אוצר הלשון הספניולית (לאדינו) לדורותיה
המילון המקיף ההיסטורי
36860 ערך מספר
|
arrelumbrado adj. |
מואר, מובהר, מאוייר; זוהר מאושר |
|
ombre arrelumbrado |
אדם נאור, מלומד, משכיל |
תנ"ך, משנה ומדרש
|
luego se ia por el kalejon ke era kon sus kandeles, alunbrado de una vanda i de otra, asta ke alkansava a la kaza de la tevila ([Mishnayot], Seder Maamadot, Viena 1821) |
דיגומים מילוניים
|
arrelumbrada ke le vea el alma/la vista! (Nehama) |