
No vos estas averguensando? Ainda estas avlando! (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
10270 |
aire m. |
רוח, אוויר, הבל, דברים בטלים; מנגינה, נעימה, לחן; מראה, דמיון |
|
entornadas de enzinos i de aire delisiozo. (Gaon, Poezias) |
|
i de el oriente un aire delgado (Gaon, Poezias) |
|
ekspuesto al aire por ke algun perro (Gaon, Poezias) |
|
I una boz grito en el aire: ''Tembla malino! (Papo, Navot) |
|
yevado en el aire sovre las alas del viento. (Papo, Navot) |
|
vasta la yevan, liviana ansi ke el soplo del aire. (Odisea) |
|
Nos das los envigorantes aires las tempestas / ke los desho azer mis karas koloradas / i mi alegria es dulse komo la de fiestas / i mi korason late un kante de enamoradas (La Amerika, 1917) |
|
porke non estiende su braso poderozo / i los esparze en el |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
10670 |
ajeno n. & adj. |
זר, נוכרי |
|
Siervos vozos fuitesh por tierras ajenas (Gaon, Poezias) |
|
para korrer detras de siertas mujeres ajenas. (Papo, Navot) |
|
ke un ajeno tan mucho aspere a la puerta; de eya (Odisea) |
|
'Karo ajeno, te ensanyaras de lo ke vo dizirte? (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
10840 |
ajurnar (fr.) v. |
דחה |
|
I eya, ni el kazamiento odiozo l'ajurna, ni puede (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
11270 |
akavidado adj. |
זהיר, מתון |
|
El ya tuvo meldado, ansi el es akavidado de no suvir kon kalsado i sin averse eskarvado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
11380 |
akayar v. |
השתיק, השקיט, הרגיע |
|
me akayi, me kontenti kon su repuesta vana, (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
11480 |
akel pron. dem. |
ההוא |
|
realsandose tu alma konponiendo akel kante. (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
11530 |
akerensiar v. |
חיבב; התאהב |
|
Dio ke akerensia su puevlo antigo (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
11590 |
akeya /akeyas pron. dem. |
ההיא/ההן |
|
por akea ija vino kativarse (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
11620 |
akeyos pron. dem. |
ההם |
|
Agora nuestro mal non parese komo akel de akeyos dias (La segunda Ester, 1911) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
11630 |
aki adv. |
כאן, פה |
|
i suvir aki podites ven veras tu mi asiento. (Gaon, Poezias) |
|
asta tu djentio aki en Estrahan. (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
11760 |
aklarar v. |
האיר; הבהיר, הסביר, באר |
|
vengan i aklaren mis tristes penserios (Gaon, Poezias) |
|
rogo le aklare su eskuro dia (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
11840 |
akodrarse v. refl. |
נזכר, העלה בזכרונו |
|
Me akodro yo su djura, sus ordenes venerados (Gaon, Poezias) |
|
En akodrandose d'el, a los diozes favlo i les disho: (Odisea) |
|
El ombre sospechando - s'avia akodrado, de lo ke se paso i estava preparado - ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
11870 |
akojer v. |
אסף, ליקט, קיבץ, אגר |
|
Arrespondiendole Zeus, k'akoje las nuves, le disho: (Odisea) |
|
O bien kon sus amigas a pasear se iya, en kampos o en guertas, i flores akojia. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
12010 |
akomodado adj. |
מסודר, מאורגן, מצוייד כהלכה |
|
Segun tu pareser sea todo akomodado! (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
12100 |
akompanyado adj. |
מלווה; רדוף, מכושף |
|
Paresen estar akompanyadas de munchos ruidos (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
12110 |
akompanyador/dera |
מלווה, בן לוויה |
|
Mi salida inkonito, sin akompanyadores, (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
12130 |
akompanyar v. |
ליווה; הגיע לאותה רמה, השתווה בהישג |
|
yamando muchachos ke la akompanyen (Gaon, Poezias) |
|
visto ke dos servideras aneya la akompanyavan. (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
12380 |
akonsejar v. |
ייעץ |
|
fija de Atlas, ke mal akonseja, i todas fonduras (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
12385 |
akonsejarse v. refl. |
התייעץ |
|
Ama venid, los k'estamos aki mos akonsejaremos (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
12420 |
akonteser v. |
קרה, התרחש |
|
kualo vezes akontese - ma son virgas de demones. (Gaon, Poezias) |
|
Vezes akontese ke eya durmiendo (Gaon, Poezias) |
|
salvarmos de todos malores ke mos akontesio. (La segunda Ester, 1911) |
|
No era esto prova, el Pelishti pensava, ke una maraviya akontesiendo stava? ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
12490 |
akorado adj. |
חרד, קצר רוח |
|
De fatiga akorado las noches ke yo me topo (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
12650 |
akorrido adj. |
נחפז, אץ, רץ |
|
Entre alas flameantes de anjelos akorridos (Gaon, Poezias) |
|
Yo so vuestro marido ke siempre vo akorrido por traer lo menesterozo; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
12660 |
akorruto adv. |
לעתים קרובות, תדיר; באופן אקראי |
|
son a los suyos; i al tiempo akorruto enkontros tuvimos, (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
12720 |
akostar v. |
התקרב, ניגש אל; הגיע אל המזח; היטה |
|
Akostando mi oido i armandome pasensia (Gaon, Poezias) |
|
sin akostar mi oido a la boz del oraklo. (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
13190 |
akto m. |
מעשה, פעולה; רישום; מערכה (במחזה) |
|
si Zeus va permeter, ke se agan aktos de vengansa; (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
13270 |
aktualmente adv. |
כעת, עכשיו, עתה |
|
aktualmente; i ke no lo vea ninguno izieron; (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
13330 |
akudir v. |
עזר ל-, סייע ל-, בא לעזרה, נחלץ לעזרה, חש לעזרה, הציל |
|
se esforsa i akude surmontar sovre la nuve. (Gaon, Poezias) |
|
despues el desiende akudir sus pasos (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
13450 |
akumplir v. |
ביצע, הגשים, הוציא לפועל, מילא (בקשה); השביע רצון |
|
Akumpliendo mi ovligo tornare ami olgansa (Gaon, Poezias) |
|
ken esto akumple noble es su suerte. (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
13780 |
ala f. |
כנף; סנפיר |
|
Basho de mis alas yo djuro i digo: (Gaon, Poezias) |
|
Entre alas flameantes de anjelos akorridos (Gaon, Poezias) |
|
yevado en el aire sovre las alas del viento. (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
13920 |
alado prep. |
ליד, על יד, סמוך ל- |
|
Ke vos diga una: parese ke vos izites a la una kon el vezino de alado, ke i el es un atavanado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Tanto se tuvo gastado i la shemura alado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
14160 |
alaod m. |
עוּד, לאוטה (כלי נגינה) |
|
I los alaudes batan i resonen (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
14400 |
alavado adj. |
מהולל; מפורסם |
|
Ansi una nasion salvada, delos puevlos alavada, no ternes ningun remorso sigiendo este kurso. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
14440 |
alavar v. |
שיבח, הילל, פאר |
|
se korajozo, afin ke los ke a naser van, t'alaven. (Odisea) |
|
Ayi ensima, los bilbilis i los pasharos se dan rendevu por kantar i por alavar la gloria del dia. (Rinio, 1906) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
14460 |
alavarse v. refl. |
התרברב, התפאר |
|
Alegres se alavan: ''Ermanos, reushimos!'' ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
14470 |
alavasión f. |
שבח, תשבחות, הלל, תהילה |
|
Eyas ke denunsien sus alavasiones (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
14710 |
albersia /albirsia f. |
בשורה טובה |
|
antes la albersia sea pregonada (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
15040 |
alda f. |
צד, שולים, כנף בגד |
|
ven sovre mi alda ninyo regalado (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
15050 |
aldea f. |
כפר |
|
por espandiduras azul en aldeas. (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
15440 |
alegrar v. |
שימח |
|
alegrar desierto ke vino la ora. (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
15450 |
alegrarse v. refl. |
שמח, עָלַז |
|
i El se alegra de vervos esklavos. (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
15460 |
alegre adj. |
שמח, עליז, תוסס, מאושר |
|
alegres, gozozos, borrachos, rientes, (Gaon, Poezias) |
|
El kanez alegre se move orozo (Gaon, Poezias) |
|
Mira komo Rinio es ermoza, es biva, es alegre, es fuerte, (Rinio, 1906) |
|
Oh! Todo esta alegre... todo esta dulse... todo esta ermozo... (Rinio, 1906) |
|
Alegres se alavan: ''Ermanos, reushimos!'' ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
15480 |
alegría f. |
שמחה, גיל, חדווה, עליזות,ששון, צהלה |
|
sea por ventura i por alegria (Gaon, Poezias) |
|
rendir a mi patria repozo i alegria. (Papo, Navot) |
|
alegria i gozo a toda la nasion. (La segunda Ester, 1911) |
|
Ke se les boltava sus ansias en alegrias. (La segunda Ester, 1911) |
|
Nos das los envigorantes aires las tempestas / ke los desho azer mis karas koloradas / i mi alegria es dulse komo la de fiestas / i mi korason late un kante de enamoradas (La Amerika, 1917) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
15600 |
alemán/o n. & adj. |
גרמני |
|
Un dia los almanes del nido l'arrankaron, kon su padre i madre al lager la yevaron. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
remarkad bien estos puntos pretos, ayi esta konchentrada toda la artileria |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
15745 |
alertarse v. refl. |
נבהל, נאחז בהלה |
|
Es ke s'esta sonyando? Es ke esta despierta? La aferró el espanto, su alma se alerta. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
15780 |
aleshado adj. |
רחוק, מרוחק; מבודד, מתבודד |
|
I a ti torpe Ah'av, aleshado de lo bueno, (Papo, Navot) |
|
londje (k'en dos se apartan, los mas aleshados de ombres, (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
15920 |
alevantar v |
הרים, הקים, העלה, זקף, הגביה, הניף; קומם, המריד; שיקם; העתיק; אסר |
|
la ke enrezio tu reinado, levanto tu pendon, (Papo, Navot) |
|
En mi echar i en mi alevantar yo no penso ke a el. (Rinio, 1906) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
16030 |
alevantarse v. refl. |
קם, התרומם; קם ממיטתו; מרד, התמרד; הפסיק; (על השמש/היום:) זרח; סמר; יצא לדרך |
|
me levantaria kada dia kon nueva gana, (Papo, Navot) |
|
ke no ay un ombre ke se levante i lo depiedra. (Papo, Navot) |
|
estos el Sol onde s'echa, los otros onde s'alevanta), (Odisea) |
|
Lavora kon la pala, kavaka kon la chapa, s'aboka, s'alevanta, el dia no s'eskapa! ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
16360 |
algo m. |
משהו, דבר מה; מעט |
|
Algo de esto konta i a nos, dioza, fija de Zeus. (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
16370 |
algodón m. |
צמר גפן, כותנה; ריפוד |
|
en manko de nada yo me via entornado por pelotas de |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
16630 |
algún adj. |
איזשהו |
|
Solo algun perro mudo i ambriento (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
16640 |
alguno pron. |
מישהו |
|
algunos atestan sentir su salmeo (Gaon, Poezias) |
|
de algunos mizmo no ay ni memoria (Gaon, Poezias) |
|
alguno djimiendo inda desha verse (Gaon, Poezias) |
|
alguno de eyos fue romanesido, (Gaon, Poezias) |
|
Yo no veo en mi nasion alguno tan ardiente (La segunda Ester, 1911) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
17260 |
alimpiar v. |
ניקה, טיהר, מרק; ''גילח'' ממישהו את כל רכושו |
|
i alos kulpozos alimpia del yerro (Gaon, Poezias) |
|
Yo te vo azer alimpiar de todos tus pekados... (Papo, Navot) |
|
De alimpiar la suziedad de la idolatria, (Papo, Navot) |
|
otros, las mezas las arresentavan i las alimpiavan (Odisea) |
|
I tu alimpies todo i apareja, i si por mi te preguntan, (La segunda Ester, 1911) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
17900 |
alkansar v. |
השיג, הגיע ל-; הספיק; הצליח |
|
yo |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
17950 |
alkavo adj. |
אחרון |
|
destorvar los dias de alkavo de tu viejo padre. (Rinio, 1906) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
18230 |
Allah (t.) m. |
אלהים |
|
Del sielo entonses el Alla muy laso (Gaon, Poezias) |
|
Alla solamente es Dio eternelo (Gaon, Poezias) |
|
De kuando salio Purim vamos diziendo Allah kierim: (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
18320 |
alma f. |
נשמה, נפש |
|
Mi alma konsiente visio enkuvierto (Gaon, Poezias) |
|
vido la muchacha ke bola su alma (Gaon, Poezias) |
|
sostener el mundo i rebivir almas (Gaon, Poezias) |
|
apenas es noche no se ve mas alma (Gaon, Poezias) |
|
Las almas se soplan i Dio las rekoje (Gaon, Poezias) |
|
Son ya kuantos dias ke mi alma kansa (Gaon, Poezias) |
|
despues el replika kon alma trublada: (Gaon, Poezias) |
|
si la alma gia el kuerpo siyado (Gaon, Poezias) |
|
Son ya kuantos dias ke mi alma kansa (Gaon, Poezias) |
|
espiego si saves - mi alma demanda. (Gaon, Poezias) |
|
realsandose tu alma konponiendo akel kante. (Gaon, Poezias) |
|
konsentia ke mi alma serka ti bushka repozo. (Gaon, Poezias) |
|
onde te kere kitar la alma i las entranyas! (Papo, Navot) |
|
destruir el avenir de tus chikos ke son tu alma i tu sangre, (Rinio, 1906) |
|
Mi vida no es mia es suya; mi alma es para el. (Rinio, 1906) |
|
metio su alma en perikolo de muerte, (La segunda Ester, 1911) |
|
guadrame de la falsa testimoniansa / de akel ke pushado por la vengansa / va delantre el tribunal i djura / por kondanar a una |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
18530 |
almario m. |
ארון; כינוי לטיפש |
|
Los pusos i los punyos yenos de reskunyos delos klavos ke enkontri enel armario i yukuri; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
18690 |
almendra f. |
שקד; טבעת דמוית שקד |
|
Ayi enfrente, en la entrada del chiflik los arvoles de almendra i de kaise estan kuviertos de flores, (Rinio, 1906) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
18890 |
almiskle m. |
ניחוח, בושם; מוּשְּׁק (סוג של בושם); מור |
|
Entre guertos balsamados kon almiskle i ensensio (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
19170 |
alondjar (port.) v. |
הרחיק, דחה; האריך |
|
Kon seda la vistian, yevava djoyas d'oro, la alondjavan siempre de males i de yoro. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
19330 |
alsar v. |
העלה, הרים, הניף, נשא |
|
Kon tembla la alsa i mira el sielo (Gaon, Poezias) |
|
alsaron sus palmas al Dio ensalsado (Gaon, Poezias) |
|
Un kozak supito alsa su martio (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
19355 |
alsarse v. |
התרומם |
|
ver de su tierra alsarse el fumo, aun ke de londje, (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
19400 |
altar m. |
מזבח |
|
relumbrando sovre el altar de su santuario, (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
19570 |
alteza f. |
גובה, רום, רוממות, הוד מעלה |
|
Si alteza, ya paso. Yo la presti mi kavayo (Papo, Navot) |
|
Kerias ke te respondiera: ''Si, alteza real, (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
19630 |
altig(u)ozamente adv. |
ביהירות, בגאווה |
|
altigozamente tomi mi espada en mano (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
19640 |
altig(u)ozo adj. |
גאוותן, גאה, יהיר, שחצן |
|
el altigozo suksesor del terrivle Zimri. (Papo, Navot) |
|
Altiguos parientes / dolores de dientes / en rikes las mientes / son penas del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
19700 |
alto adj. |
גבוה, רם, נישא, מרומם, תמיר |
|
ke en la mar las konose, i el, los pilares los altos, (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
19750 |
altramente (it.) adv. |
אחרת, באופן אחר |
|
ay esperansa si la kavaleria non keda de avansar, |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
19850 |
altura f. |
גובה; גבעה, תל |
|
Me parese por alturas supito ke yo deskalso (Gaon, Poezias) |
|
parese taksaron ansi de altura (Gaon, Poezias) |
|
Onesto i kalmo de alturas vino (Gaon, Poezias) |
|
I supito se alevanta i suve asta la altura. (La segunda Ester, 1911) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
19980 |
alusinasión f. |
חזיון תעתועים |
|
devienes sujeto a las alusinasiones? (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
20220 |
alvorada f. |
שחר, עמוד השחר; חגיגה משפחתית של הצגת הנדוניה |
|
Kuantas alvoradas se also lijero (Gaon, Poezias) |
|
serkana desierto es la alvorada (Gaon, Poezias) |
|
De la alvorada asta anochese (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
20320 |
ama/amá (t.) conj. |
אך, אבל, אולם |
|
Ama agora andar yo me vo a la rápida nave, (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
20400 |
amado m. & adj. |
אהוב |
|
vente atras a tu tierra natala amada, i un kolmo (Odisea) |
|
Eya abolto el korason de nuestro bien amado soverano (La segunda Ester, 1911) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
20720 |
amaneser v. |
האיר/הנץ השחר; השכים קום |
|
Apenas amanese, gritando Aufstehen, kon palos, kon rempushos - afín ke s'adjileen ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
20780 |
amante n. |
אוהב, מאהב; אהוב; ארוס; מומחה, בקיא |
|
Yo no tengo en el mundo ninguna koza mas valutoza ke el amor de mi amante. (Rinio, 1906) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
20790 |
amanyana/aminyana adv. |
מחר |
|
Amanyana kale ke le de una repuesta, ke repuesta ke le de? (Rinio, 1906) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
20910 |
amar v. |
אהב |
|
ser el Dio de siempre ama los pasientes (Gaon, Poezias) |
|
Ah! El amar kuanto dulse es! (Rinio, 1906) |
|
Ke digan, si! Yo no entiendo razon, yo amo a Lefteri, lo amo, i lo amare. (Rinio, 1906) |
|
Ke sepa! Si, ke Katerina sepa ke yo amo a su marido, esto no me importa! (Rinio, 1906) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
20960 |
amargado adj. |
נעצב, ממורמר |
|
Suspiros de bivdas amargadas i de guerfanos (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
21030 |
amargo adj. |
מר, מריר; עגום; זריז, מוכשר, ערום; כינוי לקפה |
|
tambien la komida mas ke fyel amarga (Gaon, Poezias) |
|
kansarla empesa un amargo yanto (Gaon, Poezias) |
|
Ke amargo a nuestro puevlo kon penas i dolores. (La segunda Ester, 1911) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
21110 |
amargura f. |
מרירות; עצב, עוגמה; מרור |
|
En prima okazion ke estuvo en sus brasos, la djovena, en medio de bezos i abrasos, kon amargura disho ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
Los dias se suksiden, la vida es muy dura, su korason 'sta triste i yeno d'amargura. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
21280 |
amasado adj. |
שנלוש |
|
i kon fyel la vida vos es amasada. (Gaon, Poezias) |
|
terrivle reinado amasado kon tirania! (Papo, Navot) |
|
guadrame de akel vizino ensavanado / ke manyana i tadre aze orasion / sin entender ke kon lodo es |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
21340 |
amasar v. |
לש |
|
Kon las piesas de tu oro se amasa la korona (Gaon, Poezias) |
|
ke kon suziedades fueron amasados (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
21430 |
amatar v. |
כיבה; הרגיע; מחץ בין האצבעות |
|
Mashki mi ravia kon mis dientes? La deshi amatar (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
21431 |
amatarse v. refl. |
כבה |
|
antes se amate la luz de mi vida (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
21500 |
amavle/amable adj. |
נעים, חביב, אדיב, מנומס, נעים הליכות, מסביר פנים |
|
Sierto, esperavas de mi, palavras mas amavles. (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
21680 |
ambezar v. |
לימד, הורה; למד |
|
embezadles vozotros los de vuestros avuelos. (Papo, Navot) |
|
para k'ambeze si ay novedades de la atornada (Odisea) |
|
La povre no savia, lo ambezo mas tadre, ke dizde el primo dia kedo sin padre i madre. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
21870 |
ambre f. |
רעב, כפן; בולמוס, רעבון |
|
La ambre, la sed te apuran; i tu mas esperas! (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
21950 |
ambriento /e adj. |
רעֵב |
|
Solo algun perro mudo i ambriento (Gaon, Poezias) |
|
rondjaria vuestros kuerpos a perros ambresidos (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
22070 |
amejorar/amejorear v. |
שיפר, שכלל, השביח, היטיב, טייב |
|
Afin d'arresivir la moneda prometida, ke le permeteria d'amijorar su vida. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
22180 |
amenazar v. |
אִיֵּם |
|
i por afuera siempre te menaza la gerra. (Papo, Navot) |
|
Eya rondja la tavla i el la menaza kon el fierro (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
22410 |
amigo m. |
חבר, רע, עמית, ידיד |
|
Alteza, yo no so amigo de la ingratitud; (Papo, Navot) |
|
ke en Itaka - estonses tambien, stando entre amigos, (Odisea) |
|
vienes por la prima vez, o tu sos de mi padre amigo, (Odisea) |
|
El ministro es mi amigo, le rogare ke lo tenga en membrasion (La segunda Ester, 1911) |
|
O bien kon sus amigas a pasear se iya, en kampos o en guertas, i flores akojia. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
Vizino borozo / haver mentirozo / amigo selozo / enfastio del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
Amigo eskarso / nemigo deskalso / haver ke es falso / aborrese el Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
Amigo en sensia / haver de konsensia / mujer de pasensia / bendision del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
guadrame sovre todo de akel falsador / ke se amostra a la kara |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
22520 |
amistad/amistá f. |
ידידות, רעות, חיבה |
|
el se la dio; visto ke muy grande amistad le tenia - (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
22920 |
amor m. (Sal.)/f. (Izm./Ist.) |
אהבה,חיבה; אהוב |
|
Mi amor por ti, no es oy menos ke akel dia, (Papo, Navot) |
|
te djuro ke no fue para presigir los amores, (Papo, Navot) |
|
El amor nos aze andjeles, nos aze bivir una vida enteramente differente de la muestra... (Rinio, 1906) |
|
eya enborracha mi korason de amor. (Rinio, 1906) |
|
Mi korason esta yeno de amor por mi kerido Lefteri. (Rinio, 1906) |
|
Ah! Por amor de mi nasion echo gritos de esklamasion. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Paz i amor reinan kuando eskurese / el rededor del ogar paternal / mientres ke afuera todo se estremese / kon las furores de invierno infernal (La Amerika, 1917) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
23150 |
amostrar v. |
הראה; הוכיח |
|
Amostradme kon kual puevlo non sufrio Israel i fue salvo (La segunda Ester, 1911) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
23170 |
amostrarse v. refl. |
הופיע, הראה עצמו;העמיד פנים |
|
guadrame sovre todo de akel falsador / ke |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
24150 |
ancho adj. |
רחב; נח לבריות |
|
donos a los imortales ke moran en los sielos anchos? (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
24420 |
andar m. (port.) |
קומה בבית, דירה; הליכה |
|
Andadvos, si vos plaze, a vuestro echo, si vos digo, ke provecho? (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
24430 |
andar v. |
הלך, צעד, פסע, התהלך; עשה בלהט |
|
andando kon una roza en su mano (Gaon, Poezias) |
|
Mas ni ombre bivo anda por la kaye (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
24500 |
ande/andi adv. |
איפה, היכן? לאן?; אצל |
|
kuando d'Efira torno, d'ende el fijo de Mermeros, Ilos |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
24600 |
andjélo /ánjel/ándjel/ándjeli/ándjel |
מלאך |
|
Anjelos supremos ora nuestro templo (Gaon, Poezias) |
|
Andjelos vinieron - adjunta kon yoro (Gaon, Poezias) |
|
anjel de los sielos es i nada manka. (Gaon, Poezias) |
|
Entre alas flameantes de anjelos akorridos (Gaon, Poezias) |
|
El amor nos aze andjeles, nos aze bivir una vida enteramente differente de la muestra... (Rinio, 1906) |
|
este andjel ke kuando la veo todas mis fuersas se abaten, (Rinio, 1906) |
|
Shimshon, ke los Daneos, la djente de su trivo, kontavan ke un andjel viniendo del Dio bivo, predisho a su madre, mujer ke no paria, k'en manko de un anyo un ijo teneria, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
ladron, ipokrita, ingrato i traishedor / |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
24740 |
anel pron. |
לו, אליו |
|
ma solo anel, k'atornar dezeava i ver su espoza, (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
24910 |
aneya/aneyas pron. |
לה, אליה/להן, אליהן |
|
Le respondio Telemahos, el savio, aneya, i le disho: (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
25000 |
ánfora f. |
אמפורה, כד בעל שתי אזניים(להחזקת יין וכו') |
|
unos, en anforas, vino kon agua stavan meleskando, (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
25040 |
angajarse (fr.) v. refl. |
התארס; התחייב,לקח עליו; נכנס |
|
Ansi yo a este enshempio korro i me angajo (La segunda Ester, 1911) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
25290 |
angustia f. |
תוגה, צער, יגון, עצב, דאבה; מחנק; גועל, דחייה, רצון להקיא; בוז |
|
ekspuestos a males angustias i penas (Gaon, Poezias) |
|
El no se ve, no se oye, i solo angustia i yoros (Odisea) |
|
Tiempo enuvlado / haver malavlado / mirada de lado / angustia del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
25510 |
animal m. |
חיה; אדם חסר מצפון |
|
I ke es la repuesta ke te dio este animal, (Papo, Navot) |
|
'Animales, yo so mas feros ke vozotros!'' griti (Papo, Navot) |
|
me meti a oir brameos de los animales, (Papo, Navot) |
|
Kamino komo kosha, tengo grande kongosha de levantar mender i kavesales ke es echo de animales. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
metales, |
|
O Dio guadrame del ipokrita / komo akel |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
25740 |
aniyo m. |
טבעת |
|
saka sus aniyos i pues kon kevranto (Gaon, Poezias) |
|
Yo, le di el aniyo a mi kerida Rinio ke va ser mi mujer... (Rinio, 1906) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
25810 |
anke (it.) prep. |
למרות ש-; הגם ש-, נוסף לכך, יתירה מזאת; אף על פי כן, בכל זאת |
|
i anke estremesivle va por el mi paso fiero. (Gaon, Poezias) |
|
anke enkuvrieron el fin de los dias (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
25900 |
anoche adv. |
אמש, הלילה שעבר |
|
Anoche kaminates por todas las plasas de Shomron. (Papo, Navot) |
|
loke topo interesante es la konversasion ke tuvi |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
25920 |
anocheser v. |
ירד הלילה; באירוניה: נזכר בחלומו במטלה ששכח לבצעה |
|
De la alvorada asta anochese (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
25940 |
anojado (port.) adj. |
כעוס, רוגז, כועס, נרגז, זועף; נעלב |
|
Luvia arrojada / kamiza mojada / mujer anojada / kastigo del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
26170 |
ansí adv. |
כך, ככה |
|
parese taksaron ansi de altura (Gaon, Poezias) |
|
i ansi se viene terminar la fiesta. (Gaon, Poezias) |
|
ansi son eyos sonantes ansi eren orgoliozos. (Gaon, Poezias) |
|
Ansi ermozura Livorno no vido (Gaon, Poezias) |
|
vasta la yevan, liviana ansi ke el soplo del aire. (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
26190 |
ansia f. |
צער, סבל, ענות; דאגה, חרדה; קמצנות, אהבת בצע |
|
para ke konosan ansias dela vida. (Gaon, Poezias) |
|
Ke se les boltava sus ansias en alegrias. (La segunda Ester, 1911) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
26270 |
ansiarse v. refl. |
התענה, הצטער, התעצב,התמלא דאגה; שאף ל-, חתר ל- |
|
Dizme Ah'av, por kualo te ansias i te apretas? (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
26310 |
ansiozo/ansiaozo adj. |
חרד, דואג; משתוקק |
|
portefolio vazio non puedo apiadar segun kero / yo bivo triste i |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
26530 |
antes adv. |
קודם, פעם, לפני כן |
|
salvar sus kreentes una ora antes. (Gaon, Poezias) |
|
El kanez palido torna komo antes (Gaon, Poezias) |
|
i antes el bole le dize: Espera! (Gaon, Poezias) |
|
por ver kuanto antes luz de delivransa. (Gaon, Poezias) |
|
antes vente anyos ke fuimos matados (Gaon, Poezias) |
|
Al empesijo komo de antes le avlaron. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
26670 |
antiguo /antigo adj. |
עתיק, עתיק יומין;מיושן |
|
Ma un Dio existe viejo i antiguo (Gaon, Poezias) |
|
Dio ke akerensia su puevlo antigo (Gaon, Poezias) |
|
de los baraganes en dias antiguos (Gaon, Poezias) |
|
Amostradme onde esta Amalek, Moav, Sihon i Og, reyes antigos (La segunda Ester, 1911) |
|
kualo? el Todo Poderozo l Abastado / a estas indjustisias se keda kayado? / porke komo el tiempo |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
27190 |
anular v. |
ביטל, פסל |
|
ma el tiempo todo anula, atema (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
27410 |
anyo m. |
שנה |
|
Ditas perlas rekojidas antes ocho sientos anyos (Gaon, Poezias) |
|
antes vente anyos ke fuimos matados (Gaon, Poezias) |
|
Meresio a anyos, salud i rikeza (Gaon, Poezias) |
|
Ma kuando vino el tiempo, despues ke pasaron los anyos (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
27610 |
aogar v. |
חנק; הטביע |
|
otra noche vengo yo por aogarte. (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
27930 |
apanyar v. |
תפס, אחז, החזיק, לפת; חטף;כינס, אסף; תיקן |
|
Ke modo kon endjenios, el ombre apanyaron, los ojos le vaziaron i lo enkarselaron. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
28010 |
aparar v. |
הציג, הראה בפומבי; חידד (עפרון) |
|
i s'aparo a la 'ntrada de la kaza de Odiseus, (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
28080 |
aparejado adj. |
מוכן, שהוכן, שיועד |
|
Sin saver yo delas penas para mi aparejadas (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
28110 |
aparejar /aparijar v. |
הכין, ערך, התקין |
|
se aparejaron para la matansa. (Gaon, Poezias) |
|
i aparejarte una fin de las mas terrivles! (Papo, Navot) |
|
I tu alimpies todo i apareja, i si por mi te preguntan, (La segunda Ester, 1911) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
28140 |
aparensia f. |
חזות, צורה, הופעה, מראה |
|
ladron, ipokrita, ingrato i traishedor / andjel de |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
28250 |
apareser v. |
הופיע, נגלה |
|
aparese una ermoza persona (Gaon, Poezias) |
|
Ma aparesiendo nuestro rey untado (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
28300 |
aparey (fr.) m. |
מכשיר |
|
en arrivando en las linias enemigas, sin pedrer tiempo izi pozar mi |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
28380 |
aparisión m. |
הופעה; רוח רפאים; חזיון,התגלות, הופעה פתאומית |
|
a dezbarasarme de la terrivle aparision. (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
28540 |
aparte adv. |
לחוד, בנבדל, בנפרד |
|
demas ke no manke el harem aparte (Gaon, Poezias) |
|
k'azen k'el sielo aparte este de la tierra, detiene. (Odisea) |
|
todos, aparte del dio Poseidon, k'ensanyado estuvo (Odisea) |
|
De ombres aparte de damas. (La segunda Ester, 1911) |
|
Mujeres, puevlo aparte, tienen leyes en disparte, todo el penserio tienen a sus dinim ke mantienen (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Aparte d'una supa i d'una revanada de pan, el dia entero, no mete en boka nada. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
No tiene mas kaveyos, no le desharon nada, aparte de kundurias i djuba envarada. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
28610 |
apartener/apartenir v. |
היה שייך ל-, השתייך, נמנה עם |
|
de las ke apartenian al muy korajozo Odises. (Odisea) |
|
No era prova esto a kien apartenia, la fuersa, la grandura i la barragania? ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
28860 |
apaziguar v. |
השקיט, הרגיע; השלים בין,השכין שלום |
|
el vero repentimiento kalmara la ravia del Kreador / i solo |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
29135 |
apel (fr.) m. |
מיפקד במחנה ריכוז |
|
Las echan de las kamas. Un chay, i a la kaye. Appel! Es maloroza kien tadra, kien se kaye. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
29180 |
apena/apenas adv. |
בקושי, כמעט שלא, זה אך |
|
apenas es noche no se ve mas alma (Gaon, Poezias) |
|
Apenas amanese, gritando Aufstehen, kon palos, kon rempushos - afín ke s'adjileen ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
29580 |
apiadar v. |
נחלץ לעזרה, סייע ל-, עזר ל- |
|
Elas! non ay ken se apiade por nozotros! (La segunda Ester, 1911) |
|
ma su korason guay duro i indiferente / non tiene kompasion, non |
|
portefolio vazio non puedo |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
29590 |
apiadarse v. refl. |
חמל, ריחם |
|
i pues muerirse. I tu, Olimpiano, no te apiadas? (Odisea) |
|
non eskapo de sufrir - d'el los diozes se apiadaron (Odisea) |
|
El Dio ke mire i ke se apiade. (Rinio, 1906) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
30340 |
aportar v. |
תרם; בא לבקר; נשאר ליד הדלת |
|
kuala aportada dizen fue del sielo. - (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
30460 |
apóstol /apóstolo |
שליח (נצרות) |
|
esto testimonian dodje apostolos. (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
30670 |
apozarse v. refl. |
נח, התיצב; לן במקום כלשהו, עבר את הלילה |
|
al poste se apozo de la sala, la muy bien fraguada, (Odisea) |
|
Akel ke kon keshada de azno en las manos, firio sin apozarse un mil de sus ermanos; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
30900 |
aprendear v. |
מישכן, נתן במשכון |
|
unidad aprendan de el las nasiones. (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
30910 |
aprender v. |
למד |
|
aprender la eskritura por leer tu onda sensia. (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
30920 |
aprendimiento m. |
לימודים, התלמדות, חניכות |
|
Para sus misterios no ay prendimiento (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
31020 |
apresiar v. |
העריך, החשיב, העריץ, הוקיר;אמד, העריך, קבע מחיר |
|
suerte, porke la kantiga mucho la apresian la djente, (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
31110 |
apresurado adj. |
זריז; נחפז, ממהר, בהול;מזורז; חסר סבלנות, חסר מנוחה; נכון ל- |
|
Ma state agora aki, i si mizmo stas apresurado, (Odisea) |
|
Apresurado se hue, i el non aspero ke mozotros (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
31130 |
apresuransa /za f. |
דחיפות, נחיצות, חפזון, חפזה, קוצר רוח |
|
vazian asus bokas kon apresuransa (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
31150 |
apresurarse v. refl. |
מיהר, נחפז, הזדרז, אץ |
|
'No me detengas aki mas, porke m'apresuro al kamino. (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
31200 |
apretado adj. |
לחוץ, דחוק, הדוק, מהודק; קמצן, קפוץ יד; ביישן, נחבא אל הכלים |
|
su talia svelta apretada en su longo sayo? (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
31280 |
apretar v. |
הידק, לחץ, דחק; בלם; הכביד על, העיק; הפעיל לחץ, הכריח, כפה; איית; לחץ, עינה, נגש, דיכא, הכניע; הטריד; גרר, החזיק בכח |
|
i me meti a korrer kon sanya. Mis dientes apreti, (Papo, Navot) |
|
I todo el ke lo apreto i lo presigio devino kavo. (La segunda Ester, 1911) |
|
Les dizes esta penando a favor de los djudios ke los apretan. (La segunda Ester, 1911) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
31340 |
apretarse v. refl. |
נלחץ, כפה על עצמו מחסור והנזרות; התנסה בלחץ ומצוקה |
|
Dizme Ah'av, por kualo te ansias i te apretas? (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
31360 |
apreto m. |
לחץ, מועקה; עינוי, ענות, מצוקה, רעב, דוחק, ייסורים |
|
Por apreto de nuestro puevlo les are una demanda. (La segunda Ester, 1911) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
31680 |
aprometer v. |
הבטיח; הציע |
|
siendo apromete salvasion kumplida. (Gaon, Poezias) |
|
Si su sekreto tu vas a deskuvrirlo, i mos vas a dizirlo, i vamos a batirlo, te damos la palavra, te lo aprometemos, ke vamos a pagarte. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
31730 |
aprontar v. |
הכין, עיבד; ערך (שולחן), סידר, ארגן; ערך/סידר משהו במהירות |
|
la mijor nave apronta, i toma vente remadores, (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
31850 |
aprovar v. |
ניסה, בדק, בחן, מדד (בגד); טעם; העמיד בנסיון; הוכיח; אישר; השתדל; צער |
|
Se dechidio, portanto, de no dezesperarse, de aprovar de muevo, i de mas esforsarse, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
32260 |
apurar v. |
טיהר; ריכז בהרטבה או אידוי; דחס, צמצם, צימק; גרם ענות, לחץ |
|
La ambre, la sed te apuran; i tu mas esperas! (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
32670 |
aranjar (fr.) v. |
סידר, ערך; תיקן, יישב; יישב מחלוקת בצורה ידידותית |
|
Aki dezir todo no se va, siendo no es yeshiva; ma komo un amigo, por la verdad vos digo ke los savios kudiaron i todo bien aranjaron: (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
33100 |
ardiente adj. |
לוהט, יוקד, בוער, מתלקח; נלהב, להוט, קנאי |
|
Yo no veo en mi nasion alguno tan ardiente (La segunda Ester, 1911) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
33170 |
ardor m. |
להט, התלהבות, להיטות, דבקות; התפרצות |
|
Yo me siento oy un ardor de patriotizmo (La segunda Ester, 1911) |
|
entre nozotros se topan inda personas yenas de |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
33220 |
arena f. |
חול; אבן בכליות; זירה |
|
Oy ize la kozina, me pelei kon la vezina por arena ke no tenia de antes ya me devia. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
33250 |
arenar v. |
פיזר חול על, כיסה בחול; תקע בחול (מכונית); ניקה בחול, קרצף רצפה |
|
El tambien se va raviando kon su mujer peleando ke en estando deskuvierta arenava ventana i puerta. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Ya eskapo su rijo segun eya kijo: areno bien las puertas, ya adovo dos kamaretas, (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
33330 |
arenozo adj. |
חולי |
|
I vo mandarlo a Sparta i a Pilos, la arenoza, (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
33540 |
arienda f. |
אחוזה, נחלה, חווה |
|
aventurado ke en sus ariendas s'enviejeseria! (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
34080 |
arma f. |
נשק; שלט אצולה |
|
kon armas de Hemil i sus kamarados. (Gaon, Poezias) |
|
En viendo las banyeras, los postos, los soldados, kon armas en sus manos i perros a sus lados, ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
34170 |
armarse v. refl. |
התחמש, הצטייד |
|
Akostando mi oido i armandome pasensia (Gaon, Poezias) |
|
Inda tierna kriatura me armi yo kon pasensia (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
34270 |
armonía f. |
הרמוניה, התאמה; הסכמה, הבנה; רצון טוב |
|
El siempre regreta la paz i la armonia de todas sivdades (La segunda Ester, 1911) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
34460 |
aroma f./m. |
ניחוח, ארומה |
|
ke te emboracho kon sus ojos o kon su aroma. (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
34680 |
arrankar v. |
עקר, עקר מן השורש; קטף, תלש בכח, קרע, שבר |
|
pues ranka espinos i kanta kon zelo. (Gaon, Poezias) |
|
vino el Dio firme rankar sus kadenas. (Gaon, Poezias) |
|
i arankarvos ojo por ojo, diente por diente. (Papo, Navot) |
|
se dezraygen i vayan arankarte tu prea? (Papo, Navot) |
|
Akel ke arrankado avia de sus baza, las puertas muy pezantes de la sivdad de Aza, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
Un dia los almanes del nido l'arrankaron, kon su padre i madre al lager la yevaron. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
34720 |
arrankarse v. refl. |
נעקר, נקרע מעל; נכסף, השתוקק; נעצב |
|
se ranken los puevlos por sus dezonores. - (Gaon, Poezias) |
|
Ma 2 semanas manka, mi alma se arranka ke no ay por la Paskua otro ke sal i agua. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
35170 |
arrastado (port.) adj. |
נסחב; מָשוּך;מסכן, עלוב |
|
Komo los forasteros arrastados i despojados. (La segunda Ester, 1911) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
35230 |
arrastar (port.) v. |
גרר, סחב, סחף, משך אחריו; נשרך, נהג בעצלתים; החריב, הרס |
|
rasta por las plasas bushkando resiento - (Gaon, Poezias) |
|
Kuerpos de muchachas rastan por la plasa (Gaon, Poezias) |
|
pues de kinze siglos rastar por el mundo (Gaon, Poezias) |
|
ke arastan por las kaes peor ke los zinganos, (Papo, Navot) |
|
las kavras godras, i los bueyes ke sus piezes los arrastan. (Odisea) |
|
Echar me kero repozado, el kavesal desfronyado, del kolchon un poko blando las lanas arrastando. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
35300 |
arrastarse (port.) v. refl. |
זחל, התרפס, השתרך, הלך בכבדות, נסחב, נגרר |
|
por ayi se rasta deskalsa, deznuda (Gaon, Poezias) |
|
se raste kontente por bushkarse nido. (Gaon, Poezias) |
|
i se arrasta kon pena suviendo a su vinya fekonda. (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
35380 |
arraviar v. |
הכעיס, הרגיז; לא עמד בדבריו; סירב לשלם חובו אחרי הפסד במשחק |
|
Ya es serka mediodia, mi padre me esta asperando, i si se aravia, ke se aravie, (Rinio, 1906) |
|
El tambien se va raviando kon su mujer peleando ke en estando deskuvierta arenava ventana i puerta. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
35390 |
arraviarse v. refl. |
התרגז; לא עמד בדיבורו; העמיד פני כועס כדי להשתמט מחובה; נדהם מכל דבר; ייסר, הוכיח;היהמסוכסך עם |
|
'Vas araviarte kon mi por lo ke te dire, Antinoos? (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
35480 |
arrazgar v. |
קרע, שיסע; בילה |
|
ken en el renyega sera arazgado. (Gaon, Poezias) |
|
triste, ke siempre arazga mi buen korason en mi pecho, (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
35500 |
arrazgarse v. refl. |
קרע לעצמו (בגד); נקרע |
|
avrirsen los sielos razgarsen los mares; (Gaon, Poezias) |
|
el sielo se razga i en dos se parte (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
35620 |
arrebivir v. |
החיה, החזיר לתחיה, עורר מחדש; רענן, אושש, דירבן, המריץ |
|
avidas de siempre seran rebividos. - (Gaon, Poezias) |
|
sostener el mundo i rebivir almas (Gaon, Poezias) |
|
La luvia no rebive mas tus kampos i soledades, (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
35880 |
arreevar v. |
השלים עם, סבל |
|
Si el sentimiento esto lo reeva (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
36560 |
arrekojer v. |
אסף, כינס, ריכז, קיבץ, קבץ, צבר, ליקט; הקהיל; הלביש, כיסה; מיזגאוויר החדר; נתקף התכווצויות בפה |
|
Las memorias brutas ke el sezo rekoje (Gaon, Poezias) |
|
sin avlar palavra korre i rekoje. (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
37070 |
arrematar v. |
סילק; כילה, השמיד, הרס, נתן מכת מוות |
|
porke de los sielos non rondja sovre eyos / komo tambien en las sivdades de la yanura / fuego i ashufre i de esta manera / los |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
37450 |
arrepentimiento f. |
חרטה, נוחם; חזרה בתשובה; חזרה מהבטחה או התחייבות |
|
el vero |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
37460 |
arrepentirse v. refl. |
התחרט, ניחם (על), חזר בו מהבטחתו/התחייבותו; סרב, ויתר |
|
Eya de su penserio negro non se repienta (La segunda Ester, 1911) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
37830 |
arresentar v. |
סידר, ארגן, ערך, עבר לחיים מסודרים; הביא מישהו לחיים מסודרים; השקיע את הפסולת; יישב; חיבר, כתב |
|
i la freskor de la noche resento mi korason. (Papo, Navot) |
|
otros, las mezas las arresentavan i las alimpiavan (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
38000 |
arresgatar v. |
שחרר, חילץ, גאל, פדה |
|
despues de su muerte sera rezgatado. (Gaon, Poezias) |
|
Yo ke no desho una prea de mi mano rezgatar? (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
38010 |
arresgatarse v. refl. |
השתחרר, נגאל |
|
ke bushkava kon prisa rezgatarse de tu mano. (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
38210 |
arreskunyo m. |
שריטה |
|
Los pusos i los punyos yenos de reskunyos delos klavos ke enkontri enel armario i yukuri; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
38250 |
arresponder v. |
ענה, השיב; הגיב; קיים התחייבות, עמד בהתחייבות |
|
Arrespondiendole Zeus, k'akoje las nuves, le disho: (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
38270 |
arrestar v. |
עצר, אסר, חבש בבית סוהר;עצר את הפעילות/ההליכה; עצר לביקורת |
|
i la djustisia? eya me va |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
38310 |
arresumar v. |
הרטיב, לחלח |
|
sopla i deviene todo resumado. (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
38340 |
arresvalar/arresvalarse v. refl. |
החליק |
|
Me rezvali en la laja en boltando la tinaja (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
38470 |
arretar (fr.) v. |
עצר |
|
ya atorno; ma los diozes, parese, al kamino l'arretan. (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
38550 |
arretorserse v. refl. |
התפתל |
|
de suvir los montes se retorsen rayos (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
38710 |
arrevatado adj. |
חטוף, שדוד, שנטרף; שנבלע; שבושל בחפזון; צעקני (צבע) |
|
Reklamar deritos revatados antes (Gaon, Poezias) |
|
reflos revatados son vuestra pasada (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
39490 |
arrimar v. |
נשען, נסמך על; השעין, סמך; הניח לזמן מוגבל; נתן מחסה; ערם (ערימה) |
|
la lansa k'el karreava arrimo a la alta kolona (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
39600 |
arrinkón m. |
פינה, זווית, פאה |
|
deznudos deskalsos, por los arinkones. (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
39690 |
arriva adv. |
למעלה |
|
I de su sala arriva oyo Penelope la savia, (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
39810 |
arrivar v. |
הגיע; עגן; הצליח; קרה |
|
o puede ser ke aki arrivo por un echo privado? (Odisea) |
|
Porke no me imajino k'a pie tu aki arrivates. (Odisea) |
|
Una semana paso ke el ijo trespaso; I dize ke es mi pekado loke le tuvo arrivado! (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
Ansi, seguramente, arrivara su torno, De le tomar la vida, de la echar al forno. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
en |
|
espera dunke asta ke el komandan |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
40160 |
arrojado adj. |
מושלך, זרוק; גולה, מגורש, מורחק, מסולק, מוחרם, מנודה; זנוח, דחוי |
|
Luvia arrojada / kamiza mojada / mujer anojada / kastigo del Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
40200 |
arrojar v. |
גרש, סילק; הדף, זרק, יידה, השליך, הטיל, דחה; פלט; גרש; שתה בלי להשתכר; פיטר |
|
kaen i la ronjan onde las judias. (Gaon, Poezias) |
|
rondjaria vuestros kuerpos a perros ambresidos (Papo, Navot) |
|
En lugar de sintirlos les rondjavan sus saetas. (Papo, Navot) |
|
Eya rondja la tavla i el la menaza kon el fierro (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
porke de los sielos non |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
40440 |
arroyo m. |
נחל, פלג, יובל, זרם |
|
enkono las aguas de este aroyo, (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
41000 |
artilería f. |
ארטילריה, תותחנות |
|
remarkad bien estos puntos pretos, ayi esta konchentrada toda la |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
41120 |
arto adj. |
שָּׁבֵעַ |
|
A la fin, arto de vuestros kastigos meresidos, (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
41170 |
artura f. |
שׂובע, רוויה |
|
se viste i kome siempre a artura. (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
41250 |
árvol m. |
עץ, אילן |
|
Ensenyadles la religion djusta, arvol de vidas, (Papo, Navot) |
|
Te espantates no sientan arvoles de la olea, (Papo, Navot) |
|
basho de un arvol, komo una nimfa grasioza, (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
41300 |
arvolear v. |
יִעֵר |
|
de Reitron, de debasho de la kuesta del arvoleado (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
41320 |
arvolera f. |
שפעת עצים; שדרת עצים; בוסתן |
|
en una izla entornada de aguas kon rika arvolera, (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
41500 |
asado m. |
צלי |
|
I entindio estonses de ke se espandia un guezmo de asado de noche i de dia. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
41680 |
asamblea f. |
עצרת, בית נבחרים, מועצה,אסיפה |
|
a los Ahayos, de lindos kaveyos, a la asamblea, (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
41910 |
asasino (it.) m. |
רוצח |
|
reflektando la figura de un asasino; (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
42330 |
asegurar v. |
הבטיח, ביסס, חיזק; אישר; נתן אחריות (למכשיר) |
|
I si vas a toparlo i mos vas a kontarlo, i vamos aferrado, te lo aseguramos ke tu seras kerida de la nasion entera, por siempre bendizida. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
42510 |
asembrar v. |
זָרַע; פיזר דברים על כל עבר, זרע מהומה |
|
Verdugos eternos asombrantes flama (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
42540 |
asemejado adj. |
דומה, מושווה, מוצב לשם השוואה; בר השוואה |
|
A montones de skeletos vienen ser asemejados (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
42590 |
asemejar v. |
דמה ל-; השווה; הופיע |
|
el mar asemeja kristal echizante (Gaon, Poezias) |
|
Primo, la vido Telemahos, ke a un dio asemeja, (Odisea) |
|
tal komo el, ke su boz asemeja a la de los diozes. (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
42720 |
asendido (port.) adj. |
דלוק, מודלק |
|
Ke dos, dos por sus kodas las tuvo el atado, i torcha asendida en eyas afinkado; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
42850 |
asentado adj. |
יושב, ישוב, מיושב, עומד יציב במקומו; מסודר במקצועו |
|
visto ke entre los novios estava asentado muy triste, (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
43160 |
aserkar v. |
קרב |
|
se aserka del oido i esklama: alevanta. (Gaon, Poezias) |
|
en aserkando su testa afin ke los otros no oygan: (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
43170 |
aserkarse v. refl. |
התקרב, ניגש אל, הגיעאל; הראה דמיון כלשהו |
|
se aserko, l'aferro por la mano, su lansa de bronzo (Odisea) |
|
I el, igual a un dio, s'aserko de los novios al punto. (Odisea) |
|
La mujer se aserka del dormiente sin ruido. A la kama lo ata fuertemente. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
43220 |
asertar v. |
אישר, אימת, אישרר, חיזק, בִּסֵּס;הבטיח, טען, הצהיר, קבע, הבהיר |
|
asiertar si aze ke diozes komandan (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
43780 |
ashufre m. |
גופרית; צבע גופרית; גפרור |
|
porke de los sielos non rondja sovre eyos / komo tambien en las sivdades de la yanura / fuego i |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
44030 |
asiento m. |
מושב, כסא; בסיס, כן; מקום, משטח ישיבה; קרן; איתנות, יציבות; הסכם; בסיס כלכלי; עכוז; מצב צבירה; מעמד, תפקיד |
|
i suvir aki podites ven veras tu mi asiento. (Gaon, Poezias) |
|
un lindo asiento, afin k'el ajeno, entre estos gavientos (Odisea) |
|
La konduizio i asento en un asiento, ke kon panyo lindo (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
45980 |
asote m. |
שוט, מגלב, פרגול; הלקאה, הצלפה |
|
Inumana! Asote de los desgrasiados djudios! (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
46110 |
asperar v. |
חיכה, המתין, ציפה; קיווה |
|
ke un ajeno tan mucho aspere a la puerta; de eya (Odisea) |
|
i a mis kompanyos ke despasensiados m'estan asperando; (Odisea) |
|
Ya es serka mediodia, mi padre me esta asperando, i si se aravia, ke se aravie, (Rinio, 1906) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
46260 |
asta prep. |
עד, עד ל- |
|
asta el suelo espandio su braso (Gaon, Poezias) |
|
i asta la tierra trema i resona. (Gaon, Poezias) |
|
De la alvorada asta anochese (Gaon, Poezias) |
|
Nuestro puevlo kaye munchas vezes asta la profondura (La segunda Ester, 1911) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
46540 |
astuto adj. |
ערום, ערמומי; בעל תושיה, תחבולן |
|
Kontame, Muza, del ombre astuto k'estuvo errando (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
47200 |
atado adj. |
קשור, מחובר, מאוגד, צרור; מחוייב; אדוק |
|
las dulses kadenas ke te detenian atado, (Papo, Navot) |
|
se va kedar; i si mizmo va star kon kadenas atado, (Odisea) |
|
Agora se topava a la prizion, atado, sin ojos, sin kaveyos, firido, umiliado. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
47330 |
ataganto m. |
מטרד, טורח; שעמום; גועל, בחילה |
|
ala vista es solido pero kavza ataganto. (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
47470 |
atakado adj. |
מותקף; שחפן, שחוף, חולה במחלה מדבקת; צמוד לגוף |
|
Ma, segun veo, tienes el meoyo atakado. (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
47670 |
atamiento m. |
חיבור, הצמדה; חיבה, דבקות |
|
i kon el velunta ser en atamientos (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
47730 |
atar v. |
קשר, חיבר, צרף, אגד, איגד; סגר עיסקה; סמך על, נתן אמון ב- |
|
i komo ke atan mis pies kon kadenas. (Gaon, Poezias) |
|
Kualunke, Delila, kien dezea aferrarme, el deve de atarme, kon siete kuedras freskas ke no se enshugaron. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
48010 |
atavanado adj. |
משוגע, מטורף, חסר לו בורג, הראש בעננים; טיפש, שוטה |
|
Ke vos diga una: parese ke vos izites a la una kon el vezino de alado, ke i el es un atavanado. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
48120 |
atemamiento m. |
החלשה, כילוי כוח; כלה, כיליון |
|
fuersa ke podesta sin atemamiento (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
48130 |
atemar v. |
התיש, ייגע, הוציא את הנשמה; כילה, השמיד, איבד |
|
ma el tiempo todo anula, atema (Gaon, Poezias) |
|
Sin seer ipokrito kon razon echar grito: fin kuando vas atemar la moneda del djudio tomar? (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
48230 |
atensión f. |
תשומת לב; התחשבות |
|
Kered bien meldar kon atansion esta konversasion entre Chevi Moshonachi i Lapsa Senyorachi. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
48500 |
atestar v. |
העיד, הצהיר, נתן עדות |
|
no fue konosida - atestaron esto. (Gaon, Poezias) |
|
algunos atestan sentir su salmeo (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
48520 |
atestiguar v. |
העיד, אישר |
|
Yo nada no kulpo Dio ke atestigue (Gaon, Poezias) |
|
atestiguavan no deshar fuyir una okasion (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
48560 |
atinar v. |
הבחין, הבדיל, הרגיש, שם לב; מצא את מה שגישש אחריו, גילה בעיניו; למד; קבע בדעתו |
|
a esta sonyante lugo la atina. (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
49000 |
atornada f. |
חזרה; חזרה לחיים, תחיה |
|
vino la ora de la atornada del bravo Odises. (Odisea) |
|
para k'ambeze si ay novedades de la atornada (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
49020 |
atornar v. |
חזר, חזר אחורה |
|
ya atorno; ma los diozes, parese, al kamino l'arretan. (Odisea) |
|
ma solo anel, k'atornar dezeava i ver su espoza, (Odisea) |
|
ke Odiseus, el muy meoyudo, a su kaza atorne, (Odisea) |
|
ke atorno. I si vas a oyir ke tu padre sta bivo, (Odisea) |
|
Al punto k'ambezaron, k'el grande enemigo ke tanto lo bushkaron, de muevo atorno i kon Delila estava, la linda Pelishtea, la mosa ke amava. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
49130 |
atorvado adj. |
מודאג, מבועת, נפחד, הלום פחד; משתומם, מבולבל |
|
Atorvado de el lecho por seguirlo yo me also (Gaon, Poezias) |
|
De puevlo torvado yena es la plasa (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
49151 |
atorvante adj. |
מפחיד, מבעית |
|
Nuves atorvantes kuvren vuestro sielo (Gaon, Poezias) |
|
Na el guerto yeno ere de skeletos atorvantes (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
49160 |
atorvar v. |
הבעית, הפחיד; בילבל; עכר |
|
ke me desrepozan i me atorvan el espirito. (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
49300 |
atrás adv. |
אחורה, מאחורי; מלפני (זמן), אחרי |
|
Atras - dize el kon sanya, largo es este kamino (Gaon, Poezias) |
|
el topara komo venir atras, porke es muy esvelto. (Odisea) |
|
ke el atras va venir. Ya se hue el dia de su retorno! (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
49860 |
atristarse v. refl. |
הצטער, נעצב, התעצב אל לבו, נעגם |
|
yo, en verdad, por su muerte no m'atristaria tan mucho (Odisea) |
|
a mi tu esklavo me dates korason ke bate / viendo ombres ke sufren |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
50060 |
atudrir v. |
המם, הדהים; התאווה לישון |
|
O ke chorro de palavras! Izevel me atudres! (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
50320 |
augusto adj. |
מלכותי, מלא הוד |
|
Tamien nuestro augusto soverano el rey Kazimir (La segunda Ester, 1911) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
50330 |
aular (t.) v. |
בכה, נאנח, התאנח; נהם, שאג |
|
ular kon orgolyo su shofar sagrado (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
50480 |
aunar/aunear v. |
איחד, מיזג; ייחד; עשה לאחיד; קיבץ יחד |
|
lo aijo, aunandose kon Poseidon en su grota (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
50800 |
autorizasión f. |
הסמכה; סמכות |
|
'Haman del rey Ahashverosh demando la autorizasion (La segunda Ester, 1911) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
50940 |
avagar adv. |
לאט, בנחת, בשקט, במתינות |
|
Avagar de sus kostias saka pues su vieja lira (Gaon, Poezias) |
|
La luz rosiada avagar se trae (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
50990 |
avagariko adj. |
אטי |
|
Se va avagariko. Se kedan enklavados en sus lugar. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
51230 |
avansar v. |
התקדם, קידם; השתפר; חסך |
|
ay esperansa si la kavaleria non keda de |
|
uf! despues de todo, ke me importa a mi si los enemigos |
|
en este mundo todo muere todo pasa / todo se renova todo se envejese / todo komo el esfuenyo |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
51390 |
avante prep. & adv. |
לפני כן; ימי קדם |
|
kombatio kon puevlos dias de avante (Gaon, Poezias) |
|
Ma so muy malorozo de tener mujer inyorante komo las de avante. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
51550 |
ave f. |
עוף; כינוי לאדם חסר יוזמה, כבד ומסורבל |
|
komo una ave en alto bolo; i koraje i huersa (Odisea) |
|
se de las aves: no por mucho tiempo de su tierra londje (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
51680 |
avenir (fr.) m. |
עתיד; חזות, סיכוי |
|
al avenir, siendo ke tal ke sos te pario Penelope. (Odisea) |
|
destruir el avenir de tus chikos ke son tu alma i tu sangre, (Rinio, 1906) |
|
En vezes a la kama, djuzgando su estado, al avenir medita, i a lo sentensiado. ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
51820 |
aventura f. |
הרפתקה |
|
i no fui el eroe de ninguna aventura. (Papo, Navot) |
|
Tuvites un insidente? Alguna aventura? (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
51830 |
aventurado adj. |
נועז, שנוטל סיכונים; עני, אומלל; מאושר, ממוזל, בעל מזל |
|
bien aventurado kon la konkuista - (Gaon, Poezias) |
|
aventurado ke en sus ariendas s'enviejeseria! (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
51880 |
aver (ebr.) m. |
אוויר, רוח; אווירה, אטמוספירה; אקלים, מזג אוויר, סבר פנים |
|
munchos palasios munchas grandezas / bienes |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
52090 |
averguensante adj. |
מבייש, פוגע בכבוד, משפיל, מעליב, מבזה |
|
savio kon eyos d'estar, i ver fechas tan averguensantes.'' (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
52100 |
averguensar v. |
בִּיֵּשׁ, השפיל, פגע בכבוד, העליב, ביזה |
|
Shimshon, me enganyates, mintiras me dishites i me averguensates. ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
52110 |
averguensarse v. refl. |
התבייש, בוש בחברה, גילה חוסר בטחון עצמי |
|
Puevlo siego sin verguensarse adora Baal, (Papo, Navot) |
|
No vos estas averguensando? Ainda estas avlando! (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
52320 |
aviasión f. |
חיל אוויר; אוויראות, תעופה |
|
i retomi de nuevo el kamino de nuestro kampo de |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
52390 |
aviertamente adv. |
בפומבי |
|
vas a matarlos, sea kon enganyo o aviertamente. (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
52400 |
avierto adj. |
פתוח, חשוף, פרוץ; מפולפל, גס, בלתי צנוע, נהנתני; ישר, נוהג בפתיחות, נבון, בהיר, זריז, פעיל |
|
I por todo ken dezea ditas puertas son aviertas. (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
52640 |
avizar v. |
הודיע, פירסם, מסר הודעה, הכריז, תידע; הזהיר |
|
ke por su persona nuestra Ley aviza. (Gaon, Poezias) |
|
no ay ken le avize ni profeta ke le profetize por azer loke es djusto: guadrar la Ley a su punto. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
52670 |
avizo m. |
הודעה, מודעה, בשורה, ידיעה; דעה; עצה |
|
Es k'un avizo te trusho por el retorno de tu padre, (Odisea) |
|
i en avizos no kreo yo mas, d'onde sea ke vengan, (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
52680 |
avla f. |
דיבור, דבר; נאום, הרצאה, דרשה, שיחה (ברדיו, בציבור), כושר דיבור |
|
Senyores estas avlas veniash kitar de vuestra boka? (La segunda Ester, 1911) |
|
Avlas de bovo / ojada de lovo / de fuego I rovo / te guadre el Dio (La Epoka, Sal. 1900) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
52770 |
avlar v. |
דיבר, הירצה, שוחח, החל בשיחה |
|
pues impresionado avlar el empesa: (Gaon, Poezias) |
|
En baldes les avlarian ansi sus santos profetas. (Papo, Navot) |
|
De entre eyos primero favlo Telemahos, el savio: (Odisea) |
|
me inklino a eya sin avlar, sin pensar, i sin razonar. (Rinio, 1906) |
|
No seas komo el vezino ke perdio el buen kamino: no miran sus keazeres, avlan mal delas mujeres. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
53025 |
avlarse v. refl. |
דובר |
|
Es menester ke se avle por el estado deploravle; (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
53040 |
avlastón/a adj. |
פטפטן, להגן |
|
Si, maldision sovre ti Ah'av, avliston maldicho! (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
53360 |
avrir v. |
פתח, פקח, חלץ פקק, נתן סם משלשל |
|
el vero repentimiento kalmara la ravia del Kreador / i solo apaziguara su djusta rigor / |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
53630 |
avrirse v. refl. |
נפתח; הנץ; פתח עצמו, התוודה, גילה ליבו; קרע, פרם; התגבר על ביישנותו |
|
avrirsen los sielos razgarsen los mares; (Gaon, Poezias) |
|
El templo se avre kon loores presto - (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
53710 |
avuelo/a n. |
סב/סבא, סבתא |
|
akual esperaron i nuestros avuelos (Gaon, Poezias) |
|
embezadles vozotros los de vuestros avuelos. (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
54150 |
ayegar v. |
הגיע, התקרב; הגיע להשג, השיג, הצליח; הקריב קרבן; זכה לראות |
|
Dio mos ayege a veer la luz briliante del dia (La segunda Ester, 1911) |
|
Nunka ayegaras a naser, si ansi tenia ke ser (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
54230 |
ayí/aí adv. |
שם, שמה |
|
ayi no podesta espanto de muerte, (Gaon, Poezias) |
|
ayi onde siente ke kantan i tanyen. (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
54490 |
ayuda f. |
חוקן; עזרה, סיוע, תמיכה, סעד |
|
Dio este en tu ayuda i kumpla tu demanda (La segunda Ester, 1911) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
54540 |
ayudar v. |
עזר, סייע, תמך, סעד, הושיט יד |
|
no te vo ayudar nunka en semejantes males! (Papo, Navot) |
|
Penso dos, tres minutos, despues les dize esto: ''Sinyores, muchas grasias por vuestro lindo djesto, muy kiero ayudar yo, so buena patriota, ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
54560 |
ayudo m. |
תמיכה, סיוע, סעד, עזר; מענק |
|
formo sielos, tierra, sin tener ayudo (Gaon, Poezias) |
|
o del Dio supremo rekerer ayudo - (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
54600 |
ayunar v. |
צם, התענה, ישב בתענית |
|
Ayunar Ramadan kada dodje mezes (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
54610 |
ayuno m. |
תענית, צום |
|
bolvidas de sako digan en ayuno: (Gaon, Poezias) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
55090 |
azeituna f. |
זית (הפרי) |
|
Pan ya trushe tres okas kon azeitunas pokas. (8 dias antes de Pesah, 1909) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
55120 |
azer v. |
עשה, יצר; עזר, סייע, הושיט עזרה |
|
Kualo azer? Kualo rijir? No se. Esto komo un loko. (Rinio, 1906) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
55420 |
azerse v. refl. |
נעשה, הפך ל-, היה ל-; העמיד פנים, עשה עצמו; הבשיל, השלים בישולו; מת |
|
Los sielos se izieron de kovre por tus maldades, (Papo, Navot) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
55640 |
azienda f. |
רכוש, הון, עושר, נכסים, נחלה |
|
kultivar mis sekas rozas i pensar por mi azienda. (Gaon, Poezias) |
|
nunka avra, ke por huersa i sin tu kierer, tus aziendas (Odisea) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
55980 |
azno m. |
חמור |
|
Akel ke kon keshada de azno en las manos, firio sin apozarse un mil de sus ermanos; ('Ha-Elion: Shimshon, 2003) |
|
מפתח |
ערך |
פירוש |
|
indeks |
entrada |
esplikasion |
|
56250 |
azul adj. |
כחול, כחול עז, תכול, אינדיגו |
|
por espandiduras azul en aldeas. (Gaon, Poezias) |