Back to main page of Maaleh Adumim Institute                             tornar a la pajina prinsipal
del Instituto
Back to main page of the dictionary tornar a la pajina prinsipal del Trezoro
| 
 Entry presentation | 
Entry No. 350980
entrada numero 350980
| pará (t.) f. | Ottoman coin; money | 
| a(n) el la pará le yakishea | מגיע לו שיהיה ברשותו כסף רב - הוא יודע להשתמש בו היטב | 
| asoltar la pará (t.)/echar la pará por la ventana | לבזבז כסף | 
| azer a uno de dos parás (t.)/de media pará (t.) | לשים מישהו ללעג | 
| azer pará (t.) | לעשות הון | 
| dar parás enriva | לא לבקש את המגיע | 
| dar parás para pelear | לבקש ולאהוב מדנים | 
| desfazer las parás | לבזבז את הכסף | 
| echa la pará! | שלם כבר ונגמור! | 
| echar la pará al kanyo | להשתמש בכסף בצורה גרועה | 
| echar las parás (t.) a la kaye | לבזבז כסף, ''לזרוק את הכסף לרחוב'' | 
| estar muerto por parás | אין לו גרוש על הנשמה | 
| estar una pará (t.) para el grosh | עומד למות | 
| handrajos kon parás! | שטויות במיץ עגבניות! | 
| kagar al sey de la pará (t.) | לבזבז בלי חשבון | 
| ke no aze esta errema pará! | איזה דברים יש בכוח הכסף לחולל! | 
| ke vale la pará! | מה ערכו של כל הכסף הזה! | 
| kon mozotros no mos vamos a yevar las parás! | את הכסף שצברנו לא ניקח עמנו לקבר! | 
| kon pará no nasimos | עם הכסף הזה לא נולדנו - אל נפחד ליהנות ממנו כי נרוויח גם בעתיד | 
| kuantas parás vale!? | הגיע מאוחר מדי - אין בו כבר תועלת! | 
| la pará (t.) en primero! | שלם קודם! | 
| no aferra pará | אינו עולה הרבה | 
| no asolta pará | קמצן הקופץ ידו | 
| no mirar pará (t.) | לקנות בלי שים לב למחיר | 
| no vale una pará (t.) | אינו שווה פרוטה | 
| pará (t.) falsa | מטבע מזוייף | 
| pará buena | מטבע עובר לסוחר | 
| pará cuhruk | מטבע שאיבד ערכו | 
| pará gursuza | כסף המביא מזל ביש | 
| pará hayirlía | כסף המביא מזל טוב | 
| pará hazina | מטבע שחוק, מטבע מזוייף | 
| pará lazdrada | כסף שהרוויחוהו בזיעת אפיים | 
| pará menuda | כסף קטן | 
| pará silik (t.) | מטבע מחוק | 
| pará sudada | כסף שהרוויחוהו בזיעת אפיים | 
| parás (t.) f. pl. | כסף, מזומנים | 
| parás a media noche | כסף המושקע במקום בטוח, כסף שמלווים ללווה נאמן | 
| pedrer la pará | לאבד את כל כספו | 
| saver rejir la pará | לדעת לנהל את העניינים הכספיים | 
| se ve pará por el ojo | סוף סוף רואים כסף! (אחרי תקופה ארוכה של מצוקה ומחסור) | 
| tener el alma en la pará (t.) | להיות קמצן מאוד | 
| tener la pará (t.) por Dio | לסגֹד לכסף | 
| tener negra pará | קשה להוציא ממנו כסף | 
| tener ojo en pará | מייחס חשיבות רבה לכסף; רעב לכסף | 
| tener pará kontada | אמצעיו ספורים ומוגבלים | 
| tener pará por la mano | משיג את הכסף בקלות | 
Lexical samples / Enshemplos leksikales
| la pará va i viene (Nehama) | 
| pará hazina no se piedre (Nehama) | 
| no vale ni una par? burakada (Moscona) | 
| mas vale tener onor en plasa ke par?s en kasha (Moscona) | 
| toda la vida le faltan trenta par?s para adjustar el grosh (Moscona) | 
| las par?s son redondas, van i vienen (Moscona) | 
Proverbs / Refranes
| La para kita loko al ben-adam | 
| Guadra las paras para dia malo | 
| Kita la para de la piedra | 
| Las paras van ande las paras | 
| La para va i viene | 
| Mal de paras no es mal | 
| Ke se riigan de mi punto i no de mi para | 
| Si la palavra es paras, la kayadez es oro | 
| Meoyo kon paras no se merka | 
| Gameo por una para es muncho kuando no esta la para | 
| Bela ke se eskapa kon paras, no es bela | 
Clasic poetry and drama / Poezia klasika i Drama
| porke el menesterozo mengue algun uzo, no es pekado grande; ni ay ken le komande al prove sin para ke vaya merkar ketsira. (8 dias antes de Pesah, 1909) | 
| Yo, ke so famiyozo, esto muy penseriozo: oka i media de shemura se kere buena para. (8 dias antes de Pesah, 1909) | 
| Riir kon despecho / paras non en pecho / ofisial sin echo / vengansa del Dio (La Epoka, Sal. 1900) | 
Coplas / Koplas
| Los de Belogrado eran afamados, agora no son kontados porke no tienen parás ni dukados (Asidio de Belogrado 1788) | 
| ken es el primero salga a bailar, no pirkuren de avlar: ke estén kantando, paras vayan dando. (Koplas de Purim, Saadi 'Halevi. sig 19) | 
Religious literature / Literatura relijioza
| Ensima de kada talamo ay para de oro i trenta djoyas kolgadas ayi, kada una su relustror komo el sol (Shevet musar, Const. 1740) | 
| i la regla de el mundo es ke si un djidio kere eskrivir una karta, o otro hizmet, si es por mano de algun ombre bayagi le da su paga 20  | 
Novels and press / Novelas i Periodizmo
| Alora si las tomates damed la para. Al momento senyor, vinid kon mi ayi enfrente en esta botika i vos pagare en vista. (Hamal Izidor, Istanbul 1930) | 
| el se kedo munchos minutos delantre la botika, de su trokador de paras (saraf) i el mirava kon atansion toda la rikeza. (Nantes, Tel Aviv 1952) | 
| ya me kansi de estar dando paras para rifas i siempre se fueron al aire (La Epoka, Sal. 1900) | 
| para el askier imperial se aze menester por el anyo noventa ala grega de ochenta mil chikis de lenya i por kada chiki katorze groshes i noventa  | 
Popular literature / Literatura popular
| Alvanto la tavla, vido todas las paras ayi. (Djoha ke dize) | 
| Despues tienen los tsadikim muncho tsaar por toparse sin paras. (Hidot de Izopeto) | 
| Ay konsejos ke valen vente paras, otros un grosh o diez, i ay uno ke vale un dukado entero. (Sipure Sefarad) | 
| Haskito disho ke le amostro las sinko paras i le demando ke se las de de halva. (Sipure Sefarad) | 
| ma ansina el padre purfiava de ambezarlo a penar i a saver el kiimet de la pará. (Sipure Sefarad) | 
| kon las paras muestras los paylachos van a komer gaynas i a mozos mos van a amostrar las trazeras! (Sipure Sefarad) | 
| la demanyana, a kada uno de eyos les kontava las paras ke se les azia de menester sigun los empleos previstos, (Sipure Sefarad) | 
| misyu Abenshoan, 200 levos no son pokas paras, ma para ke se aga el trato te daré otros 10 levos i ke se agan 210. (Sipure Sefarad) | 
| El karnesero tinía dos ijos, i el i los ijos empesaron a ganar munchas paras. (Kuentos, 1986) | 
| Si es ke no konoses la valor de las paras yo no te puedo dar a mi ija. (Kuentos, 1986) | 
| Abe ijika mia!, le dize la madre, kon esta kara pikada i sin paras loke te lo estas konteniendo tanto! (Sipure Sefarad) |