אוצר הלשון הספניולית (לאדינו) לדורותיה
המילון המקיף ההיסטורי
485570 ערך מספר
| ver v. | ראה, הסתכל; בחן, שפט, העריך | 
| a ver solo | מותר להסתכל בלי לגעת! | 
| a/al vermos! mos veremos | להתראות! | 
| al ver | כפי שזה נראה בראיה ראשונה | 
| ay ke ver | הדבר מצריך מחשבה | 
| azer algo en ver i no ver | לעשות משהו כהרף עין | 
| azerse ver | להראות, להופיע, להראות עצמו, להבליט עצמו | 
| daki a ver | תן לראות | 
| ey te veré! | במצב הקשה הזה הראה את עוז רוחך! | 
| ke veresh i ke veresh! | כמה נפלא! | 
| kuando lo vere! | אני מסופק לגבי זה! | 
| manera de ver | דעה, אופן ההבטה על הדברים; ראיה | 
| mira ver de | השתדל ל- | 
| no ay nada de ver | אין בזה כל עניין | 
| no vido kozas de este mundo | לא זכה ליהנות בחייו,לא ראה עולם בחייו | 
| sha veremos | בוא נראה למה אתה מסוגל | 
| tener ke ver kon | יש שייכות בין הדברים | 
| ven veresh! | בואו וראו מה נפלא! | 
| ver a las estreyas | 'לראות כוכבים'' - לחטוף מהלומה | 
| ver bueno de | לרוות נחת מ- | 
| ver de los ojos | ליהנות מן החיים אחרי תקופת אומללות | 
| ver de muevo | להתראות | 
| ver la alma de una koza | לקלקל משהו | 
| ver la kaza | לנקות את הבית | 
| ver leshos/ver de londje | להרחיק ראות, לחזות מראש | 
| ver novia | לערוך הכרות לצורך נישואין | 
| ver yerrado/ver djusto | לשפוט שלא כהלכה/לשפוט נכוחה | 
| veremos a ver | הבה נראה | 
| veremos | נראה, נבחן זאת | 
| vites? | סוף סוף נוכחת בטעותך! | 
| ver bueno | להיות בעל ראיה טובה, חד עין | 
| ver de serka | להיות קצר רואי; לבחון מקרוב | 
| ver luz! | קריאתו של מי שנפל עליו אסון: "הבו אור!" | 
| se ve luz | רואים אור בקצה המנהרה | 
| azerse del ke no ve | להעמיד פני אינו רואה | 
| no pueder ver a uno | אינו סובל מישהו, שונא אותו | 
| no pueder verse a si | להיות נתון במצב רוח קודר, לשקוע בעצבות, להתרחק מחברה | 
| no pueder ver ojos en la kara de otro | לקנא קנאה חזקה במישהו | 
| no veo ni siento | אני כה מיוגע שאינני יכול לראות או לשמוע דבר מה | 
| ir a ver a uno | ללכת לבקר מישהו, ללכת לפגוש אותו | 
| se le ve la kara | סוף סוף רואים אותו | 
| kon bueno ke mos veamos las karas! | שנזכה להיפגש בעתות טובות יותר! | 
| lo ke vido en su kaza | דבק במנהגי משפחתו | 
| onde lo vido? | מאיפה יכול היה ללמוד את ההתנהגות הראויה? | 
| ya se vieron | על שני משודכים: הם כבר נפגשו | 
| ver kaza | לבקר בדירה כדי לבחון האם כדאי לשכור/לקנות אותה | 
| ver la ropa | לטפל בבגדים כדי לשמרם במצב תקין | 
| se ve pará (t.) por el ojo | יצאנו מחיים לחוצים לרווחה | 
| lo vide kon mi ojo | במו עיני ראיתי! | 
| ke vites akí? | מה קורה? רוב מהומה על לא דבר | 
| ver bueno de uno | להיות מחוייב כלפי מי שעשה לך טובה | 
| el Dio ke mo lo deshe ver | שאלהים יזכנו לראות בהתגשמות הדבר | 
| en esto ke mos veamos! | שנזכה להגיע לכך! בינתיים אנו רחוקים מכך. | 
| ke no vea tal día | בתגובה על קללה שמשמיע מישהו: שלא יזכה לראות בהתגשמות הדבר! | 
| vido malas i no buenas i se metió en la kaye | חש שהדברים מתפתחים לכיוון רע ומיהר להסתלק | 
| ver partes de este mundo | לראות עולם | 
| ver un ojo d'alegría | פעם אחת הייתה לו הזדמנות לחוש שמחה ואושר | 
| no lo tiene visto en su mundo | מעולם לא ראה ולא חלם על שמחה שכזו | 
| ay de ver/es koza de ver! | זה דבר שראוי לראותו | 
| ver klaro | לראות בבהירות את כל פרטי העסק | 
| ver preto | לראות שחורות | 
| ver de la primera ora/del primer punto | להבחין מן הרגע הראשון | 
| vitesh no vitesh | עם קשר או בלי קשר | 
| por ver! | (כדי לאתגר מישהו:) עשה זאת רק כדי להראות לי מה אתה מסוגל לעשות; הוכח והדגם לי את הדברים שאתה מתרברב בהם, נראה אותך מוציא לפועל את איומיך! | 
| El Dio save en ke se vido mi alma fina ke .. | אלוהים יודע מה המאמצים שהשקעתי ומה הסבל שעברתי עד אשר .. | 
| veer | 
פתגמים
| Al Dio no lo vemos, de sensia lo konosemos | 
| Vites al azno, ni preto ni blanko | 
| El ken al guerko vido su negro djesto le keda | 
| Ojo de leon ke te koma, ojo de benadam ke no te vea | 
| El dia vee la lavor de la noche i se rii | 
| Beza mano ke keres ver kortada | 
| Bivir dias para ver maraviyas | 
| El viejo non se kere murir, para mas ver mas sentir | 
| Algun dia va ver la maravia | 
| Keres ver a la bien kazada, mirala en la kara | 
| Ande ves muncha djente no te enkashes | 
| Keres ver el mundo atras miralo adelantre | 
| Mi enimigo me veye murir, ke de todo mal me vera salir | 
| La nuera bare lo ke la suegra veyi | 
| Dos povres en una puerta no se pueden ver | 
| Ken de mi punto reira, mi aspro no vera | 
| A la sivdad ke iras, komo veras aras | 
| No ay mas sodro ke el ke no kere sintir i no ay mas siego ke el ke no kere ver | 
| El ojo kere ver bueno | 
| El ojo ve, l'alma dezeya | 
| Alvanta el velo, i veras en lo kue t'emborujas | 
| El prove veye todo preto | 
| Ken ti vei - la kara si li amarga | 
| Kien barvas ve, barvas onra | 
| Oyir, ver i kayar | 
| Los maridos ke veyan en el chukal | 
| Kien no a visto a Seviya nunka a visto maraviya | 
| Ken es el savio el ke ve lo ke va akonteser | 
| Kien es el siego? El ke no kere ver luz | 
| No es lo ke vesh, sino lo ke oysh | 
| Zingano ke vido pan | 
| Al gameo ke le vites derecho | 
| De noche te vengo a ver, ke de dia non puede ser | 
| Al friyir veresh el riir | 
| De su patada verash hayre | 
| Ojos ke no ven, korason ke no dezeya | 
| Lo ke mi ojo no veye, mi korason no yora | 
| Karas vemos, korasones no savemos | 
| Kuando lo vere, me lo kreere | 
| Ninguno veye su korkova | 
| Tomame kuando me veyes i no kuando mi bushkas | 
| Ni te vidi, ni te konosi | 
| Si no lo kreyes ande lo veres | 
| El ojo kere ver su parte | 
שירה קלאסית ודרמה
| Prevas ke mi puevlo vieron sus katares (Gaon, Poezias) | 
| En mi esfuenyo yo no veo ke su dulse figura, (Rinio, 1906) | 
| este andjel ke kuando la veo todas mis fuersas se abaten, (Rinio, 1906) | 
קופלאס
| Disho kando le azia: ''A mi vernas agora!'' (Poema de Yosef) | 
| Disho: ''En la mar veia, siete vakas mirava, (Poema de Yosef) | 
| Buenas semanas vemos venir, las salimos a resivir para ke mos deshe bivir a nos i a todos Israel. (El Dio alto) | 
| ke ansi lo vido azer de la kunyada de su padre. (Gizados de berendjena, siglo 18) | 
| lo ke vido de Salomon el ke vino de Malta. (Gizados de berendjena, siglo 18) | 
| Aparesvos mi Sherifa de la ventana de plata i veredesh a Adonenu kon la shehina ensu kara (Donme, sig 18) | 
| Komo ver esto Elia en la tierra los batiera por esta djente tan negra komo estan muriendo puevlo santo del Dio de Eliau (Koplas de Eliau, sig. 18) | 
| Los malahim de los sielos delantre el Dio se pararon, aziemdo orasion i muncho eyos yoraron, de ver su hasidut muncho se enkantaron (Tarika, Shira Hadasha, Izmir 1861) | 
| Shelishi de su partensia en el lugar arrivo, de ver una nuve en la muntanya de esto le prevo, i los dos mosos no vieron, los ke kon el yevo, los desho i se fue (Tarika, Shira Hadasha, Izmir 1861) | 
| tanto gusto eya tomava kuando en tripa eya estava, un sirio le arrelumbrava ke vea toda la tierra (Tarika, Shira Hadasha, Izmir 1861) | 
| yevan a eya ke se pasee, los visios de ganeden ke dezee, los tsadikim kon su ojo vee, los ke se fueron de la tierra (Tarika, Shira Hadasha, Izmir 1861) | 
| tefilot i taanit a el Dio aremos / ke en sus dias buenos al mashiah  | 
ספרות תורנית
| lo aregalava muncho para ke alsara su ojo a verla. (Meam Loez Bereshit) | 
| vozotras por un punto ke lo vistesh se vos bolo el sezo de la kavesa, (Meam Loez Bereshit) | 
| El siego se diskulpo ke no tiene ojos para ver, (Meam Loez Bereshit) | 
| para ke no se askee de verla kriar de un pedaso de karne i no la podra ver. (Meam Loez Bereshit) | 
| I ayo mas hayot komo kulevros kon sesh ojos, i non ven otro ke kon los dos, i su altura sinko pikos; (Ben Gorion, 1743) | 
| I los ke fueron a kortar los irieron kon shotim i non veian ken los eria. (Ben Gorion, 1743) | 
| i suvieron ande el padre i se alegro muncho de verlos (Tokpo shel Yosef, Yerush. 1887) | 
| i vido a Shimon le disho ''Baruh matir asurim. (Tokpo shel Yosef, Yerush. 1887) | 
| Kuando los  | 
| i fueron a su kaza i  | 
תנ"ך, משנה ומדרש
| No veresh mis fases sin vuestro ermano kon vozotros (Biblia, Const. 1873) | 
| Yo en mi djustedad vere tus fases; (Biblia, Const. 1873) | 
| Azme ver tu vista, azme oir tu boz (Biblia, Const. 1873) | 
| Le dishe: vistesh al ke ama mi alma? (Biblia, Const. 1873) | 
| Salid, o ijas de Tsion, I ved el rey Shelomo (Biblia, Const. 1873) | 
| I vee ijos a tus ijos, paz sovre Israel (Mishna: Tefilat kol Pe 1874) | 
| i a ovra de A' no katan i echa de sus manos no vieron (Biblia, Const. 1743) | 
| i vido la mujer ke bueno el arvol para komer i ke deseo el para kos ojos i kovdisiado el arvol para entender (Biblia, Const. 1547) | 
| i vieron a el de leshos i antes ke se ayegase a eyos i argumentaronse para el para matarlo i disheron kada uno a su ermano: ek duenyo de los suenyos (Biblia, Const. 1547) | 
| el ke disho a su padre i a su madre: no lo  | 
| el ke disho a su padre i a su madre: no lo  | 
| I tomaron dos kuatriguas de kavayos; i enbio el rey detras del real de los Arameos, diziendo: andad i  | 
רומנים ועיתונות
| kuando por azardo eya les sonriyiva, la sonriza era vista solo por eyos, (La dam o kamelia) | 
| Los dos ermanos empesaron a temblar de asko al verlo, (Banyos de sangre, 1912) | 
| Despues de averla visto prenyada, la desho i se fuyo. (Pavlo i Virdjinia, 1912) | 
| viendo ke no eran yamados, el kapo se eyos se prezento un dia onde sinyor Moris demandandole eksplikasiones (El Djugeton 1917) | 
| kualunke persona ke la veria no puedia dezir ke era imitada (taklid) (El prove doktor, Const. 1904) | 
| Avla veremos, kuanto keres pagar? Vos dare trenta groshes de plata. respondio el fakino. (Hamal Izidor, Istanbul 1930) |