Back to main page of Maaleh Adumim Institute                             tornar a la pajina prinsipal del Instituto

   Back to main page of the dictionary    tornar a la pajina prinsipal del Trezoro

 

Searching the dictionary

Bushkida - ladino 

English search

Bushkida - inglez

Idioms

Lokusiones

Popular l.

L. popular

Proverbs

Refranes

Coplas

Koplas

Liturgic l.

L. relijioza

Bible and Midrash

Biblia i Midrash

Nobels and press

Novelas i Periodizmo

Lexical samples

Enshemplos leksikales

Classicism

Klasika

Shortening table

Abreviasions

 



 

 

 

Entry presentation
Prezentasion de la entrada

 

Entry No. 465350

entrada numero 465350

tomarse v. refl.

to consider oneself; to take for himself; to be caught; to be married

no me se toman las manos

אני רועד כל כך (מפחד/מקור) שאינני יכול לשלב ידי

se le tomaron los pies/los brasos

רגליו/זרועותיו שותקו; אינו יודע כיצד להתקדם במעשיו

se le tomo la boz

הצטרד, איבד קולו

se le tomó la mano/el pie/el dedo en la puerta

נתפסה לו היד/הרגל/האצבע בדלת

se le tomó la palavra

נותר המום באין מלים בפיו

se tomaron

לקחו זה את זה, נישאו

tomarse a tiempo

לנקוט בצעדים כדי להיות מוכן לשעה היעודה; להקיף עצמו באמצעי זהירות כדי למנוע את הרעה, כדי למנוע החמרה

tomarse albones (ebr.)

להתעצבן, להתקצף

tomarse de pies i de manos

נתקף שיתוק אברים

tomarse el suluk (t.)

להתנשם, לנשום בכבדות

tomarse kon el Dio

אין ביכולתו להפנות כעסו כלפי בני אדם ומפנהו כלפי שמים

tomarse kon el komer

לשבות מאכילה כאות מחאה

tomarse kon sus kaveyos

לריב עם כל העולם

tomarse kon.. (el ke no tiene ke azer, se toma kon la mujer)

לבוא בטענות אל, להתעסק ולריב עם

tomarse la libertad

נטל לעצמו את החרות ל-

tomarse la palavra

נאלם דום

tomarse las manias

לחיות זה עם זה, זה עם הרגליו וגחמותיו של זה

tomarse las manos

להשלים

tomarse mal/tomarse sehorá (ebr.)/tomarse merak (t.)

לחוש עגמה ועצב, לדאוג

tomarse por el ijo de Kamondo

החשיב עצמו בן של רוטשילד

tomarsele la kavesa a alguno

לבלבל למישהו את המוח

tomarselo de kezo

להפגע

tomarselo muncho

לחוש מוחמא, לחוש סיפוק נוכח מחווה ידידותית

tomarselo por ariento

להסתיר את הרגשות



Lexical samples / Enshemplos leksikales


este mansevo se tomó kon su kompanyera de estudios (Nehama)

tomarse la libertad de [...] (Moscona)

tomarse de pies i de manos (Moscona)

los ke se toman kon amor biven kon dolor (Moscona)



Proverbs / Refranes


Ken non tiene ke azer se toma kon la mujer

Puedo i no puedo kon mi mujer me tomo



Clasic poetry and drama / Poezia klasika i Drama


Kon su marido se toma, no lo desha ni ke koma (8 dias antes de Pesah, 1909)



Coplas / Koplas


alvisias demos al Dio por todo pasado, kien se toma kon djidió merese enkolgado; (Koplas de Purim, Saadi 'Halevi. sig 19)

se apiado el Dio de ver muesra afriision / estavamos kon tanta pasion / se tomo kon todo el mundo de nasion / tal mamzer no vidi yo (manus. Teza, 1820)

no pensava en la muerte ni metio en tino / se tomo en el negro kamino /se arranko este espino / i se arremato / kon basheza lo mato / porke era maldicho / por el mundo dicho (manus. Teza, 1820)



Religious literature / Literatura relijioza


ke no se tome tsaar de goler guezmo negro. (Meam Loez Bereshit)

I de muncha angustia ke se tomo, se kedo adormesido. (Shivhe 'ha-Ari, 1911)

Disho a eyos: no es mi uzansa para tomarme gaava kon palavras de Ley, (Leket 'ha Zo'har, 1855)

i me guadro en el lugar ke vos dishe a vozotros, i el se torno i se guadro en akea mar. (Leket 'ha Zo'har, 1855)

i todo rey ke se tomo kon alguno de eyos se vengo su Dio de el (Meam Loez Shemot I)

i los siervos korriendo delantre de eyos ke ya se tomo el mundo de la barana (Tokpo shel Yosef, Yerush. 1887)

este penser aprovecha por ke no atorve ni se tome muncho saar si le vino algun mal a la kavesa ? otro ke tomara las kozas kon repozo i kon pasensia (Pele Yoets I, Viena 1870)



Novels and press / Novelas i Periodizmo


su korason se tomava gaava asta su perdita. (Vaye de los yoros, 1935)

esta mujer se toma kon mi muncha libertad (La dezgrasiada Luiza, Tel Aviv 1953)



Popular literature / Literatura popular


de tomarsen las manos i de batirsen en la espalda. (Sipure Sefarad)

si en kavzo no mos tomimos, malogrados todos los dos. (Kalendario de kantigas)

En akea ora el mansevo se tomo muncho saar de verlos burlar ke non se kreian de sus palavras; (Sipure Noraot,1885)



Popular mascots and remedies / Segulot i Melezinas populares


segula para kriatura ke se le tomo la avla mehamat de algun akontesimiento: ke tome sal i tizna del tendjere i ke pize todos dos endjunto menudo bien i ke le meta debasho de la luenga de la kriatura i avlara (manus. Papo, Sarajevo 1840)