Back to main page of Maaleh Adumim Institute                             tornar a la pajina prinsipal del Instituto

   Back to main page of the dictionary    tornar a la pajina prinsipal del Trezoro

 

Searching the dictionary

Bushkida - ladino 

English search

Bushkida - inglez

Idioms

Lokusiones

Popular l.

L. popular

Proverbs

Refranes

Coplas

Koplas

Liturgic l.

L. relijioza

Bible and Midrash

Biblia i Midrash

Nobels and press

Novelas i Periodizmo

Lexical samples

Enshemplos leksikales

Classicism

Klasika

Shortening table

Abreviasions

 



 

 

 

Entry presentation
Prezentasion de la entrada

 

Entry No. 350980

entrada numero 350980

pará (t.) f.

Ottoman coin; money

a(n) el la pará le yakishea

מגיע לו שיהיה ברשותו כסף רב - הוא יודע להשתמש בו היטב

asoltar la pará (t.)/echar la pará por la ventana

לבזבז כסף

azer a uno de dos parás (t.)/de media pará (t.)

לשים מישהו ללעג

azer pará (t.)

לעשות הון

dar parás enriva

לא לבקש את המגיע

dar parás para pelear

לבקש ולאהוב מדנים

desfazer las parás

לבזבז את הכסף

echa la pará!

שלם כבר ונגמור!

echar la pará al kanyo

להשתמש בכסף בצורה גרועה

echar las parás (t.) a la kaye

לבזבז כסף, ''לזרוק את הכסף לרחוב''

estar muerto por parás

אין לו גרוש על הנשמה

estar una pará (t.) para el grosh

עומד למות

handrajos kon parás!

שטויות במיץ עגבניות!

kagar al sey de la pará (t.)

לבזבז בלי חשבון

ke no aze esta errema pará!

איזה דברים יש בכוח הכסף לחולל!

ke vale la pará!

מה ערכו של כל הכסף הזה!

kon mozotros no mos vamos a yevar las parás!

את הכסף שצברנו לא ניקח עמנו לקבר!

kon pará no nasimos

עם הכסף הזה לא נולדנו - אל נפחד ליהנות ממנו כי נרוויח גם בעתיד

kuantas parás vale!?

הגיע מאוחר מדי - אין בו כבר תועלת!

la pará (t.) en primero!

שלם קודם!

no aferra pará

אינו עולה הרבה

no asolta pará

קמצן הקופץ ידו

no mirar pará (t.)

לקנות בלי שים לב למחיר

no vale una pará (t.)

אינו שווה פרוטה

pará (t.) falsa

מטבע מזוייף

pará buena

מטבע עובר לסוחר

pará cuhruk

מטבע שאיבד ערכו

pará gursuza

כסף המביא מזל ביש

pará hayirlía

כסף המביא מזל טוב

pará hazina

מטבע שחוק, מטבע מזוייף

pará lazdrada

כסף שהרוויחוהו בזיעת אפיים

pará menuda

כסף קטן

pará silik (t.)

מטבע מחוק

pará sudada

כסף שהרוויחוהו בזיעת אפיים

parás (t.) f. pl.

כסף, מזומנים

parás a media noche

כסף המושקע במקום בטוח, כסף שמלווים ללווה נאמן

pedrer la pará

לאבד את כל כספו

saver rejir la pará

לדעת לנהל את העניינים הכספיים

se ve pará por el ojo

סוף סוף רואים כסף! (אחרי תקופה ארוכה של מצוקה ומחסור)

tener el alma en la pará (t.)

להיות קמצן מאוד

tener la pará (t.) por Dio

לסגֹד לכסף

tener negra pará

קשה להוציא ממנו כסף

tener ojo en pará

מייחס חשיבות רבה לכסף; רעב לכסף

tener pará kontada

אמצעיו ספורים ומוגבלים

tener pará por la mano

משיג את הכסף בקלות



Lexical samples / Enshemplos leksikales


la pará va i viene (Nehama)

pará hazina no se piedre (Nehama)

no vale ni una par? burakada (Moscona)

mas vale tener onor en plasa ke par?s en kasha (Moscona)

toda la vida le faltan trenta par?s para adjustar el grosh (Moscona)

las par?s son redondas, van i vienen (Moscona)



Proverbs / Refranes


La para kita loko al ben-adam

Guadra las paras para dia malo

Kita la para de la piedra

Las paras van ande las paras

La para va i viene

Mal de paras no es mal

Ke se riigan de mi punto i no de mi para

Si la palavra es paras, la kayadez es oro

Meoyo kon paras no se merka

Gameo por una para es muncho kuando no esta la para

Bela ke se eskapa kon paras, no es bela



Clasic poetry and drama / Poezia klasika i Drama


porke el menesterozo mengue algun uzo, no es pekado grande; ni ay ken le komande al prove sin para ke vaya merkar ketsira. (8 dias antes de Pesah, 1909)

Yo, ke so famiyozo, esto muy penseriozo: oka i media de shemura se kere buena para. (8 dias antes de Pesah, 1909)

Riir kon despecho / paras non en pecho / ofisial sin echo / vengansa del Dio (La Epoka, Sal. 1900)



Coplas / Koplas


Los de Belogrado eran afamados, agora no son kontados porke no tienen parás ni dukados (Asidio de Belogrado 1788)

ken es el primero salga a bailar, no pirkuren de avlar: ke estén kantando, paras vayan dando. (Koplas de Purim, Saadi 'Halevi. sig 19)



Religious literature / Literatura relijioza


Ensima de kada talamo ay para de oro i trenta djoyas kolgadas ayi, kada una su relustror komo el sol (Shevet musar, Const. 1740)

i la regla de el mundo es ke si un djidio kere eskrivir una karta, o otro hizmet, si es por mano de algun ombre bayagi le da su paga 20 paras (Imre Bina, Belgrad 1837)



Novels and press / Novelas i Periodizmo


Alora si las tomates damed la para. Al momento senyor, vinid kon mi ayi enfrente en esta botika i vos pagare en vista. (Hamal Izidor, Istanbul 1930)

el se kedo munchos minutos delantre la botika, de su trokador de paras (saraf) i el mirava kon atansion toda la rikeza. (Nantes, Tel Aviv 1952)

ya me kansi de estar dando paras para rifas i siempre se fueron al aire (La Epoka, Sal. 1900)

para el askier imperial se aze menester por el anyo noventa ala grega de ochenta mil chikis de lenya i por kada chiki katorze groshes i noventa paras (El Tiempo. Const. 1874)



Popular literature / Literatura popular


Alvanto la tavla, vido todas las paras ayi. (Djoha ke dize)

Despues tienen los tsadikim muncho tsaar por toparse sin paras. (Hidot de Izopeto)

Ay konsejos ke valen vente paras, otros un grosh o diez, i ay uno ke vale un dukado entero. (Sipure Sefarad)

Haskito disho ke le amostro las sinko paras i le demando ke se las de de halva. (Sipure Sefarad)

ma ansina el padre purfiava de ambezarlo a penar i a saver el kiimet de la pará. (Sipure Sefarad)

kon las paras muestras los paylachos van a komer gaynas i a mozos mos van a amostrar las trazeras! (Sipure Sefarad)

la demanyana, a kada uno de eyos les kontava las paras ke se les azia de menester sigun los empleos previstos, (Sipure Sefarad)

misyu Abenshoan, 200 levos no son pokas paras, ma para ke se aga el trato te daré otros 10 levos i ke se agan 210. (Sipure Sefarad)

El karnesero tinía dos ijos, i el i los ijos empesaron a ganar munchas paras. (Kuentos, 1986)

Si es ke no konoses la valor de las paras yo no te puedo dar a mi ija. (Kuentos, 1986)

Abe ijika mia!, le dize la madre, kon esta kara pikada i sin paras loke te lo estas konteniendo tanto! (Sipure Sefarad)