אוצר הלשון הספניולית (לאדינו) לדורותיה
המילון המקיף ההיסטורי
35390 ערך מספר
arraviarse v. refl. |
התרגז; לא עמד בדיבורו; העמיד פני כועס כדי להשתמט מחובה; נדהם מכל דבר; ייסר, הוכיח;היהמסוכסך עם |
arrayarse |
שירה קלאסית ודרמה
'Vas araviarte kon mi por lo ke te dire, Antinoos? (Odisea) |
ספרות תורנית
izo un endjenio de komandar a sus esklavos i araviarse kon eyos (Meam Loez Bereshit) |
no le konviene ke se aravye ni ke se kontenga. (Meam Loez Bereshit) |
i aun ke no eskucha lo ke le dize, no se aravie tan presto, (Meam Loez Bereshit) |
i ansi no les izo ningun danyo aun ke se avia arraviado muncho kon eyas (Meam Loez Shemot I) |
I ke non |
רומנים ועיתונות
el tiene el defeto de ser un poko muy puntuozo i de arraviarse muy presto (La dezgrasiada Luiza, Tel Aviv 1953) |