אוצר הלשון הספניולית (לאדינו) לדורותיה
המילון המקיף ההיסטורי
364590 ערך מספר
|
perro m. |
כלב |
|
deshsr ladrar komo un perro |
להשאר אדיש לגדופיו ואיומיו של מישהו |
|
dezir las del perro |
לפלוט קללות וגדופים |
|
echar un gueso al perro |
'לזרוק לו עצם'' |
|
es un perro viejo |
זקן אשמאי רודף שמלות |
|
estar arrodeado de perros |
להיות מוקף באנשים נלוזים |
|
estar hal (t.) de perros, |
להיות במצב ירוד |
|
estar komo al perro i al gato |
להיות כמו כלב וחתול - בסכסוך תמידי |
|
inat (t.) de perros |
עקשנות גדולה |
|
kara de perro |
'פרצוף כלב'' - חוצפן גס רוח |
|
matar perros |
לבלות את הזמן בדברי הבל |
|
mazal (ebr.) de perro |
מזל של כלב |
|
ni perro grita ni gayo kanta |
מקום שומם (לא כלב נובח ולא חתול מילל) |
|
perro bovo |
תם שקל לרמותו |
|
perro de kaza |
כלב בית |
|
perro feshugo |
כלב מעצבן; בהשאלה: אדם טורדני, שנוכחותו מטרידה |
|
perro fiduz (t.) |
כלב חולה כלבת; בהשאלה: אדם אלים ותוקפני |
|
perro fiel |
כלב נאמן; כינוי לאדם מסור ונאמן |
|
perro forastero |
נוכרי חשוד ודחוי |
|
perro furro |
פחדן ורפה אונים |
|
perro loko |
'כלב שוטה'' - כינוי לרשלן |
|
perro malo |
אדם כעסן ותוקפני |
|
perro mentirozo |
שקרן מועד |
|
perro modre! |
למדתי, לא אחזור על כך בשום מחיר! |
|
perro mudo |
אדם ביישן שאינו יודע להגן על ענייניו |
|
perro sin patrón |
'כלב ללא בעלים'' - כינוי לאדם נע ונד |
|
tener mazal (ebr.) de perros |
יש לו מזל של כלב - זכה למשהו שלא חשב עליו ולא הגיע לו |
|
vida de perros |
חיי כלב |
|
ir detrás de otro komo un perro |
לציית למישהו בהכנעה כמו כלב נאמן |
|
ke perro fuye de la boda? ningún perro fuye de la boda |
טפילים הנצמדים כעלוקות למקום שבו יוכלו להשיג רווחים קלים |
|
ser tratado/resevido komo un perro |
מתייחסים אליו/מקבלים את פניו כמו כלב/כמו יצור נתעב |
|
vale para ehar al perro |
ראוי להיזרק לכלב |
|
perro de por las kayes |
כלב רחוב, כלב משוטט |
|
no mirar a uno ni komo un perro |
להפגין כלפי מישהו בוז מוחלט |
|
ni a los perros/ni a perros de kaye/ni gatos de kuzina/no vale ni para echar al perro |
אינו ראוי למאכל כלב, אפילו כלבי רחוב וחתולים מואסים בו |
|
no kontar ni komo un perro |
לא להתייחס אל מישהו, להחשיבו פחות מאשר כלב |
|
komo los perros |
על התנהגות מינית לא צנועה: "מתנהגים ככלבים" |
|
perro de boda |
אדם הנכנס ברמיה לכל מקום שבו יוכל להרוויח משהו (כאורח לא קרוא לחתונה) |
|
parro |
פתגמים
|
El perro es amigo del ben-adam, el gato es enemigo |
|
El perro no fuye de la boda |
|
Dingun perro no se fuye de la boda |
|
El Dio no kera perros gavyentos |
|
El perro grita grita, fine ke se kaya |
|
El Dio ke no de ni al perro de la kaye |
|
'Sta un perro kudus |
|
El perro ke ladra no modri |
|
Madre ser, perro ser |
|
Kon la mujer bive komo el gato i el perro |
|
Perro ke va modrer no amostra los dientes |
|
El ke ijos e ijas tiene kon perros i gatos konsuegra |
|
Ni gayos kantan, ni perros maoyan |
|
Por dinero balia el perro |
|
Konsejo de perro viejo |
|
Kazal sin perros, kamina sin palo |
|
El persigo perro save korrer sin yerro |
|
La kola del perro estuvo disiete anyos en la prensa i yene tuerta |
|
Boz de perros no se va a los sielos |
|
Mazal de perro |
|
A perro alokado no estesh ir al lado |
|
Se kudreyo komo el perro |
שירה קלאסית ודרמה
|
Solo algun perro mudo i ambriento (Gaon, Poezias) |
|
rondjaria vuestros kuerpos a perros ambresidos (Papo, Navot) |
|
En viendo las banyeras, los postos, los soldados, kon armas en sus manos i perros a sus lados, ('Ha-Elion: En Kampos, 2000) |
קופלאס
|
ni aprestes ni mas ni manko ke el suenyo del perro.'' (Toledo, Koplas de Yosef) |
|
Tambien a mi me plazio azer tu konsejo komo perro viejo (Purim, De-Fes, sig. 18) |
|
Ijo de Agag el perro kon mal pensamiento kon el rey se asento serka su asiento (Purim, De-Fes, sig. 18) |
|
Gran gusto tuvimos ke kortaron 3: la blandika en pirmero, la menekshe después, el perro de el blanko dio 3 rubíes para ke lo kortaran la primera vez. (Kalumnia de sangre, sig 18) |
|
Venid mis ermanos al Dio bendezir porke los kriasianos estaban hazir; el perro del blanko ía hazir, viejos, los kortaron komo un hazir. (Kalumnia de sangre, sig 18) |
|
Al saká no vos enmento ni en kuenta de ombre lo meto del ijo de un perro el biznieto; kon todo dalde a bever. (Mandjares de Purim, sig. 18) |
|
Negro le fue su mazal de este bandido: komo perro de kazal era atrivido; (Koplas de Purim, Saadi 'Halevi. sig 19) |
|
Al Pereo dezbarkimos, komo los perros mos arrastimos, munchos keridos ayi pedrimos, i para Haydar prosegimos (En los kampos de la muerte, Violet i Sara Fintz, 1945) |
|
muestros enemigos son los arurim los |
ספרות תורנית
|
Si es ke los perros mauyan el malah amavet esta en la sivdad (Menorat 'Hamaor, 1762) |
|
Si los perros djugan Eliyau anavi esta en la sivdad (Menorat 'Hamaor, 1762) |
|
I prendieron de eyos kinientos varones, i non tenian daat i ladravan komo los perros, i los soltaron. (Ben Gorion, 1743) |
|
ke komo a el perro kudus ke modre kere atado kon kadenas ansi ke se rijga el padre kon su ijo (ve-'Hohiah Avraam, Izmir 1877) |
|
I topamos en las ketivot [eskrituras] del rav 'ha-Ar''i z''l ke dito Yosef por el pekado ke se sirvio de santos nombres, vino en gilgul de |
רומנים ועיתונות
|
El avia empesado a ovrar kon yena reushita en primero sovre un konejo (taushan), despues sovre un gato, despues sovre un perro i agora el iva a ovrar por la primera vez sovre un ombre. (El muerto ke esta bivo, 1912) |
|
en la siudad de Mesh'hed ... mataron munchos judios akuzandolos de aver degoyado un perro en un dia de fiesta relidjioza de los persanos (El Tiempo, 1896) |