חזרה לדף הראשי של מכון מעלה אדומים tornar a la pajina prinsipal
del Instituto
חזרה לדף הראשי של אוצר הלשון הספניולית tornar a la pajina prinsipal del Trezoro
|
הצגת הערך |
229840 ערך מספר
entrada numero 229840
|
irse v. refl. |
הלך לו, יצא, נסע; נעלם לו, עבר לו (זמן, מחלה וכו'); נפטר, מת |
to go, to go out, to disappear, to pass (time, illness, etc.); to die |
|
irse atrás |
נסוג אחור |
|
irse bivo bivo/bivo i sano |
נפטרבאופן פתאומי |
|
irse de la mano |
נשמט מידו |
|
irse de la manyana |
לצאת לבלות אתהזמן אצל קרובים או חברים |
|
irse del ojo |
'יצאו לו העיניים'' - קנא מאוד במישהו על דבר מה שבידו |
|
irse por arriva i por abasho |
להקיא ולשלשל בעת ובעונה אחת |
|
yirse |
פתגמים Refranes
|
Guay del ke se va (el ke se muere) |
|
Desha padre i madre, i vate kon el marido |
|
Disho la tizna a la karvunera vate mas ayi |
|
Lus kushinis si fueron, las fronias kedaron |
|
El ken se va a la gerra ayi no keda |
|
Al lado de lo seko se va i lo fresko |
|
Al deavlo se vaya, de chiko fin grande |
|
Nada vale di korrer si kali ir a tiempo |
|
Boz de perros no se va a los sielos |
|
Kuando entra vino se hue el tino |
|
A la mar si va, no topa agua |
|
Piojo, piojo, sale de mi, vate ande mi vizina |
|
Muncho ay, muncho se va |
|
Se fueron al mundo de la verdad |
|
El guerko ke se va es mijor del ke viene |
|
Kien tiene de azerte bien, o se muere, o se va por afuera |
קופלאס Koplas
|
Se fueron eyos dos, kada uno kargado. Le pregunto Yis.hak a su padre amado: (Puertas de veluntad) |
ספרות תורנית Literatura relijioza
|
Alevantate i vate a Sefat, i seras li-kvurat Erets Israel, siendo tus dias seran pokos bar-minan (Shivhe 'ha-Ari, 1911) |
תנ"ך, משנה ומדרש Biblia, Mishna, Midrash
|
Porke, ek, el invierno paso, la luvia paso i se fue (Biblia, Const. 1873) |
|
i topo una nave ke se iva a Tarshish i pago su pasaje i desendio en eya para irse kon eyos a Tarshish (Biblia, Const. 1873) |
רומנים ועיתונות Novelas i Periodizmo
|
I porke no se va a pie o a kavayo? (Banyos de sangre, 1912) |
|
Despues eya se fue de nuevo i torno kon kundurias de seda blanka i otros adornamientos de tualeta. (Rolando i Eleonora, 1953) |
|
Sarina, todos los rios se van ande el gran oseano. Solo un arroyo chiko persiste a sirkular Yamando tu nombre. (Otniel Hodja, 2002) |
|
yo amo mijor irme i deshar el lugar libero a Ruben (La dezgrasiada Luiza, Tel Aviv 1953) |
ספרות עממית Literatura popular
|
Avia indrizes en basho, i las monedas stuvieron yendosen en las indrizes, (Djoha ke dize) |
|
Heskiya tomo dos bokados, se repozo un poko i después le dize a la mujer: Bueno! Ya es oras de irme al kal. (Sipure Sefarad) |
סגולות ותרופות עממיות Segulot i Melezinas populares
|
Segula kuando sale el ombre su kaza a irse a kamino i se olvido alguna koza, ke non torne a su kaza desierto ke se pare delantre la kaza i ke demande lo ke se olvido i ke non meta amojar los chismes el dia ke va a partir a el kamino (manus. Papo, Sarajevo 1840) |