אוצר הלשון הספניולית (לאדינו) לדורותיה
המילון המקיף ההיסטורי
55120 ערך מספר
azer v. |
עשה, יצר; עזר, סייע, הושיט עזרה |
aze un anyo |
לפני שנה |
aze un anyo ke |
זה שנה ש- |
azer bondad |
לעשות טובה |
azer de ojo |
לקרוץ |
azer dia i vida |
לא למוש מן המקום |
azer disfilu a |
להשתוקק ל- |
azer hadas |
לתת מחמאות |
azer kara de mufina |
להביט בזעם, לקמט את המצח |
azer kara de siete kantones |
ללבוש ארשת עגומה וקודרת |
azer karnes |
להעלות משמנים, להשמין |
azer kef (t.) |
להתרגע, לעשות חיים |
azer komo si |
עשה כאילו |
azer kon uno/los proves/los suyos |
הושיט עזרה למישהו/לעניים/לקרובים |
azer la kaza |
לנקות את הבית |
azer la mar sangre |
לזעום, להתרתח, להתקצף |
azer luvia |
יורד גשם |
azer moabet (t.) |
לפטפט, לשוחח |
azer pizmas (gr.) |
לקנטר |
azer por |
לעשות למען |
azer por su alma |
לעשות מצוות כדי שתעמוד הזכות |
azer puesta |
להמר |
azer saver |
לתדע, להביא לידיעת |
azer sefté (t.) |
לעשות ''סיפתח'' - המכירה הראשונה ביום |
azer ufisio |
לסרוג, לרקום, לעסוק בעבודת יד |
azer zitis |
'להקהות את שניו'', לנזוף במישהו |
le izo la likor |
השתכר; למד לקח |
le vo azer en el mazal/mazaliko |
אלמד אותו לקח |
no tiene ke azer una koza kon otra |
אלה שני דברים נבדלים לגמרי, אין ביניהם קשר |
azer un echo |
להקים עסק |
azer por dormir |
לעשות מאמצים לישון |
no aze nada |
אין זה חשוב, לא משנה |
tener ke azer |
להיות עסוק |
tener ke azer kon uno |
יש לו עסק עם מישהו |
por no tener ke azer |
מחוסר מעש (גרם נשקים) |
le izo la purga |
הסם המשלשל פעל את פעולתו |
le izo una mano/dos manos |
הסם המשלשל גרם לו לפעולת מעיים פעם/שתי פעמים |
disho ke va azer i va akonteser |
מילא את פיו באיומי סרק |
no me agas mucho |
אל תתגרה בי יותר מדי |
ya me lo izo |
עלה בידיו לרמותני |
a mi no me la azen ningunos! |
אותי איש לא ירמה! |
el aze i el desaze |
הכל תלוי בו, הוא הקובע |
azer por el alma de su padre |
לגמול חסדים בעבור זכר אביו |
aze mucho |
נותן הרבה לצדקה |
el Dio ke aga! |
שאלוהים יגשים את האיחולים! |
fer |
פתגמים
Kien aze lo ke kiere non aze lo ke deve |
La mujer aze, la mujer dezaze |
El dizir i el azer son dos |
Aze bueno i echalo a la mar |
Aze kualo el haham dize, ma no kualo el haham aze |
Lo ke azes kon tu mano, no lo aze ni tu ermano |
Ken bien aze, bien topa |
Antes de azer las demandas, ten tino en todas las vandas |
El peshkado esta en la mar aki azemos el bazar |
El amor aze pasar il tiempo i el tiempo aze pasar il amor |
Komo azi, ansina ki topa |
Bendichas manos, ke esto azieron |
Azer bien, topar mal |
Ke age darshar, ke sega en Tesha beav |
Aze una buendad i echala a la mar |
El ke izo este hohombro se lo yeve al'ombro |
Es muy kolay para prometer, es muy difisil el buen azer |
Az kuando puedes i no kuando keres |
El ke tiene kuidado por lo ke puede suseder es muy sezudo en lo ke tiene ke azer |
A la muerta i a la aogada aza los echos |
Dos mujeres i una oka azen bazar |
Poko avlar, muncho azer |
El ke no es venturozo por si no puede azer venturozos a los otros |
Antes ke kazes mira lo ke azes |
Kuando ay luvia aze friyo |
Lo ke la persona aze di negro, il Dio lo dizaze |
Dos i dos azen kuatro |
Aze echos embatakados |
El guerko no tiene lo ke azer |
Ijo fuites, padre seras, lo ke izites te aran |
Dos muezis no azin kastiyo |
Mi ojo ke no te aga danyo |
Lo ke aze los piezes no aze el telefon |
Aze de una pulga un gameyo |
Ken izo uno, izo munchos |
Az bien i no mires kon kien |
La boka aze, la boka dezaze |
La lingua aze i la lingua dezaze |
El meoyo aze, el meoyo dezaze |
Lo kel Dio azi, la persona no lo dizazi |
El tiempo aze i el tiempo desaze |
Las manos azen i el Dio ayuda |
Ken kefi aze lo topa |
Todo lo ke vas azer pensalo bueno i despues pasa a la ovra (Aranban) |
Lo ke aze Djoha, aze i dezaze |
Uno es prometer, otro es azer |
El azer e no valer |
A ke otro aze asi se desaze |
El muerto no aze el echo del bivo |
Ken non tiene ke azer se toma kon la mujer |
שירה קלאסית ודרמה
Kualo azer? Kualo rijir? No se. Esto komo un loko. (Rinio, 1906) |
קופלאס
'Gaviyas sonyava ke faziamos un dia, (Poema de Yosef) |
Gran djura fazia de no ferlo, Yosef. (Poema de Yosef) |
Birkia 'ha-shamayim sol i luna fizistes Et kol 'ha-be'hemot ve-et kol 'ha-taninim ke es peshes (Donme, sig 18) |
Hasid de Avraam a su mujer le diria: kero ke me agas buenas komidas i komeremos kon muncha alegria, ke a muestra vejes nisim grandes mo se aria (Tarika, Shira Hadasha, Izmir 1861) |
ספרות תורנית
kada uno bushkava i azia el remedio ke podia (Meam Loez Bereshit) |
ni de las mitsvot aze ke mos komando la Ley ke las agamos, (Meam Loez Bereshit) |
i munchas kozas ke no las teniash por pekado i las ivash aziendo; (Meam Loez Bereshit) |
ke estudia i pensa muncho antes de azerla. (Meam Loez Bereshit) |
kon esto tiene buena repuesta diziendo ke los pekados los izo la alma, (Meam Loez Bereshit) |
si el Sh.Yit. les da ke |
תנ"ך, משנה ומדרש
vean tus ojos derechedades. (Biblia, Const. 1873) |
Talamo izo para si el rey Shelomo de maderos del Levanon (Biblia, Const. 1873) |
No agas atension al kantaro si no aloke kontiene (Tefilat Imanuel, 1924) |
Todo lo ke avlo Sara kon vedrad lo avlo i manko de lo ke te disho no agas (P. R. Eliezer,1876) |
i aspero azer uvas i izo lambrushkos (Biblia, Const. 1743) |
porke iziste esta, maldicho tu mas de toda la kuatropea i mas de toda animal de el kanpo (Biblia, Const. 1547) |
i unas eskaleras le izieron en la pared una por la vanda de mizrah i una por la vanda de maarav (P. R. Eliezer, 1876) |
I izo para si kuatriguas i kavayeros, i sinkuenta varones ke korrieran delante de el. (Biblia, Const. 1873) |
I desendieron tres mil varones de Ye'huda al riskisio de la penya de Etam, i disheron a Shimshon: no saves ke los Pelishteos podestan sovre nozotros? ke es esto ke nos |
ke |
רומנים ועיתונות
Los dos ermanos empesaron a azer kaminar sus kavayos muy avagar (Banyos de sangre, 1912) |
Todo lo ke le ordenavan eya lo azia. (Pavlo i Virdjinia, 1912) |
Ah! madre, me estas aziendo espantar. (Rolando i Eleonora, 1953) |
Deke me aziash salir solo de noche?! (Rolando i Eleonora, 1953) |
Kuando a la fin, pudi avlar, le dishi: Ma... ke azes tu por aki? (El Princhipiko, 2010) |
a estas palavras munchas kriaturas se akojeron detras de el: Na el loko! Un nuevo loko mos vino en la sivdad! Azelde kamino! (El rey i el shastre, Yerushalayim 1925) |
el era azido suvir sovre fierros kemandos (La ermoza Rahel, Tel Aviv 1951) |
Todo en |