Back to main page of Maaleh Adumim Institute                             tornar a la pajina prinsipal
del Instituto
Back to main page of the dictionary tornar a la pajina prinsipal del Trezoro
| 
 Entry presentation | 
Entry No. 327270
entrada numero 327270
| muncho adj. | highly, much | 
| a lo muncho/a lo mas muncho/a lo muncho muncho | לכל היותר | 
| este i munchos! | איחול ללבישת בגד חדש | 
| karrear a muncho i a bueno | נאמר על בעל הבית: הביא הביתה שפע וכל טוב | 
| kon muncho plazer! | בעונג רב! | 
| lo muncho se hue, lo poko kedo | תחזיקו מעמד - רוב העבודה כבר מאחורינו! | 
| munchas grasias! | תודה רבה! | 
| muncho i negro | בשפע ובאיכות גרועה | 
| munchos ke aga! | איחול לילד: שיגדל וירבה שנים! | 
| munchos kreen ke | רבים הם הסבורים כי .. | 
| munchos/chas | רבים/רבות | 
| para munchos anyos! | (איחול:) לאורך ימים! | 
| poko muncho | פחות או יותר; נסתפק בזה | 
| por muncho ke sea! | יקשה כאשר יקשה ... | 
| tener todo a muncho i a bueno | לחיות בשפע וברווחה | 
| ya pasó mucho tiempo | עבר זמן רב מזה - אפשר כבר לשכוח | 
| mucho | 
Lexical samples / Enshemplos leksikales
| mucha miel da dolor de vientre (Nehama) | 
| mi fijo kumple oy sinko anyos, muchos ke faga (Nehama) | 
| mucha karne i mal sabá: (Nehama) | 
| dale muchas saludes de mi parte (Nehama) | 
| todo lo mucho es negro (Nehama) | 
| vino mucha djente/mucho puevlo (Nehama) | 
| kien a muchos servió a todos deskontentó (Nehama) | 
| kien kiere lo mucho piedre lo poko i lo mucho (Nehama) | 
| mal de muchos konsolasión de bovos (Nehama) | 
| Muchos me dieron I me daran, guay kuando de mi no ay (Moscona) | 
| Mucho koro para ti, mas negosios akavo para mi (Moscona) | 
Proverbs / Refranes
| Mal de muchos, medio mal | 
| Ande ves muncha djente no te enkashes | 
| El muncho ir entrar i salir kon el vizino a la fin sale pletos | 
| Lo muncho paso lo poko kedo | 
| Ken bushka lo muncho piedre i lo poko | 
| La mujer kon pokas palavras non avla munchas bavajadas | 
| Ken non konose avuelo, mankura de muncho bueno | 
| Muncho vino es danyozo, un pokito es savrozo | 
| Melizina para el borracho tiene ke bever muncho gazpacho | 
| El poko avlar es oro, lo muncho es lodo | 
| Munchas amigavlas i amistad salin pur la naris | 
| Munchos bienis, muncho dulor de kavesa | 
| Muncho bien te kero, la bolsa no me tokes | 
| Kon muncha tefila balda la gezira | 
| Donde viene el mal, non ay muncho mazal | 
| Ken no tiene krios, tiene una dolor, ken tiene, tiene munchas | 
| Ken izo uno, izo munchos | 
| Muchos pokos azen un mucho | 
Coplas / Koplas
| I Aman kon muncho guay le arrespondia: son munchos los Mordehay en la djuderia (Purim, De-Fes, sig. 18) | 
Religious literature / Literatura relijioza
| no por uno tienen de pedrer los munchos, (Meam Loez Bereshit) | 
| siendo kijo akortar kon dar aentender muncha sensia kon pokas palavras, (Meam Loez Bereshit) | 
| i el, temerozo  | 
Bible, Mishna, Midrash / Biblia, Mishna, Midrash
| Anbeza Ley muncha i daran a ti presio muncho i save ke dadiva de su presio de los djustos a lo aparejado por venir (Mishna: Tefilat kol Pe 1874) | 
| kuala es kondision muncha midat buena muncha o midat mala mas muncha? ([Mishnayot], Seder Maamadot, Viena 1821) | 
| Porke oy desendio , i degoyo bueyes, i engordados, i muy muchas ovejas, (Biblia, Const. 1873) | 
Popular literature / Literatura popular
| I el mansevo, en su oir, se alegro muy muncho. (Sipure Noraot,1885) | 
| El komiendo, i eya se reviendolo, i era ribi Meir ermozo de forma muncho, i se namoro eya de el; (Kuentos de Yerushalayim, 1923) | 
| Entendio ribi Meir ke izo lokura kon eya, i se atristo muy muncho (Kuentos de Yerushalayim, 1923) | 
| lo muncho ke te puedo dar es de 120 a 130 levos, le disho Danailov. Yako no acheto i Danailov se hué. (Sipure Sefarad) | 
| respondieron los galahim i disheron: senyor rey, no entres en sangre de  |