Asibiva el marido ke me bushkes una 'sklavika
Ke sea de kas(t)a alta i no de Konstantina
Ya le trayen a la 'sklava a la 'sklava la kativa
I el rey del primer dia al punto l'agradaria
Ya kedan las dos prenyadas djuntos en una ora
Fashadura ke se les korte a la una i a la otra
Ya le kortan a la reina fashadura de sirma i perla
I a la 'sklava la kativa fashadura de 'merikana
Ya la echan a la reina en kamas de bien parida
I a la 'sklava la kativa en el sofa de la kozina
Ya les toma las dolores djuntos en una ora
La reina pario a la ija la 'sklava pario al ijo
La komadre kon envento a las kriaturas trokaria
El ijo dio a la reina la ija dio a la 'sklava
Ke se suva i arriva los kaldos de bien parida
I a la 'sklava la kativa el kaldo de la lishia
-Nani nani la mi ija nani nani la mi vista
Kriada de los mis pechos i no nasida de mi tripa
Si tu eras la mi ija ke nombre te meteria
Te meteria Marketa nombre d'una ermana mia
-Asibiva la 'sklavika ke me kantesh esta kantiga
A mi m'esta paresiendo ke sosh una ermana mia
Ke vos kantare mi alma ke vos kantare mi vista
La reina de tantos bienes en el sofa de la kozina
Esto ke oyo la reina al punto s'abrasarian
El ijo dio a la 'sklava la ija tomo la reina |
כֹּה תִּחְיֶה נָא לִי הַבַּעַל נַעֲרָה שִׁפְחָה הָבֵא לִי,
שֶׁתִּהְיֶה מִמְּרוֹם הַיַּחַשׂ וְלֹא אַחַת מִקוֹנְסְטַנְטִינָה.
לָאַרְמוֹן הִנֵּה מוּבֶלֶת הַשִּׁפְחָה שְׁבוּיַת הַחֶרֵב
וּמִיָּד, לִפְנֵי הַמֶּלֶךְ כְּבָר נוֹשֵׂאת הִיא חֵן וְחֶסֶד.
בְּשָׁעָה אַחַת, הַשְּׁתַּיִם, זוֹ וְזוֹ יַחְדָּו הָרוּ הֵן,
לִשְׁתֵּיהֶן פֹּה יִגְזְרוּ נָא חִתּוּלִים כְּפִי הָעֵרֶךְ.
כְּבָר גּוֹזְרִים לָהּ לְמוֹלֶכֶת חִתּוּלִים מִחוּטֵי כֶּסֶף,
חִתּוּלֵי בַּד "'מֵרִיקָנָה" לַשִּׁפְחָה שְׁבוּיַת הַחֶרֵב,
לַמַּלְכָּה הִנֵּה פּוֹרְשִׂים כְּבָר מַצָּעֵי מִטַּת יוֹלֶדֶת,
בַּמִּטְבָּח דַּרְגָּשׁ יַצִּיעוּ לַשִּׁפְחָה שְׁבוּיַת הַחֶרֵב.
בְּשָׁעָה אַחַת הַשְּׁתַּיִם אֲחוּזוֹת צִירִים כּוֹרְעוֹת הֵן,
הַמַּלְכָּה, בַּת הִיא הֵבִיאָה, הַשִּׁפְחָה, זָכָר יוֹלֶדֶת.
בְּעָרְמָה, הַמְיַלֶּדֶת אֶת הַיִּלּוֹדִים הֶחְלִיפָה:
לַמַּלְכָּה, הַבֵּן נָתְנָה הִיא, לַשִּׁפְחָה, אֶת הַתִּינֹקֶת.
מַהֲרוּ, מָרָק הָבִיאוּ, הַעֲלוּ נָא לַיּוֹלֶדֶת,
וּמִמֵּי כִּבּוּס הַשְׁקוּ נָא הַשִּׁפְחָה שְׁבוּיַת הַחֶרֵב.
נָנִי, נָנִי, בַּת נֶחְמֶדֶת, נָנִי, נָנִי, בָּבַת עַיִן
אַף שֶׁמִּשָּׁדַי הֵנַקְתִּי, לֹא בִּטְנִי הָרְתָה לָלֶדֶת.
לוּ בִּתִּי אַתְּ, לָךְ הָיִיתִי שֵׁם אַחֵר וַדַּאי נוֹתֶנֶת,
לָךְ קָרָאתִי אָז מַרְקֵסָה, כְּמוֹ אָחוֹת שֶׁלִּי, בּוֹגֶרֶת.
-כֹּה תִּחְיִי, שְׁבוּיַת הַחֶרֶב, שִׁירִי שׁוּב אֶת שִׁיר הָעֶרֶשׂ,
לִי נִדְמֶה הָיָה לְפֶתַע, אֲחוֹתִי אַתְּ הַקְּטַנְטֹנֶת.
-נִשְׁמָתִי, מַה לָּךְ אֲשִׁירָה אוֹר עֵינַי, מַה לָּךְ אָשִׁיר עוֹד.
הַמַּלְכָּה רַבַּת הָעֹשֶׁר, בַּמִּטְבָּח עַתָּה יוֹשֶׁבֶת,
בְּשָׁמְעָהּ זֹאת בְּאָזְנֶיהָ, בְּלִי שִׁהוּי אָז הִתְחַבְּקוּ הֵן,
לַשִּׁפְחָה הַבֵּן הֵשִׁיבוּ, הַמַּלְכָּה, הַבַּת לוֹקַחַת. |