אוצר הלשון הספניולית (לאדינו) לדורותיה
המילון המקיף ההיסטורי
21700 ערך מספר
ambezarse v. refl. |
למד |
ambezarse uno kon otro |
להתרגל זה לזה, ללמוד לחיות בהרמוניה |
ambezarse el ojo |
ללמוד להעריך נכונה את הכמות הנדרשת |
embezarse kon uno |
להתרגל לחיות עם מישהו |
embezárse a lo bueno/a lo negro |
להתרגל לחיי רווחה/לחיי מצוק |
פתגמים
Ken tiene buen vizino se anbeza buen dotrino |
Kamina el karkanyal si ambeza il paladar |
קופלאס
ke ansi se lo anbezo la suegra de Moshe Dasa. (Gizados de berendjena, siglo 18) |
ספרות תורנית
ke siempre se anbeze a alesharse de los visios de este mundo (Meam Loez Bereshit) |
la lingua ebrea no deve de seer mas solo la lingua dela keila, azemos yamar a nuestra manseves de |
תנ"ך, משנה ומדרש
i apersivete en tu favla, por ke no se anbezen de eya a mentir. (Pirke avot, siglo XV) |
רומנים ועיתונות
Kada dia eyos tenian un poko de tiempo apartado para embezarsen a meldar i eskrivir, (Pavlo i Virdjinia, 1912) |
Un doktor Palestiniano esta diziendo ke, Hadasa es el mijor lugar de ambezarse los asiertos de salvar vidas, (Shalom, 2007) |
Las personas mayores me deskorajaron de mi kariera de pintor a la edad de sesh anyos i no me ambezi a pintar otra koza ke boas serradas i boas aviertas. (El Princhipiko, 2010) |
Tuvi, dunke, ke eskojer otro ofisio i me ambezi a pilotar aviones. (El Princhipiko, 2010) |
si en las eskolas djudias de la Turkia se adotava el espanyol vero en lugar de el muestro las kriaturas embezarian kon muncha fachilita (La Epoka, Sal. 1875) |
Del espanto no |
דיגומים מילוניים
Te ambezates la novedad? (Moscona) |
el ombre deve ambezarse a lo bueno i a lo negro (Nehama) |
ambezate a favlar! (Nehama) |
ambezárse la orasión (Nehama) |