Back to main page of Maaleh Adumim Institute                             tornar a la pajina prinsipal del Instituto

   Back to main page of the dictionary    tornar a la pajina prinsipal del Trezoro

 

Searching the dictionary

Bushkida - ladino 

English search

Bushkida - inglez

Idioms

Lokusiones

Popular l.

L. popular

Proverbs

Refranes

Coplas

Koplas

Liturgic l.

L. relijioza

Bible and Midrash

Biblia i Midrash

Nobels and press

Novelas i Periodizmo

Lexical samples

Enshemplos leksikales

Classicism

Klasika

Shortening table

Abreviasions

 



 

 

 

Entry presentation
Prezentasion de la entrada

 

Entry No. 67590

entrada numero 67590

bezar v.

to kiss; to match (to each other), to connect well

bezar i chupar

לחבק ולנשק באופן מוגזם

bezar la mano/los pies

לנשק ידיו או רגליו של מישהו - להתחנן לפני מישהו ולהשפיל עצמו לפניו

bezar la mezuzá (ebr.)

לנשק המזוזה

bezar mano (ya bezo mano)

להתפטר סופית מהעבודה (''לנשק את היד'')

bezar pan

'לנשק לחם'' - להשבע

bezar pies i manos

לרדת על הברכיים לפני מישהו

dame te bezaré la boka

'יישק שפתים'' דבריך טובים ונכוחים, אתה ראוי שיישקו את שפתיך

i me beza la mano

מקבל את מה שאני מציע לו ומנשק את ידי (בהרבה הוקרה)



Lexical samples / Enshemplos leksikales


los diversos pedasos de un moble bienfecho bezan los unos kon los (Nehama)

te párese ke no va a achetar lo ke l'estó proponiendo? yerro, acheta i me beza la mano (Nehama)



Proverbs / Refranes


Beza mano ke keres ver kortada

Nunka Djoha bezo la mano, kuando ya la bezo en Tisha be-av

Arrova pitas, beza mezozot

Ken no tiene la ermoza, beza la mokoza



Clasic poetry and drama / Poezia klasika i Drama


beza el terreno i mira el sielo (Gaon, Poezias)

Penya sus kaveos i beza su frente (Gaon, Poezias)

i bezar las Leyes kuando el se yega. (Gaon, Poezias)

bezar sus patadas i enkoronarlo (Gaon, Poezias)

de noche kon el ombre, i mientres ke lo stava bezando i karesando i ke lo abrasava, kon boz ke seduizia le iva demandando: ('Ha-Elion: Shimshon, 2003)



Coplas / Koplas


la bezo i se umiyo, ke le perdone su pekado; (Toledo, Koplas de Yosef)



Religious literature / Literatura relijioza


Abasharon rabi Elazar i rabi Aba, i lo bezaron; (Leket 'ha Zo'har, 1855)

Disheron a el: el nombre de tu senyor padre si mos dezias, bezavamos el polvo de tus pies. (Leket 'ha Zo'har, 1855)

siendo en lo ke apalpa kada dia para bezar la mezuza se viene a arrematar el nombre de Shaday (Meam Loez, Devarim II, Const. 1773)

i avista vino en Yerushalayim, i vino a mi kaza i bezo mis manos i mis pies (Shivhe Hayim Vital, Sal. 1892)

vino el shamash de Bet amikdash, i era enemigo de los djidios, i vino ende mi i bezo a mis manos (Shivhe Hayim Vital, Sal. 1892)



Bible, Mishna, Midrash / Biblia, Mishna, Midrash


Ke me beze kon los bezos de su boka (Biblia, Const. 1873)

E en que vieron la tormenta, tomo cada uno dellos su dios, e besaualo, e llamaualo a grandes bozes, (Midrash aseret adibrot, manus. Sig 15)

i era avlan kon nos pases kon pases komo varon ke beza a su kompanyero de muchidumbre de kerensia ke akerensio a nos, avantajadamente mas ke a setenta puevlos (Shir a-Shirim Targum II, Mahzor Sal. 1876)



Novels and press / Novelas i Periodizmo


Presto el se lo kito i, aviendolo bezado, se lo dio a Virdjinia, (Pavlo i Virdjinia, 1912)

Kuando la servidera se fue por entero, Emperia se aserko de Bianka i la bezo en la frente. (Rolando i Eleonora, 1953)

El doktor salto en alto de alegria. El se metio a dar palmas, a bailar, a bezar a uno i a otro, a apretarmos las manos, a abrasarmos. (El muerto ke esta bivo, 1912)

Eh! es un buen echo, vos me vash a rengrasiar mas tadre. Yo pudia topar un ombre kon titolos. Yo konosko uno ke me tuviera bezado las manos, ma, ma, yo preferi eskojer afuera del mundo de esta kriatura. (Nantes, Tel Aviv 1952)



Popular literature / Literatura popular


No t'olvides ke te bezi, te tuve i abrasado, (Kalendario de kantigas)

Lo bezaron i lo abrasaron i partio por mar kamino de dias fin ke arrivo en la sivdad Kostantina. (Sipure Noraot,1885)

Lo entraron delantre el rey. De rudias, este vino asta el trono, bezo la alda de la djube del sultan i le diso: (Sipure Sefarad)

Saludaron al rav i le bezaron la mano i se fueron. (Yihya al Akra, Manus. Yerushalayim 1920)

Un dia kuando eskapo el mansevo su echo, vino ande el rav i le bezo la mano (Yihya al Akra, Manus. Yerushalayim 1920)

el mansevo se hue a kaza, asegun lo vieron el padre i la madre enpesaron abrasarlo i a bezarlo de la alegria (manus. Papo, Sarajevo 1840)

pregunto ayi i le disheron ke el es i ya se va para su kaza, korrio detras i le bezo la mano i le disho el rav: baruh aba (manus. Papo, Sarajevo 1840)