אוצר הלשון הספניולית (לאדינו) לדורותיה
המילון המקיף ההיסטורי
21700 ערך מספר
|
ambezarse v. refl. |
למד |
|
ambezarse uno kon otro |
להתרגל זה לזה, ללמוד לחיות בהרמוניה |
|
ambezarse el ojo |
ללמוד להעריך נכונה את הכמות הנדרשת |
|
embezarse kon uno |
להתרגל לחיות עם מישהו |
|
embezárse a lo bueno/a lo negro |
להתרגל לחיי רווחה/לחיי מצוק |
פתגמים
|
Ken tiene buen vizino se anbeza buen dotrino |
|
Kamina el karkanyal si ambeza il paladar |
קופלאס
|
ke ansi se lo anbezo la suegra de Moshe Dasa. (Gizados de berendjena, siglo 18) |
ספרות תורנית
|
ke siempre se anbeze a alesharse de los visios de este mundo (Meam Loez Bereshit) |
|
la lingua ebrea no deve de seer mas solo la lingua dela keila, azemos yamar a nuestra manseves de |
תנ"ך, משנה ומדרש
|
i apersivete en tu favla, por ke no se anbezen de eya a mentir. (Pirke avot, siglo XV) |
רומנים ועיתונות
|
Kada dia eyos tenian un poko de tiempo apartado para embezarsen a meldar i eskrivir, (Pavlo i Virdjinia, 1912) |
|
Un doktor Palestiniano esta diziendo ke, Hadasa es el mijor lugar de ambezarse los asiertos de salvar vidas, (Shalom, 2007) |
|
Las personas mayores me deskorajaron de mi kariera de pintor a la edad de sesh anyos i no me ambezi a pintar otra koza ke boas serradas i boas aviertas. (El Princhipiko, 2010) |
|
Tuvi, dunke, ke eskojer otro ofisio i me ambezi a pilotar aviones. (El Princhipiko, 2010) |
|
si en las eskolas djudias de la Turkia se adotava el espanyol vero en lugar de el muestro las kriaturas embezarian kon muncha fachilita (La Epoka, Sal. 1875) |
|
Del espanto no |
דיגומים מילוניים
|
Te ambezates la novedad? (Moscona) |
|
el ombre deve ambezarse a lo bueno i a lo negro (Nehama) |
|
ambezate a favlar! (Nehama) |
|
ambezárse la orasión (Nehama) |